Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 501/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave (predtým Krajského súdu v Bratislave) v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Správneho súdu v Bratislave (predtým Krajského súdu v Bratislave) v konaní vedenom pod sp. zn. b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Správnemu súdu v Bratislave sa p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré jej j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 949,16 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 3. septembra 2025 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky, doručenú ústavnému súdu 9. júna 2025, ktorou

sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru v spojení s postupom správneho súdu (predtým krajského súdu) v konaní vedenom pod sp. zn. [predtým vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“)], pričom pasívne legitimovaný subjekt označila samotná sťažovateľka s prihliadnutím na časové hľadisko a tzv. reformu súdnej mapy v Slovenskej republike. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa správnou žalobou podanou 10. októbra 2022 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky (v súčasnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, pozn.) č. OU-BA-OVBP2-2022/91780-KAZ z 3. augusta 2022, a to v spojení s prvostupňovým rozhodnutím mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. j. /STA/Ivs/G-7 z 27. januára 2022. Spolu so správnou žalobou podala aj návrh na priznanie odkladného účinku ( a nasl. ), ktorý krajský súd uznesením č. k. -66 z 19. januára 2023 zamietol. Z dôvodu nových skutočností po podaní správnej žaloby (začatie stavebných prác a čiastočné zastavenie konania o vydanie stavebného povolenia, pozn.) sťažovateľka 22. apríla 2024 opätovne požiadala o odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy a správny súd jej návrh uznesením č. k. -108 zo 17. júna 2024 zamietol.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka opakovane poukázala na nečinnosť správneho súdu, ktorý ku dňu podania ústavnej sťažnosti v prejednávanej veci nerozhodol a okrem zamietnutí jej návrhov a rozhodnutí o pribratí ďalších účastníkov do konania a pokračovania v konaní s právnymi nástupcami neuskutočnil žiadny ďalší úkon. Na podklade uvedeného odôvodnila zásah do svojich označených práv, ako aj nároky uplatnené v petite ústavnej sťažnosti.

III.

Vyjadrenie správneho súdu

4. Predsedníčka správneho súdu odkázala na stanovisko predsedníčky senátu, ktorej právna vec sťažovateľky bola v zmysle dodatku č. 7 k rozvrhu práce na rok 2024 pridelená 26. novembra 2024 a odovzdaná 10. decembra 2024. Predsedníčka senátu uviedla podrobnú chronológiu priebehu napadnutého konania a poukázala na potrebu naštudovania si v novembri 2024 pridelených 250 vecí a vybavovania prednostnej agendy. Predsedníčka správneho súdu zdôraznila personálnu poddimenzovanosť (z celkového počtu 44 miest sudcov je obsadených len 37, z ktorých je 33 aktívnych, pozn.) a stav preberaných spisov pri prechode agendy správneho súdnictva na správne súdy (k 1. júnu 2023 prevzatých 5 766 nerozhodnutých vecí, pozn.).

IV.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

5. Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže na základe podaní účastníkov konania a predloženého súdneho spisu je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

IV.1. K namietanému porušeniu práv podľa , listiny a dohovoru:

6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny (to platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru – m. m. , , pozn.) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , , ).

7. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou (m. m. , , rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Frydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu, a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.

8. Z hľadiska povahy veci ústavný súd konštatuje, že konania vo veci správnych žalôb o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na úseku stavebného konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej činnosti správnych súdov (). Navyše, podľa názoru ústavného súdu vec nevykazuje právnu, ani skutkovú zložitosť (opak netvrdil ani samotný správny súd, pozn.), keďže skutkový stav veci je v podstate ustálený už v administratívnom konaní a nevyžaduje si komplikované dokazovanie, pretože správny súd v zásade vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( , , ). V správaní sťažovateľky neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by negatívne vplývali na celkovú dĺžku napadnutého konania.

9. Bez potreby podrobných analýz jednotlivých úkonov v napadnutom konaní je pre ústavný súd podstatné, že správny súd v prejednávanej veci ani takmer po troch rokoch (ku dňu doručenia ústavnej sťažnosti, pozn.) o podanej správnej žalobe nerozhodol a v jeho postupe sa opakovane vyskytli obdobia absolútnej nečinnosti. In concreto, (i) od 24. januára 2023, keď účastníkom konania zaslal uznesenie č. k. -66 z 19. januára 2023 o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, do 25. januára 2024, keď sťažovateľka požiadala, aby súd v prejednávanej veci konal, a následne (ii) od 17. júla 2024, keď účastníkom konania odoslal uznesenie č. k. -108 zo 17. júna 2024 o zamietnutí opakovaného návrhu

sťažovateľky na priznanie odkladného účinku, do 19. marca 2025 s pokynom predsedníčky senátu vyššej súdnej úradníčke na zistenie okruhu dedičov po ďalšom účastníkovi konania vo štvrtom rade.

10. S poukazom na tvrdenia správneho súdu týkajúce sa značného počtu pridelených vecí v súvislosti s implementáciou tzv. novej súdnej mapy a neobsadenia sudcovských pozícií na správnom súde ústavný súd opakovane dáva do pozornosti, že od účastníkov konania obracajúcich sa na všeobecné súdy s dôverou, že bude v ich veci spravodlivo a včas rozhodnuté, nie je možné spravodlivo požadovať, aby ,,strpeli“ nedostatky na strane všeobecného súdu (resp. štátu) spôsobené zlou organizáciou práce či v dôsledku nedostatočného personálneho obsadenia súdov. Ústavný súd v zmysle už svojej konštantnej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu práv účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľky (m. m. , ).

11. V konklúzii uvedeného ústavný súd uzatvára, že napadnuté konanie vykazuje zbytočné prieťahy, ktorými došlo k porušeniu namietaných práv sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.2. K namietanému porušeniu práva podľa a dohovoru:

12. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka na základe vlastných tvrdení o existencii zbytočných prieťahov v napadnutom konaní namieta porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd primárne poznamenáva, že v systematike sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, a nie základného práva podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu z týchto dôvodov však napriek tomu môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy (spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj celková doterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo k pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci (najmä predmetu konania, teda toho, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (pozri m. m. – a contrario). In concreto, základné právo podľa (obdobne dohovoru) môže byť porušené v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci len za kumulatívneho splnenia, že (i) v rozporovanom konaní ústavný súd zistí a vo svojom rozhodnutí vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a (ii) intenzita zbytočných prieťahov vo svojej podstate znamená úplne zmarenie možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým právam účastníka konania, ktorých ochrany sa domáha (, , ), čo sa prednostne predpokladá v niekoľkoročnom, spravidla desiatky rokov trvajúcom konaní. Uvedené ale nie je prípadom sťažovateľky, keďže intenzita doterajších prieťahov neznamená odopretie spravodlivosti – denegatio iustitiae.

13. Ústavný súd preto nezistil naplnenie podmienok na vyslovenie záveru o odmietnutí spravodlivosti, t. j. nezistil pochybenia takej intenzity, ktoré by umožňovali rezultovať záver o porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý

proces podľa dohovoru, a preto ústavný súd v tejto časti sťažnosti nevyhovel [ a contrario (bod 5 výroku tohto nálezu)].

IV.3. K namietanému porušeniu práv podľa a , listiny, dohovoru v spojení s :

14. Rovnako ústavný súd nevyhovel ani tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáha vyslovenia porušenia namietaných práv (bod 1 tohto nálezu, pozn.) v spojení s (bod 5 výroku tohto nálezu). Odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (, ), uvádza, že a majú charakter všeobecných ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní . Označený článok je vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd garantovaných podľa . Prioritne teda v konaní o ústavnej sťažnosti nejde o kontrolu súladu postupov a rozhodnutí orgánov verejnej moci s , ale o poskytovanie účinnej ochrany základným právam a slobodám sťažovateľov. Ústavný súd preto nepovažoval za potrebné vysloviť porušenie aj týchto článkov vo výrokovej časti tohto nálezu (obdobne , , , , , ).

V.

Príkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

15. Keďže v napadnutom konaní nebolo rozhodnuté, ústavný súd prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

16. Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur. Vzhľadom na konštatovanú nečinnosť a nesústredený postup správneho súdu, uložený príkaz konať a majúc na pamäti, že cieľom priznania finančného zadosťučinenia je zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, nie získanie iného majetkového prospechu, ústavný súd podľa priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 1 500 eur a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel (body 3 a 5 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

17. Ústavný súd sťažovateľke podľa priznal náhradu trov právneho zastúpenia (bod 4 výroku tohto nálezu) za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2025 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v sume dvakrát po 371 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 14,84 eur, t. j. spolu 771,68 eur [, a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Priznanú odmenu podľa zvýšil o 23 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 177, eur, pretože právny zástupca sťažovateľky preukázal, že je platiteľom tejto nepriamej dane. Keďže si právny zástupca sťažovateľky uplatnil náhradu trov konania v nesprávnej výške 949,16 eur (pravdepodobne v dôsledku nesprávneho zaokrúhľovania, keď správne je 949,17 eur

pozn.), ústavný súd viazaný petitom ústavnej sťažnosti ( ) priznal sťažovateľke náhradu trov konania len v požadovanej výške (bod 4 výroku tohto nálezu, pozn.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu