Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-3028-2021.pdf
PDF · 87.98 KB
Case nature
Subarea
8Ek/3028/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 48 191 515, zast. AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnému: G. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. Y. U. XXXX/ X, Y.- P. D., o vymoženie 1 754,05 EUR s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.08.2021, domáhal od povinného vymoženia 1 754,05 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 258 zo dňa 11.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2018 a vykonateľnosť dňa 11.09.2018, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 285 zo dňa 20.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2020 a vykonateľnosť dňa 12.05.2020 (ďalej aj ako „exekučné tituly“).
2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu nasledovné prílohy: exekučné tituly, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučným titulom, Plnomocenstvo zo dňa 14.03.2017, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2019, spolu s prílohou k tejto zmluve. Súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z vyššie uvedených predložených príloh ako aj z príloh získaných z vlastnej činnosti.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo, ak právne nástupníctvo vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať.
8. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
9. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom.
11. Exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010). Súd je teda toho názoru, že exekučný titul je materiálne vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcim právnym normám. Preto je potrebné, aby účastníci konania v exekučnom titule boli označení presne. Nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti je dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.
12. Ak je účastníkom konania právnická osoba, v návrhu na vykonanie musí byť označená názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná (§ 48 ods. 3 písm. b) bodu 2. Exekučného poriadku). V prípade chyby v označení účastníka konania v návrhu na vykonanie exekúcie ide o odstrániteľnú vadu návrhu na vykonanie exekúcie postupom podľa § 52 Exekučného poriadku. Ak však okrem vád návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd zistí aj vadu samotného exekučného titulu spočívajúceho v jeho či už formálnej alebo materiálnej nevykonateľnosti, výzva na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie v danom prípade nie je ani hospodárna ani účelná, pretože ustanovenie § 52 Exekučného poriadku upravuje postup súdu len pri odstraňovaní vád návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, avšak uvedené ustanovenie neslúži na odstraňovanie vád samotného exekučného titulu. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, smerujúcim k vymoženiu judikovanej pohľadávky v prospech oprávneného. Exekučné konanie neslúži na naprávanie pochybení základného konania.
13. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekučný titul rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 258 bol vydaný v prospech žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť Silveside, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „žalobca“ alebo „postupca“). Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 24.08.2021 podal oprávnený, ktorým je obchodná spoločnosť Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 48 191 515, teda postupník podľa predloženej Zmluvy o postúpené pohľadávok zo dňa 01.04.2019. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v posudzovanom prípade je ako postupca (žalobca) v návrhu na vykonanie exekúcie a v zmluve o postúpené pohľadávok uvedený Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 50 052 560. Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že správne IČO postupcu (žalobcu) je 50 052 560, obchodné meno je Silverside, a.s. a sídlo je Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09. V exekučnom titule rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 258 je žalobca (postupca) označený ako: Silveside, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653. V exekučnom titule je teda uvedené nesprávne IČO, sídlo a aj obchodné meno žalobcu (postupcu), pričom súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zistil, že uvedené IČO a sídlo patrí spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 37. Podľa prvej vety § 9 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že identifikačné číslo sa používa na jednoznačnú identifikáciu toho, komu je v registri právnických osôb pridelené, a má evidenčný význam. Súd má za to, že v danom prípade tak nie je oprávnený v exekučnom titule presne a jednoznačne identifikovaný a individualizovaný, v dôsledku čoho je exekučný titul rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 258 materiálne nevykonateľný.
14. Súd preskúmaním spisového materiálu ďalej zistil, že exekučný titul uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 285 zo dňa 20.02.2020 bol vydaný v prospech žalobcu, ktorým je obchodná spoločnosť Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560 (ďalej aj ako „Silverside, a.s.“).
15. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2012 zo dňa 12.09.2012).
16. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).
17. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza právo alebo povinnosť z exekučného titulu, alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu (§ 37 ods. 3 prvá veta EP). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej
osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom konaní) (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 26CoE/182/2014).
18. Na základe vyššie uvedeného súd mal za preukázané, že došlo podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 01. 04. 2019 k účinnému postúpeniu pohľadávky v zmysle článku VI predmetnej zmluvy ku dňu jej podpisu oboma stranami (01.04.2019) so všetkými právami s ňou spojenými, t.j. došlo k prevodu práva ešte pred vydaním exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/5/2012 - 285 zo dňa 20.02.2020 (ďalej len ,,uznesenie“ alebo ,,exekučný titul“), v ktorom napriek postúpeniu pohľadávky je uvedený ako žalobca postupca (Silverside, a.s.). Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania exekučného titulu už postupca nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním postupca účinne postúpil pohľadávku oprávnenému (postupníkovi). Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním predmetného exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení otázky vecnej legitimácie v čase, keď súd rozhodoval o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. K prechodu práv a povinností v exekučnom konaní je možné prihliadať iba vtedy, ak nastal po vydaní exekučného titulu. Ak teda došlo k sukcesii pred vydaním vykonávaného rozhodnutia bez toho, že by z nej príslušný orgán v konaní vyvodil zodpovedajúce závery, nie je možné pochybenie v otázke procesného nástupníctva alebo „vecnej legitimácie“ naprávať v exekučnom konaní. Keďže v danom prípade k prevodu práv vo vzťahu k uplatňovanému nároku došlo ešte počas základného konania, bolo potrebné právne nástupníctvo riešiť v základnom konaní zámenou účastníkov, k čomu však nedošlo. (Súdna prax nehovorí o tom, že by uznesenie o výške trov nemalo váhu exekučného titulu. Na podklade meritórneho rozhodnutia, kde je rozhodnuté len o nároku na trovy exekúcie, nie je možné viesť exekúciu na trovy konania, keďže vtom čase nie je výška náhrady trov konania judikovaná.) V prípade, ak by sa v exekučnom konaní zohľadňovala aj sukcesia ku ktorej došlo pred vydaním exekučného titulu, malo by to za následok neprípustnú nápravu rozhodnutia vydaného v sporovom konaní.
19. Súd preto konštatuje, že v predmetnej veci označený oprávnený, nie je nositeľom práva vyplývajúceho z exekučného titulu, t.j. nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie predmetného nároku v časti trov základného konania. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. K prechodu práva alebo k povinnosti dochádza výlučne len po vydaní exekučného titulu. Nebolo možné akceptovať prechod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníkov konania v základnom konaní). Súd súhlasí s tým, že pochybenie v základnom konaní spočívajúce vtom, že nebol rešpektovaný prechod práv alebo povinností nemožno naprávať v exekučnom konaní.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 a § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
25. Nakoľko súd návrh na vykonanie exekúcie zamietol a ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, nevznikol oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Keďže oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil aj nárok na náhradu trov exekučného konania, pričom súd tento návrh zamietol ako celok nerozhodoval súd z tohto dôvodu o nároku na náhradu trov konania samostatným výrokom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.