Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 83/93

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-81

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu zloženého

z predsedu Doc. JUDr. Jána Klučku, CSc. a sudcov JUDr. Jána Drgonca, DrSc.

a JUDr. Viery Mrázovej, CSc., vo veci podnetu Ing. P. L., K., zastúpeného advokátom

JUDr. J. S., z dôvodu porušenia ústavného práva priznaného Slovenskej

republiky podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov takto

r o z h o d o l :

Právo Ing. P. L. na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva Slovenskej

republiky v čl. 48 ods. 2 konaním Vedeckej rady Technickej univerzity v K. dňa 11. 2.

1993, spočívajúcom v neprizvaní Ing. P. L. na zasadnutie Vedeckej rady Technickej

univerzity počas rozhodovania o udelení vedeckej hodnosti doktora vied Ing. P. L., CSc.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 3. 8. 1993 uskutočnil podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky Ing. P. L.,

pracovník Strojníckej fakulty Technickej univerzity, K., na začatie konania o ústavnej

sťažnosti podľa a nasl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, prípadne o podnete v zmysle

článku 130 ods. 3 pre neudelenie hodnosti „doktora

technických vied“ vo vednom odbore 23-01-9 časti strojov a mechanizmov.

Dňa 7. septembra 1993 I. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky na svojom

neverejnom zasadnutí podanie predbežne prerokoval. Podľa Slovenskej

republiky: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam

ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej

samosprávy, ktorými bolí porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“ Právo uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti

doktora vied nie je súčasťou ústavného práva na vzdelanie, ktoré Slovenskej

republiky priznáva v čl. 42. Vzdelávanie je získavanie a prehlbovanie vedomostí. Vedecká

práca, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie práva uchádzať sa o priznanie

vedeckej hodnosti, je tvorivou činnosťou, pri ktorej sa zúžitkúvajú aj vedomosti získané

vzdelávaním. Právo uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti nemožno hodnotiť ani ako

súčastí iného základného ústavného práva občanov. Preto ústavný súd podanie Ing. P. L.

nekvalifikoval ako ústavnú sťažnosť“. Kvalifikoval ho ako podnet a v súlade s § 13 ods. 3

písm. b) a rozhodol o jeho prijatí.

Ústavný súd Slovenskej republiky zaslal podnet Ing. P. L. Ministerstvu školstva a

vedy Slovenskej republiky - Odboru komisie pre obhajoby DDP vo vednom odbore 23-01-9

v Bratislave, Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky - Slovenskej komisii pre

vedecké hodnosti v Bratislave a Vedeckej rade Technickej univerzity v K. s výzvou, aby sa

k nemu ako účastníci konania vyjadrili.

O prijatí podnetu na konanie bol zároveň informovaný Ing. P. L., ktorý bol vyzvaný,

aby si v lehote 8 dní zvolil právneho zástupcu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.

Na výzvu ústavného súdu odpovedali všetci účastníci konania. Ministerstvo školstva

a vedy SR - Slovenská komisia pre vedecké hodnosti vo svojom stanovisku uvádza, že

odvolanie Ing. P. L. zamietla ako odvolací orgán podľa , čím

potvrdila rozhodnutie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o zamietnutí návrhu na

udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Vo svojom vyjadrení ďalej podrobne

rozvádza okolnosti neprítomnosti predsedu obhajobnej komisie prof. G. na zasadnutí

Vedeckej rady Technickej univerzity v K. dňa 10. 12. 1992, námietku všeobecnosti

formulácie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o nesplnení kritérií uchádzača podľa

vyhl. SKVH Č. a 302/1990. Zb. v odôvodnení dňa 10. 12. 1992 voči

uchádzačovi o vedeckú hodnosť, námietku rivality medzi SKVH Ministerstva školstva a

vedy a Vedeckou radou Technickej univerzity v K. a námietku ovplyvňovania členov

Vedeckej rady Technickej univerzity v K. akademikom S., členom Vedeckej rady

Technickej univerzity pred hlasovaním o udeľovaní vedeckej hodnosti Ing. P. L., ktoré mali

vplyv na priebeh zasadnutia vedeckej rady a následne aj na výsledky hlasovania. Komisia

konštatuje, že v priebehu obhajobného konania reagovala adekvátne svojej kompetencii

a v súlade s oprávneniami, ktoré jej priznáva vyhl. č.

Ing. I. H., predseda Vedeckej rady Technickej univerzity v K. vo svojom vyjadrení

uvádza, že vedecká rada sa opakovane zaoberala odvolaním Ing. P. L., v súvislosti so

sťažnosťami, ktoré podal Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti a podpredsedovi vlády

SR, zastupujúceho ministra školstva. Za Vedeckú radu Technickej univerzity K. vyslovuje

presvedčenie, že v konaní o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied

neboli porušené zákony platné v Slovenskej republike, prípadne Slovenskej

republiky. Z hľadiska porušenia ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2, porušenie

ktorého navrhovateľ uvádza vo svojom podaní, je významná tá časť vyjadrenia Vedeckej

rady Technickej univerzity, v ktorej sa uvádza: „Rokovania Vedeckej rady nesuplujú

obhajobu dizertačnej práce. Podľa zákona členovia Vedeckej rady pri hlasovaní zvažujú, či

dizertačná práca a cely priebeh, ako aj výsledok obhajobného konania zodpovedá

požiadavkám vyhlášky SKVH. Hlasovanie je tajné, takže od členov Vedeckej rady

nemožno vyžadovať oznámenie argumentov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu... Prítomnosť

dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti kandidáta vied alebo doktora vied, zákon

nevyžaduje. Nie je možné argumentovať preto článkom 48 ods. 2 Slovenskej

republiky. To isté sa týka aj , ust. , , pretože dizertant osobne

obhajoval svoju prácu pred doktorskou komisiou.“

Ing. Š. G., predseda odbornej komisie pre obhajoby DDP - vedný odbor 23-01-9 vo

svojom vyjadrení uvádza, že bolo účelné predvolať navrhovateľa na zasadnutie Vedeckej

rady Technickej univerzity, nakoľko v čase jej konania bol prítomný pred príslušnou

zasadacou miestnosťou, aby bol k dispozícii pre priame upresnenie údajov a vysvetlenie

nejasností, ktoré by sa vyskytli od členov VR v priebehu rokovania. Predseda komisie

navrhuje kompromisné riešenie, a to opätovné zasadnutie Vedeckej rady Technickej

univerzity, ku ktorému bude prizvaný aj Ing. P. L.

Právny poriadok Slovenskej republiky nepriznáva právo na vedeckú hodnosť, ale

priznáva právo uchádzať sa o udelenie vedeckej hodnosti. V súlade s § 2 ods. 3 vyhlášky

č. v znení vyhl. č. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností

o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie môžu žiadať kandidáti vied, profesori vysokých

škôl alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I.,

výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti aj iní

uchádzači, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky. Uplatnenie tohto práva zakladá povinnosť

uchádzača splniť podmienky určené právnymi predpismi a po splnení tejto povinnosti

zakladá právo uchádzača, aby jeho žiadosť o udelenia vedeckej hodnosti preskúmali

príslušné orgány postupom predpísaným právnymi predpismi. Právny problém podnetu Ing.

P. L. súvisí s otázkou rozsahu a obsahu priznaného práva na verejné prerokovanie

veci.

Právo na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva , Slovenskej

republiky upravuje v Siedmom oddieli Druhej hlavy, ktorý má nadpis Právo na súdnu a inú

právnu ochranu. Právo na verejné prerokovanie veci sa priznáva každému nielen pred

súdom. Preto je opodstatnená požiadavka Ing. P. L., aby sa mu toto právo priznalo aj v

konaní o udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Podľa

Slovenskej republiky: „Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

V tejto súvislosti právne irelevantné je vyjadrenie predsedu Vedeckej rady Technickej

univerzity v K. Ing. I. H.: „Prítomnosť dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti

kandidáta vied alebo doktora vied, zákon nevyžaduje.“ Ústavné právo na verejné

prerokovanie veci možno obmedziť zákonom, ale i bolo by popretím princípu ústavnosti, ak

by sa právo na verejné prerokovanie veci rešpektovalo iba vtedy, keď ho zákon výslovne.

prizná. Ako zákonné obmedzenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci nemožno

uznať ani ustanovenie vyhl. č. , podľa ktorého orgán oprávnený

rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti „rozhodne o udelení vedeckej hodnosti tajným

hlasovaním“. Vyhláška je podzákonný predpis, ktorým nie je možné obmedziť ústavné

právo vtedy, keď dovoľuje reštriktívny zásah do práv a slobôd

občana iba právnym predpisom so silou zákona.

Ustanovenie vyhl. č. nepredstavuje obmedzenie ústavného

práva na verejné prerokovanie veci. Od procesu verejného prerokovania vecí treba odlíšiť

proces rozhodovania o verejne prerokovanej veci. právo na

verejné rozhodovanie o verejne prerokovanej veci nepriznáva. Tohto práva sa v skutočnosti

domáha Ing. P. L. vo svojom podnete. Právo na verejné prerokovanie veci uplatnil dňa

20. októbra 1992, keď pred 15-člennou odbornou komisiou vykonal obhajobu dizertačnej

práce, s ktorou sa uchádza o priznanie vedeckej hodnosti doktora technických vied. V

konaní pred Vedeckou radou Technickej univerzity v K. dňa 10. 12 1992, ani v

opakovanom konaní pred týmto orgánom dňa 11. 2. 1993 nešlo o prerokovanie veci, ale o

rozhodovanie o výsledku verejne prerokovanej veci. Preto Ústavný súd Slovenskej

republiky nezistil porušenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci v konaní o

udelení vedeckej hodnosti doktora vied Ing. P. L. pred Vedeckou radou Technickej

univerzity v K.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 23. novembra 1993