Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/18/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX E., v konaní zastúpenej advokátom Mgr. Milanom Trylčom, PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 3300-6/2021-BA zo dňa 4.5.2021 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: 3300-6/2021-BA zo dňa 4.5.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia číslo rozhodnutia: 71996-3/2020-BA zo dňa 30.10.2020 ako prvostupňového správneho orgánu bola žalobkyni priznaná podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2,5% v súlade s zákona o sociálnom poistení úrazová renta od 23.1.2020 do 31.1.2020 v sume 80,90 eur a od 1.12.2020 v sume 278,60 eur mesačne.

Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 24.9.2020 bol u žalobkyni v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45%. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí konštatované, že pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podala žalobkyňa dňa 15.12.2020 odvolanie, a to podaním datovaným dňom 11.12.2020. Žalovaný Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: 3300-6/2021- BA zo dňa 4.5.2021 nahradil výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu znením: „žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. decembra 2019, má podľa a zákona o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2,6% v súlade s nárok na úrazovú rentu odo dňa 3. decembra 2019 do dňa 31. decembra 2019 v alikvotnej sume 261,00 eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 278,90 eur. V zmysle a a zákona

o sociálnom poistení v znení sa suma úrazovej renty zvyšuje odo dňa 1. januára 2020 o 2,5% na celkovú sumu 285,90 eur mesačne a odo dňa 1. januára 2021 o 2,3% na celkovú sumu 292,50 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a priloženej spisovej dokumentácie odvolací správny orgán dospel k záveru, že rozhodnutie zo dňa 30. októbra 2020 je potrebné zmeniť. V priebehu odvolacieho správneho konania bol opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky zdravotný stav žalobkyne, pričom v lekárskej správe zo dňa 28. decembra 2020 bolo uvedené, že poškodená (žalobkyňa) nedoložila k odvolaniu žiadne nové relevantné odborné lekárske nálezy, a preto zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku o 45%-nej miere poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty so vznikom odo dňa 23. januára 2020. Vzhľadom k tomu, že odvolaniu poškodenej nebolo vyhovené v plnom rozsahu, kompletnú spisovú dokumentáciu posudková lekárka odstúpila posudkovej lekárke ústredia na ďalšie konanie. Následne po doplnení listinných podkladov, posudková lekárka ústredia vyhotovila lekársku správu zo dňa 27. apríla 2021, v ktorej potvrdila posudkovou lekárkou pobočky stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej vo výške 45%. V časti s názvom „celkový posudok“ konštatovala, že poškodenej bola uznaná choroba z povolania – syndróm karpálneho tunela obojstranne – stredne ťažkého stupňa vpravo a ľahkého stupňa vľavo, pričom po preskúmaní odborných nálezov, nového profesiogramu a po telefonickej konzultácii s odborným pracovníkom zamestnávateľa zo dňa 27. apríla 2021 ohľadom charakteru jednotlivých pracovných úkonov a ich fyzickej záťaže bolo zistené, že váha jednotlivých komponentov prekladaných poškodenou je v rozmedzí od niekoľkých gramov až po maximum 5 kg. Tiež bolo zistené, že poškodená pri činnosti montáž svietidla – skrutkovanie aku náradím mala možnosť využívať okrem manuálneho skrutkovača aj elektro- mechanický skrutkovač s minimálnym zaťažovaním horných končatín. K nadmernému zaťažovaniu horných končatín dochádzalo pri montážnych prácach, kde bolo nutné používať pracovné náradie – aku skrutkovač, nitovačku, ktoré vykonávala poškodená v trvaní 193,5 min. z celkového pracovného času 450 min., čo predstavuje 43%, na základe čoho posudková lekárka ústredia aj po zohľadnení stupňa poškodenia zdravia a iných posudkovo závažných skutočností určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu 45% s dátumom vzniku dňa 3. decembra 2019, t.j. dátumom prvého zistenia predmetnej choroby z povolania. V tejto súvislosti bolo zo strany žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu konštatované, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádzal z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť aj jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádzal pritom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj (ak to okolnosti umožňujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú, že ich následkom už nemôže vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného, je potrebné zistiť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať a ktoré nie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že zo strany posudkovej lekárky pobočky a tiež aj zo strany samotného ústredia došlo v rámci prvostupňového správneho konania k pochybeniu, keď pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzali zo zjavne nekompletného profesiogramu zo dňa 7.8.2020, a teda skutkový stav nebolo možné považovať za dostatočne zistený. V rámci odvolacieho správneho konania bolo preto doplnené dokazovanie, keď zamestnávateľ žalobkyne bol požiadaný o predloženie nového profesiogramu, po preskúmaní ktorého posudková lekárka ústredia zhodne s posudkovou lekárkou pobočky konštatovala, že zdravotný stav poškodenej, ako následok predmetnej choroby z povolania ju v pracovnej pozícii operátor obmedzuje v rozsahu 45%. Zo záverov posudkovej lekárky ústredia, po doplnení dokazovania vyplýva, že predmetná choroba z povolania obmedzuje žalobkyňu iba pri montážnych prácach, kde bolo nutné používať pracovné náradie – aku skrutkovač, nitovačku, kedy dochádzalo k nadmernému zaťažovaniu horných končatín, ktoré bolo príčinou vzniku predmetnej choroby z povolania. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyni bolo potvrdená choroba z povolania – syndróm karpálneho tunela obojstranne – stredne ťažkého stupňa vpravo a ľahkého stupňa vľavo,

laperálna epikondilitída humeru obojstranne so stavom po operácii, tak miera poklesu pracovnej schopnosti poškodenej predstavuje 45% s dátumom vzniku dňa 3. decembra 2019, t.j. dátumom prvého zistenia predmetnej choroby z povolania. Poškodená si totiž v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou ukončenou dňa 22.1.2020 neuplatnila nárok na úrazový príplatok a tak nevznikla prekážka pre priznanie nároku na výplatu úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení od dátumu prvého zistenia predmetnej choroby z povolania. Týmto bolo námietke žalobkyne, týkajúcej sa zmeny dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu vyhovené. V ďalšej časti rozhodnutia žalovaného bol špecifikovaný spôsob výpočtu výšky úrazovej renty u žalobkyne, pričom priznaná suma úrazovej renty bude naďalej zvyšovaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Nárok na úrazovú rentu bude trvať, pokiaľ budú splnené podmienky nároku na túto dávku, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. K námietke žalobkyne, že v porovnaní s počtom 700 bodov, ktorými bola ohodnotená závažnosť predmetnej choroby z povolania pri chronickej forme (resp. sťaženie spoločenského uplatnenia), je 45% miera poklesu pracovnej schopnosti nízka, tak žalovaná poukázala na rozdielny účel dávky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazovej renty. V tejto súvislosti uviedla, že v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia sa nehodnotí len vplyv choroby z povolania na schopnosť výkonu pôvodne vykonávanej pracovnej činnosti, ako je tomu pri úrazovej rente, avšak hodnotí sa aj to, ako choroba z povolania ovplyvnila schopnosť poškodenej uplatniť sa v pracovnom živote vo všeobecnosti (na iných pracovných pozíciách), v rodinnom, spoločenskom živote, schopnosť uspokojovania jej životných a spoločenských potrieb, čo sú skutočnosti pre úrazovú rentu nepodstatné. Za tohto stavu žalovaná považovala 45% mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej za neodporujúcu bodovému hodnoteniu závažnosti predmetnej choroby z povolania. V závere svojho rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že zdravotný stav poškodenej a pokles jej pracovnej schopnosti bol v rámci prvostupňového a druhostupňového konania posudzovaný bez jej prítomnosti, pričom tento postup bol v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Z uvedeného totiž v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vyplýva, že osobná účasť poškodenej pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to poškodená požiada.

Žaloba a žalobné dôvody

Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa dňa 7.7.2021 žalobu, v ktorej namietala, že zo strany správnych orgánov bol nedostatočne zistený skutočný stav veci vo vzťahu k jej určeniu miery poklesu pracovnej schopnosti a okrem toho považovala rozhodnutie žalovanej za nepreskúmateľné, nakoľko neboli zhodnotené predložené dôkazy v konaní. Poukázala na to, že choroba z povolania jej vznikla z výkonu pracovnej činnosti u zamestnávateľa ako výrobný pracovník na linke montáže svietidiel, pričom uvedená pracovná pozícia obsahuje najväčšiu mieru úkonov vykonávaných pracovníkom manuálne. Tieto skutočnosti vyplývajú z profesiogramu ako aj z charakteru výrobnej činnosti jej zamestnávateľa. Namietala, že správne orgány nepostupovali v zmysle § 195 zákona o sociálnom poistení a taktiež jej nebolo známe, z akého dôvodu o jej odvolaní rozhodoval miestne nepríslušný lekár so sídlom v Poprade, keďže bydlisko žalobkyne spadá do rajóna Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. V tejto súvislosti tiež uviedla, že posudková lekárka v Poprade zistila, že profesiogram, z ktorého vychádzalo prvostupňové rozhodnutie je nekompletným a obsahuje len 67% pracovného času zamestnanca. Z tohto dôvodu bol jej zamestnávateľ vyzvaný na jeho doplnenie, pričom tento nový profesiogram bol zo strany zamestnávateľa zaslaný listom zo dňa 24.2.2021, doručeným žalovanej dňa 1.3.2021. O uvedenej skutočnosti však žalovaná žalobkyňu neinformovala a svojvoľne, vzhľadom na končiacu lehotu na vydanie rozhodnutia prerušila konanie dňom 29.3.2021 z výlučne interného dôvodu, že nedošlo k posúdeniu posudkovým lekárom ústredia, a to na čas, kedy cit.: „až do doručenia konečného medicínskeho stanoviska posudkových lekárov Sociálnej poisťovne“. Za tohto stavu mala za to, že konanie bolo zo strany žalovanej prerušené nezákonne, bez existencie zákonného dôvodu. Následne sa žalobkyňa zaujímala o priebeh konania a žalovanú požiadala listom zo dňa 13.4.2021, aby jej oznámila podklady, ktoré sú podkladom budúceho rozhodovania. Následne listom z 20.4.2021 bol žalobkyni zo strany žalovanej zaslaný profesiogram z 24.2.2021, s ktorým sa oboznámila a zistila v ňom

významné nedostatky, keď ho považovala za nesprávny a neodzrkadľujúci skutočný priebeh práce v čase keď u zamestnávateľa pracovala. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že žalovaná v rámci odvolacieho správneho konania postupovala absolútne bez jej účasti, pretože je to práve ona, ktorá sa mala právo vyjadriť k podmienkam vykonávanej práce, s ktorej jej vznikla škoda na zdraví. Tiež poukázala na to, že žalovaná sa vyjadrením k rozpisu pracovnej činnosti zamestnanca (profesiogramu) ako aj čestným prehlásením žalobkyne zo dňa 7.5.2021 vôbec v konaní nezaoberá, napriek tomu, že je povinná skutočný stav zistiť riadne, v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Okrem toho namietala taktiež nesprávnosť určenia výšky ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v časti miery poklesu. Ďalej poukázala na to, že miestne nepríslušná posudková lekárka ústredia so sídlom v Poprade konštatovala, že je žalobkyňa poškodená so syndrómom karpálneho tunela a že nemôže vykonávať len činnosť v profesiograme určenú pod bodom 4, montáž svietidla (skrutkovanie komponentov aku náradím, ktorá predstavuje 43%, pričom podľa tvrdenia žalobkyne uvedená činnosť predstavovala nie 193,5 minúty, ale 362,5 minúty. V tejto súvislosti dodala, že pracovala na linke montáže svietidiel, a je teda viac ako pravdepodobné, že montáž svietidla predstavuje majoritu pracovných činností. Rozhodnutie žalovanej považovala za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že nie je možné určiť, na základe čoho bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45%. Žiadala preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovanej

K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 23.8.2021, ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že po podaní odvolania zo strany žalobkyne bol jej zdravotný stav a pokles jej pracovnej schopnosti opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v lekárskej správe zo dňa 28.12.2020 uviedla, že žalobkyňa nedoložila k odvolaniu žiadne nové relevantné odborné lekárske nálezy, a preto zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku o 45% miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, so vznikom odo dňa 23.1.2020. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené v plnom rozsahu, a preto kompletnú spisovú dokumentáciu žalobkyne odstúpila posudkovej lekárske ústredia so sídlom v Bratislave na ďalšie konanie, pričom vzhľadom na jej dlhodobú práceneschopnosť bola následne spisová dokumentácia odstúpená posudkovej lekárke ústredia so sídlom v Poprade, ktorá v lekárskej správe zo dňa 2.2.2021, doplnenej e-mailovým vyjadrením zo dňa 4.2.2021, vychádzajúc z profesiogramu zo dňa 7.8.2020, v ktorom chýbal popis pôvodne vykonávaných činností v rozsahu 37%, stotožnila so záverom posudkovej lekárky pobočky. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia v liste č. zo dňa 19.2.2021 oznámil, že v tento deň požiadal za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu veci zamestnávateľa žalobkyne OMS, spol. s r.o., so sídlom Dojč 419, 906 02 Dojč o vystavenie nového profesiogramu, v ktorom bude rozpis pôvodne vykonávaných činností zodpovedať 100% pracovného času. Následne dňa 27.4.2021 bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovou lekárkou ústredia, ktorá v lekárskej správe na základe nového profesiogramu zo dňa 24.2.2021 opätovne potvrdila posudkovou lekárkou pobočky stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45%, pričom dátum vzniku nároku na úrazovú rentu zmenila na 3. decembra 2019, t.j. dátum prvého zistenia predmetnej choroby z povolania. Zdôraznila, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania neurčuje žiadny zákon, ani iná právna norma. V tejto súvislosti poukázala na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Okrem toho vychádza aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Vzhľadom k tomu, že v rámci prvostupňového konania došlo k pochybeniu správneho orgánu, keď pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti tento vychádzal zo zjavne nekompletného profesiogramu zo dňa 7.8.2020 (tieto pochybenia nastali aj u posudkovej lekárky pobočky), (viď lekárska

správa zo dňa 28.12.2020) ako aj posudkovej lekárky ústredia (viď lekárska správa zo dňa 2.2.2021, doplnená e-mailovým vyjadrením zo dňa 4.2.2021), a preto nebolo možné považovať skutkový stav v tom čase za dostatočne zistený. K odstráneniu týchto nezrovnalostí došlo v rámci odvolacieho správneho konania, kedy za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci bolo doplnené dokazovanie, zamestnávateľ bol požiadaný o predloženie nového profesiogramu, pričom po doplnení dokazovania zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že predmetná choroba z povolania obmedzuje žalobkyňu iba pri montážnych prácach, ktoré vykonávala v trvaní 193,5 min. z celkového pracovného času 450 min., čo predstavuje 43%, kde bolo nutné používať pracovné náradie – aku skrutkovač, nitovačku, kedy dochádzalo k nadmernému zaťažovaniu horných končatín, ktoré bolo príčinou vzniku predmetnej choroby z povolania. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyni bola potvrdená choroba z povolania – syndróm karpálneho tunela obojstranne – stredne ťažkého stupňa vpravo a ľahkého stupňa vľavo, laterálna epikondilitída humeru obojstranne so stavom po operácii, pričom miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne predstavuje zaokrúhlene 45%, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou ukončenou dňa 22.1.2020 neuplatnila nárok na úrazový príplatok a tak nevznikla prekážka pre priznanie nároku na výplatu úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 2 zákona od dátumu prvého zistenia predmetnej choroby z povolania, t.j. odo dňa 3. decembra 2019, bolo v rámci odvolacieho konania vyhovené námietke žalobkyne týkajúcej sa zmeny dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu.

V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobkyne, že posúdenie zdravotného stavu a poklesu jej pracovnej schopnosti bolo v odvolacom správnom konaní posúdené miestne nepríslušnou posudkovou lekárkou ústredia žalovaná uviedla, že vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť posudkovej lekárky ústredia so sídlom v Bratislave, bola za účelom vyhnutia sa zbytočným prieťahom v konaní požiadaná o stanovisko k odvolaniu a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a poklesu jej pracovnej schopnosti posudková lekárka ústredia so sídlom v Poprade. V tejto súvislosti poukázala na to, že zákon o sociálnom poistení (§ 153 ods. 5 zákona) neviaže príslušnosť posudkového lekára ústredia na miestne príslušnú pobočku, resp. neurčuje miestnu príslušnosť posudkového lekára ústredia („lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia“), čo nebolo v rozpore so zákonom. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaná sa vôbec nezaoberala dokumentom predloženým žalobkyňou s názvom „vyjadrenie k rozpisu pracovnej činnosti zamestnanca (profesiogramu) – čestné prehlásenie“ zo dňa 7.5.2021, žalovaná uviedla, že predmetný dokument bol jej doručený až po vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 4.5.2021, a teda nebolo možné sa týmto dokumentom v rámci prvostupňového správneho konania zaoberať. V tejto súvislosti poukázala na to, že odvolací orgán na námietky uplatnené po právoplatnom ukončení konania o nároku žalobkyne neprihliada. Zdôraznila, že pre Sociálnu poisťovňu je rozhodujúci nový profesiogram vypracovaný zamestnávateľom, pričom nie je v kompetencii Sociálnej poisťovne vyhodnocovať, či náplň práce uvedená zamestnávateľom zodpovedá skutočnosti, nakoľko Sociálna poisťovňa nie je orgánom oprávneným skúmať pracovné podmienky u zamestnávateľa. K námietke žalobkyne, že sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku predmetnej choroby z povolania jej bolo ohodnotené počtom 700 bodov z možného rozsahu 1000 bodov, žalovaná uviedla, že v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia sa nehodnotí len choroby z povolania na schopnosť výkonu pôvodne vykonávanej pracovnej činnosti, ako je tomu pri úrazovej rente, avšak hodnotí sa aj to, ako choroba z povolania ovplyvnila schopnosť žalobkyne uplatniť sa v pracovnom živote vo všeobecnosti (na iných pracovných pozíciách), v rodinnom, spoločenskom živote, schopnosť uspokojovania jej životných a spoločenských potrieb, čo sú skutočnosti pre úrazovú rentu nepodstatné. Pokiaľ ide o posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne a poklesu jej pracovnej schopnosti v jej neprítomnosti, tak tento postup bol tak v rámci prvostupňového ako aj druhostupňového konania realizovaný v súlade s , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Z tohto predpisu totiž v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vyplýva, že osobná účasť žalobkyne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to žalobkyňa požiada. Žalovaná taktiež nesúhlasila s námietkou právneho zástupcu žalobkyne týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 4. mája 2021, nakoľko za nepreskúmateľné možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je nezrozumiteľné, nemá odôvodnenie vôbec, alebo v ňom chýbajú skutkové, či právne dôvody, o ktoré sa správny orgán pri rozhodovaní opieral, tieto dôvody sú chybné, resp. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo by

vychádzalo z neúplnej spisovej dokumentácie. V tejto súvislosti dodala, že v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 4.5.2021 boli uvedené ustanovenia, na základe ktorých rozhodla, právne úvahy, ktorými bola vedená, aké dokazovanie vykonala, a ktoré skutočnosti z neho vyplynuli, ako aj na základe akých dôkazov rozhodla. K námietke žalobkyne, že ju žalovaná neinformovala o tom, že odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia požiada zamestnávateľa o predloženie nového profesiogramu, a že následne prerušil konanie nezákonne, bez existencie zákonného dôvodu, žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola upovedomená o tom, že odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia vyzval zamestnávateľa na predloženie nového kompletného profesiogramu, ako aj o skutočnosti, že tento bol dňa 1.3.2021 doručený žalovanej, pričom zároveň žalovaná oznámila žalobkyni, že po doručení nového profesiogramu bola o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a poklesu jej pracovnej schopnosti požiadaná posudková lekárka ústredia. Vzhľadom k tomu, že absentovalo konečné medicínske stanovisko, bolo potrebné podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konanie až do jeho doručenia prerušiť, pričom táto možnosť je daná priamo zákonom o sociálnom poistení, konkrétne § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Relevantná právna úprava

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Podľa § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou, alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 4.4.2020 počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Krajský súd vec prejednal postupom podľa a bez nariadenia pojednávania a zistil, že žaloba je podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Zásadný rozpor medzi tvrdeniami žalobkyne a žalovanej spočíval v tých otázkach, ktoré boli žalobkyňou uvedené v žalobe formou námietok, a je to jednak otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti ako aj k nemožnosti vyjadriť sa k listinným dokladom, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V súvislosti s otázkou účasti žalobkyne na posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanou bol odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade, ktorý posudok vypracoval z dôvodu prekážky na strane posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (jeho práceneschopnosti), na základe kompletného posudkového spisu žalobkyne, po dôslednom preštudovaní všetkých doložených odborných lekárskych vyšetrení. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený bez jej prítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu uvedeným konaním žalovanej nedošlo k porušeniu ustanovenia zákona o sociálnom poistení, pretože odo dňa 4.4.2020 nadobudlo účinnosť ust. zákona o sociálnom poistení, na základe Čl. II. , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého sa počas krízovej situácie časť vety za bodkočiarkou v ustanovení neuplatňuje, teda podmienka osobnej účasti poškodeného na jeho žiadosť pri posudkovej činnosti vykonávanej posudkovým lekárom príslušnej pobočky alebo ústredia žalovanej počas krízovej situácie, čo znamená, že táto podmienka nemusí byť splnená a je na rozhodnutí posudkového lekára, akú formu posúdenia zdravotného stavu poškodeného určí, pričom podľa názoru správneho súdu za takejto krízovej situácie to môže byť aj miestne nepríslušným posudkovým lekárom. Pokiaľ sa jedná o posúdenie zdravotného stavu, resp. určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, tak toto je nepochybne zverené posudkovým lekárom, avšak pokiaľ žalovaná v rámci odvolacieho správneho konania dopĺňala dokazovanie a vychádzala z nového profesiogramu zo dňa 24.2.2021, tak bolo potrebné, aby sa žalobkyňa pred vydaním rozhodnutia žalovanej k nemu vyjadrila. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyni bol doručený nový profesiogram, ktorý bol zo strany žalovanej doplnený v rámci odvolacieho správneho konania, a teda jej bolo znemožnené sa vyjadriť k tomuto podkladu rozhodnutia. Takýmto procesným pochybením, resp. nedostatkom na strane žalovanej došlo k porušeniu princípu spoluúčasti, ktorý zaručuje realizáciu všeobecného práva osoby, t.j. občana zúčastňovať sa na rozhodovacej činnosti orgánov pôsobiacich vo sfére verejnej správy, keď nebola oboznámená s týmto novým profesiogramom a musela si ho zabezpečiť z vlastnej iniciatívy. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na to, že vyjadrenie žalobkyne k rozpisu jej pracovnej činnosti (profesiogramu) – čestné prehlásenie zo dňa 7.5.2021 bolo žalovanej doručené až po vydaní rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v sebe zahŕňa nevyhnuté vykonanie všetkých úkonov smerujúcich k objasneniu rozhodujúcich okolností prípadu, a to aj pre samotné posúdenie veci (úplnosť zistenia), ako aj použitie správnej úvahy pri vyhodnotení získaných dôkazov a podkladov pre rozhodnutie, pričom doplnenie dokazovania žalovanou v priebehu odvolacieho správneho konania o tento „nový profesiogram“ malo pre žalobkyňu zásadný význam a na jej námietky nemohla žalovaná reagovať, pretože rozhodnutie vydala skôr ako jej bolo doručené vyjadrenie k rozpisu pracovnej činnosti (profesiogram) týkajúci sa žalobkyne. Znamená to, že správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci a za využitia úzkej súčinnosti s účastníkom konania, čo v danom prípade nebolo zo strany žalovanej ako odvolacieho správneho orgánu dodržané. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovanej sa podľa zákona o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 SR nielen pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. ), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaná v predmetnej veci rozhodla predtým ako jej bolo doručené zo strany žalobkyne „vyjadrenie k rozpisu pracovnej činnosti zamestnanca (profesiogramu) – čestné prehlásenie“ zo dňa 7.5.2021, pričom k vydaniu druhostupňového rozhodnutia došlo už dňa 4.5.2021, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 12.5.2021. Znamená to, že žalovaná okrem porušenia ústavného práva žalobkyne na právnu ochranu v štádiu administratívneho konania podľa článku 48 ods. 2 SR porušila aj postupy konania dané ust.

§ 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení najmä tým, že nedala jej možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k zadováženému podkladu (novému profesiogramu zo dňa 24.2.2021) a tak uviesť argumentáciu, ktorá by eventuálne mohla byť jej v prospech, pričom žalovaná je povinná aj z úradnej moci objasňovať rovnako a dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. g) Súdneho správneho poriadku, nakoľko zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a preto správny súd vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V konaní úspešnej žalobkyne súd priznal plnú náhradu trov konania podľa s tým, že o výške trov bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.