Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/112/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: West logistics s.r.o., IČO: 47 985 313, adresa sídla Galanta, Šafárikova 1525/45, zastúpený advokátom: JUDr. Albín Lancz, adresa sídla Galanta, Mierová 1435/33, proti žalovanému: C.H. Robinson Europe BV, IČO: 34184256, DIČ: NL811514274B01, adresa sídla Holandsko, 1043EJ Amsterdam, Teleportboulevard 120, zastúpenému advokátom.: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., adresa sídla Dubnica nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, o 3.900 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 10. júna 2020 č.k. -126, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Uznesením súd platobný rozkaz Okresného súdu Galanta spis. zn. -26 z 5.12.2019 v plnom rozsahu zrušil (výrok I.) a konanie zastavil (výrok II.).

1.2 Z listinných dôkazov predložených stranami mal za preukázané, že strany uzavreli zmluvu, na základe ktorej si zvolili tak rozhodné právo, ako aj rozhodcovský súd.

1.3 V časti rozhodovania o zastavení konania (časť, ktorá bola napadnutá riadnym a včasným odvolaním) vec právne posúdil ako nárok žalobcu na skúmanie právomoci civilného súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie vo veci na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, podľa , a (zákon číslo v znení neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť z dôvodu, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že z predložených dôkazných prostriedkov vyplýva, že rozhodné právo je v predmetnej veci holandské a súd, ktorý má právomoc rozhodnúť, je Holandský arbitrážny inštitút v Rotterdame, pričom jazyk konania má byť anglický. Z uvedených skutočností je zrejmé, že predmetný spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, ale rozhodcovského súdu v Holandsku, a z toho dôvodu je potrebné konanie zastaviť.

1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť, pričom tejto skutočnosti si mal byť žalobca vedomý

z dôvodu, že pri registrácií mal možnosť a povinnosť sa oboznámiť s podmienkami žalovaného pre dopravcov, v ktorej je doložka o voľbe rozhodného práva a voľbe právomoci uvedená jasne, jednoznačne a zrozumiteľne. Na základe uvedeného má súd za to, že zastavenie konania zavinil žalobca.

1.6 O trovách štátu rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne vznikom trov štátu v súvislosti s prekladom listín do holandského jazyka a s doručením uvedených listín žalovanému do Holandska cestou dožiadania a potrebou uloženia povinnosti zaplatiť trovy štátu žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania, a to podaním žaloby na súd, ktorý nemal právomoc rozhodovať tento spor.

2.1 Uznesenie vo výroku II., III., a IV. napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že pre rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o existencii platnej rozhodcovskej doložky zaväzujúcej strany podriadiť sa v prípade ich sporov výhradnej jurisdikcii Holandského arbitrážneho inštitútu v Rotterdame), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že vec aj nesprávne právne posúdil (keď na zistený skutkový stav neaplikoval Dohovor CMR (vyhláška číslo o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)), neskúmal platnosť rozhodcovskej doložky označenej žalovaným a napokon, že pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne interpretoval ).

2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že žalobca predložil súdu kompletné listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorými disponoval s tým, že v rámci procesu objednávania prepráv obdržal od žalovaného len objednávky v rozsahu dvoch strán, ktoré boli aj riadne súdu sprístupnené v rámci podanej žaloby. Ďalšie dve strany pripojené k objednávke boli žalobcovi doložené až v rámci odporu žalovaného a pôvodne netvorili súčasť žalobcovi sprostredkovanej objednávky. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné, aby bol žalobca zaviazaný akýmkoľvek dojednaním obsiahnutým na údajnej tretej a štvrtej strane daného dokumentu. Aj zo samotnej formálnej úpravy daných dokumentov je zrejmé, že predstavujú dva samostatné autonómne doklady, z ktorých jeden má charakter objednávky a druhý má charakter práv a povinností. Dané dokumenty nie sú očíslované, a teda ani takýmto spôsobom nie je ustálené, že dokument má pozostávať z viacerých strán. Ich nezávislosť vyplýva aj z ich obsahu, nakoľko na konci objednávky je samotné ustanovenie pojednávajúce o sankcii pri omeškaní. O danej interpretácii nasvedčuje aj voľný priestor na strane dva objednávky. V prípade, ak by dokumenty tvorili jeden celok, tak by došlo k pripojeniu všeobecných účtovných informácií hneď v závere objednávky a nezačínali by na samostatnej strane. Žalobca popiera, že by mu v rámci dotknutých prepráv pred ich zahájením bolo doručené vyrozumenie o Všeobecných a účtovných informáciách, a preto ani nie je možné vyvodzovať z daného dokumentu žiadne právne následky.

2.3 Aj v prípade, že by žalovaný zaslal žalobcovi objednávku so všeobecnými informáciami, nedošlo by k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, a to pre nedostatok písomnej formy takejto dohody. Aj v prípade uzatvárania rozhodcovskej zmluvy elektronickými prostriedkami sa okrem podmienky zachytenia obsahu právneho úkonu vo vzájomnej komunikácii zmluvných strán vyžaduje aj identifikácia osoby, ktorá právny úkon urobila ( ZRK a ). Súčasná rozhodovacia prax súdnych autorít sa pritom prikláňa k záveru, že náležitosť identifikácie konajúcej osoby len individualizáciou mailovou adresou nie je pre potreby zachovania formy rozhodcovskej doložky dostatočná (NS ČR ). Mailovú komunikáciu v rámci žalobcu realizuje jeho zamestnanecký personál, čítajúci administratívnu pracovníčku, asistentku a špeditéra, pričom dojednávaním rozhodcovskej doložky nie je poverená žiadna z uvedených osôb. V nadväznostiach na uvedené teda nie je možné jednoznačne ustáliť osobu, s ktorou bol vedený proces dojednania objednávky, a tak nemôže byť naplnená ani premisa zachytenia osoby, ktorá právny úkon urobila. Rozhodne však osoba, s ktorou žalovaný komunikoval v otázkach dojednaných prepráv, nie je oprávnená k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky. Na strane žalovaného samotnú komunikáciu s obchodnými partnermi na úrovni mailových správ nikdy nevedú samotní konatelia žalobcu, ktorí sú ako jediní oprávnení k uzavretiu rozhodcovskej doložky.

2.4 Súhlas s rozhodcovskou doložkou nemožno vyvodiť ani zo samotnej faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky. Podľa názoru žalobcu medzi zmluvnými stranami nedošlo ani k naplneniu premisy vzájomnej komunikácie podmieňujúcej platnosť rozhodcovskej doložky, keďže po prijatí objednávky táto už nebola ďalej potvrdzovaná.

2.5 Žalobca sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky došlo na tlačive v podobe registrácie do siete prepravcov, kde došlo k údajnému uvedeniu, že žalobca si prečítal a pochopil podmienky pre dopravcov upravujúce platné právo a kompetentný súd, nakoľko predmetný doklad trpí formálnymi nedostatkami, ktoré majú za následok jeho absolútnu neplatnosť. Doklad je podpísaný len jedným z konateľov žalovaného napriek tomu, že za spoločnosť podľa výpisu z obchodného registra žalovaného musia podpisovať dvaja konatelia spoločne. Absencia podpisu druhého z konateľov vedie nevyhnutne k záveru, že prihlášky bolo potrebné považovať za nepodpísané (ÚS SR sp. zn. -14 zo 14.7.2009).Vzhľadom na uvedené potom záver súdu prvej inštancie o viazanosti žalobcu Podmienkami pre dopravcov nemožno považovať za správny .

2.6 Za neplatnú pre nedostatok písomnej formy považoval rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané oboma zmluvnými stranami aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. . V zmysle predmetného rozhodnutia nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na túto prílohu zmluva pred podpismi strán odkazuje.

2.7 Na strane žalobcu rozhodne nemožno pojednávať ani o existencii jeho vôle, aby sa takýmto odkazom stala rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Motívom k registrácii (ktorá však bola v konečnom dôsledku neplatná) totiž bola len možnosť urýchlenia úhrady odmeny za prepravu pri pristúpení k tejto registrácii, bez akejkoľvek zmienky o širšej úprave povinností prepravcu či existencie rozhodcovskej doložky (uvedené je zrejmé zo strany 2 objednávky, kde sa o výhodnosti registrácie pojednáva v orámovanej časti).

2.8 Rozhodcovská doložka tvrdená žalovaným nie je súladná ani s článkom 33 Dohovoru CMR, nakoľko z jej formulácie vyplýva, že spor sa bude rozhodovať podľa holandského práva, ktorá okolnosť je dohovorom vylúčená, pričom dohovor umožňuje dojednať rozhodcovskú doložku len v prepravnej zmluve, čo nebolo splnené v prejednávanej veci. Všeobecné účtovné informácie žalovaného, ako ani podmienky pre dopravcov rozhodne nemajú charakter prepravnej zmluvy, a preto sú z uvedeného dôvodu dané ustanovenia v zmysle článku 1 ods. 5 a článku 41 Dohovoru CMR neplatné a neúčinné. Dohovor CMR musí byť interpretovaný ako komplexný a kompletný súbor pravidiel, ktoré nepripúšťajú žiadne odchýlky od ich obsahu, a tak pokus žalovaného upraviť rozhodcovskú doložku mimo prepravnej zmluvy a za použitia holandského práva, je neplatný bez opory v Dohovore CMR.

2.9 Podľa názoru žalobcu zo samotného charakteru predmetného inštitútu vyplýva, že tento má byť faktickým prejavom vzájomnej dohody medzi zmluvnými stranami, a preto uzatvorenie rozhodcovskej doložky má byť sprevádzané riadnym kontraktačným procesom medzi stranami, v rámci ktorého dôjde k vysporiadaniu vzájomných predstáv, a teda má byť dodržaný základný model expedovania návrhu a jeho prijatia. V prejednávanej veci má však dojednanie rozhodcovskej doložky výsostne jednostranný charakter. Obsah bol formulovaný výlučne žalovaným a následne bol do vzájomného vzťahu pretavený bez akéhokoľvek určitého prejavu vôle žalobcu smerujúceho k akceptácii takejto dohody. Prejav vôle žalobcu nebol nikdy s rozhodcovskou doložkou priamo prepojený a žalobca nikdy neprejavil vôľu byť viazaný holandským právom a obmedziť rozhodovanie sporov na holandský arbitrážny súd.

2.10 Žalobca nepovažuje za logické ani rovnoprávne, keď dôjde k určeniu rozhodného práva súdu jednostranne, prípadne spôsobom, ktorý priamo inkorporuje prejav vôle druhej strany, a to vo vzťahu k miestu, ktoré nemá žiaden vzťah s inými rozhodnými lokalitami. Uvedené miesto vymedzené rozhodcovskou doložkou je oddelené a je mimo miesta nakládky (Slovensko), rovnako aj miesta vykládky (Anglicko), taktiež nemá spojenie s osobou prepravcu, odosielateľa či príjemcu. Určené miesto je teda koncipované výlučne v prospech sprostredkovateľa prepravy. Takýmto postupom dochádza k faktickej snahe o vylúčenie právomoci súdov, ktoré sú povolané na základe existujúcich medzinárodných dohovorov a tým pádom aj prístupu k súdu.

2.11 Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o trovách konania, nakoľko po podaní žaloby žalovaný časť istiny uhradil, a teda v tejto časti mu úspech nemožno priznať. V rámci uvedenej čiastočnej úhrady by následne mala byť použitá analógia zodpovednosti za zastavenie konania, nakoľko v rámci uhradenej časti istiny sú splnené predpoklady pre zastavenie konania v danej výške realizovanej úhrady, ktorej zastavenie sa však uskutočňuje z dôvodu na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené by malo dôjsť k pomernému zníženiu úspechu žalovaného o túto časť istiny.

3.1 Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

3.2 Z dokazovania totiž vyplynulo, že medzi stranami sporu bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, keďže táto bola obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii ( ZoRK (zákona číslo o rozhodcovskom konaní), a to v každom žalobcovi doručenom potvrdení prepravy. V každom potvrdení prepravy bol explicitný odkaz na Podmienky pre prepravcov, kde je rozhodcovská doložka uvedená. Medzi žalobcom a žalovaným bolo v roku 2018 uzavretých 22 obchodov a v roku 2019 rovnako 22 obchodov. Všetky tieto obchody sa realizovali na základe vzájomnej písomnej komunikácie mailom. Následne žalobca písomne oznamoval evidenčné číslo vozidla ťahača, návesu, ktoré budú použité na prepravu, čo je obligatórna povinnosť dopravcu. Označenie mailom, cez ktorý bude žalobca so žalovaným písomne komunikovať, určil samotný žalobca prostredníctvom svojho konateľa. Otázka, kto má k vyššie uvedenému mailu prístup na strane žalobcu, je pre žalovaného právne bezvýznamná. Žalobcovi vždy bolo zasielané elektronicky štandardné tlačivo

- potvrdenie prepravy a vždy obsahovalo 4 strany (respektíve 3, ak sa obsah prvých dvoch strán vošiel na jednu stranu). Argumentácia, že medzi stranami sporu neexistovala vzájomná písomná komunikácia je preto nepravdivá. Žalobca so žalovaným pravidelne písomne komunikoval. Odhliadnuc od uvedeného, samotný právny zástupca žalobcu v konaní predložil písomnú komunikáciu žalobcu voči žalovanému týkajúcu sa predmetnej veci. Aj zníženie ceny za prepravu bolo predmetom vzájomnej písomnej komunikácie.

3.3 Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predkladá prepravný príkaz číslo 276528173 zaslaný priamo zo systému NAVISPHERE - bez možnosti ľudského zásahu a akejkoľvek úpravy 27/09/18 o 16:33:56 ako mailová príloha PDF na vzájomne odsúhlasenú mailovú adresu. Prepravný príkaz - carrier rate information - bola prijímateľom (žalobcom) obdržaná bez výhrad. Dokument obsahuje 4 strany.

3.4 Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , na ktoré žalobca poukazuje, je prekonané primárne novou právnou úpravou ZoRK novelou s účinnosťou od 1.1.2015 vykonanou zákonom číslo Rovnako sú už právne zastaralé aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré sa žalobca odvoláva účelovo ich prezentujúc ako súčasnú rozhodovaciu prax súdnych autorít.

3.5 Neobstojí námietka o neplatnosti registrácie žalobcu v sieti prepravcov pre absenciu podpisu dvoch konateľov spoločnosti žalovaného, nakoľko podpisy viacerých konateľov, ako náležitosť písomného právneho úkonu, sú nevyhnutnou podmienkou len tých právnych úkonov, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti voči tretím osobám, t. j. vo veciach, kde ide o konanie v mene spoločnosti navonok (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ). O taký prípad však nejde pri registrácii žalobcu v informačnom systéme žalovaného. Žalobca sa dobrovoľne zaregistroval v informačnom systéme žalovaného, aby s ním následne mohol vstupovať do obchodných zmluvných vzťahov. Aké podmienky bude žalovaný vyžadovať pri jednotlivých prepravách, bez pochybností vyplývajú z podmienok pre dopravcov, o ktorý žalobca vyhlásil, že ich dostal, prečítal a pochopil, a že s nimi súhlasí. Okrem toho dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu tou osobou, ktorá ju spôsobila, je v priamom rozpore s poctivým obchodným stykom, respektíve dobrými mravmi, a preto takýto prostriedok procesnej obrany nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

3.6 Neobstojí ani argumentácia o nutnej aplikácii Dohovoru CMR na prejednávanú vec, nakoľko z predloženého nákladného listu CMR je zrejmé, že žalovaný nie je ani odosielateľom, ani dopravcom a ani príjemcom tovaru. Žalovaný je sprostredkovateľom prepravy. Medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zmluva o preprave veci, o to menej dohoda o preprave veci spadajúcej pod právny režim Dohovoru CMR. Medzi stranami sporu preto nevznikol záväzkovo právny vzťah spadajúci pod aplikáciu Dohovoru CMR. Poukaz na jednotlivé ustanovenia dohovoru je tak bezpredmetný

3.7 Je pravdou, že žalovaný uhradil časť istiny 5.8.2019, pričom žaloba bola doručená súdu 2.8.2019, avšak žalovaný sa o podanej žalobe dozvedel až po doručení platobného rozkazu vo veci. Aj napriek vyššie uvedenému, žalobca výlučne z dôvodu na svojej strane nezobral žalobu v tejto časti späť bez zbytočného odkladu potom, čo sa o úhrade dozvedel. Platobný rozkaz bol preto aj po štyroch mesiacoch od úhrady (v decembri 2019) vydaný len na základe nesprávnych skutočností tvrdených žalobcom.

4.1 Odvolací súd v súlade s ustanovením vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu čl. 25 nariadenia Brusel I (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2021 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach), ktorý pri doterajšom rozhodovaní veci nebol faktický použitý a podľa názoru odvolacieho súdu je vzhľadom na uplatnené nároky žalobcu vo veci rozhodujúci.

4.2 Žalobca sa k výzve podaním z 27. decembra 2021, doručeným odvolaciemu súdu dňa 27. decembra 2021 vyjadril tak, že na jednej strane sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, ako aj odvolacieho návrhu, a na druhej strane sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odvolacím súdom pri konštatácii o vhodnosti aplikácie nariadenia Brusel I na preskúmavanú vec, avšak práve a len vo vzťahu k podpornému posudzovaniu voľby práva, nakoľko samotná právomoc slovenských súdov bola založená na základe výslovnej úpravy Dohovoru CMR. Aj dohoda o voľbe právomoci v zmysle článku 25 ods. 1 nariadenia Brusel I musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo, a preto údajnú voľbu právomoci pertraktovanú žalovaným je potrebné vyhodnotiť za neplatnú a nulitnú. Rovnako medzi stranami nebola kreovaná žiadna prax, ktorú by bolo možné premietnuť do oblasti voľby práva a ani putatívna dohoda o voľbe zachytená vo všeobecných obchodných podmienkach objednávky nebola zo strany žalobcu nikdy elektronicky potvrdená a už vôbec nie písomne. Voľbu právomoci nemožno vyvodiť ani z faktickej okolnosti realizácie prepravy v intenciách danej objednávky, keďže v zmysle O.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení) mlčanie alebo nečinnosť strany samy osebe neznamenajú prijatie návrhu. Medzi stranami nedošlo ani k naplneniu premisy vzájomnej komunikácie, keďže po prijatí objednávky táto už nebola ďalej potvrdzovaná, a preto nemohla byť splnená ani vyššia miera dohody obligatórne vyžadovaná nariadením Brusel I. V prejednávanej veci dochádza aj k explicitnému vylúčeniu holandského práva, a to podľa čl. 3 a čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky.

4.3 Žalovaný sa k výzve súdu vyjadril tak, že podľa jeho názoru je článok 25 nariadenia Brusel I na prejednávanú vec neaplikovateľný z dôvodu, že súčasná právna úprava rozhodcovského konania spočíva len na úrovni medzinárodného Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku a na rozhodnutiach ESD. Súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc o veci rozhodovať s výnimkou zastavenia konania, resp. odkázania účastníkov na rozhodcovské konanie, nakoľko zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke priamo v zmluve a dohodnutý rozhodcovský súd nespadá do právomoci slovenských súdov, ale do právomoci súdov iného členského štátu Európskej únie, a to konkrétne štruktúre štátnych súdov v štáte Európskej únie, kde by sa malo rozhodcovské konanie vykonávať.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a a) ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 3.900 eur s 8%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 3.900 eur od 16.4.2009 až do zaplatenia titulom nároku dopravcu na dohodnutú odplatu za prepravu veci voči sprostredkovateľovi prepravy (konajúcemu vo vlastnom mene, ale na účet objednávateľa prepravy).

6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanou časťou uznesenia konanie vo veci zastavil pre nedostatok súdu Slovenskej republiky vo veci konať a rozhodnúť.

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9.1 Pokiaľ ide o námietku, že neboli splnené procesné podmienky na konanie , odvolací súd uvádza: Procesné podmienky upravuje v ustanovení . Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Oproti doterajšej úprave v však predpokladá výnimky (arg.: „Ak tento zákon neustanovuje inak...“) Takúto výnimku nachádzame napríklad v ustanovení , podľa ktorého súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení . Sú nimi právomoc súdu ( a nasl. ), príslušnosť súdu ( a nasl. ), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa , neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa , procesná subjektivita ( a nasl. ) podľa a nasl. , zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (, ), povinné zastúpenie ( ) a iné.

9.2 Vzhľadom na uvedenú charakteristiku procesných podmienok je nepochybné, že žalobca vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa iba deklaroval, ale žiadnu konkrétnu absenciu procesných podmienok neuviedol a nezistil to ani ex offo krajský súd. Odvolací dôvod podľa uplatnil potom žalobca nedôvodne.

10. Nedôvodnou bola aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že strany uzavreli zmluvu na základe, ktorej si zvolili pre riešenie ich vzájomných sporov tak rozhodné právo (a to právo holandské), ako aj rozhodcovský súd (a to Holandský arbitrážny inštitút v Rotterdame), nakoľko ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie, existenciu takejto dohody medzi stranami bolo možné identifikovať v podmienkach žalovaného pre prepravcov (Podmienky pre dopravcov C.H. Robinson Europe), a to bodu 15 týchto obchodných podmienok, s ktorými žalobca mal možnosť sa pri svojej registrácii do siete prepravcov žalovaného oboznámiť. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z jeho prehlásenia nachádzajúceho sa v registračnom formulári žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca prehlásil, že dostal, prečítal a pochopil Podmienky pre dopravcov C.H. Robinson Europe, že svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí so všetkým, čo je uvedené v Podmienkach pre dopravcov C.H. Robinson Europe.

11.1 Pokiaľ námietky žalobcu smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Podľa ust. , na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

11.2 Podľa ust. , ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

11.3 Podľa ust. , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11.4 Podľa čl. 25 nariadenia Brusel I bod 1., 2., 5., ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a) písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah (1.). Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za „písomnú“ (2.). Dohoda o voľbe právomoci, ktorá je súčasťou zmluvy, sa považuje za dohodu nezávislú od ostatných ustanovení zmluvy. Platnosť dohody o voľbe právomoci nemožno napadnúť len z dôvodu, že je neplatná zmluva (5).

11.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovia ako osoby súkromného práva rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcom ani rozhodcovskému súdu nie je formálne ani materiálne zverený výkon verejnej moci (). Ide teda o alternatívne riešenie súdnych sporov, definované ako súkromnoprávne konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, a v ktorom výsledku konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú určité spory riešiť v rozhodcovskom konaní. Základom moderného arbitrážneho práva s medzinárodným prvkom je doktrína Kompetenz - Kompetenz, ktorej „negatívny“ účinok sa prejavuje v tom, že prvotné posúdenie toho, či je právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci daná alebo nie, vykonáva samotný rozhodcovský súd (Barceló, J.J. Who Decides The Arbitrators´Jurisdiction? Separability and Comtpetence-Competence in Transnational Perspective. Vanderbilt Journal of Transnational Law Vol 36:1115, s 1125). Inými slovami, rozhodcovský súd má primárnu kompetenciu na posúdenie svojej vlastnej kompetencie (tento negatívny účinok citovanej doktríny v určitom rozsahu preberá aj právny poriadok Slovenskej republiky). Predmetná doktrína je pre fungujúcu arbitráž nevyhnutná, nakoľko ak by rozhodcovský súd nemohol posúdiť svoju právomoc, jediná akákoľvek, aj úplne neopodstatnená námietka nedostatku právomoci by znamenala potrebu zastaviť alebo na dlhý čas prerušiť rozhodcovské konanie. Takýto postup by fakticky umožnil žalovanému kedykoľvek narúšať rozhodcovské konanie. Na rozhodcovskú právomoc súd prihliada len na námietku žalovaného s tým, že vznesenie námietky v prvom rade zakladá povinnosť súdu skúmať, či sa spor nemá prejednať alebo rozhodnúť v rozhodcovskom konaní . Podľa súd na námietku neprihliadne a spor prejedná a rozhodne sám, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku bolo v Slovenskej republike odopreté, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (statusové veci, spory o vecných právach k nehnuteľnostiam a podobne) a napokon v prípade, že rozhodcovský súd sa sporom odmietol zaoberať. Pre poriadok je v tejto súvislosti ďalej potrebné dodať, že prípady neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z iných dôvodov ako je objektívna non- arbitrabilita (napríklad z dôvodu nedodržania formy dohody zmluvných strán) nemožno subsumovať pod ustanovenie , ktoré zákonodarca výslovne vymedzil len na prípady objektívnej non-arbitrability. Ako vyplýva z vyššie uvedeného výpočtu, zákon ako dôvod neprihliadnutia na námietku neustanovuje neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Tieto dôvody boli z ( v znení neskorších predpisov) vypustené ZoSRK ( o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inými slovami, zákonodarca považoval za dôvodné limitovať v tejto fáze prieskumnú právomoc všeobecných súdov a nepriznať im právomoc preskúmavať neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Pre poriadok je potrebné dodať, že zastavenie konania podľa neznamená, že všeobecné súdy by sa vzdávali „posledného slova„ o existencii rozhodcovskej právomoci. Posúdenie rozhodcovskej právomoci v prvom rade síce vykoná samotný rozhodcovský súd (doktrína Kompetenz - Kompetenz), v konečnom dôsledku však ešte stále bude môcť byť predmetom súdneho prieskumu, a to v konaní o námietke nedostatku rozhodcovskej právomoci, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo v prípade rozhodcovského konania s miestom v zahraničí, v konaní o uznaní a výkone rozhodcovského rozsudku

( ZoRK - o rozhodcovskom konaní). Zákonodarca však nepovažoval za vhodné, aby tento prieskum prebiehal na všeobecných súdoch v režime ešte predtým, ako sa k svojej právomoci vyjadril rozhodcovský súd. Možno teda konštatovať, že súd po podaní námietky podľa neskúma platnosť rozhodcovskej zmluvy, ani jej účinnosť a vykonateľnosť. Pravdaže na jednej strane, ak žalovaný pri vznesení námietky nie je schopný poukázať na rozhodcovskú zmluvu, ktorá by aspoň prima facie existovala, nie je dôvod, aby súd námietke vyhovel a zastavil konanie, avšak na druhej strane, poukázanie na akúkoľvek zmluvu, ktorá aspoň prima facie predstavuje rozhodcovskú zmluvu, je dostačujúce a súd v tejto fáze nemá právomoc skúmať jej platnosť (s výnimkou objektívnej non- arbitrability).

11.6 Nakoľko v prejednávanej veci ide o cezhraničný spor, odvolací súd dodáva, že aj článok 25 nariadenia Brusel I, ktorý upravuje pre takýto prípad podmienky dohody o voľbe právomoci, je založený na základnom princípe zmluvnej voľnosti, rešpektujúc vo svojej podstate vyššie uvedenú doktrínu Kompetenz-Kompetenz s tým, že právomoc rozhodnúť o platnosti dohody o voľbe právomoci súdu na riešenie sporu medzi stranami má výlučne stranami určený súd, pričom platnosť dohody posudzuje podľa právneho poriadku toho členského štátu. Na základe zmluvnej autonómie sa zmluvné strany môžu dohodnúť, ktoré súdy budú mať právomoc rozhodovať ich vzájomný spor (vec C-387/98 Coreck Maritime GmbH proti Handelsveem BV a iní [2000] ECR I-09337, bod 14.). Tým sa zabezpečuje veľká miera právnej istoty, keďže v prípade sporu nie je potrebné skúmať (v mnohých prípadoch nejasné) zmluvné ustanovenia o mieste plnenia. Dohoda o voľbe právomoci má prorogačný aj derogačný účinok. Uvedené znamená, že dohoda na jednej strane zakladá právomoc súdov, ktoré by ju inak nemali a na druhej strane odníma právomoc súdom, ktoré by ju mali podľa ustanovení o všeobecnej a osobitnej právomoci. Nariadenie Brusel I vyriešilo dlhotrvajúcu otázku, podľa akého práva je potrebné posudzovať hmotnoprávnu platnosť dohody o voľbe právomoci (t.j. či je daný slobodný a skutočný súhlas s dohodou, či nedošlo k omylu a pod.), a to tak, že v zmysle Nariadenia Brusel I je potrebné hmotnoprávnu platnosť dohody posúdiť podľa práva štátu, ktorého právomoc je určená dohodou. Článok 25 v ods. 4 ustanovuje limitáciu pre dohodu o voľbe právomoci. Dohoda nesmie byť v rozpore s čl. 15 (dohoda o voľbe právomoci pri poistných veciach), čl. 19 (dohoda o voľbe právomoci pri spotrebiteľských zmluvách), čl. 23 (dohoda o voľbe právomoci pri individuálnych pracovných zmluvách) a čl. 24 (výlučná právomoc). Článok 25 ods. 5 nariadenia Brusel I potvrdzuje zásadu separability (oddeliteľnosti) dohody o voľbe právomoci od zmluvy, ktorej je súčasťou s tým, že platnosť dohody o voľbe právomoci teda nie je ovplyvnená neplatnosťou zmluvy, v ktorej je táto dohoda obsiahnutá a naopak, t.j. neplatnosť dohody o voľbe právomoci nemá vplyv na platnosť zmluvy. Platnosť dohody o voľbe právomoci sa pritom určuje výlučne na základe ustanovení čl. 25 nariadenia Brusel I bez ohľadu na právo rozhodné pre zmluvu.

11.7 Pokiaľ teda súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy, jeho právne posúdenie bolo potrebné považovať za správne a námietku žalobcu spochybňujúcu takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za nedôvodnú. Pre poriadok je potrebné dodať, že nakoľko v prejednávanej veci právne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky je zverené výhradne Holandskému arbitrážnemu inštitútu v Rotterdame, pre rozhodnutie vo veci boli nepodstatnými aj polemiky strán sporu o tom, či na prejednávanú vec (spor medzi sprostredkovateľom prepravy a dopravcom o zaplatenie prepravného) sa vzťahuje Dohovor CMR (ktorý sa podľa ustálenej medzinárodnej súdnej praxe vo všeobecnosti vzťahuje len na prepravnú zmluvu, teda zmluvu, kde sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec z jedného miesta do iného miesta a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť dopravcovi za vykonanie prepravy odmenu, pričom zmluva o zaobstaraní/ sprostredkovaní prepravy tovaru cez hranice - z ktorej si podľa zhodných tvrdení sporových strán v prejednávanej veci žalobca uplatňoval právo na peňažné plnenie - bez ďalšieho nepodlieha ustanoveniam Dohovoru CMR).

12. Pokiaľ ide o námietky o vade konania ( ), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza: Odvolací dôvod podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o také vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia. V prejednávanej veci krajský súd nezistil v procesnom postupe okresného súdu žiadnu právne relevantnú vadu, ktorá mohla ovplyvniť správnosť výroku rozsudku okresného súdu.

13. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), aj v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že takáto námietka neobstojí, lebo súd prvej inštancie nebol oprávnený vo veci konať nad rámec prieskumu jeho prípadnej povinnosti na námietku o nedostatku jeho právomoci neprihliadať (teda skúmania prípadného vyhlásenia strán o ich vôli na rozhodcovskú doložku neprihliadať, skúmania či uznanie rozhodcovského rozsudku bolo v Slovenskej republike odopreté, či spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a napokon, či rozhodcovský súd sa sporom odmietol zaoberať), teda ani vykonávať dokazovanie ohľadom prípadnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a konanie bol povinný zastaviť. V prejednávanej veci totiž pred samotným rozhodnutím súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nebolo pochybností o tom, že v konaní neexistovali okolnosti, pre ktoré by súd prvej inštancie na námietku o nedostatku jeho právomoci nemal prihliadať a doložka o voľbe rozhodného práva o voľbe právomoci bola v listinách predložených žalovaným (podmienkach pre prepravcov C.H. Robinson Europe, s ktorými žalobca prejavil dňa 22.12.2016 písomný súhlas) uvedená jasne, jednoznačne a zrozumiteľne. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie konanie zastavil (umožniac prieskum platnosti rozhodcovskej doložky Holandskému arbitrážnemu inštitútu v Rotterdame), jeho postup odvolací súd hodnotí ako správny a zákonný, neznemožňujúci žalobcovi uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

14. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd, ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci, nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

15. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania, nakoľko v prípade zastavenia konania z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky hradí trovy konania v zásade žalobca (uznesenie NS ČR sp. zn. -125). Žalobca totiž musel byť uzrozumený s tým, že ak podá žalobu k všeobecnému súdu, môže sa žalovaný domáhať dohodnutého postupu, to znamená namietnuť uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky), a preto aj nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalovaný má právo, nie však povinnosť nedostatok právomoci súdu namietať. Zároveň na veci nemení nič v prejednávanej veci ani to, že podľa tvrdení žalobcu žalovaný uplatnenú pohľadávku medzičasom sčasti uhradil, nakoľko k zastaveniu konania nedošlo pre späťvzatie žaloby žalobcom, kde pre správanie sa žalovaného by bolo možné uvažovať o zavinení zastavenia konania žalovaným, ale len pre nedostatok právomoci súdu vo veci konať.

16.1 Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

16.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

16.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).