Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 496/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , , zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -2017 zo 6. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

1. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -2017 zo 6. marca 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a Listiny základných práv a slobôd, jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa a právo na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -2017 zo 6. marca 2025 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. mája 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd napadnutým uznesením okresného súdu. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 24. septembra 2025 prijal podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu.

3. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol stranou v konaní vedenom okresným súdom v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa proti žalovanému mestu Prešov domáhal zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Okresný súd rozsudkom č. k. -1612 z 9. decembra 2020 zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi 159 320,47 eur s príslušným úrokom z omeškania (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a výrokmi III a IV rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove na základe odvolania sťažovateľa i žalovaného rozsudkom sp. zn. z 30. septembra 2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v II. zamietavom výroku (výrok I), zmenil rozsudok v I. vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamietol (výrok II), a žalovanému priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III). Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci podľa a (ďalej aj „“) a žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 30. mája 2024 tak, že dovolanie odmietol a žalovanému priznal proti sťažovateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu (bod 39) vyplýva, že podľa najvyššieho súdu sťažovateľ neopodstatnene namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mu mal znemožniť uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ], a preto dovolanie ako procesne neprípustné odmietol podľa . Sťažovateľom uplatnené dôvody dovolania podľa a najvyšší súd taktiež nepovažoval za prípustné, a preto dovolanie aj v tejto časti odmietol podľa .

4. Podaniami z 15. augusta 2024 a 27. septembra 2024 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o rozhodnutie o vrátení zaplateného súdneho poplatku za dovolanie (v poradí prvou žiadosťou vo výške 50 % a druhou žiadosťou v plnej výške, pozn.). Okresný súd uznesením č. k. -2008 z 10. februára 2025 vydaným vyššou súdnou úradníčkou návrh sťažovateľa na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie zamietol s odôvodnením, že podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa poplatok nevráti, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, pričom z uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že dovolací súd dovolanie sťažovateľa odmietol z dvoch dôvodov, a to ako procesne neprípustné podľa a taktiež podľa . Dospel tak k záveru, že z , ako ani zo žiadneho iného ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že by mal byť sťažovateľovi vrátený súdny poplatok vo výške 50 % v prípade, ak bolo dovolanie odmietnuté podľa rôznych ustanovení , keďže je potrebné posudzovať dôvody

odmietnutia dovolania ako jeden celok. Napadnutým uznesením bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou zamietnutá s odôvodnením, že nie je v právomoci súdu prvej inštancie, aby v konaní o návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanie dovolania preskúmaval správnosť rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj obsah dovolania podaného žalobcom. Konštatoval, že sťažovateľ nárok na vrátenie súdneho poplatku za podané dovolanie nemá, pokiaľ bolo jeho dovolanie rozhodnutím najvyššieho súdu odmietnuté pre jeho neprípustnosť podľa bez ohľadu na existenciu ďalšieho dôvodu odmietnutia dovolania podľa . Poukázal pritom na závery uznesenia ústavného súdu vo veci sp. zn. , ktorá sa týkala nevyhovenia žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za dovolanie, ktoré bolo v uvedenej právnej veci rovnako odmietnuté z dvoch dovolacích dôvodov podľa a . Ústavný súd v spomenutej veci ústavnú sťažnosť odmietol, pričom za ústavný považoval taký výklad , podľa ktorého v prípade odmietnutia dovolania podľa sa súdny poplatok za dovolanie nevracia bez ohľadu na existenciu prípadného ďalšieho dôvodu odmietnutia dovolania.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Proti napadnutému uzneseniu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje arbitrárnosťou, nepreskúmateľnosťou, a preto ústavnou neudržateľnosťou spočívajúcou v tom, že okresný súd:

a) nedal žiadnu odpoveď na kľúčovú námietku sťažovateľa týkajúcu sa porušenia jeho právnej istoty a legitímnych očakávaní založených prechádzajúcimi rozhodnutiami okresného súdu, ktorý v sťažovateľom označených štyroch konaniach pri odmietnutí dovolania najvyšším súdom v časti z dôvodu podľa a v časti podľa rozhodol o vrátení súdneho poplatku za dovolanie minimálne v rozsahu 50 %;

b) sa odmietol zaoberať argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu ku skutočnosti, že mu nie je možné pričítať odmietnutie dovolania podľa , keďže z uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že odmietnutie dovolania sťažovateľa podľa sa týkalo len marginálnej časti, teda poslednej (piatej) dovolacej otázky vznesenej sťažovateľom v predmetnom dovolaní (pozri bod 38 uznesenia najvyššieho súdu, pozn.), pričom z obsahu dovolania žiadnym spôsobom nevyplýva, že túto otázku sťažovateľ žiadal posúdiť optikou porušenia práva na spravodlivý proces. Námietku porušenia práva na spravodlivý proces „vyfabrikoval“ sám dovolací súd, pretože v dovolaní vo vzťahu k poslednej (piatej) otázke žalobca takúto námietku nikdy nevzniesol a po dovolacom súde takýto prieskum nepožadoval;

c) neadekvátne poukázal na závery vyslovené vo veci sp. zn. , keďže uznesenie prijaté ústavným súdom v označenej veci nie je aplikovateľné pre rozdielnosť skutkových okolností a právnej argumentácie.

III.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

III.1. Vyjadrenie okresného súdu:

6. Okresný súd prostredníctvom zákonnej sudkyne k sťažnosti uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú z dôvodu, že pri rozhodnutí postupoval v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, konkrétne v súlade s rozhodnutím ústavného súdu vo veci sp. zn. , v ktorej bola odmietnutá ústavná sťažnosť týkajúca sa konania, v ktorom nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za dovolanie, ktoré bolo odmietnuté z dvoch dovolacích dôvodov rovnakých ako v predmetnej právnej veci podľa a . Zopakoval, že nebolo v právomoci súdu prvej inštancie, aby v konaní o návrhu sťažovateľa na vrátenie súdneho poplatku za podanie dovolania preskúmaval správnosť rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj obsah podaného dovolania.

III.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:

7. Oznámením z 2. októbra 2025 ústavný súd upovedomil žalovaného ako zúčastnenú osobu o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa ( ) a umožnil mu vyjadriť sa k nej v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia. V stanovenej lehote ani do rozhodnutia ústavného súdu sa zúčastnená osoba nevyjadrila.

III.3. Replika sťažovateľa:

8. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že okresný súd sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti vôbec nevysporiadal s nosnými sťažnostnými námietkami sťažovateľa a neposkytol odôvodnenie svojho postupu. Zotrval na dôvodnosti svojej ústavnej sťažnosti a žiadal rozhodnúť v zmysle sťažnostného petitu.

9. Ústavný súd podľa vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože na základe obsahu podaní dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

10. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ako aj základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku je založená na jeho tvrdení o arbitrárnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré sa nezaoberalo kľúčovými námietkami sťažovateľa vymedzenými v bodoch 5a) a 5b) tohto uznesenia a neadekvátne poukázalo na závery vyslovené ústavným súdom vo veci sp. zn. , ktoré nie je v prejednávanej veci aplikovateľné pre rozdielnosť skutkového a právneho stavu.

11. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,

ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. , , , ). Pod prílišným formalizmom sa rozumie taká interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale, naopak, popiera samotný zmysel a účel právnej úpravy (m. m. ).

12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ). K porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza aj vtedy, ak všeobecný súd urobí právny záver, ale nevysporiada sa so skutočnosťou, ktorej zohľadnenie je podstatné alebo nevyhnutné na právne posúdenie veci. Rozhodnutie obsahujúce takéto odôvodnenie je svojou povahou arbitrárne.

13. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Za arbitrárne, resp. nedostatočne zdôvodnené je treba považovať rozhodnutie všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy ().

14. Na účel posúdenia sťažnostnej argumentácie sa ústavný súd oboznámil s obsahom dovolania sťažovateľa podaného proti rozsudku krajského súdu č. k. -1764 z 30. septembra 2021, ktoré tvorí prílohu ústavnej sťažnosti, pričom zistil, že sťažovateľ v podanom dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (celkovo piatich právnych otázok, pozn.), opierajúc ho o dôvody prípustnosti dovolania podľa a , podľa ktorých je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. z 30. mája 2024, ktorým rozhodol o odmietnutí dovolania sťažovateľa vo vzťahu k piatej otázke, „či je porušením princípu právnej istoty, ak ten istý senát odvolacieho súdu nedá na právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach rovnakú odpoveď?“, uviedol, že napriek tomu, že sťažovateľ vo vymedzenej časti dovolanie oprel o dôvod prípustnosti podľa , dôvodiac tým, že odvolací súd sa v danej veci odklonil od svojich predchádzajúcich rozhodnutí a nerešpektoval tak princíp právnej istoty, legitímneho očakávania, rovnosti a zákazu diskriminácie, keď ten istý senát odvolacieho súdu pri dvoch svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (sp. zn. a sp. zn. ) vychádzal z toho, že ak žalovaný nepreukázal realizovanie stavby v súlade s platnými stavebnými predpismi, je potrebné aplikáciu o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na takýto skutkový stav vylúčiť a vychádzať z toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcu bez právneho dôvodu, pričom v prejednávanej veci zhodnú situáciu posúdil inak, v podstate ňou sledoval len odpoveď na to, či je možné aplikovať aj v prípade, ak nebolo preukázané, že stavba bola realizovaná v súlade so stavebnými predpismi. Najvyšší súd tak vyhodnotil, že položená otázka má v danom prípade povahu akademickú, ktorej zodpovedanie by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dodal, že dovolacím dôvodom podľa je len odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, rozdielne rozhodovanie toho istého senátu odvolacieho súdu v obdobných veciach ním nie je. Zároveň podľa obsahu dovolanie k piatej otázke posudzoval aj ako dovolací dôvod podľa , teda ako námietku, že odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces so záverom, že vyjadrenie odvolacieho súdu k námietke sťažovateľa, že v prejednávanej veci mala byť otázka, či ide o oprávnené stavby, posúdená rovnako ako v konaniach odvolacieho súdu vedených pod sp. zn. a sp. zn. , je dostatočným zdôvodnením odlišného stanoviska v obdobnej otázke, preto konanie na odvolacom súde netrpí vadou zmätočnosti v intenzite porušujúcej právo na spravodlivý proces v zmysle , a teda prípustnosť dovolania ani z tohto ustanovenia nevyplýva.

15. Z obsahu dovolania, ako aj odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že sťažovateľ vo vzťahu právneho posúdenia vzniku v prípade (ne)realizovania stavby v súlade s platnými stavebnými predpismi podané dovolanie explicitne oprel o dôvod prípustnosti dovolania podľa , dôvodiac odklonom krajského súdu vo veci vyriešenia tejto právnej otázky od svojich dvoch predchádzajúcich rozhodnutí. Dôvod prípustnosti dovolania v zmysle nebol sťažovateľom vo vzťahu k dovolaním vymedzenej piatej otázke uplatnený, keď sťažovateľ namietal výhradne nesprávne právne posúdenie vymedzenej otázky. Sťažovateľom položenú právnu otázku najvyšší súd vyhodnotil ako akademickú, ktorej zodpovedanie by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia, čo zodpovedá odmietnutiu dovolania v tejto časti podľa pre neodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v až . Nad rámec uvedeného však dovolanie k piatej otázke posudzoval aj z hľadiska naplnenia dôvodu prípustnosti podľa , a to napriek tomu, že sťažovateľ tento dôvod prípustnosti neuplatnil, vyhodnotiac dovolanie v tejto časti ako procesne neprípustné [ ].

16. V odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie, okresný súd vo vzťahu k sťažovateľom uplatneným námietkam uviedol, že nie je v jeho právomoci v konaní o návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku za podanie dovolania preskúmavať správnosť rozhodnutia najvyššieho súdu či obsah dovolania podaného žalobcom. Ďalej dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by mal byť žalobcovi vrátený súdny poplatok vo výške 50 % v prípade, ak bolo dovolanie odmietnuté podľa rôznych ustanovení . Okresný súd teda akcentoval, že nie je relevantné, v akej časti bolo dovolanie odmietnuté podľa a v akej podľa , pretože dôvody odmietnutia dovolania je potrebné posudzovať ako celok. V tejto súvislosti

poukázal aj na právny záver ústavného súdu vyslovený vo veci sp. zn. , v zmysle ktorého ústavný súd považoval za ústavne súladný taký výklad , podľa ktorého v prípade odmietnutia dovolania podľa sa súdny poplatok za dovolanie nevracia bez ohľadu na existenciu prípadného ďalšieho dôvodu odmietnutia dovolania.

17. V okolnostiach prerokovávanej veci ústavný súd hodnotí postup okresného súdu pri interpretácii a aplikácii prvej vety , podľa ktorého poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, ako formalistický, vedúci k zjavnej nespravodlivosti. V danej veci je rozhodujúcou tá skutočnosť, že najvyšší súd dovolanie preskúmal aj z hľadiska naplnenia vady zmätočnosti, čo však sťažovateľ v podanom dovolaní nepožadoval a zmätočnostnú vadu ako dôvod prípustnosti dovolania v zmysle neuplatnil. Ak potom pre nezistenie tejto vady v odvolacom konaní bolo dovolanie odmietnuté ako neprípustné podľa , nemôže ísť táto okolnosť na ťarchu sťažovateľa pri rozhodnutí o vrátení poplatku za dovolanie. Takýto postup nie je v súlade s účelom a zmyslom prvej vety , ktorým je posilnenie zásady zodpovednosti dovolateľa, ktorý je v dovolacom konaní povinne zastúpený advokátom, za výsledok dovolacieho konania. Ak sťažovateľ v dovolacom konaní nepožadoval prieskum rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska existencie vád zmätočnosti, v kontexte nároku na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie mu potom nemožno pričítať ani zodpovednosť za takéto posúdenie zo strany najvyššieho súdu, ústiac do odmietnutia dovolania ako neprípustného.

18. Možno tak prisvedčiť sťažovateľovi, že v uvedenej veci nie sú aplikovateľné ani právne závery vyslovené vo veci sp. zn. , pretože ústavný súd sa v nej nezaoberal situáciou neuplatnenia dôvodu prípustnosti dovolania dovolateľom, pre ktorý bolo dovolanie ako neprípustné podľa odmietnuté, ale riešil len otázku nároku na vrátenie poplatku za dovolanie v prípade jeho odmietnutia z dvoch dôvodov, a to pre neprípustnosť podľa , ako aj pre existenciu ďalšieho dôvodu jeho odmietnutia podľa .

19. Ústavný súd hodnotí napadnuté uznesenie vo veci vrátenia súdneho poplatku za podané dovolanie ako neprípustne formalistické, bez zohľadnenia všetkých relevantných okolností, popierajúce zmysel a účel inštitútu súdnych poplatkov, čo tiež neakceptovateľne zasahuje do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ako aj základného práva vlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku. Ústavný súd preto vyslovil porušenie uvedených práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).

20. Keďže napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bolo potrebné v zmysle a jemu zodpovedajúceho a rozhodnúť o jeho zrušení a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).

21. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu opätovne posúdiť sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie, pričom bude viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze ( ).

V.

Trovy konania

22. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje to, aby mu okresný súd podľa nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli zastúpením advokátom (bod 3 výroku tohto nálezu). Výška náhrady bola určená podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok ( v spojení s ). Sťažovateľ má nárok na náhradu za dva úkony právnej služby v roku 2025 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 371 eur), čo spolu s náhradou podľa (2 x 14, eur) predstavuje 771, eur a po pripočítaní dane z pridanej hodnoty podľa trovy pozostávajú zo sumy 949,17 eur. Ústavný súd náhradu trov za vyjadrenie nepriznal, pretože išlo v zásade o parafrázu už známych skutočností a argumentov.

23. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu