Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/106/2024

Identifikačné číslo spisu: 7221202044 Dátum vydania rozhodnutia: 28.08.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7221202044.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s. r. o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739, proti žalovanej G. U., narodenej XX. A. XXXX, X., R. XX, o zaplatenie 307,02 eura s prísl., pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. (v súčasnosti Mestskom súde Košice pod sp. zn. ), o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 05. júna 2024 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 05. júna 2024 sp. zn. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Pôvodne okresný súd Košice II [v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)] rozsudkom z 09. marca 2023 č. k. -137 (v súčasnosti č. k. -137) zamietol žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 1.1. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne domáhala od žalovanej zaplatenia 307,02 eura s bližšie určeným úrokom z omeškania titulom plnenia zmluvy o pôžičke uzavretej jej právnou predchodkyňou Consumer Finance Holding a.s., ktorá pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11. augusta 2021. 1.2. Pred tým uznesením z 28. januára 2022 č. k. -106 prvostupňový súd podľa pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne VÚB, a.s. vstúpila žalobkyňa. 1.3. V podstatnom - vychádzajúc z ustanovenia (ďalej len „“) uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že banka pred postúpením pohľadávky klientky (dlžníčky) písomne vyzvala na splnenie jej záväzku a klientka napriek tomu zostala v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností malo za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka, nakoľko bolo jednou z kumulatívnych podmienok, ktoré vyžaduje ustanovenie . 1.4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa .

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 05. júna 2024 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu odvolacích trov. 2.1. Uviedol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie vo veci v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku malo podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky žalobkyne, ktoré (podľa jeho názoru, pozn.) namietala aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento súd aj náležite, presvedčivo a zákonom ustanoveným spôsobom vysporiadal. 2.2. Po citácii ustanovenia , interpretácii právneho inštitútu aktívnej legitimácie, podpornej súdnej judikatúry (, , ), rozporujúc rozhodnutie uzavrel, že skutkové a právne závery, na základe ktorých súd prvej inštancie v merite veci rozhodol boli vecne správne, a preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a zvážení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, keďže k postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobkyňu došlo v rozpore s a preto išlo o neplatný právny úkon, v dôsledku ktorej skutočnosti žalobkyňa nebola v spore aktívne vecne legitimovaná. 2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia . Po opise priebehu konania žiadala napadnutý odvolací rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že odvolací súd v rozsudku nedal odpovede na všetky nastolené právne otázky v odvolaní a tým jeho rozhodnutie trpí nedostatkom preskúmateľnosti a riadneho odôvodnenia. V tejto súvislosti uviedla, že v bode III. jej odvolania dôvodila, že „uznesením Okresného súdu č. k. - 106 z 28. 01. 2022 už bola otázka platného postúpenia pohľadávky z postupcu na žalobcu právoplatne posúdená a rozhodnutá s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR so sp. zn. zo dňa 29. 09. 2021, v zmysle ktorého nepripúšťa, aby súd rozhodol o zmene strany sporu z dôvodu postúpenia pohľadávky a následne rozhodnutím vo veci samej dospel k opačnému záveru, a teda k neplatnému postúpeniu pohľadávky“. Odvolací súd sa nijako nevysporiadal s touto jej odvolacou námietkou, pričom pokiaľ prvostupňový súd právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, nemohli potom nižšie súdy založiť svoje rozhodnutie na právnom závere o neplatnom postúpení pohľadávky.

4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. , , či , , bod 26, , bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

10. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( ).

11. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( ). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (porov. sp. zn. ). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

12. Rovnako podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).

13. Kruciálnym dôvodom na základe ktorého bola žaloba zamietnutá (prvostupňovým súdom) resp. toto prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené (odvolacím súdom) bolo zistenie, že k postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobkyňu došlo v rozpore s a preto išlo o neplatný právny úkon, v dôsledku ktorej skutočnosti žalobkyňa nebola v spore aktívne vecne legitimovaná (bod 2.2. in fine). 13.1. Prvostupňový súd ešte pred prijatím vecného rozhodnutia (bod 1.) uznesením z 28. januára 2022 č. k. -106 podľa až 3 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného veriteľa (VÚB, a.s.) vstúpila žalobkyňa (bod 1.2.).

13.2. Žalobkyňa v podanom odvolaní medzi iným v bode „III. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie - nerešpektovanie svojho predošlého právneho záveru platného postúpenia pohľadávky“ explicitne poukazovala na to, že tým, že prvostupňový súd právoplatným rozhodnutím pripustil zmenu žalobcu, čím v zmysle ustanovenia aj posúdil, že postúpenie pohľadávky bolo platné nemohol potom v ostatnom vecnom rozhodnutí žalobu zamietnuť z dôvodu, že postúpenie pohľadávky bolo neplatné. V tomto ohľade poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu z 29. septembra 2021 sp. zn. . 13.3. Odvolací súd tak v popise obsahu podaného odvolania (bod 7. jeho dôvodov) ani v žiadnom inom texte jeho rozhodnutia uvedenú námietku odvolateľky nespomína a nijako na ňu nereaguje.

14. Keď sa odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku odvolateľa nevysporiada s právne relevantnou argumentáciou odvolateľa adekvátne a preskúmateľne alebo nekonštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie, poruší základne právo na súdnu ochranu garantovanú podľa a právo na spravodlivý proces garantované podľa dohovoru (pozri napr. ). Pokiaľ odvolací súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami odvolateľa, tieto bez primeraného vysvetlenia ignoruje a neaplikuje relevantnú právnu úpravu, porušuje tým právo odvolateľa na spravodlivý proces (por. ).

15. Odvolací súd teda neposkytol dovolateľke náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jej podstatné tvrdenie uvedené v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v v spojení s , je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa v spojení s ), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade.

16. Dovolací súd konštatuje, že uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľkou majú v danom prípade za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobkyne procesne prípustné podľa a dovolateľka v ňom dôvodne namieta ňou uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože jej týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.