Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)I. ÚS 83/93
PDF · 104.2 KB
No categories available
I. ÚS 83/93
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 83/93-81
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu zloženého
z predsedu Doc. JUDr. Jána Klučku, CSc. a sudcov JUDr. Jána Drgonca, DrSc.
a JUDr. Viery Mrázovej, CSc., vo veci podnetu Ing. P. L., K., zastúpeného advokátom
JUDr. J. S., z dôvodu porušenia ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky podľa zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov takto
r o z h o d o l :
Právo Ing. P. L. na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva Ústava Slovenskej
republiky v čl. 48 ods. 2 konaním Vedeckej rady Technickej univerzity v K. dňa 11. 2.
1993, spočívajúcom v neprizvaní Ing. P. L. na zasadnutie Vedeckej rady Technickej
univerzity počas rozhodovania o udelení vedeckej hodnosti doktora vied Ing. P. L., CSc.
p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 3. 8. 1993 uskutočnil podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky Ing. P. L.,
pracovník Strojníckej fakulty Technickej univerzity, K., na začatie konania o ústavnej
sťažnosti podľa § 49 a nasl. zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, prípadne o podnete v zmysle
článku 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pre neudelenie hodnosti „doktora
technických vied“ vo vednom odbore 23-01-9 časti strojov a mechanizmov.
Dňa 7. septembra 1993 I. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky na svojom
neverejnom zasadnutí podanie predbežne prerokoval. Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej
republiky: „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam
ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej
samosprávy, ktorými bolí porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“ Právo uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti
doktora vied nie je súčasťou ústavného práva na vzdelanie, ktoré Ústava Slovenskej
republiky priznáva v čl. 42. Vzdelávanie je získavanie a prehlbovanie vedomostí. Vedecká
práca, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie práva uchádzať sa o priznanie
vedeckej hodnosti, je tvorivou činnosťou, pri ktorej sa zúžitkúvajú aj vedomosti získané
vzdelávaním. Právo uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti nemožno hodnotiť ani ako
súčastí iného základného ústavného práva občanov. Preto ústavný súd podanie Ing. P. L.
nekvalifikoval ako ústavnú sťažnosť“. Kvalifikoval ho ako podnet a v súlade s § 13 ods. 3
písm. b) a § 25 ods. 3 zák. č. 33/1993 Z. z. rozhodol o jeho prijatí.
Ústavný súd Slovenskej republiky zaslal podnet Ing. P. L. Ministerstvu školstva a
vedy Slovenskej republiky - Odboru komisie pre obhajoby DDP vo vednom odbore 23-01-9
v Bratislave, Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky - Slovenskej komisii pre
vedecké hodnosti v Bratislave a Vedeckej rade Technickej univerzity v K. s výzvou, aby sa
k nemu ako účastníci konania vyjadrili.
O prijatí podnetu na konanie bol zároveň informovaný Ing. P. L., ktorý bol vyzvaný,
aby si v lehote 8 dní zvolil právneho zástupcu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky.
Na výzvu ústavného súdu odpovedali všetci účastníci konania. Ministerstvo školstva
a vedy SR - Slovenská komisia pre vedecké hodnosti vo svojom stanovisku uvádza, že
odvolanie Ing. P. L. zamietla ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., čím
potvrdila rozhodnutie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o zamietnutí návrhu na
udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Vo svojom vyjadrení ďalej podrobne
rozvádza okolnosti neprítomnosti predsedu obhajobnej komisie prof. G. na zasadnutí
Vedeckej rady Technickej univerzity v K. dňa 10. 12. 1992, námietku všeobecnosti
formulácie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o nesplnení kritérií uchádzača podľa
vyhl. SKVH Č. 65/1977 Zb. a 302/1990. Zb. v odôvodnení dňa 10. 12. 1992 voči
uchádzačovi o vedeckú hodnosť, námietku rivality medzi SKVH Ministerstva školstva a
vedy a Vedeckou radou Technickej univerzity v K. a námietku ovplyvňovania členov
Vedeckej rady Technickej univerzity v K. akademikom S., členom Vedeckej rady
Technickej univerzity pred hlasovaním o udeľovaní vedeckej hodnosti Ing. P. L., ktoré mali
vplyv na priebeh zasadnutia vedeckej rady a následne aj na výsledky hlasovania. Komisia
konštatuje, že v priebehu obhajobného konania reagovala adekvátne svojej kompetencii
a v súlade s oprávneniami, ktoré jej priznáva vyhl. č. 65/1977 Zb.
Ing. I. H., predseda Vedeckej rady Technickej univerzity v K. vo svojom vyjadrení
uvádza, že vedecká rada sa opakovane zaoberala odvolaním Ing. P. L., v súvislosti so
sťažnosťami, ktoré podal Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti a podpredsedovi vlády
SR, zastupujúceho ministra školstva. Za Vedeckú radu Technickej univerzity K. vyslovuje
presvedčenie, že v konaní o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied
neboli porušené zákony platné v Slovenskej republike, prípadne Ústava Slovenskej
republiky. Z hľadiska porušenia ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2, porušenie
ktorého navrhovateľ uvádza vo svojom podaní, je významná tá časť vyjadrenia Vedeckej
rady Technickej univerzity, v ktorej sa uvádza: „Rokovania Vedeckej rady nesuplujú
obhajobu dizertačnej práce. Podľa zákona členovia Vedeckej rady pri hlasovaní zvažujú, či
dizertačná práca a cely priebeh, ako aj výsledok obhajobného konania zodpovedá
požiadavkám vyhlášky SKVH. Hlasovanie je tajné, takže od členov Vedeckej rady
nemožno vyžadovať oznámenie argumentov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu... Prítomnosť
dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti kandidáta vied alebo doktora vied, zákon
nevyžaduje. Nie je možné argumentovať preto článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. To isté sa týka aj zákona č. 71/1967 Zb., ust. § 32, § 33, pretože dizertant osobne
obhajoval svoju prácu pred doktorskou komisiou.“
Ing. Š. G., predseda odbornej komisie pre obhajoby DDP - vedný odbor 23-01-9 vo
svojom vyjadrení uvádza, že bolo účelné predvolať navrhovateľa na zasadnutie Vedeckej
rady Technickej univerzity, nakoľko v čase jej konania bol prítomný pred príslušnou
zasadacou miestnosťou, aby bol k dispozícii pre priame upresnenie údajov a vysvetlenie
nejasností, ktoré by sa vyskytli od členov VR v priebehu rokovania. Predseda komisie
navrhuje kompromisné riešenie, a to opätovné zasadnutie Vedeckej rady Technickej
univerzity, ku ktorému bude prizvaný aj Ing. P. L.
Právny poriadok Slovenskej republiky nepriznáva právo na vedeckú hodnosť, ale
priznáva právo uchádzať sa o udelenie vedeckej hodnosti. V súlade s § 2 ods. 3 vyhlášky
č. 65/1977 Zb. v znení vyhl. č. 302/1990 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností
o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie môžu žiadať kandidáti vied, profesori vysokých
škôl alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I.,
výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti aj iní
uchádzači, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky. Uplatnenie tohto práva zakladá povinnosť
uchádzača splniť podmienky určené právnymi predpismi a po splnení tejto povinnosti
zakladá právo uchádzača, aby jeho žiadosť o udelenia vedeckej hodnosti preskúmali
príslušné orgány postupom predpísaným právnymi predpismi. Právny problém podnetu Ing.
P. L. súvisí s otázkou rozsahu a obsahu ústavou priznaného práva na verejné prerokovanie
veci.
Právo na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva čl. 48 ods. 2, Ústava Slovenskej
republiky upravuje v Siedmom oddieli Druhej hlavy, ktorý má nadpis Právo na súdnu a inú
právnu ochranu. Právo na verejné prerokovanie veci sa priznáva každému nielen pred
súdom. Preto je opodstatnená požiadavka Ing. P. L., aby sa mu toto právo priznalo aj v
konaní o udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky: „Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“
V tejto súvislosti právne irelevantné je vyjadrenie predsedu Vedeckej rady Technickej
univerzity v K. Ing. I. H.: „Prítomnosť dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti
kandidáta vied alebo doktora vied, zákon nevyžaduje.“ Ústavné právo na verejné
prerokovanie veci možno obmedziť zákonom, ale i bolo by popretím princípu ústavnosti, ak
by sa právo na verejné prerokovanie veci rešpektovalo iba vtedy, keď ho zákon výslovne.
prizná. Ako zákonné obmedzenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci nemožno
uznať ani ustanovenie § 35 ods. 2 vyhl. č. 65/1977 Zb., podľa ktorého orgán oprávnený
rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti „rozhodne o udelení vedeckej hodnosti tajným
hlasovaním“. Vyhláška je podzákonný predpis, ktorým nie je možné obmedziť ústavné
právo vtedy, keď Ústava Slovenskej republiky dovoľuje reštriktívny zásah do práv a slobôd
občana iba právnym predpisom so silou zákona.
Ustanovenie § 35 ods. 2 vyhl. č. 65/1977 Zb. nepredstavuje obmedzenie ústavného
práva na verejné prerokovanie veci. Od procesu verejného prerokovania vecí treba odlíšiť
proces rozhodovania o verejne prerokovanej veci. Ústava Slovenskej republiky právo na
verejné rozhodovanie o verejne prerokovanej veci nepriznáva. Tohto práva sa v skutočnosti
domáha Ing. P. L. vo svojom podnete. Právo na verejné prerokovanie veci uplatnil dňa
20. októbra 1992, keď pred 15-člennou odbornou komisiou vykonal obhajobu dizertačnej
práce, s ktorou sa uchádza o priznanie vedeckej hodnosti doktora technických vied. V
konaní pred Vedeckou radou Technickej univerzity v K. dňa 10. 12 1992, ani v
opakovanom konaní pred týmto orgánom dňa 11. 2. 1993 nešlo o prerokovanie veci, ale o
rozhodovanie o výsledku verejne prerokovanej veci. Preto Ústavný súd Slovenskej
republiky nezistil porušenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci v konaní o
udelení vedeckej hodnosti doktora vied Ing. P. L. pred Vedeckou radou Technickej
univerzity v K.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 23. novembra 1993