Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 448/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky JUDr. Márie Mišekovej, advokátky, IČO 53 644 638, Dunajská 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. b o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 150 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a napadnuté konanie

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. júna 2025 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (predtým Okresný súd Bratislava V) v konaní vedenom pod sp. zn. . Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 700 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v napadnutom konaní ustanovená ako obhajkyňa obžalovanému. Napadnuté konanie bolo právoplatne skončené vo veci samej rozsudkom mestského súdu sp. zn. z 27. septembra 2021. Sťažovateľka požiadala

mestský súd 28. októbra 2021 o priznanie odmeny za vykonanú povinnú obhajobu. Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že napriek tomu, že mestský súd mal určenú lehotu na rozhodnutie o náhrade trov konania do 30 dní podľa , a napriek opakovaným urgenciám sťažovateľky (14. júla 2023, 7. januára 2025, 18. marca 2025) do podania ústavnej sťažnosti mestský súd ani po 3 rokoch a 8 mesiacoch nerozhodol o trovách právneho zastúpenia.

3. Ústavný súd uznesením č. k. -11 z 26. augusta 2025 podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahu na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie mestského súdu a prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní

II.1. Vyjadrenie mestského súdu: 4. Mestský súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/182/2025 z 9. septembra 2025 uviedol, že vyššia súdna úradníčka rozhodla o náhrade trov konania 8. septembra 2025 a toto rozhodnutie ku dňu vyjadrenia mestského súdu nenadobudlo právoplatnosť. Konštatoval, že vec skutkovo a právne nie je náročná, pričom určitá miera prieťahov v napadnutom konaní vznikla z dôvodu zaťaženosti súdnych oddelení a aj implementáciou tzv. novej súdnej mapy. Vytkol sťažovateľke, že nepodala sťažnosť pre nečinnosť predsedovi súdu a navrhol ústavnému súdu, aby ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.

5. Mestský súd sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k možnosti ústneho pojednávania podľa .

II.2. Prehľad procesných úkonov: 6. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v napadnutom konaní došlo k nasledujúcim procesným úkonom potrebným na posúdenie ústavnej sťažnosti: rozsudok mestského súdu v konaní sp. zn. právoplatný 27. septembra 2021, návrh sťažovateľky na priznanie odmeny doručený mestskému súdu 28. októbra 2021, e-mailová urgencia sťažovateľky mestskému súdu odoslaná 7. januára 2025 a 18. marca 2025, uznesenie mestského súdu sp. zn. z 8. septembra 2025 o priznaní odmeny a náhrady sťažovateľke, ktoré bolo mestským súdom zaslané sťažovateľke 8. septembra 2025 a ktoré bolo doručené sťažovateľke 23. septembra 2025 (proti ktorému sťažovateľka nepodala sťažnosť).

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

7. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania podľa , pretože účastníci konania na ústnom pojednávaní netrvali a na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu bolo zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, pretože v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , , ). Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

10. K právnej a faktickej zložitosti veci v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa netýka rozhodovania o merite, ale ide o rozhodovanie o trovách konania, o priznaní odmeny v zmysle aplikovateľných taríf, teda o pomerne jednoduché posúdenie opodstatnenosti jednotlivých uplatnených úkonov poskytnutej právnej služby. Vzhľadom na uvedené predmet napadnutého konania nepredstavuje fakticky a právne zložité konanie, a preto z týchto dôvodov ani nemožno ospravedlniť zdĺhavé rozhodovanie mestského súdu.

11. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje, že z mestským súdom predloženého spisu a ani z vyjadrenia mestského súdu nevyplývajú okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by negatívne zasahovali do dĺžky napadnutého konania.

12. Pokiaľ ide o postup samotného mestského súdu v napadnutom konaní, mestský súd rozhodoval o náhrade trov konania sťažovateľky takmer 4 roky napriek tomu, že jeho zákonnou povinnosťou bolo o návrhu podľa rozhodnúť do 30 dní od jeho podania a priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov vyplatiť najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Mestský súd svojou nečinnosťou nepochybne spôsobil zbytočné a neprimerané prieťahy v konaní, a tým porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Prikázanie vo veci konať

14. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu už došlo k vydaniu uznesenia o priznaní odmeny, proti ktorému sťažovateľka po jeho doručení nepodala opravný prostriedok, ústavný súd nepostupoval podľa v spojení s zákona

o ústavnom súde a neprikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

15. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala priznanie zadosťučinenia vo výške 3 700 eur. Uvedené sťažovateľka odôvodňovala primárne celkovou doterajšou dĺžkou napadnutého konania vzhľadom na právnu a faktickú jednoduchosť veci.

16. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (). Pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, a súčasne sa riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody (, ).

17. Pri rozhodovaní ústavný súd zohľadnil aj význam rozhodovania v napadnutom konaní pre sťažovateľku, keďže nejde o rozhodovanie vo veci samej, ale o procesné rozhodovanie o priznaní odmeny po rozhodnutí vo veci samej vo výške 549,43 eur, a to, že z ústavnej sťažnosti nevyplynuli okolnosti, podľa ktorých by stav právnej neistoty sťažovateľky v napadnutom konaní mal pre sťažovateľku aj existenčný alebo iný obdobný význam. Ústavný súd tiež zohľadnil skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu už došlo k vydaniu a doručeniu uznesenia o priznaní odmeny, proti ktorému sťažovateľka nepodala sťažnosť. Zároveň ústavný súd zohľadnil to, že súdne prieťahy v napadnutom konaní predstavovali nečinnosť mestského súdu, ktorý počas takmer 4 rokov nielenže nerozhodol o trovách konania, ale ani nijakým spôsobom nereagoval na opakované urgencie sťažovateľky.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 150 eur (bod 2 výroku nálezu) a v súlade s nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 3 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2026

Peter Molnár

predseda senátu