Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 184 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (306)Rozsudok_6Co-218-2012.pdf
PDF · 81.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/218/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 00681709, zastúpenému ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, Bratislava, proti žalovanému: R. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom L., U. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. X., tajomníčkou Krajského súdu v L., o zaplatenie 489,44 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C 33/2012-68 zo dňa 13.6.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je totiž potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23 a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t.j. v znení účinnom od 1.7.2006 do 1.7.2007).
V súvislosti s premlčaním je nepochybné, že pre spotrebiteľa ako dlžníka je nevýhodnejšia úprava premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje štvorročnú premlčaciu lehotu ako úprava v Občianskom zákonníku, ktorý zakotvuje len trojročnú premlčaciu lehotu. S poukazom na už citovaný § 54 ods. 1 OZ (v znení novely č. 150/2004 Z.z.) preto platí pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava, teda úprava v Občianskom zákonníku, a to aj keď si účastníci v zmluve dohodli použitie Obchodného zákonníka. Takéto dojednanie je totiž v rozpore so zákonom a teda dohoda v tejto časti je absolútne neplatná (§ 39 OZ v nadväznosti na § 54 ods. 1 OZ).
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V danom prípade premlčacia doba začala plynúť najneskôr od nasledujúceho dňa po doručení listu o splatnosti úveru - t.j. od 3.1.2008 (§ 563 OZ) a preto trojročná premlčacia lehota uplynula 3.1.2011. Keďže žaloba bola podaná na súd až 12.10.2011, súd musel žalobu v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietnuť.
Súd poznamenáva, že k záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.1.2011 a poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17Co 167/2011-73 zo dňa 23.11.2011.“
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je zmluvou spotrebiteľskou, preto na premlčanie sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale použijú sa ustanovenia Obchodného zákonníka.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav (ktorý nebol ani v odvolacom konaní spochybňovaný) použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:
Odvolateľ obhajuje aplikáciu ust. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka o premlčaní z dôvodu, že vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“) účinného v čase uzavretia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, t.j. 1.3.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty bola uzavretá dňa 1.3.2007. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Ustanovenie § 23a ZoOS upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Platí to aj na zmluvy podľa Obchodného zákonníka, teda aj na úvery ako absolútne obchody.
Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.
Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).
Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a...“).
Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.
So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.