Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/63/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bjánkovej v právnej veci žalobkyne: S.. H. V. J., J.. XX. XX. XXXX, G. Ž. W.. Č.. X, G., zast. advokátskou kanceláriou Urban Falath Gašparec Bošanský, s.r.o., IČO: 47 244 895, Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, proti žalovanej: J. M. S. E., M..N.., F.: XX XXX XXX, D. W.. Č.. XX, G., zast. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., IČO: 36 861 154, Digital Park II, Einsteinova ul. č. 25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26. júna 2018 č. k.

- 238, takto

rozhodol:

Späťvzatie žaloby v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť predmetný článok z internetovej stránky E.:/.T..K..sk sa p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o odstránenie predmetného článku z tejto internetovej stránky a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej ospravedlniť sa jej, odstrániť z internetovej stránky T..K..sk článok s titulkom „P., H., K.: Čo prezradila N. poslankyňa“ a zaplatiť jej sumu 3000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13. 5. 2014 bol na internetovej stránke prevádzkovanej žalovanou T..K..sk uverejnený článok pod názvom: „P., H., K.: Čo prezradila smerácka poslankyňa T.?“ V texte článku sa okrem iného uvádza: „Poslankyňa za stranu Smer H. J., v súčasnosti pôsobiaca v Europarlamente, mala v roku 2006 informovať amerických diplomatov o situácii a pomeroch v strane. Do médií prenikli nové informácie, ktoré čerpajú z internetovej stránky T.. O ich pravdivosti či hodnovernosti sa vedú búrlivé diskusie. Najnovšie sa objavil spis, ktorý hovorí aj o smeráckej poslankyni H. J. a jej prepojení na amerických diplomatov z roku 2006. J. mala v roku 2006 len 24 rokov a práve vtedy sa ako podpredsedníčka Mladých sociálnych demokratov mala viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády a hovoriť o pomeroch a zákulisí v strane Smer. V roku 2009 sa úspešne uchádzala o poslaneckú funkciu v europarlamente. V blížiacich sa eurovoľbách opäť kandiduje, tento krát zo šiesteho miesta. J. pre T..N..sk tvrdila, že dokumenty T. nečítala a poprela, že by s diplomatmi hovorila o pozadí N.. Podľa informácií, ktoré sa nachádzajú v origináli aj na oficiálnej stránke T., mal V. P. ambíciu osobne cestovať do Washingtonu, aby americkej vláde vyvrátil šíriace sa informácie, že je "ďalším I. S.". Práve

tieto správy americkú stranu mali znepokojovať. Malo ísť o opatrenie spojené s predvolebným obdobím v roku 2006. P. cestu mal pritom oddialiť fakt, že krátko pred ním tam bol S. O.. T. na rovnakej stránke píše aj o tom, že V. H. mal v pláne opustiť stranu, pokiaľ by išla do koalície so N.. Proti národniarom vo vláde sa mal postaviť aj ďalší vplyvný člen strany K. K.. H. J. nám zatiaľ reakciu na nezverejnené informácie neposkytla, no svoj názor na situáciu opísala na svojom P. profile. „Premýšľam nad tým, prečo ich (novinárov - pozn. red.) baví stále na nás útočiť a ešte k tomu používať klamstvá a zdroje, ktoré nikto nepovažuje za pravdivé. Týmto chcem jednoznačne POPRIEŤ ČOKOĽVEK, až na moje vyjadrenia, že to je samozrejme výmysel.“ „Verím tomu, že ľudia si robia názor sami, ale snáď nebude nikto veriť výmyslom, ktoré sa 11 dní pred voľbami do EP "opierajú" o "informácie", ktoré podľa nich sú 8 rokov staré. Čo už, aj negatívna reklama je vraj reklama a celkom ma bavia ich vyjadrenia o mojej vraj

- vtedajšej dôležitosti,“ dodala. Tlačový odbor strany N. na otázky K..sk ohľadom T. odpísal, že uvedené informácie považuje za kačicu.“

3. Dňa 24. 5. 2014 ( 11 dní po zverejnení uvedeného článku ) sa na Slovensku konali v poradí tretie európske voľby v SR. Kým v roku 2009 získala strana N.-N. 264.722 platných hlasov ( 32,01 % ), v roku 2014 získala 135.089 platných hlasov ( 24,09 % ). V roku 2009 z uvedeného počtu voličov využilo právo prednostného hlasovania 197.256 voličov, t. j. 74,51 %. Z toho žalobkyňa kandidujúca z 5. miesta na kandidátnej listine získala 4.378 platných prednostných hlasov ( 1,65 % ), poradie kandidátov na prvých piatich miestach po zohľadnení prednostného hlasovania zostalo takmer nezmenené, došlo len k „prehlasovaniu“ kandidátky S.. P.-G. z 3. miesta kandidátnej listiny na 1. miesto. V r. 2014 z uvedeného počtu voličov využilo právo prednostného hlasovania 109.803 voličov, t. j. 81,28 %. Z toho žalobkyňa kandidujúca na 6. mieste kandidátnej listiny získala 3.861 platných prednostných hlasov ( 2,85 % ), poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania zostalo rovnako ako v predchádzajúcich voľbách takmer nezmenené. Kým v roku 2009 sa do Európskeho parlamentu dostalo 5 kandidátov za stranu N.-N., v roku 2014 už len štyria.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. K neoprávnenému zásahu malo dôjsť uverejnením týchto štyroch tvrdení: a/„P., H., K.: Čo prezradila N. poslankyňa T.?“ - titulok, b/ „Poslankyňa za stranu N. H. J., v súčasnosti pôsobiaca v Europarlamente, mala v roku 2006 informovať amerických diplomatov o situácii a pomeroch v strane.“ - úvodník, c/ „Najnovšie sa objavil spis, ktorý hovorí aj o N. poslankyni H. J. a jej prepojení na amerických diplomatov z roku 2006.“ - štvrtá veta, d/ „. mala v roku 2006 len 24 rokov a práve vtedy sa ako podpredsedníčka Mladých sociálnych demokratov mala viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády a hovoriť o pomeroch a zákulisí v strane Smer.“ - piata veta.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Podstatným v tomto spore o ochranu osobnosti medzi žalovanou ( ako vydavateľkou internetovej stránky T..K..sk, na ktorej bol 13. 5. 2014 uverejnený namietaný článok ) a žalobkyňou, u ktorej malo dôjsť uverejnením namietaného článku k neprípustnému zásahu do jej osobnostných práv a to takému, ktorý zakladá aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu zodpovedanie otázky, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva alebo slobody jednej zo sporových strán a to medzi a dohovorom garantovanou slobodou prejavu ( a čl. 10 dohovoru) a základným právom žalovanej vyhľadávať a rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom ( a 4 ) a právom na ochranu osobnosti žalobkyne, ktoré je taktiež garantované ( najmä ). Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje na doterajšiu judikatúru ( napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012 sp. zn. -54 ) kedy Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd ( resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách ) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy ( , , m. m. , ), resp. že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody ( , ). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy

nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti ( proporcionality ). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru ( intenzitu ) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane ( spravodlivo ) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality ( m. m. , , ). Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril". KTO „hovoril“: žalobkyňa ako vydavateľka a poskytovateľka internetového portálu je tzv. „nositeľkou“ slobody prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a masmédiám a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú ( sociálnu ) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry zasahoval: stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných" občanov. V posudzovanom prípade namietaný článok obsahoval informácie týkajúce sa v čase zverejnenia článku aktívnej političky, t. j. nesporne osoby verejného záujmu. Žalovaná podľa názoru súdu v danom prípade informovala o otázkach, ktoré súviseli s verejným životom, t. j. informovala o otázkach legitímneho verejného záujmu a ide teda o výkon slobody prejavu a práva na informácie, kedy nemôže dôjsť k založeniu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. Navyše žalovaná verejnosti len sprostredkovala informácie sprístupnené z hľadiska hodnovernosti a pravdivosti kontroverznou internetovou stránkou T. a na túto skutočnosť v článku detailne upozorňuje. Ako žalovaná uvádza, skutočnosť, že tieto informácie o aktívnej političke ako o osobe verejného záujmu boli v danom čase sprístupnené viacerými slovenskými, či zahraničnými médiami, potvrdzuje, že ide o informácie legitímneho verejného záujmu. ČO bolo obsahom namietaného článku: v súvislosti s posudzovaním tohto kritéria súd opätovne zdôrazňuje, že kľúčovým poslaním tlače je predovšetkým vyhľadávať a rozširovať informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu, pričom je zároveň nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať ( dostávať ). K otázkam verejného záujmu v prvom rade patria veci súvisiace s činnosťou štátnych orgánov, ako aj osôb, ktoré ich reprezentujú, teda osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto otázky „môžu a majú byť verejne posudzované". Sporný titulok, úvodník a zvolenú štylizáciu ďalších dvoch sporných viet, či grafickú realizáciu článku v spojení s fotografiou žalobkyne ( ktorá je jednou z mnohých oficiálnych fotografií žalobkyne šírených internetom ) je potrebné považovať za integrálnu súčasť namietaného článku, pričom ani z tvrdení žalobkyne ani z obsahu článku nevyplýva popis takej okolnosti, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa je informátorkou, bonzáčkou, špiónkou, resp. zradkyňou, či dokonca vlastizradkyňou. KDE bol namietaný článok uverejnený: ide o kritérium posudzovania namietaného zásahu do slobody prejavu ohľadne miesta zaznenia či uverejnenia problematických výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Sporný článok bol uverejnený na internetovej obdobe denníka Plus jeden deň, ktorá internetová stránka bola v danom čase ( utorok 13. 5. 2014 ) až desiatou najnavštevovanejšou stránkou na Slovensku ( zdroj: E.:/..N. ). KEDY bol namietaný článok uverejnený: ako už súd skonštatoval, článok bol uverejnený v čase, keď žalobkyňa zastávala funkciu poslankyne Európskeho parlamentu. Pri posudzovaní tohto kritéria súd skúmal dôvodnosť argumentácie žalobkyne, podľa ktorej nielen časové hľadisko uverejnenia predmetného článku malo byť dôvodom jej neúspechu v eurovoľbách v r. 2014. Ako vyplynulo z dokazovania opísaného v bode 13. tohto odôvodnenia, žalobkyňa v oboch voľbách ( aj v r. 2009, aj v r. 2014 ) bola kandidátkou na relatívne poprednom mieste kandidátnej listiny strany N.-N. ( 5., resp. 6. miesto ). Napriek prednostným platným hlasom voličov sa v oboch prípadoch umiestnila s konečným výsledkom na rovnakom mieste z akého kandidovala, to znamená, že jej umiestnenie v poradí kandidátov po zohľadnení prednostných hlasov zostalo nezmenené. Z hľadiska počtu prednostných hlasov získala žalobkyňa v r. 2014 síce o 517 prednostných hlasov menej ako v predchádzajúcich voľbách, pri konečnom podiele platných prednostných hlasov kandidátov strany však získala o 1,2 % viac prednostných hlasov ako vo voľbách v r. 2009. Podľa štatistických údajov účasť voličov v r. 2009 dosiahla 19,64 % a v r. 2014 len 13,05 %, čo bola v obidvoch rokoch najnižšia účasť v Európskej únii.

Táto skutočnosť sa podľa názoru súdu jednoznačne podpísala aj na volebných výsledkoch jednotlivých politických strán a hnutí, ako aj jednotlivých kandidátov. Domovská strana žalobkyne získala v r. 2014 o 129.633 hlasov menej ako v r. 2009. Pre porovnanie: najúspešnejšou kandidátkou strany sa v r. 2009 stala S. P.-G.Ň. a kým v r. 2009 získala 107.097 prednostných hlasov, v r. 2014 ju „predbehol“ S.Á. Š. a menovaná kandidátka dostala len 46.860 prednostných hlasov ( t. j. o 60.237 menej prednostných hlasov ). Súd sa teda vzhľadom na uvedené skutočnosti s argumentáciou žalobkyne, ktorá tvrdí, že predmetný článok bol dôvodom jej neúspechu vo voľbách do EP v r. 2014, nestotožňuje. AKO boli informácie v namietanom článku formulované: žalobkyňa namieta najmä štylizáciu titulku, a aj ďalších sporných tvrdení uvedených v článku. Podľa názoru súdu nie je možné „vytrhávať“ z kontextu celého článku len štyri vety spolu s námietkou nevhodnej, či nesprávne zvolenej štylizácie, kedy aj podľa doterajšej vcelku už bohatej judikatúry a je tomu tak aj v tomto prípade, je potrebné nielen titulok, ale aj úvodník, či jednotlivé namietané vety textu článku považovať za integrálnu súčasť článku ( v kontexte jeho grafického prevedenia, v spojení s obrazovým materiálom ). V tomto prípade z obsahu článku žiadne relevantné difamujúce skutkové tvrdenia ani hodnotiace úsudky vo vzťahu k žalobkyni - a už vôbec nie skutočnosť, že by sa mala dopustiť vlastizrady - nevyplynuli, a je pochybné, že by priemerne zmýšľajúci čitateľ bezbreho nadobudol presvedčenie, že žalobkyňa „bonzovala“ americkým diplomatom, či iným osobám alebo inštitúciám akékoľvek informácie o vnútorných pomeroch v strane. K námietke žalobkyne ohľadne zvolenej štylizácie, kedy žalovaná mala podľa nej použiť minimálne obdobnú formuláciu článku, aký použili J..U., kde je použité spojenie „měla“, súd podotýka, že veľmi podobná, ak nie zhodná je aj formulácia v tomto prípade ( „Poslankyňa ... mala ... informovať ...“, „J. ... sa ... mala viackrát stretnúť ...“ ). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého polemické výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa a nasl. , pretože každý názor, stanovisko, kritika, a to dokonca nielen polemicky uvedená, je zásadne prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorá zároveň odkazuje na ďalšie judikáty ohľadne prípustnosti polemických výrokov. Napokon o objektivite a vyváženosti článku svedčí aj skutočnosť, že článok doteraz nevyvolal žiadnu diskusiu čitateľov (0 príspevkov).“ Aj z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že predmetný článok bol spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide len o jej subjektívny pocit, či dojem, keďže súd nemal za preukázané konkrétne pôsobenie článku na verejnosti. Ak žalobkyňa tvrdí, že článok spôsobil zníženie jej cti, povesti, dôstojnosti, či dobrého mena v spoločnosti, bolo jej dôkazným bremenom túto skutočnosť preukázať. Z výpovedí oboch ňou navrhovaných svedkýň ( jej spolupracovníčky a jej sestry ) a napokon ani zo skutkových tvrdení samotnej žalobkyne však žiaden zásah do práva na ochranu osobnosti nevyplýva. Skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že informácie uverejnené v článku spôsobili zníženie jej dôveryhodnosti v očiach voličov, v dôsledku čoho sa už do EP vo voľbách v r. 2014 nedostala, rovnako neboli preukázané, práve naopak, ňou samotnou predložené listiny jej tvrdenia vyvracajú ( viď odôvodnenie v bode 13 a 29 ). Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovanou zverejnené informácie poškodili aj jej povesť u kolegov a spolupracovníkov v strane, túto skutočnosť rovnako nepreukázala, o čom svedčí jej doterajšie pôsobenie v strane N.-N.. Podľa informácií dostupných na internete z júla 2017 „Chvíľu pôsobila ako „vedúca medzinárodného oddelenia strany N.. Do Bruselu sa zas dostala a aktuálne zastáva pozíciu „tretí tajomník na Stálom zastúpení SR pri EÚ“ pre regionálnu politiku.“ ( zdroj: E.:/..K..N.-Z.-N.-I.-K.-N.-L.-M.-T.). Tieto všetky skutočnosti rozhodne nesvedčia o znížení dôstojnosti a vážnosti žalobkyne v spoločnosti. Podľa názoru súdu mediálny obsah namietaného článku je nestranný, objektívny a vyvážený, autorka článku uvádza zdroj zverejňovaných informácií, vysvetľuje čo je T. a spochybňuje ich pravdivosť či hodnovernosť. Zároveň v článku poskytuje dostatočný priestor na vyjadrenie názoru dotknutých osôb ( samotnej žalobkyne a tlačového odboru strany N.-N. ).“

6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že žalovaná predmetným článkom zasiahla do jej osobnostných práv neoprávneným spôsobom. Žalobkyňa považuje za problematický spôsob, formu a obsah, akým žalovaná podáva informácie verejnosti a to cez nepodložené fakty, špekulácie a na pravde sa nezakladajúcich a nepodložených tvrdeniach, ktoré majú difamačný a dehonestujúci charakter. Údaje prezentované žalovanou alebo na stránke T. neboli vo vzťahu k žalobkyni nikdy potvrdené alebo

inak autorizované rozhodnutím súdu alebo iného kompetentného orgánu. Nie je podľa žalobkyne zrejmé, prečo súd prvej inštancie „zľahčuje“ postavenie žalovanej konštatovaním, „až“ desiatej najnavštevovanejšej stránky na Slovensku. Stránka T..K..sk patrí medzi privilegované a populárne médium, pričom prístup na túto stránku nie je verejnosti ničím obmedzený. Samotné načasovanie predmetného článku je dôlažité z hľadiska vnímania fázy predvolebného obdobia. Inkriminovaný článok bol uverejnený dňa 13. 5. 2014, teda len 11 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali dňa 24. 5. 2014. Vzhľadom na volebné moratórium tak mala žalobkyňa len 9 dní na vyvrátenie difamačných a vyfabulovaných informácií, ktoré boli o nej prezentované a to práve čase, keď volebné kampane jednotlivých uchádzačov vrcholili. Žalobkyňa tak jednak mohla stratiť časť svojich voličov, jednak bola znevýhodnená v boji o nerozhodnutých voličov a jednak svoju predvolebnú kampaň musela namiesto prezentovania volebného programu upriamiť na vyvracanie predmetných nepravdivých a difamačných tvrdení uvedených v inkriminovanom článku. Fakt, že na podklade predmetného článku došlo k diskreditácii osoby žalobkyne tak v osobnej ako aj v pracovnej sfére potvrdili svedkyne S.. X. N. M. F.. S. J. a tento fakt vyplýva aj z výpovede samotnej žalobkyne. Súd prvej inštancie preto na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalovaná vo vzťahu k inkriminovanému článku nepredložila dôkaz pravdy pokiaľ ide o fakty a tvrdenia v ňom uvedené. Keďže predmetný článok obsahuje vyfabulované a nepodložené informácie, žalovanej nemôže byť poskytnutá ochrana „pod rúškom“ práva na slobodu prejavu. Hoci novinárom a masmédiám patrí privilegovanejšie postavenie z hľadiska realizácie práva na slobodu prejavu, aj uplatňovanie tohto práva má svoje hranice a preto dovolávať sa zvýšenej ochrany možno len v rozsahu korektného uplatnenia slobody prejavu. Preto ak novinár či masmédium zneužije slobodu prejavu, výsada tohto postavenia sa mení na priťažujúcu okolnosť práve z dôvodu osobitného právneho postavenia masmédií a novinárov. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalobkyňa v odvolaní namietla, že tento výrok je nevykonateľný a zmätočný, pretože v ňom nie je uvedený subjekt, voči ktorému súd prvej inštancie žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( , ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a napadnutý rozsudok aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Žalobkyni sa prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( ).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. považujú sa za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva ( Handyside v. Spojené kráľovstvo ). Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované aj Dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Rozhodnutie súdu v takomto prípade musí vychádzať zo zásady proporcionality, musí byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. Čl. 26 ods. 4 a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré vždy musia zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti ( „opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ ). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v a konkretizovanom najmä v a nasl. Obč. zák. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu, a to v rozsahu jej ústavných záruk, ako i záruk v zmysle Dohovoru. Obmedzenie akéhokoľvek základného práva a teda aj slobody prejavu, považuje Ústavný súd SR za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej

potreby, a je primerané, t. j. je v súlade so zásadou proporcionality ( nález Ústavného súdu SR z 28. 10. 2010 sp. zn. ).

12. Obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu s právom na ochranu osobnosti má v slovenskej právnej úprave zákonný podklad najmä v ust. § 11 a nasl. Obč. zák. a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i ústavného súdu využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu. Z judikatúry ESĽP možno vyvodiť základné princípy, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Ide okrem iného o tieto základné princípy:

- kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie a veľmi prísne posudzovanie každého zásahu do slobody prejavu médií ( Castells v. Španielsko, Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko ),

- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu ( Thorgeir Thorgersion v. Island ),

- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných, resp. hranice prípustnosti zásahov do ochrany osobnosti osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe ( Lingens v. Rakúsko, Thoma v. Luxembursko, Dalban v. Rumunsko ),

- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom a vysoká miera ochrany hodnotiacich úsudkov ( Nilsen a Johnsen v. Nórsko, Feldek v. Slovensko ),

- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu ( De Haes a Gijsels v. Belgicko ),

- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú vyjadrované ( Prager a Oberschlick v. Rakúsko ).

13. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. V prejednávanej veci bol predmetný článok uverejnený na internetovej stránke prevádzkovanej žalovanou. Žalovaná je teda nositeľom slobody prejavu, a preto sa na ňu vzťahuje zvýšená ochrana ( privilegované postavenie ) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, ktorú treba pri rozhodovaní predmetnej veci zohľadniť. Pokiaľ ide o otázku pravdivosti uverejnených údajov, odvolací súd poukazuje na to, že zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv chránených ustanovením § 11 a nasl. Obč. zák. K takémuto zásahu dôjde iba vtedy, keď medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už nemožno v demokratickej spoločnosti tolerovať. V prejednávanej veci žalovaná nepreukázala pravdivosť inkriminovaného tvrdenia, že žalobkyňa sa mala viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády, s ktorými mala hovoriť o pomeroch a zákulisí v strane Smer. Na druhej strane treba vziať do úvahy, že priamo v predmetnom článku jeho autor uviedol: „Do médií prenikli nové informácie, ktoré čerpajú z internetovej stránky T.. O ich pravdivosti či hodnovernosti sa vedú búrlivé diskusie.“ Tým autor článku čitateľom naznačil, že informácie v tomto článku uvedené nemožno bez ďalšieho brať ako preukázané fakty a že takto k nim ( t. j. k uverejneným informáciám ) treba pristupovať. Inými slovami, každý súdny čitateľ musel vzhľadom na štylizáciu predmetného článku nadobudnúť dojem, že ani samotný autor článku nie je presvedčený o tom, že informácia týkajúca sa žalobkyne je hodnoverná. Súčasne je priamo v predmetnom článku uvedená aj reakcia žalovanej, ktorá „tvrdila, že dokumenty T. nečítala a poprela, že by s diplomatmi hovorila o pozadí N..“ Okrem toho, polemickosť informácií týkajúcich sa žalobkyne bola v predmetnom článku zdôraznená aj tým, že tieto informácie sa čitateľovi nepredkladajú ako preukázaný fakt. Vyplýva to z použitia výrazu „mala“ v predmetnom článku ( „mala“ sa viackrát stretnúť s pracovníkmi americkej ambasády“ ). Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že i keď pravdivosť inkriminovaných tvrdení týkajúcich sa žalovanej v konaní nebola preukázaná, tieto tvrdenia nemali taký charakter, aby sa mohol prijať záver o tom, že je nevyhnutné obmedziť právo slobody prejavu žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v predmetnom článku bola v podstate označená za „donášačku“, resp. „bonzáčku“, prípadne „tajnú agentku“, odvolací súd poukazuje na to, že žiadnym z týchto výrazov žalobkyňa v predmetnom článku nebola označená. Predmetný článok neobsahuje žiadny hodnotiaci úsudok, obsahuje výlučne skutkové tvrdenie. Predmetný článok bol uverejnený 11 dní pred voľbami do Európskeho parlamentu, ale len z tohto faktu nemožno vyvodiť, že by sa v rámci stretu medzi ochranou slobody prejavu a ochranou osobnostných práv mala dať prednosť ochrane osobnostných práv. V súvislosti s tým, že žalobkyňa

poukazovala na to, že práve v dôsledku predmetného článku nebola úspešná vo voľbách do Európskeho parlamentu, odvolací súd poukazuje na ods. 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie na konkrétnych dátach zdokumentoval, že uverejnenie predmetného článku nemalo žiadny vplyv na volebný výsledok žalobkyne, ktorá dokonca vo voľbách v roku 2014 dostala viac platných prednostných hlasov ako vo voľbách v roku 2009. Nemožno vylúčiť, že načasovanie uverejnenia predmetného článku malo súvislosť s voľbami do Európskeho parlamentu. Treba však vziať do úvahy, že v čase uverejnenia predmetného článku bola žalobkyňa poslankyňou Európskeho parlamentu, teda bola osobou verejného záujmu a informácie v článku uvedené sa týkali vecí verejného záujmu. Ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku, šíreniu takýchto informácií treba z hľadiska judikatúry ESĽP priznať zvýšenú ochranu. Naviac, predsa žalobkyňa ako v tom čase politička si musela byť vedomá toho, že bude predmetom zvýšenej pozornosti médií. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie aj v tom, že žalobkyňa ani nepreukázala, že by v dôsledku uverejnenia predmetného článku došlo k zníženiu jej vážnosti, dôstojnosti, cti a povesti. Nasvedčuje tomu už samotný fakt, že podľa informácií dostupných na internete v roku 2017 pracovala v Bruseli ako tretí tajomník na Stálom zastúpení SR pri EÚ pre regionálnu politiku. Ak by predmetný článok mal taký dopad, aký žalobkyňa tvrdila, zrejme by sa na túto funkciu nedostala.

14. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku je odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v rámci testu proporcionality treba dať v prejednávanej veci prednosť ochrane práva na slobodu prejavu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa

15. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa vzala späť žalobu v časti, ktorou sa proti žalovanej domáhala uloženia povinnosti odstrániť predmetný článok z internetovej stránky www.pluska.sk. Dôvodom späťvzatia žaloby v tejto časti bolo to, že žalobca medzičasom inkriminovaný článok z uvedenej internetovej stránky odstránil. Odvolací súd preto postupoval v zmysle druhá veta , späťvzatie žaloby v tejto časti pripustil, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v tejto časti zamietnutá a konanie v tejto časti zastavil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na späťvzatie časti žaloby, ku ktorému došlo pre správanie sa žalovanej, treba urobiť záver, že v odvolacom konaní mali strany čiastočný úspech a neúspech.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).