Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpená: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -174 zo dňa 25. januára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.02.2017 do zaplatenia. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, V. D. I. a.s. dňa 02.07.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške 9.800 eur za podmienok: výška úrokovej sadzby 11,90% p.a., ročná percentuálna miera nákladov 12,57% p.a., celkové náklady spotrebiteľa 13.758,48 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 10,39 %, výška splátky 191,09 eur splatná mesačne vždy k 2. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 72, dátum prvej splátky 02.08.2015, dátum poslednej splátky 02.07.2021. Nezistil vznik neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle , a (ďalej aj ). Zistil, že v zmluve nie je zahrnuté členenie jednotlivých splátok na istinu, úrok a poplatky a pod. ( ), avšak citované ustanovenie nevyhnutne nevyžaduje členenie splátok, ale prikazuje zahrnúť do zmluvy ustanovenie, z ktorého bude zrejmá výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poukázal pritom na výkladové pravidlá v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Pri uplatnenom nároku časti nezaplatenej istiny vo výške 3.000 eur je však uvedené posúdenie prakticky bez významu, ibaže by zmluva bola absolútne neplatná a veriteľovi by nevznikol nárok na plnenie zo zmluvy, ale vydanie bezdôvodného obohatenia. Avšak k záveru absolútnej neplatnosti právneho úkonu nedospel. V tomto zmysle, nakoľko je uplatnený nižší

nárok, ako by bol uplatnený aj v prípade bezodplatného úveru, je bezvýznamné zaoberať sa či sú naplnené predpoklady pre stanovenie bezodplatnosti úveru. Rovnako nezistil dôvody neplatnosti postúpenia pohľadávky pre rozpor s ustanovením o bankách, a z toho dôvodu ani nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Zistil, že žalovaná neuhradila banke v čase pred postúpením pohľadávky splatné splátky úveru, ani v čase zosplatnenia neuhradila ani len istinu, s ktorou úhradou bola v omeškaní, na omeškanie bola upozorňovaná výzvou zo dňa 13.01.2017, ktorej doručenie žalobca preukazoval doručenkou, a teda žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke aj napriek písomnej výzva, viac ako 90 dní. K zosplatneniu nárokov poukázal na právny výklad noriem, kde dochádza ku kolízii upravujúceho zmluvu o úvere, noriem a Vo vzťahu k posúdeniu premlčania musel prejudiciálne rozhodnúť, že zmluva o úvere, aj spotrebiteľskom úvere, sa spravuje podľa ust. až , ku ktorému osobitné ustanovenia , zákona č. 250/2077 Z.z. a predstavujú zákon lex specialis. V prípade kolízie noriem, ktoré boli prijímané v rôznych obdobiach zákonnej úpravy je nevyhnutné zvoliť výklad v prospech novšej zákonnej úpravy. K predčasnej splatnosti poukázal na , v zmysle ktorého uplatnenie tohto práva znamená zmenu času plnenia záväzku, avšak uvedené nie je možné pri synalagmatickej zmluve, kedy oproti poskytnutiu peňažných prostriedkov jestvuje povinnosť dlžníka platiť úroky a tieto platiť podľa dohody buď spolu s istinou alebo v splátkach samostatne. V úverovom vzťahu je dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o úhrady amortizovanej istiny v splátkach, ktoré sú zložené zo splatných úrokov a časti istiny. Skrátenie času na vrátenie prostriedkov by znamenala zánik povinností veriteľa voči dlžníkovi prenechať mu do užívania po dohodnutú dobu peňažné prostriedky so vznikom povinnosti dlžníka vrátiť celú istinu predčasne za súčasnej povinnosti úhrady zákonných úrokov a úrokov z omeškania. Uvedený stav by bol pre spotrebiteľa nevýhodnejší ako výklad právneho úkonu podľa režimu , kde sa zosplatnenie posudzuje ako odstúpenie od zmluvy zo strany veriteľa. Preto žalobcom uplatnená predčasná splatnosť nie je strata výhody splátok inak už splatného dlhu, ale postup podľa , odstúpenie od zmluvy s účinkami ex nunc. V prípade spotrebiteľského vzťahu je však podmienka odstúpenia od zmluvy limitovaná a podmienená úpravou podľa . Teda podmienkou predčasnej splatnosti je omeškanie s úhradou splátky trvajúce dlhšie ako tri mesiace a súčasné upozornenie spotrebiteľa na možnosť uplatnenia tohto práva. Podľa názoru súdu nie je v danom ustanovení vhodne zákonodarcom zvolený odklad na , pretože toto ustanovenie prioritne nepredpokladá úkon veriteľa pre uplatnenie predčasnej splatnosti, ale počíta s existenciou predčasnej splatnosti spojenej priamo s existenciou omeškania, kedy o zaplatenie celého dlhu môže veriteľ požiadať do splatnosti najbližšej splátky. Predčasná splatnosť je spojená s právnou skutočnosťou omeškania a nie je následok odstúpenia veriteľa od zmluvy ( ). Preto ak predčasná splatnosť nie je následkom dohody strán o strate výhody splátok inak splatného dlhu alebo dohody, že pre omeškanie jednej splátky nastáva predčasná splatnosť celého dlhu, ale obsahovo sa jedná o odstúpenie od zmluvy, keď veriteľ pre nedôveru sa rozhodol zmluvný vzťah ukončiť a žiada vrátenie plnenia. Veriteľ je vždy oprávnený použiť zákonný inštitút podľa . Z uvedených dôvodov nie je možné použiť na vznesené námietku premlčania ustanovenie , nakoľko dlh sa nestal predčasne splatným podľa , teda stal sa splatný právnym úkonom veriteľa, ktorý bol vyhodnotený ako odstúpenie od zmluvy. Ak je zosplatnenie následkom odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tomto prípade sa omeškania počíta od vzniku zosplatnenia, ktoré mohlo nastať najskôr 13.01.2017 (oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, doručenom 06.02.2017). Žaloba bola podaná 11.01.2020, vo všeobecnej premlčacej dobe podľa , preto k premlčaniu nedošlo. Nakoľko z nezaplatenej sumy 9.455,26 eur (splatnej istiny 8.720,96 eur) si žalobca uplatnil len nárok v rozsahu 3.000 eur, sú námietky žalovanej k bezúročnosti úveru úplne irelevantné. Preto žalobe vyhovel, ako aj v časti úroku z omeškania od 16.2.2017 (uplynutím lehoty poskytnutej na splnenie záväzku). O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia (ďalej len ), keď žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, tak mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhovala napadnutý rozsudok zrušiť alebo alternatívne ho zmeniť tak, že žaloba žalobcu bude zamietnutá a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval druhá veta , z ktorého vyplýva, že premlčacia doba práva na zaplatenie

takto zosplatneného dlhu nenastáva úkonom veriteľa, ale práve vznikom právnej skutočnosti (zročnosti nesplnenej splátky). Ak by aj bola pripustená úvaha súdu o odstúpení od zmluvy, má za to, že odstúpením od zmluvy nastal právny režim bezdôvodného obohatenia a na premlčanie by sa aplikovalo ustanovenie , z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu premlčaný.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Nesúhlasí so závermi žalovanej, v zmysle ktorých odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a nastúpeniu režimu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná vôbec neberie do úvahy dohody zmluvných strán o odlišných účinkoch odstúpenia od zmluvy v zmysle čl. VII bod 4 zmluvy, kde si dohodli účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo V 2/2007. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

4. Žalovaná v replike sa nestotožňuje s názorom žalobcu, keď práve žalobcom prezentovaný judikát NS SR sp.zn. 1 M Cdo V 2/2007, podľa ktorého účinky ex nunc sa viažu iba na obchodné vzťahy. Podľa posledná veta na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže je vylúčená aplikácia noriem obchodného práva, ide o odstúpenie od zmluvy s účinkami ex tunc. Dôsledkom toho, že medzi stranami nastal právny režim bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovanej okamihom prevodu peňažných prostriedkov právneho predchodcu žalobcu na jej účet a od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba 3 roky. Ani v čl. VII bod 4 si zmluvné strany nedohodli odstúpenie s účinkami ex nunc. Zotrváva na odvolacom návrhu.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, a ), po zopakovaní dokazovania v zmysle na nariadenom odvolacom pojednávaní oboznámením listinných dôkazov - a to predovšetkým zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok, poslednej výzvy z 04.12.2016, vyhlásením úveru za predčasne splatným z 13.1.2017, zmluvou o postúpení pohľadávok, preskúmal rozsudok v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní, a to otázkou odstúpenia od zmluvy a námietkou premlčania zo strany žalovanej.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci, keď na daný prípad nesprávne aplikoval a následne na to nesprávne vyhodnotil námietku premlčania v zmysle . Preto odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sporové strany zotrvali na svojich vyjadreniach a skutkových tvrdeniach, odvolací súd zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu (V. D. I. a.s.) dňa 02.07.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru vo výške 9.800 eur za podmienok: výška úrokovej sadzby 11,90% p.a., ročná percentuálna miera nákladov 12,57% p.a., celkové náklady spotrebiteľa 13.758,48 eur, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 10,39 %, výška splátky 191,09 eur splatná mesačne vždy k 2. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok 72, dátum prvej splátky 02.08.2015, dátum poslednej splátky 02.07.2021. Podľa čl. VII bod 1. písm. a/ zmluvy za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka sa považuje ak dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti. Podľa čl. VII. bod 2. písm. e/ zmluvy pri podstatnom porušení zmluvných povinností je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. Podľa písm. f/ tohto článku je banka oprávnená odstúpiť od zmluvy o úvere. V článku VII bod 4. veta

prvá zmluvy bolo dohodnuté, že účinky odstúpenia nastávajú doručením prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy o úvere druhej strane.

9. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 04.12.2016, ktorú výzvu si žalovaná prevzala dňa 20.12.2016, upozornil žalovanú, že mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, a preto dlžnú čiastku, ktorá ku dňu 03.12.2016 predstavovala 1.223,86 eur vyzval zaplatiť do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade vyhlási úver za predčasne splatný a následne využije právo postúpiť pohľadávku na inú osobu. 15-dňová lehota do doručenia výzvy uplynula dňa 04.01.2017. Listom zo dňa 13.01.2017, ktorý si žalovaná prevzala dňa 06.02.2017 vyhlásila úver za predčasne splatný s účinnosťou 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň bola žalovaná vyzvaná uhradiť celý dlh, ktorý ku dňu 12.01.2017 predstavoval spolu sumu 9.455,26 eur, pozostávajúci z istiny 8.720,96 eur, úrokov 703,92 eur, úrokov z omeškania 5,38 eur, poplatkov 25 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.07.2019 V. D. I., a.s., so sídlom Bratislava postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.

10. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Odvolací súd uzavrel, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, že v otázke premlčania je vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia , ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (porovnaj napr. uznesenie NS SR z 25.01.2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23.11.2011, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.06.2013, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. a ), a s uvedeným riešením sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 19.06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

12. Navyše novela definitívne normatívne vyriešila (doplnením ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava .

13. Z obsahu listín, ktorými právny predchodca žalobcu vyzýval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (č.l. 21. 22) a žalobca zároveň doručenkami preukázal, že žalovaná si tieto listiny riadne prevzala jednoznačne vyplýva, že právny predchodca využil svoje právo dohodnuté v čl. VII bod 1. písm. a/ a bod 2 písm. e/ zmluvy a vyhlásil celý úver za splatný 10. deň odo dňa doručenia vyhlásenia, ktoré vyhlásenie si žalovaná prevzala 06.02.2017 (teda ku dňu 16.02.2017). Právny predchodca žalobcu predtým v zmysle vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, keď neuhrádzala splátky v termíne ich splatnosti a zároveň ju upozornil, že v opačnom prípade využije oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré oprávnenie bolo dohodnuté v zmluve. Z obsahu týchto listín nie je možné ustáliť, že právny predchodca žalobcu využil svoje oprávnenie odstúpiť od zmluvy v zmysle čl. VII bod 1. písm. a/ a bod 2 písm. f/ zmluvy. Napokon aj sám žalobca v žalobe tvrdil, že dlžník porušil svoje zmluvné povinnosti v dôsledku čoho jeho právny predchodca vyhlásil v zmysle čl. VII bodu 2. písm. e/ VOP mimoriadnu splatnosť úveru.

14. Žalovaná pred súdom prvej inštancie vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodňovala ustanovením .

15. Podľa v znení účinnom k 29.09.2015 (dátum mimoriadnej splatnosti celého dlhu), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa 565 , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa plynie samostatne. v umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

20. Z uvedeného vyplýva, že upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach oproti ostatným (nespotrebiteľským) veciam osobitne tak, že toto právo (zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ, ktorý je dodávateľom, uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky) a keď (na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy) súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že citované ustanovenie stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa , upravuje osobitne tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa , v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie ( ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky ( druhá veta ). Ustanovenie neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky. Naopak, stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu).

22. V preskúmavanej veci žalobca nekonkretizoval splátku, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, iba špecifikoval vo výzve zo dňa 13.01.2017, že žalovaná neuhradila dlžnú

pohľadávku banky, preto 10. dňom od prevzatia výzvy vyhlasuje úver za predčasne splatný vrátane príslušenstva k 12.1.2017 v celkovej výške 9.455,26 eur. Právny predchodca žalobcu predtým žalovanú výzvou zo dňa 04.12.2016 upozorňoval na meškanie so splácaním viac ako 3 splátky, a ku dňu 03.12.2016 v celkovej výške 1.223,86 eur (pri dohodnutej mesačnej splátke 191,09 eur, to znamená, že žalovaná v tom čase bola v omeškaní so 6-mi splátkami a jednou splátkou čiastočne zo dňa 02.06.2016). Z predložených listinných dôkazov je možné ustáliť, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti listom z 13.1.2017 bola splatná už aj splátka z 02.01.2017 a žalobkyňa v tom čase bola v omeškaní viac ako tri mesiace po lehote splatnosti so splátkou splatnou 02.10.2016. Preto odvolací súd ustálil, že sa jednalo o splátku, pre ktorú bola právny predchodca žalobcu využil svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 13.01.2017. S poukazom na to, že v zmysle k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov ( ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie plynúť najneskôr dňa 02.10.2016, keďže jednotlivé splátky boli splatné vždy do 2-ho dňa v mesiaci a výzvou zo dňa 04.12.2016 upozornil žalovanú najmenej 15 dní vopred na uplatnenie práva vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak si dodatočne nesplní svoj dlh. Odvolací súd má za to, že právny predchodca žalobcu preukázal, že listom z 13.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle , pričom tak urobil v súlade s . Teda v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri mesiace so splátkou splatnou dňa 02.10.2016. Tak 3-ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 03.10.2016 (nasledujúci deň po zročnosti nezaplatenej splátky splatnej 02.10.2016) a uplynula dňa 03.10.2019 na celý dlh. Žaloba bola na súd podaná 11.01.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

23. Obdobný názor bol vyslovený napríklad aj v rozhodnutiach Krajského súdu Žilina sp.zn. , 7CoCsp, 27/2021, , Krajského súdu Trenčín sp.zn. , , , Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. , Krajský súd Prešov sp.zn. , Krajský súd Trnava sp.zn. .

24. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s poukazom na dôvodnú námietku premlčania vznesenou žalovanou.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle , aplikujúc ustanovenie , keď v konaní mala plný úspech žalovaná, priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )