Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/112/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: C.. G. E., trvale bydliskom R. - N. XXX, s miestom doručovania D. XX, G., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 15775-11/2016-BA zo dňa 14.04.2016, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného číslo: 15775-11/2016-BA zo dňa 14.04.2016, a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin číslo 700-2010594314-GC04/14 z 15.05.2014 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov správneho súdneho konania a trov kasačného konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin (ďalej tiež „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 700-2010594314-GC04/14 z 15.05.2014 (ďalej tiež „prvostupňové rozhodnutie“) podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=2944753&f=3>, <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=29&p=2944887&f=3> a ôsmy bod <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=2945368&f=3> o sociálnom poistení (ďalej len „“) predpísala žalobcovi za jednotlivé mesiace obdobia od júla 2005 do decembra 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej spolu tiež „poistné“), spolu v sume 5.260,19 eur. Prílohou rozhodnutia bola tabuľka s rozpisom dlhovaného poistného za jednotlivé mesiace obdobia.

2. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal nedostatok odôvodnenia, z ktorého by vyplývalo, na základe čoho dospel prvostupňový orgán k záveru, že odviedol poistné v nesprávnej sume, a ako dospel k predpísanej sume. Namietal, že mu tak bolo odňaté právo podať riadne odvolanie s uvedením dôvodov a v odvolaní musel vychádzať z ústnej informácie zamestnancov prvostupňového orgánu. Podľa tohto vyjadrenia vyššie predpísané poistné malo súvisieť s jeho odmenou ako správcu konkurznej podstaty, pričom tvrdil, že predtým mu pri konzultáciách s pracovníkmi Sociálnej poisťovne bolo oznámené, že odmena správcu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu pre platenie poistného. Zároveň poukázal na to, že je nečakané, keď Sociálna poisťovňa po deviatich rokoch zrazu zmení názor a predpíše poistné v rozpore so svojimi usmerneniami; ani raz nebol upozornený, že si poistné určil v nesprávnej výške. Taktiež uviedol, že prvostupňové rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nebolo mu ako účastníkovi konania umožnené doplniť dôkazy a vyjadriť sa k nim.

3. Rozhodnutím č. 15775-11/2016-BA zo dňa 14.04.2016 (ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=29&p=2945423&f=3>, § 210 ods. 1 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=2945636&f=3> a § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2945732&f=3> zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vypustil vo výrokovej časti odkaz na § 152a zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944887&f=3> a vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca nie je sporiteľom v starobnom dôchodkovom sporení, a preto bolo treba opraviť formálny nedostatok, čo však nezakladá dôvod na zmenu výšky poistného. Poukázal na ustanovenia zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2942226&f=3> v znení účinnom v relevantnom období, ďalej na skutočnosť, že žalobca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1014960&f=3> o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, na ustanovenie <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1022078&f=3> o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že podľa výpisu z Obchodného registra je žalobca zapísaný ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na to mal žalobca v dotknutom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa a zákona o sociálnom poistení. Žalovaný poukázal v súvislosti so zákonom ustanovenou hranicou príjmu pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (spolu ďalej len „povinné poistenie“) na príjmy žalobcu za jednotlivé kalendárne roky podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, resp. Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Uviedol, že žalobca ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba uhradil poistné za obdobie júl 2005 až december 2008 v nesprávnej (nižšej) sume, čím porušil ustanovenia <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944201&f=3>, <https:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944206&f=3>, <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=2944213&f=3>, <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2944243&f=3>, <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944705&f=3> a zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944738&f=3>. Žalovaný poukázal na jednotlivé percentuálne sadzby poistného v zmysle zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>, ďalej po citácii ustanovení zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2944409&f=3> uviedol vymeriavacie základy žalobcu za jednotlivé obdobia a sumy poistného, ktoré bol povinný platiť, ako aj súhrnnú sumu poistného, ktoré bolo podľa žalovaného predpísané prvostupňovým orgánom v správnej sume. Žalovaný nevyhovel ani námietkam žalobcu voči procesnej stránke konania.

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“). Tvrdil, že nemal možnosť zúčastniť sa správneho konania, pretože ho prvostupňový orgán neinformoval o začatí konania a ani potom mu neumožnil pred podaním odvolania nahliadnuť do spisu. Podľa žalobcu je nezákonné aj napadnuté rozhodnutie, keďže žalovaný ním legalizoval prvostupňové rozhodnutie a uviedol jeho nové dôvody, čím došlo fakticky k novému prvostupňovému rozhodnutiu, proti ktorému nemal možnosť podať riadne odvolanie. Tiež namietal proti formulácii výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že mu nebolo umožnené predložiť doklady v súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty a doklady o zaplatení poistného, namietal proti absencii potrebného ústneho pojednávania. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie nebolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Žalobca nevidel dôvod, prečo by mal platiť poistné aj za činnosť správcu konkurznej podstaty podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1022077&f=3> o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú nevykonával ani nemohol vykonávať a bol zo zoznamu správcov vyčiarknutý. Po obdržaní odmeny za výkon funkcie správcu, ktorú vykonával podľa <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1014960&f=3> o konkurze a vyrovnaní, žiadne príjmy nezatajil, prerokoval ich spolu s účtovníčkou s prvostupňovým orgánom a ako mimoriadne príjmy ich nezahrnul do vymeriavacieho základu pre ďalšie obdobie. Ďalej tvrdil, že niektoré jeho platby prvostupňový orgán neeviduje, resp. eviduje inak. Mal za to, že predpísanie poistného bolo nesprávne. Žalobca zdôraznil, že ide o značnú sumu, pritom od prvostupňového orgánu nikdy po roku 2005 nedostal upozornenie, že odviedol poistné v nesprávnej sume; v opačnom prípade by situáciu ihneď riešil.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 29.6.2016 nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že príjmy žalobcu z činnosti správcu konkurznej podstaty boli rozhodujúce len pre určenie výšky poistného za obdobie júl 2006 až jún 2007. Za obdobie júl 2005 až jún 2006, júl 2007 až december 2008 sa príjmy z činnosti správcu nebrali do úvahy. V odvolacom konaní sa podľa žalovaného preukázalo, že žalobca si nesplnil svoju odvodovú povinnosť riadne, pretože poistné za sporné obdobie zaplatil v nesprávnej výške, pričom podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2944753&f=3> je Sociálna poisťovňa povinná dlžné poistné predpísať. Žalovaný poukázal ďalej na zásadu oficiality a argumentoval tým, že nebolo potrebné žiadať od žalobcu podklady pre rozhodnutie, pretože Sociálna poisťovňa má možnosť vychádzať z vlastných evidencií a registrov. Ďalej poukázal na jednotnosť dvojinštančného konania a na to, že žalobca mal možnosť v rámci odvolacieho konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ani k žalobe nepriložil dôkazy, ktoré by vyvracali správnosť postupu žalovaného. Odôvodnenie oboch rozhodnutí podľa žalovaného zodpovedalo zákonu. Žalovaný argumentoval, že žalobca nevzniesol žiadnu relevantnú námietku k meritu veci, teda že bol povinný platiť poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, pretože okrem príjmov advokáta dosahoval aj príjmy ako spoločník v.o.s. a správca konkurznej podstaty. Správne orgány vychádzali z výpisu z daňového priznania, a preto podľa žalovaného neobstojí námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k platbám poistného uviedol, že žalobca len sporadicky uvádzal variabilný a špecifický symbol.

6. V reakcii na toto vyjadrenie žalobca v duplike z 9.9.2016 a v jej neskoršom doplnení uviedol aj to, že nebol od 10.09.2005 zapísaný v „novom“ zozname správcov, pričom podľa neho žalovaný nepravdivo uvádza, že kvôli tomuto zápisu bol oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti. Keďže jeho príjem ako správcu podľa neho nebol príjmom z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, žalovaný ho nesprávne zahrnul do vymeriavacieho základu. Žiadal, aby súd v tomto zmysle zaviazal právnym názorom žalovaného.

7. Na pojednávaní dňa 7.6.2017 žalobca aj žalovaný zotrvali na svojej argumentácii a vo svojich prednesoch sa zamerali predovšetkým na otázku, za ktoré obdobie a či vôbec bolo možné započítavať príjem žalobcu ako správcu konkurznej podstaty do vymeriavacieho základu. Žalobca okrem iného tvrdil, že nemohol vykonávať funkciu správcu po 1.7.2005, hoci bol prepísaný zo „starého“ zoznamu, nakoľko nedoplnil v stanovenej lehote požadované doklady, a preto bol 20.9.2005 (správne 10.9.2005 - pozn. správneho súdu) zo zoznamu správcov vymazaný. Zamestnankyňa žalovaného tvrdila, že za rok 2005 žalobca vykázal príjem z činnosti správcu, preto pri predpísaní poistného vychádzali aj z tohto príjmu, ktorý sa s ostatnými príjmami berie ako celok, pričom postačovalo, že žalobca mal právne postavenie SZČO. V ďalšom období sa príjem správcu, aj keď ho žalobca vykazoval, do vymeriavacieho základu nezapočítaval, keďže už túto činnosť nevykonával.

8. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 7.6.2017 pod sp. zn. zamietol žalobu podľa <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4378637&f=3> (ďalej len „“) ako nedôvodnú. Na základe žalobcom včas podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 9.10.2018 uvedený rozsudok zrušil ako nepreskúmateľný, pričom považoval za nadbytočné a prakticky aj nemožné skúmanie ostatných sťažnostných bodov (tvrdiacich najmä nesprávne právne posúdenie zo strany správneho súdu a odklon od judikatúry kasačného súdu), a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd správnemu súdu uložil dostatočne podrobne a jasne odôvodniť svoje nové rozhodnutie, pričom musí reagovať aj na konkrétne žalobné námietky žalobcu, prihliadať na prevažujúco prieskumný charakter správneho súdnictva a citlivo zvážiť vhodnosť alebo potrebu dopĺňania dokazovania alebo precizovania výkladu právnych predpisov, ku ktorému dospel správny orgán.

9. Na pojednávaní dňa 4.12.2019 konanom v neprítomnosti žalobcu žalovaný zotrval na svojej argumentácii a vo svojom prednese sa zameral predovšetkým na vysvetlenie, že príjem žalobcu ako správcu konkurznej podstaty za rok 2005 sa započítaval do vymeriavacieho základu na určenie poistného, pričom žalobca platil poistné v nižšej výške.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2020 a vo svojom vyjadrení zo dňa 07.05.2021 plne zotrval na svojej argumentácii, poukázal na ustálenú judikatúru (rozsudok NS SR sp. zn. ,

, , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ) ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. vydaný dňa 23.8.2016 v obdobnej veci.

11. Vo svojom vyjadrení zo dňa 29.04.2021 žalovaný zotrval na svojej argumentácii. V celom rozsahu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 18.11.2014, sp. zn. Asam 2/2016 zo dňa 27.03.2019 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 21.10.2020, ktorými bol vyslovený právny názor, že sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní, ako i na okolnosť, že účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Ďalej poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. z 28.06.2017, z 24.7.2019, z 27.03.2019, 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 a zo dňa 18.12.2019. K rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -64 zo dňa 23.08.2016 žalovaný uviedol, že sa s jeho odôvodnením nestotožňuje, pretože žalobcovi boli známe dôvody predpísania poistného ešte pred vydaním rozhodnutia; v tejto súvislosti poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. z 17.12.2002 a z 18.12.2019, podľa ktorých rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecné iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

12. Na pojednávaní nariadenom na 15.12.2021 konanom v neprítomnosti žalovaného žalobca zotrval na dôvodoch svojej žaloby s odkazom na všetky podania učinené v tejto veci. Zároveň žiadal, aby správny súd vo svojom konečnom rozhodnutí vysloví právne záväzný názor, že po 1.7.2005 nemohol v zmysle vtedy platných právnych predpisov vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť správcu konkurznej podstaty.

13. Z administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán I. stupňa pred vydaním rozhodnutia pri predpísaní dlžného poistného vychádzal z prihlášky poistenca do poistenia, licencie Komory komerčných právnikov SR zo dňa 19.10.1993, z Výpisu zo zoznamu registrovaných správcov z 21.6.2010, z výpisu z Obchodného registra spoločnosti IURECON CONSULTING, v.o.s., z výpisov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2004 - 2007, z Potvrdenia Amslico AIG Life na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane z 14.3.2008 a vlastného registra o odvádzaní poistného žalobcom. Odvolanie žalobcu zo dňa 24.6.2014 bolo Vyjadrením žalovaného č. 41758/2014 - BA zo dňa 17.9.2014 posúdené ako podané po zákonom stanovej lehote. Návrh žalobcu na povolenie obnovy konania zo dňa 10.9.2014 bol rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa zo dňa 3.10.2014, potvrdeným rozhodnutím žalovaného zo dňa 6.2.2015, zamietnutý. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. - 80 zo dňa 30.9.2015 bolo Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu č. 41758/2014 - BA zo dňa 17.9.2014 zrušené a vec bola vrátená žalovanému s tým, aby sa odvolaním žalobcu meritórne zaoberal. Ďalej administratívne konanie prebehlo tak, ako je opísané v odseku 1. - 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

14. Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 22.4.2016 (t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Podľa § 172 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 1) o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014 (t. j. ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia), organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 15.5.2014, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 22.4.2016 (t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 22.4.2016, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 22.4.2016, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> účinného k 22.4.2016, proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

15. Správny súd po prejednaní veci a preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle a nasl. v spojení s a nasl. a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

16. Žalobca v žalobe namietal porušenie procesných predpisov pri rozhodovaní oboch správnych orgánov, pričom jeho názor o nezákonnosti ich rozhodnutí vychádzal najmä z nesúhlasu s tým, že v administratívnom konaní nemal možnosť vyjadrovať sa ku skutkovému stavu a predkladať dôkazy. Ďalej namietal proti rozsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a čiastočne aj napadnutého rozhodnutia. Zároveň tvrdil, že skutkový stav bol zistený nedostatočne.

17. V prvom rade správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu, boli vydané v tzv. nedávkovom konaní. Na nedávkové konanie podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3> nebolo možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. V úzkej nadväznosti na uvedené správny súd s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uvádza, že konanie o predpísanie poistného môže začať aj z úradnej moci, z vlastného podnetu pobočky Sociálnej poisťovne (§ 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3>) s tým, že konanie je začaté dňom urobenia prvého úkonu voči účastníkovi (§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>). Pokiaľ Sociálna poisťovňa disponuje dostatočnými podkladmi z vlastnej činnosti či z registrov, ktoré sú jej prístupné, môže byť takýmto prvým úkonom aj samotné (prvostupňové) rozhodnutie. V tejto veci v zásade boli podmienky pre takýto (štandardný) postup prvostupňového orgánu naplnené, keďže pobočka ako podklady pre rozhodnutie mala k dispozícii výpisy z daňových priznaní žalobcu ako aj výpisy z Obchodného registra SR, zo zoznamu komerčných právnikov a zo zoznamu správcov konkurznej podstaty ako aj vlastné evidencie; nebolo preto nutné žalobcovi oznámiť začatie konania a vyzvať ho na vyjadrenie k veci, prípadne nariaďovať ústne pojednávanie. Takýto postup vo všeobecnosti správny súd hodnotí ako zákonný.

18. Správny súd s poukazom na žalobný bod správnej žaloby, ktorým sú namietané nedostatky v rozhodnutiach žalovaného i orgánu prvého stupňa, musel pri skúmaní jeho dôvodnosti začať od posúdenia obsahových náležitostí rozhodnutí správnych orgánov. Správny súd sa zameral na úplnosť a zrozumiteľnosť ich odôvodnenia, ďalej pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, či spĺňa požiadavky stanovené § 209 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3> a v prípade napadnutého rozhodnutia aj v akej miere a kvalite sa žalovaný vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu.

19. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a zistil, že prvostupňový správny orgán síce vyčísľuje vo výrokovej časti celkovú výšku predpísaného poistného a v prílohe poistné dlžné podľa jednotlivých mesiacov za obdobie júl 2005 - december 2008, avšak tak z prílohy k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ako ani z dôvodov prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť:

- z akých podkladov a z akého príjmu žalobcu pri určovaní dlžného poistného správny orgán I. stupňa vychádzal,

- z akého konkrétneho vymeriavacieho základu za to ktoré obdobie správny orgán predpísané poistné vypočítal a aká bola výška povinného poistného,

- v akej výške, kedy, resp. či vôbec žalobca poistné za konkrétne obdobie zaplatil alebo nezaplatil. Pritom ide o skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vznik povinného poistenia, ako aj pre stanovenie vymeriavacieho základu a výšky poistného podľa jednotlivých období, vo vzťahu ku ktorým prvostupňový správny orgán rozhodnutím dlžné poistné nakoniec predpísal. Správny súd preto v tomto smere dáva za pravdu žalobcovi, že nemal možnosť namietať skutočnosti týkajúce sa vyčíslenia poistného vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktoré atribúty riadneho odôvodnenia v súlade s § 209 zákona o sociálnom poistení nenapĺňa.

20. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že toto obsahuje odôvodnenie o splnení podmienok pre registráciu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby s tým, že dosiahol v tom - ktorom rozhodnom období príjem vo výške, ktorá zakladá povinnosť platiť poistné na jednotlivé typy poistenia; ďalej už žalovaný po citácii relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení len uviedol výšku vymeriavacieho základu pre to - ktoré poistenie a určenie poistného za jednotlivé mesiace v rokoch 2005 - 2008 s konečným konštatovaním, že žalobca zaplatil poistné v nižšej výške. Nasleduje odôvodnenie, prečo žalovaný považoval odvolacie námietky žalobcu o nesprávnom procesnom postupe za nedôvodné. Správny súd vzhľadom k uvedenému konštatuje, že až napadnuté rozhodnutie žalovaného uvádza konkrétne výšky vymeriavacích základov a teda aj príjmy, z ktorých sa vypočítal vymeriavací základ a v konečnom dôsledku sa určila výška poistného, ktorú podľa správnych orgánov mal žalobca riadne a včas Sociálnej poisťovni zaplatiť, a ktorú výšku žalobca neakceptuje. Teda skutočnosti podstatné pre rozhodnutie sú obsiahnuté až v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, ktoré vlastne dopĺňalo (takmer v plnom rozsahu) dôvody, ktoré malo obsahovať prvostupňové rozhodnutie.

21. Žalobca tak v administratívnom konaní ako aj správnom súdnom konaní opakovane vznášal námietky voči tomu, aby Sociálna poisťovňa jeho príjmy súvisiace s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty zahŕňala do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného, pričom sa zjavne domáhal, aby mu bolo vysvetlené, čo a prečo patrí podľa správnych orgánov do jeho vymeriavacieho základu. Z uvedeného dôvodu sa správny súd zameral na prieskum napadnutého rozhodnutia v tom smere, ako sa s uvedenou kľúčovou spornou otázkou vysporiadal. Správny súd po preskúmaní obsahu rozhodnutia musí konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí argumentácia vo vzťahu k tomuto podstatnému spornému bodu absentuje - žalovaný sa s odvolacím dôvodom, či a za splnenia ktorých zákonných predpokladov patrí príjem plynúci správcovi konkurznej podstaty do vymeriavacieho základu pre výpočet povinného poistného v nasledujúcom roku (spravidla od 1. júla) nevysporiadal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia chýba výklad a aplikácia relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení vo vzťahu k tejto spornej otázke, najmä ust. § 138 zákona o sociálnom poistení o vymeriavacom základe, pričom len samotnú citáciu relevantných ustanovení nemožno považovať za postačujúcu na zodpovedanie spornej otázky. Vzhľadom k uvedenému správny súd musí konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, čo je primárnym a hlavným dôvodom, na základe ktorého správny súd prikročil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd na podporu svojho vyššie uvedeného záveru poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.5.2015, z ktorého cituje: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závažný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp. zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3652273&f=3> z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, že: 1. na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; 2. aj na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný.“

22. Na okraj správny súd uvádza, že žalovaný vo vyjadrení v správnom súdnom konaní k veci uviedol, že žalobca ako SZČO dosahoval príjmy z viacerých činností a pre výpočet bolo nutné vychádzať z príjmu žalobcu zo všetkých činností spolu (teda vrátane príjmu z činnosti správcu). V prednesoch na súdnych pojednávaniach konaných dňa 7.6.2017 a 4.12.2018 navyše doplnil, že príjmy z činnosti správcu konkurznej podstaty boli rozhodujúce len pre určenie výšky poistného za obdobie júl 2006 až jún 2007, avšak tento svoj postup (vrátane odlišného postupu pred 1.7.2006 a po 1.7.2007) odôvodnil len čiastočne (správny súd bez poukazu na konkrétne relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a ich výklad aj s ohľadom na časové súvislosti nemohol považovať odôvodnenie takéhoto postupu za vyčerpávajúce). V tejto súvislosti však správny súd považuje za dôležité uviesť, že je neprípustné, aby žalovaný odstraňoval nedostatky administratívneho konania (resp. svojho rozhodnutia) v správnom súdnom konaní.

23. Pre úplnosť k žalobnému bodu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dodáva, že s ostatnými odvolacími námietkami vznesenými žalobcom sa žalovaný vysporiadal a napadnuté rozhodnutie vo zvyšku obsahuje vyčerpávajúcu argumentáciu.

24. Pokiaľ správny súd pristúpil okrem zrušenia rozhodnutia žalovaného aj k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, je tomu tak z dôvodu, že účastník nedávkového konania podľa zákona o sociálnom poistení má právo na riadne zdôvodnenie nielen druhostupňového rozhodnutia, ale i prvostupňového rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že i keď konanie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa tvorí jeden celok a s poukazom na o sociálnom poistení v znení účinnom k 14.4.2016 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) bol odvolací orgán oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a doplniť konanie, prípadne zistené nedostatky odstrániť, táto skutočnosť neznamená, že by správny orgán mal plne nahrádzať dôvody prvostupňového rozhodnutia. Predovšetkým v prvostupňovom rozhodnutí musí byť v jeho odôvodnení

alebo v prílohách, na ktoré odkazuje a ktoré sú jeho súčasťou, odôvodnený spôsob výpočtu dlžného poistného, a teda aj podkladov, na základe ktorých dospel správny orgán prvého stupňa k záveru, že účastník konania nezaplatil poistné v správnej výške; len uvedenie výšky predpísaného dlžného poistného je nepostačujúce.

25. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.10Sžsk/11/2017 zo dňa 27.04.2018, citujúc z neho nasledovné závery: Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňových rozhodnutí, pričom je notoricky známou skutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Takýto postup žalovanej umožňuje <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021107&f=3>, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa názoru krajského súdu žalobcom napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade s ustanovením <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2945631&f=3>, pretože v odôvodneniach rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Nakoľko v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa absentovalo riadne odôvodnenie a rozhodnutie žalovaného nie je len podrobnejším odôvodnením, ale v podstate nahradením prvostupňového rozhodnutia, aj s poukazom na závery vyššie citovaného rozhodnutia NS SR možno konštatovať, že nedošlo v danej veci k dôslednému dodržaniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalobca ako účastník konania v nedávkových veciach (o predpísaní dlžného poistného) mal právo byť oboznámený, z akých podkladov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo, ako aj na riadne zdôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré dôvody nahradil až druhostupňový správny orgán. V dôsledku uvedeného postupu správnych orgánov sa žalobca mohol k dôvodom rozhodnutia žalovaného vyjadriť až pri jeho súdnom prieskume. Žalobcovi malo byť umožnené, aby svoje práva mohol účinne uplatňovať už v administratívnom konaní a aby ešte pred rozhodnutím správneho orgánu II. stupňa (žalovaného) mohol vzniesť všetky námietky k dôvodom rozhodnutia. Uvedené v dôsledku absencie dôvodov prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej veci bolo žalobcovi odopreté, čím bola aj sťažená jeho možnosť navrhovať v administratívnom konaní konkrétne dôkazy. Pre úplnosť však správny súd prisvedčuje tvrdeniu žalovanému a vyplýva to aj z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu, že žalobca v odvolacom konaní ani v podanej správnej žalobe nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení o nesprávnom vyčíslení dlžného poistného a len všeobecne uvádza, že mu nebolo umožnené podstatné okolnosti vlastnými dokladmi preukázať. Správny súd zdôrazňuje, že súčinnosť musia poskytovať aj účastníci konania, pričom minimálne dôkazy o úhrade poistného za relevantné obdobie prípadne aj doklady o správnosti posúdenia možnosti vykonávať činnosť správcu konkurznej podstaty mohol (a mal) žalobca predložiť už počas odvolacieho konania.

26. Reagujúc na povinnosť uloženú kasačným súdom správny súd aj s poukazom na ust. o konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( až 205 ) konštatuje, že nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy zo strany súdu, a to aj bez návrhu. Avšak správny súd poukazuje na to, že vo väzbe na ust. ako aj na konanie podľa a jeho prvoradou úlohou je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom v zásade nemôže správny súd nahrádzať postup a konanie správnych orgánov (vrátane vykonávania dokazovania pred správnym orgánom). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu SR č. k. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=44&p=3631239&f=3>-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3666907&f=3>, sp. zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=44&p=3665770&f=3>, sp. zn. <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=44&p=3663385&f=3> či sp. zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=44&p=3661891&f=3>) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V danom prípade však podľa názoru správneho súdu nie je účelné a vzhľadom k tomu, že rozhodnutia správnych orgánov boli zrušené pre ich nepreskúmateľnosť, ani možné, aby správny súd nahradzoval, resp. dopĺňal dokazovanie správneho orgánu.

27. Z vyššie uvedených dôvodov správnemu súdu neostalo iné ako podľa a pre nedostatok dôvodov napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému podľa na ďalšie konanie. Bude ďalšou povinnosťou správnych orgánov dôsledne sa vysporiadať s odvolacou argumentáciou žalobcu, a to najmä vo vzťahu k zahrnutia príjmu správcu konkurznej podstaty v tom ktorom rozhodnom období do vymeriavacieho základu pre výpočet poistenia žalobcu. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že vzhľadom na absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v tomto smere správny súd nemohol vyhovieť žiadosti žalobcu o vyslovenie záväzného právneho názoru. Zároveň v ďalšom konaní žalovaný (resp. správny orgán I. stupňa) vyzve žalobcu na konkrétnu špecifikáciu nesprávnosti výpočtu predpísaného poistného k jednotlivým obdobiam a na označenie a predloženie dôkazov, ktoré túto nesprávnosť preukazujú (napr. dokladmi o jednotlivých úhradách), keďže okrem iného namietal aj okolnosť, že poistné hradil v inej výške, ako sa mu započítalo. Na okraj v tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na retroaktívne predpísané poistné (po 6-9 rokoch), tak predpísanie poistného nie je žiadnou zákonnou (prekluzívnou) lehotou limitované, a preto táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Náhrada trov konania

28. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

29. Žalobe bolo vyhovené, nakoľko správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu. Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, preto mu podľa patrí náhrada trov konania v celom rozsahu, vrátene trov kasačného konania, v rámci ktorého bol taktiež úspešný. Žalovanému ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov konania podľa a contrario nepatrí.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.