Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/29/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX/X, E., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 66135-3/2018-BA zo dňa 11.12.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 66135-3/2018-BA zo dňa 11.12.2018, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 58315-65/2018-TT zo dňa 28.6.2018 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2010, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.“

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - oftalmologickej ambulancie ku dňu 30.4.2010, žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia.

3. Poukazovala na to, že v období, ktoré Sociálna poisťovňa posudzovala, pracovala už ako odborný zástupca pre spoločnosť OČKÁ, s.r.o., ktorá bola prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia a ktorá odvádzala za ňu poistné. Žalobkyňa žiadnu samostatne zárobkovú činnosť nevykonávala, odhlášku z povinného poistenia - registračný list podala so zánikom poistenia ku dňu 30.4.2010 a povinnosť odvádzať poistné jej týmto dňom zanikla podľa § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení.

4. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, nakoľko na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa je oprávnená odborne spôsobilá osoba výlučne na základe povolenia udeleného príslušným orgánom, kde nepostačuje byť len držiteľom licencie, pričom ak sa držiteľ licencie rozhodne vykonávať činnosť pre držiteľa povolenia, tak sa nestáva samostatne zárobkovo činnou osobou, ale s držiteľom povolenia je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom vzťahu.

5. Žalobkyňa zastáva názor, že licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore lekár, a nie je povolením, na základe ktorého je možné bez ďalšieho vykonávať zdravotnú prax a dosahovať príjem z podnikania. Licencia ani neobsahuje údaje, ktoré legislatíva považuje za povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti (obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a pod.). Okrem platnej licencie L1A podmienkou na výkon lekárskej praxe je rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov ambulancie do prevádzky, existencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prideleného úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia viazané na doklad o vlastníctve alebo nájme priestorov. Iba na základe držby licencie lekár nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť, teda vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa žiadnu z týchto podmienok nemala a ani od 30.4.2010 nemá splnenú, od 1.5.2010 na základe licencie L1A nevykonávala žiadnu činnosť a jej príjmy sú príjmami zo závislej činnosti.

6. Poukazovala tiež na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. , , , rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. a Krajského súdu v Prešove č.k. , ktoré napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušili.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo činnej osoby. Uvádzal, že za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby boli splnené podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré sa podľa v znení neskorších predpisov vykonáva a) V pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) Na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (), d) Na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo e) Na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. V citovanom ustanovení v znení neskorších predpisov upravuje rôzne formy výkonu, resp. poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom do 31.12.2010, sa považujú nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa v znení neskorších predpisov. Taktiež z ustanovenia v znení neskorších predpisov vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj fyzická osoba na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia vydaného podľa osobitného predpisu. Priamo zo v znení neskorších predpisov vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie // a poskytovať zdravotnú starostlivosť // v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe // vykonávanej podľa v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere). Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (F.), kde v časti „pre lekárov - Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - F.) zverejnila aj článok „problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Zdôrazňujeme aj tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sa odvolávame napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 30.4.2010, kedy bolo žalobkyni Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenia podľa (znenie účinné do 31.12.2010) dňom 30.4.2010 tak, ako žalobkyňa namieta. Žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 31.12.2010 (napriek tomu, že bola naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A), vzhľadom na to, že týmto dňom žalobkyni zaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôvodom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2010 je skutočnosť, že žalobkyňa od 1.1.2011 nespĺňala jednu zo základných podmienok ustanovenú v v znení účinnom od 1.1.2011, a to podmienku registrácie u príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a v znení Podľa údajov z Registra daňových subjektov bola žalobkyňa registrovaná podľa osobitného predpisu len do 10.5.2010. Žalovaný dôvodil aj tým, že na základe , ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2015 menil a dopĺňal , sa tiež spresnila definícia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upravená v tak, že sa presnejšie vymedzilo právne postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorými sú fyzické osoby. Z dôvodovej správy k vyplýva vo vzťahu k novelizovanému zneniu v znení neskorších predpisov, že ide len o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Upravuje sa, že aj fyzická osoba, ak má vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo vydanú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tak ide o podnikateľa. Z uvedeného je bez pochybností zrejmé, že aj do 30.4.2015 sa tieto okruhy fyzických osôb považovali za podnikateľov, ktorí boli oprávnení dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa v znení neskorších predpisov. Žalovaný dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ani pri fyzickej osobe, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia podľa v znení neskorších predpisov, nie je v citovaného zákona do 30.4.2015 uvedené fyzická osoba - podnikateľ a napriek tomu žalobkyňa svoj status samostatnej zárobkovo činnej

osoby na účely sociálneho poistenia na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vydaného podľa v znení neskorších predpisov, nespochybňuje. Žalovaný poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. , ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. , a , Krajského súdu v Nitre č.k. , Krajského súdu v Žiline č.k. , Krajského súdu v Prešove č.k. , , a , a ďalšie, ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté. Má za to, že nie je opodstatnené poukazovať a odvolávať sa aj na ďalšie rozsudky krajských súdov v obdobných veciach, v ktorých sa krajské súdy stotožnili s právnym názorom Sociálnej poisťovne prezentovaným aj v tomto vyjadrení k správnej žalobe, vzhľadom na to, že vo vzťahu k rozsudkom krajských súdov, v ktorých krajský súd dospel k rovnakému právnemu záveru pri posudzovaní právneho postavenia lekára, držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na účely sociálneho poistenia, ako aj vo vzťahu k tým rozsudkom krajských súdov, v ktorých sa krajské súdy nestotožnili s prezentovaným právnym názorom Sociálnej poisťovne, je zrejmé, že súdna prax nie je v tomto smere ustálená.

9. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.7.2019 Krajský súd v Trnave žalobe vyhovel, žalobou napadnuté rozhodnutie podľa a zrušil ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

10. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.4.2010 nepovažoval za sporné. Sporné podľa neho zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 30.4.2010 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu).

11. V zmysle a () pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

12. Súd konštatoval, že hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

13. Z obsahu spisového materiálu považoval v tejto súvislosti za zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia by malo ísť o sporný prípad zániku sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (8 rokov!) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac (v prípade rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) trpiace obsahovými nedostatkami - naplnením požiadavky zákona o sociálnom poistení na to, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je označenie tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť pobočky poisťovne. Nejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik, či nezánik povinného poistenia, o ktorom bolo rozhodnuté.

14. V súvislosti s právnym posúdením veci súd uviedol, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v

obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované.

15. Súd konštatoval, že žalobkyňa bola pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.4.2010 na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy.

16. Licencia L1A je podľa dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to namietala aj žalobkyňa a ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. a , podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení.

17. Relevantnou v tejto súvislosti nie je podľa súdu argumentácia žalovaného ustanovením v jeho novelizovanom znení, podľa ktorého /písm. b)/ poskytovateľom je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko zákon predpokladá poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe licencie, reálny výkon ktorého v rozhodnom období žalobkyňa poprela a jej tvrdenie v tomto smere žalovaným nebolo spochybnené.

18. Rozsudok krajského súdu zo dňa 19.7.2019 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 24.8.2022 z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, okrem iného, že z ustanovení a vyplýva, že okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia ( cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. narozdiel od napríklad Správneho poriadku neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním ( Spr. por.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Podľa však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len ak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia.

Ak organizačná zložka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (cit. ods. l ), teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila.

20. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 28. júna 2018 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní vychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobkyňa je držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0025/05 s platnosťou od 15. februára 2005 do 8. januára 2015. Ďalej vychádzala z údajov poskytnutých finančnou správou, z ktorých zistila, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2009 vyšší, ako zákonom stanovená hranica podľa ods. l Žalobkyňa teda mohla uplatniť svoje práva podľa a podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Žalobkyňa odvolanie podala a namietala v ňom takmer rovnaké argumenty ako v neskorších podaniach. Nijako v ňom však nerozporovala skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu za rok 2009. Z uvedeného je nepochybné, že žalobkyni tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňovala svoje právo vyjadriť sa ku skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov. Za daných okolností tak nemožno uzavrieť, že by bolo ustanovenie o konaní porušené natoľko podstatným spôsobom, aby to zakladalo dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa . Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou, že prvostupňové rozhodnutie má nesprávny výrok. Podľa musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa odseku 3 cit. paragrafu výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Citované ustanovenie bližšie neustanovuje, aké ustanovenie má byť vo výroku uvedené. V prerokúvanej veci sa výrokom prvostupňového rozhodnutia z 28. júna 2018 rozhodovalo o tom, že k 30. aprílu 2010 neboli naplnené podmienky, za ktorých podľa a malo zaniknúť povinné poistenie žalobkyne a splnenie týchto podmienok nastalo až 31. decembra 2010. Citovať vo výroku ustanovenia, z ktorých vyplýva, kedy sociálne poistenie zaniká, no nie, kedy nezaniká, by tak mohlo pôsobiť mätúco práve vo vzťahu nenaplneniu zákonných podmienok. Žalovaný tak nepochybil podstatným spôsobom, ak vo výroku odkázal len na všeobecné ustanovenie cit. zák., ktoré mu dovoľuje o tejto spornej otázke rozhodnúť a až v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval použitie ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých vo veci žalobkyne rozhodol.

21. Námietka žalobkyne, že prijatie odhlášky žalovaným predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom "ustanovuje inak" treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. ). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mal žalovaný vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanému skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaný mohol údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaný považoval údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohol v nedávkovom konaní podľa rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaný mohol vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to výslovne, napr. v (premlčanie vrátenia poistného) alebo v (premlčanie predpísania a vymáhania poistného).

22. Podstatnou otázkou, ktorou sa podľa kasačného súdu mal zaoberať správny súd, bolo predovšetkým to, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Správny súd sa však tejto otázke venoval len okrajovo v

ods. 16 a 17 svojho rozsudku, keď bez hlbšieho rozboru prevzal záver žalobkyne, že táto licencia na vznik povinného poistenia nepostačuje, čo by malo vyplývať aj z ods. l a 2 Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a . Podľa už citovaného je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. . V rozsudku sp. zn. veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( a ), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa iných písmen v Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny záver nepovažoval za ústavne neudržateľné.

23. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor žalobkyne, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru svedčilo okrem ustanovenia aj ustanovenie cit. zák., podľa ktorého bola fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa cit. zákona.

24. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa ods. c) Účasť držiteľa takejto licencie na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa a cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (no nielen na základe tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa Žalovaný v tu prerokúvanej veci zistil, že príjem žalobkyne z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 a 2009 pod túto hranicu neklesol, takže jej povinné poistenie nemohlo týmto

spôsobom zaniknúť k 30. aprílu 2010, ako deklarovala v odhláške. Žalovaný tak správne rozhodol, že zaniklo až 31. decembra 2010 v dôsledku zmeny právnej úpravy, ktorá od 1. januára 2011 vymedzovala pojem samostatne zárobkovo činnej osoby iným spôsobom.

25. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

26. V ďalšom konaní bol krajský súd podľa viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 24.8.2022 zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu, ktoré by podľa žalobkyne mali mať za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

27. Kasačný súd konštatoval nesprávnosť právneho záveru tunajšieho súdu o obsahových nedostatkoch rozhodnutia správneho orgánu ako aj o porušení procesných predpisov pri postupe správnych orgánov a za nespornú, s prihliadnutím aj na rozsudok veľkého senátu sp. zn. , považoval otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe držby licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A.

28. Nakoľko v konaní nebola sporná držba licencie L1A žalobkyňou v období od 30.4.2010 do 31.12.2010, ani výška príjmu žalobkyne v rozhodnom období, ktorá by inak za podmienok stanovených zákonom mohla mať za následok zánik poistenia, boli tak zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe zásadný význam, pričom závery, z ktorých právne stanoviská súdu vychádzajú, boli kasačným súdom podrobnejšie ozrejmené v obsahu jeho rozhodnutia zo dňa 24.8.2022.

29. Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré už súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré preto nepovažuje za potrebné opakovať na tomto mieste, nezistil súd v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov žiadne pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

30. Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.