Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Sa-22-2022.pdf
PDF · 190.32 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: J.. M. Y., nar. XX. XX. XXXX, F. XX, Q., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o, Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 18. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovanej č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že Krajský úrad v Nitre povolil žalobkyni rozhodnutím č. Zdrav. 97/03920 zo dňa 08. 09. 1997 poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore všeobecné lekárstvo, pretože žalobkyňa splnila všetky stanovené podmienky a to počnúc dňom 01. 10. 1997. Slovenská lekárska komora dňa 10. 01. 2006 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0768/05. Licencia žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 bola následne na základe žiadosti žalobkyne zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08. 12. 2015 a to ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Súčasťou administratívneho spisu je registračný list FO - odhláška, podľa ktorého oznámila žalobkyňa dátum zániku poistenia dňom 30. 04. 2008, pričom podľa prezentačnej pečiatky je zrejmé, že odhláška bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 28. 05. 2008.
3. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra podaním zo dňa 01. 02. 2016 žiadala žalobkyňu o predloženie dokladu o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti - oprávnenie, licenciu, na základe ktorej vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zároveň žiadala o predloženie všetkých rozhodnutí o vzniku a zániku oprávnení, na základe ktorých mohla žalobkyňa vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
4. Následne, dňa 23. 05. 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vydala rozhodnutie č. 14819-4/2016- NR, ktorým podľa § 178 ods. 1, písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.
5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23. 05. 2016 zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa aj po 30. 04. 2008 (ku ktorému dňu bola podaná odhláška) bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/NR0768/05) a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím zo dňa 23. 05. 2016 rozhodla, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.
6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu, uvedenému v bode 5 tohto odôvodnenia, návrh na obnovu konania, ktorý bol rozhodnutím žalovanej č. 21862-5/2017-BA zo dňa 14. 09. 2017 zamietnutý. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania bolo potvrdené rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, a to rozhodnutím č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. 12. 2017.
7. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ďalším rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, J., zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Z dôvodu prebiehajúceho konania o návrhu žalobkyne na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ktorého predmet súvisel s daným konaním, žalovaná rozhodnutím č. 36587-2/2017-BA zo dňa 14. 09. 2017 prerušila konanie o odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 9744-1/2017-NR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 09. 2017. Následne potom, ako odpadol dôvod prerušenia konania, žalovaná ako odvolací orgán pokračovala v konaní, napadnuté rozhodnutie č. 9744-1/2017- NR preskúmala v celom rozsahu a dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, preto odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2018.
8. Dňa 17. 02. 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, vydala ďalšie rozhodnutie č. 700-1110423917- GC04/17, ktorým predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 penále v sume 3.242,29 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu sociálneho poistenia vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať poistné a príspevky, pričom tieto odviedla v nižšej sume za mesiace január 2009 - december 2009, január 2010 - december 2010 a január 2011 - september 2011, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
9. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ako príslušný odvolací orgán, v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dňa 05. 10. 2018 pod č. 22120-3/2018-BA, rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č.
700-1110423917-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 vo veci predpísania penále, zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, potvrdila.
10. V odôvodnení žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydala rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, ktorým rozhodla vo veci predpísania penále za obdobie január 2009 až september 2011 v sume 3.242,29 eura, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia konania.
Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016-NR a č. 47126-3/2016-BA. V tomto konaní bol podaný návrh na obnovu konania. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016 rozhodol, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.
11. Žalovaná následne preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Mala za to, že podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra: 403-18278, žalobkyňa bola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského listu č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia 01. 11. 1999. Žalobkyňa mala pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 01. 05. 2008 do 31. 12. 2012. Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť k 31. 12. 2012. Uviedla tiež, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 10. 01. 2006 žalobkyni licenciu č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08. 12. 2015 zrušila rozhodnutie L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia LZA/NR/0768/05. Žalobkyňa bola tiež registrovaná v Registri daňových subjektov v období od 29. 06. 1993 do 13. 03. 1995 a od 17. 09. 1997 do 04. 03. 2013, s prideleným DIČ: 1028705865. Okrem toho bola žalobkyňa aj od 01. 03. 2005 sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. S poukazom na uvedené žalovaná bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a zistil, že žalobkyňa ako SZČO, poistné a príspevky za obdobie január 2009 až september 2011 neuhradila vôbec do dňa vydania rozhodnutia č. 700-1110423917-GC04/17.
Na základe zistenia skutočného stavu veci preto bolo žalobkyni napadnutým rozhodnutím v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov predpísané penále v sume 3.242,29 eura.
13. Ďalej žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Bola toho názoru, že v prípadoch, ak SZČO - lekár, má platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, SZČO - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uviedla, že SZČO je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. V prípade žalobkyne bol podaný registračný list fyzickej osoby
- odhláška, s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, na základ ktorého bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia žalovanej ako SZČO v období do 30. 04. 2008, pretože o existencii licencie typu L1A žalobkyne nemala žiadnu vedomosť, keďže žalobkyňa licenciu typu L1A žalovanej nepredložila. Žalobkyňa však bola aj po 30. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008 bol správny orgán prvého stupňa oprávnený dňa 23. 05. 2016 vydať rozhodnutie č. 14819-4/2016-NR, ktorým rozhodol vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne tak, že jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.
Žalobkyňa mala v období od 01. 05. 2008 do 31. 12. 2012 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Táto skutočnosť však nemala vplyv na ne/zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne k 30. 04. 2008, ako ani na správnosť napadnutého rozhodnutia a výšku predpísaného poistného a príspevkov, pretože právne postavenie SZČO na účely zákona mala žalobkyňa naďalej na základe vydanej licencie typu L1A Slovenskou lekárskou komorou.
14. Záverom žalovaná uviedla, že zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, poistné a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a príspevky ako SZČO je povinná si odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t. j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, by sa poistné a príspevky neodvádzali. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.
15. K námietke premlčania práva predpísať penále za obdobie január 2009 až september 2011 žalovaná dodala, že nie je možné ju uznať s ohľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné a príspevky za mesiac január 2009 boli splatné dňa 09. 02. 2009, napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17. 02. 2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty za mesiac január 2009.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
16. Rozhodnutie žalovanej, opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 18. 12. 2018 a žiadala o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ktoré zároveň žiadala zrušiť aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Okrem uvedeného napadnutého rozhodnutia podanou žalobou žalobkyňa žiadala aj o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018- BA zo dňa 05. 10. 2018, ktoré taktiež žiadala zrušiť spolu s prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa.
17. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedené rozhodnutia sa odvíjajú od rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové postenie dňa 30. 04. 2008. Ako bolo uvedené v tomto rozhodnutí, správny orgán prvého stupňa pri kontrole registrácie na základe podkladov poskytnutých zo Slovenskej lekárskej komory zistil, že žalobkyňa je v registri Slovenskej lekárskej komory registrovaná od 18. 01. 2006 a žalobkyňa si podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008 s nesprávnym dátumom zániku k 30. 04. 2008. Proti rozhodnutiu č. 14819-4/2016-NR žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016 BA zo dňa 16. 11. 2016 rozhodla tak, že odvolanie podané voči rozhodnutiu č. 14819-4/2016-NR zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalobkyňa podala návrh na obnovu konania zo dňa 13. 03. 2017, ktorým sa domáhala obnovy konania vedeného pod č. 14819-4/2016-NR. Žalovaná rozhodnutím č. 21862-5/2017 zo dňa 23. 10. 2017 zamietla podanie žalobkyne zo dňa 13. 03. 2017 a nepovolila obnovu konania č. 14819-4/2016-NR. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu návrh na obnovu konania zo dňa 23. 10. 2017. Dňa 14. 12. 2017 vydala žalovaná rozhodnutie č. 21862-7/2017-BA/OK/GR, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne zo dňa 23. 10. 2017 a potvrdila rozhodnutie č. 21862-5/2017.
18. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 94,81 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodcovské sporenie v sume 387,16 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 129,05 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 102,25 eura za obdobie máj až december 2008, spolu v sume 713,27 eura. Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala, nakoľko napadnuté rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016- NR a č. 47126-3/2016 BA, ktorých správnosť a platnosť žalobkyňa od začiatku spochybňuje. Dňa 05.
10. 2018 vydala žalovaná rozhodnutie č. 22120-3/2018-BA, ktorým podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17 potvrdila.
19. Okrem toho správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423917- GC04/17, preskúmavané v danom konaní, vo veci predpísania penále za obdobie január 2009 - september 2011, v sume 3.242,29 eura, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti uvedeného poistenia a príspevkov do dňa začatia kontroly. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 13. 03. 2017. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 vydala rozhodnutie č. 22120-3/2018-BA, ktorým podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie.
20. V žalobe žalobkyňa tiež poukázala na to, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 02. 2017 aj rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísal penále v sume 833,84 eura za obdobie jún 2004, august 2004, december 2004, júl 2005, jún - november 2006, február 2007, apríl 2007 - december 2008. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č. 22121-3/2018-BA, ktorým uznala námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie jún 2004, august 2004, december 2004, júl 2005, jún - november 2006 a ktorým zmenila rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17 tak, že penále predpisuje za obdobie február 2007, apríl 2007 až december 2008, spolu v sume 825,66 eura a v ostatnom rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17 potvrdila. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 aj ďalšie rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR, ktorým rozhodol, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu dňa 17. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č. 22117-3/2018-BA, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. V rovnaký deň, 17. 02. 2017 správny orgán prvého stupňa vydal tiež rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 454,23 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.860,27 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 619,26 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 311,37 eura za obdobie január 2009 - september 2011, spolu v sume 3.245,13 eura. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 rozhodnutím č. 22120-3/2018-BA rozhodla o podanom odvolaní tak, že ho zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
21. Nakoľko žalobkyňa s uvedenými rozhodnutiami žalovanej nesúhlasila, podala proti ním žalobu z nasledovných dôvodov.
22. Výkon povolania žalobkyne na základe licencie typu L1A č.NR/0768/05 (tzv. L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo) je viazaný na splnenie rôznych podmienok a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR a vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie vydaného príslušným vyšším územným celkom. Bez splnenia týchto podmienok by žalobkyňa nemohla vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalobkyni bola licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 10. 01. 2006, pričom žalobkyňa výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár ukončila ku dňu 31. 08. 2006. Žalobkyňa po tomto dátume nikdy nevykonávala lekársku prax ako SZČO, resp. v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej praxe v povolaní lekár a nemala príjmy ani zo živnosti. Odo dňa 01. 09. 2006 žalobkyňa pôsobí ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., so sídlom Hanulova 40/973, 949 01 Nitra, IČO: 35 970 634. V roku 2008 žalobkyňa prerušila živnosť prevádzkovanú v súbehu s pracovnoprávnym vzťahom, pričom rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2008. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podala žalobkyňa dňa 28. 05. 2008. V roku 2009 bolo prerušenie živnosti predĺžené a v roku 2012 bola živnosť definitívne ukončená. Z uvedeného vyplývalo, že žalobkyňa reálne činnosť, na ktorú sa licencia vzťahovala ukončila ku dňu 31. 08. 2006, nakoľko od 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec. Uviedla, že existencia licencie na výkon zdravotníckeho povolania, resp. jej „držanie“ automaticky neznamená, že dochádza aj k jej reálnemu výkonu držiteľom licencie.
23. Žalobkyňa namietala (rovnako ako namietala aj v podaných odvolaniach voči rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa), že rozhodnutie č. 14819-4/016-NR, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol, že jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008 sa odvoláva na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré neboli platné v posudzovanom období. V zmysle ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení (platný od 01. 01. 2008 do 12. 06. 2008) je „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ Považovala za zrejmé, že v rozhodnom časovom období zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nespadala pod zákonnú definíciu SZČO. Naproti tomu, zo znenia ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení platného od 05. 03. 2016 do 30. 06. 2016 „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“ Mala za to, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní statusu SZČO vychádzal z nesprávneho zákonného ustanovenia a ďalej, že aplikoval nesprávnu právnu úpravu na rozhodnutie o okamihu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Tiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02. 10. 2017, v zmysle ktorého je „rozhodujúca právna úprava účinná od 01. 01. 2014, ktorá nanovo definovala status SZČO. ... Od 01. 07. 2014 postavenie SZČO nie je závislé od daňovej registrácie, ale status SZČO v sociálnom poistení je založený iba na dosahovaní príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO.“ Žalobkyňa ďalej poukázala aj na ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) o sociálnom poistení (v znení platnom od 01. 08. 2006) a uviedla, že zo zákonného ustanovenia je zrejmé, že jej zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňom naplnenia formálnej podmienky uvedenej vo vyššie uvedenom zákonnom ustanovení a to vznikom pracovného pomeru dňa 01. 09. 2016, kedy začala vykonávať zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Bola toho názoru, že je potrebné zamerať sa na podstatu pojmu SZČO. Z gramatického výkladu tohto slovného spojenia je zjavné, že má ísť o činnosť a nie o nečinnosť tak, ako to bolo v jej prípade odo dňa 31. 08. 2006, t. j. v rozhodnom období. Inak povedané, nebol naplnený účel a podstata uvedenej definície, bez ohľadu na formalistický výklad prezentovaný žalovanou. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná a správny orgán prvého stupňa dostatočne neposúdili, či mala status SZČO aj po 01. 09. 2006, odkedy pôsobí ako zamestnankyňa spoločnosti MEDISIS, s.r.o.; či od uvedeného času vykonávala činnosť ako SZČO a na základe akých skutočností žalobkyňa v predmetnom období dosiahla príjem. Mala za to, že v konaní bude preukázané, že po období 01. 09. 2006 nevykonávala činnosť ako SZČO, a teda, že nespadala pod režim poistenia podľa ustanovenia § 5 písm. c) v spojení s ustanovením § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je možné postupovať len v tom prípade, ak zostáva zachovaný status SZČO, čo nie je jej prípad. Považovala za potrebné zdôrazniť povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom poukázala aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. 04. 2010). Považovala za nesporné, že podala odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008, pričom správny orgán prvého stupňa bez náležitého upozornenia, resp. odôvodnenia v roku 2016 (viac ako po 8 rokoch od podania odhlášky) vydal rozhodnutie, ktorým túto odhlášku neakceptoval. Žalobkyňa konala v dobrej viere a dobromyseľnosti, keď sa spoliehala na to, že správny orgán prvého stupňa jej odhlášku k dátumu v nej uvedenému plne akceptoval. Vydaním tohto rozhodnutia došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu princípu právnej istoty. Záverom poukázala na nález ÚS SR PL. ÚS 21/08-39 zo dňa 23. 09. 2009, a tiež na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 23Sa/88/2017 zo dňa 29. 01. 2018. Taktiež namietala nezákonnosť v tom smere, že z rozhodnutí žalovanej a ani z rozhodnutí správneho orgánu
prvého stupňa nevyplývalo, aký skutočný príjem dosiahla, teda aký príjem v relevantnom období tieto orgány považovali za smerodajný, resp. za preukázaný.
IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
24. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14. 03. 2019, k námietkam žalobkyne uviedla, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania. Žalovaná vo vyjadrení tiež uviedla, že žalobkyňa nepožiadala na to príslušný súd o preskúmanie zákonnosti ani rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ani rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. 12. 2017, teda skutočnosť, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008 bola na úrovni správneho orgánu právoplatne vyriešená. Keďže už uplynula lehota na podanie správnej žaloby mala za to, že správny súd nemôže tieto rozhodnutia v rámci svojej pôsobnosti preskúmať. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22120-3/2018- BA zo dňa 05. 10. 2018, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále za obdobie január 2009 až september 2011.
25. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaná s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení oponovala názoru žalobkyne, že už od 01. 09. 2006 nemala právne postavenie SZČO. Žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského listu sp. č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 01. 11. 1999. V zmysle živnostenského listu mala žalobkyňa právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 a na jeho základe bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (žalobkyňa na podklade tohto oprávnenia činnosť po 31. 08. 2006 aj musela vykonávať, keďže z daňových priznaní je zrejmé, že príjem zo živnosti dosahovala). Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra: 403-18278, mala žalobkyňa v období od 01. 05. 2008 do 31. 12. 2012 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť vykonávanú na základe živnostenského listu sp. č. ŽO-1999/43908-00002 žalobkyňa ukončila ku dňu 31. 12. 2012.
26. Žalovaná teda bola toho názoru, že žalobkyňa mala po 31. 08. 2006 právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia aj na základe § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, pretože bola držiteľkou ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: L1A/ NR/0768/05, ktorú žalobkyni na jej žiadosť dňa 10. 01. 2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybnila ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: L1A/NR/0768/05, zo dňa 08. 12. 2015 zrušená až ku dňu 12. 01. 2016. Podľa právneho názoru žalovanej, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010. Z ust. § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je zrejmé, že tento zákon upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia.
27. S poukazom na ust. § 12 ods. 2, 3 zákona č. 578/2004 Z. z. považovala žalovaná vyjadrenie žalobkyne, že na to, aby držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mohol vykonávať činnosť potrebuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, za nesprávne. Na vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z. z. vyžaduje len existenciu predmetnej licencie L1A. Naproti tomu na udelenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zákon vyžaduje existenciu iného typu licencie. Rovnako podľa jej názoru nebolo dôvodné ani konštatovanie žalobkyne, že vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podmienené pridelením kódu poskytovateľa. S účinnosťou do 30. 04. 2015 zákon č. 578/2004 Z. z. kládol túto povinnosť len poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. S
účinnosťou od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2014 boli pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dosiahnutie 18 rokov veku) a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb boli vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa tak splnila podmienku veku a zároveň podľa údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, bola v súvislosti so zárobkovou činnosťou registrovaná na príslušnom daňovom úrade v období od 29. 06. 1993 do 13. 03. 1995 a následne od 17. 09. 1997 do 04. 03. 2013. Z dôvodu, že žalobkyňa naplnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., bola na účely sociálneho poistenia považovaná za SZČO aj od 01. 01. 2011. Vznik, resp. zánik povinného nemocenské poistenie a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, resp. k 01. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka, resp. od 01. októbra kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, resp. do 30. septembra kalendárneho roka. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01. 01. 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 boli vyššie ako zákonom stanovená suma. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako SZČO, zaniklo v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. 09. 2011 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2010 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. V zmysle daňového priznania za rok 2010, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 30. 06. 2011, žalobkyňa dosiahla za rok 2010 príjmy zo živnosti v sume 2.200,- eur (zákonom stanovená hranica príjmu bola vo výške 3.948,72 eura). Vzhľadom teda na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj po 31. 08. 2006 držiteľkou jednak živnostenského listu a rovnako tak aj licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktoré ju oprávňovali na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedených v § 53 písm. a/ bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, žalobkyni dňom 31. 08. 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 nezaniklo ani ku dňu 30. 04. 2008, kedy jej bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti, pretože aj po tomto dni bola žalobkyňa naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe).
28. Uviedla tiež, že nie je na mieste ani námietka žalobkyne, že žalovaná bez predošlého náležitého upovedomenia vydala rozhodnutie, ktorým zmenila dátum zániku jej povinného poistenia, čím neakceptovala ňou podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška. Pred samotným vydaním rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR, zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 30. 04. 2008), správny orgán prvého stupňa listom č. 7395-2/2016- NR, zo dňa 01. 02. 2016, vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci zániku jej povinného poistenia ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR. Na základe predmetnej výzvy žalobkyňa dňa 17. 02. 2016 predložila Sociálnej poisťovni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Nitre správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovanej zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
30. Uznesením č.k. 19Sa/27/2018-93 zo dňa 09. 01. 2019 súd okrem iného vylúčil žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 na samostatné konanie.
31. K vyjadreniu žalovanej podala ďalšie písomné vyjadrenie žalobkyňa a to podaním zo dňa 11. 04. 2019 a k námietkam žalovanej, týkajúcim sa dodržania lehoty na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach uviedla, že v predmetnom konaní sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 22. 10. 2018. S poukazom na uvedený dátum doručenia mala za to, že v predmetnej veci bola zachovaná lehota na podanie správnej žaloby. Poprela tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016. Zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým žalovaná zmenila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť penále vo výške 3.242,29 eura. Poukázala tiež na to, že všetky rozhodnutia žalovanej vydané v súvislosti so zánikom povinného poistenia žalobkyne, resp. rozhodnutia ktorými boli žalobkyni predpísané poistné a príspevky, vydala žalovaná bez toho, aby žalobkyňu upovedomila o začatí správneho konania. Týmto došlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa jej názoru, bolo povinnosťou správnych orgánov upovedomiť účastníka správneho konania o jeho začatí. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že prvostupňový správny orgán listom č. 7395-2/2016-NR zo dňa 01. 02. 2016 vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie, čím bolo zabezpečené, že žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom konaní ešte pred vydaním rozhodnutia, ktorým žalovaná zmenila dátum zániku povinného poistenia žalobkyne. Uviedla, že predmetné konanie je špecifické, nakoľko v ňom ide o sporný zánik sociálneho poistenia z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutí došlo po uplynutí viac ako 9 rokov a naviac za situácie, kedy žalobkyňa dôvodne verila v to, že jej status SZČO zanikol ku dňu 30. 04. 2008. Mala za to, že postupom správneho orgánu prvého stupňa bola porušená uvedená zásada uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach a došlo k ukráteniu žalobkyne na jej procesných právach tým, že bolo porušené jej právo na obhajobu a boli porušené jej práva a právom chránené záujmy. Rovnako mala za to, že na správne konanie sa vzťahuje aj právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nielen pre konanie súdne (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93), ako aj právo na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 02. 2018, sp. zn. 3Sa/19/2017). Mala za to, že žiaden z týchto princípov nebol v priebehu správneho konania zachovaný. Čo sa týkalo postavenia žalobkyne ako SZČO, žalobkyňa nepovažovala za spornú tú skutočnosť, že jej dňa 10. 01. 2006 bola vydaná licencia č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo („licencia“). Rovnako žalobkyňa nepovažovala za sporné, že výkon zdravotníckeho povolania podľa licencie ukončila dňa 31. 08. 2006 a že odo dňa 01. 09. 2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS, s.r.o. Z uvedeného vyplývalo, že žalobkyňa reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia nevykonávala odo dňa 31. 08. 2006, a teda nemohla mať z licencie ani žiadne príjmy. Uviedla, že v prejednávanej veci mala žalovaná v prvom rade posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po 30. 04. 2008, teda mala sa zaoberať výkladom ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Žalovaná sa nezaoberala podstatnou námietkou žalobkyne a to, že žalobkyňa v čase od 31. 08. 2006 nevykonávala činnosť podľa licencie. Zastala názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetnom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že z vyjadrenia žalovanej bolo zrejmé, že sa nestotožnila s tým, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo dňa 30. 04. 2008. V zmysle tvrdenia žalovanej došlo k zániku poistenia žalobkyne dňa 30. 09. 2011. Mala za to, že žalovaná nesprávne a v rozpore so zákonom zhodnotila skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie, ako dôvod, ktorý zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO, pričom žalovaná neskúmala túto licenciu a neposudzovala ju v potrebných súvislostiach. Žalovaná postupovala v predmetnom prípade bez prieskumu relevantných skutočností, pričom týmto postupom bol dosiahnutý neprimerane prísny dôsledok pre žalobkyňu, ktorý bude musieť znášať (jedná sa najmä o zaplatenie sumy rovnajúcej sa predpísanému dlžnému poisteniu ako aj penále). Tieto negatívne dôsledky bude musieť žalobkyňa znášať aj napriek tomu, že v relevantnom období nemala žiadne relevantné príjmy z výkonu povolanie na základe licencie; vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423917- GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 došlo až po 9 rokoch od odhlásenia žalobkyne z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. K vyššie uvedenému uviedla, že považovala za
preukázané, že žalobkyňa ukončila výkon zdravotníckeho povolania lekár na základe licencie ku dňu 31. 08. 2006 a ďalej nikdy na základe licencie nevykonávala toto povolanie. Odvodové povinnosti si naďalej plnila z titulu zamestnaneckého pomeru. Podľa jej názoru bolo povinnosťou už prvostupňového správneho orgánu zistiť, z čoho vlastne jej príjmy pozostávali. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať, že žalobkyňa dosahovala tento príjem v období, keď vykonávala činnosť ako SZČO a keď vykonávala úkony v rámci lekárskej praxe na základe licencie podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení (účinného do 31. 12. 2010), nemôže obstáť záver žalovanej o tom, že povinné poistenie u žalobkyne neskončilo dňa 30. 04. 2008, resp. pokračovalo aj po tomto dátume na základe „existencie“ licencie. Rovnako poukázala na to, že zánik jej povinného poistenia žalovaná odvodila od ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie predpokladá zánik povinného poistenia SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania ak v rozhodujúcom období takáto SZČO nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného poistenia. Uviedla, že toto ustanovenie je možné aplikovať len za predpokladu, že k zániku poistenia došlo u SZČO. Naproti tomu ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením špeciálnym, v zmysle ktorého je pre zánik sociálneho poistenia relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a teda zaniká odo dňa, od ktorého nie je osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti. V nadväznosti na vyššie uvedené uviedla, že vykonala úkony, z ktorých vyplývalo, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO (napr. opakovane žiadala, aby správny orgán prvého stupňa akceptoval odhlášku z roku 2008 z povinného poistenia, opakovane informovala správny orgán prvého stupňa o tom, že ukončila výkon povolania ako SZČO na základe licencie a že odo dňa 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec spoločnosti MEDISIS, s.r.o.). Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že „ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania registračného listu fyzickej osoby
- odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 04. 2008) uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. 04. 2008 dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“ Toto tvrdenie žalovanej považovala za nezmyselné, až šikanózne najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že citované zákonné ustanovenie vôbec nevysvetľuje, ako je potrebné tieto skutočnosti preukázať. Žalobkyňa (v tom čase nezastúpená advokátom), ako účastník konania neznalý právnych predpisov, nemôže bez adekvátneho poučenia zo strany správneho orgánu, resp. bez odpovede na svoje podanie, v zmysle ktorej sú predložené dôkazy nedostatočné, vedieť, či je jej odpoveď na takúto výzvu dostatočná. Uvedené tvrdenie žalovanej je v úplnom rozpore so základnými princípmi správneho konania podľa ustanovenia § 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné chrániť práva a záujmy fyzických osôb a musia poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby títo pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Zastala tiež názor, že vydanie rozhodnutia po viac ako 9 rokoch predstavuje porušenie zásady právnej istoty a práva na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Zdôraznila, že takéto rozhodnutie považuje za nezákonné, nemajúce žiadnu oporu vo všeobecne záväzných predpisoch. Zároveň poukázala na základné princípy konania upravené v ustanovení § 5 ods. 2, 3 SSP ako aj na čl. 2 ods. 2 základných princípov v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. S poukazom na uvedené mala za to, že v správnom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná základná otázka, či žalobkyňa od ukončenia výkonu povolania „lekár“ ako SZČO vykonávala činnosť ako SZČO. Správne orgány sa v priebehu konania vôbec nezaoberali uvedenou skutočnosťou, ani posúdením príjmov žalobkyne s dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla uvedené príjmy. Mala za to, že správne orgány nesprávne posúdili otázku výkladu ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené mala za to, že existuje dôvod na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, teda z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala svoje tvrdenie o tom, že ako lekár v období od 31. 08. 2006 nespadá pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení) za dôvodné a navrhla, aby Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil.
32. Žalovaná písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne v zmysle výzvy podľa § 106 ods. 2 SSP nepodala.
33. Naproti tomu žalobkyňa podaním zo dňa 10. 06. 2019 poukázala tiež na skutočnosť, že reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia L1A (konkrétne licencia č. L1A/NR/0768/05) ukončila dňa 31. 08. 2006. Od tohto dňa nevykonávala reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia a teda na základe licencie nemohla dosahovať žiadne príjmy. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podala dňa 28. 05. 2008. Zastala názor, že uvedené skutočnosti v konaní nie sú sporné a aj napriek uvedenému žalovaná tento argument žalobkyne neakceptovala. Žalovaná v podstate svoju argumentáciu v tomto prípade postavila na tom, že ak žalobkyňa disponovala licenciou a zároveň v konkrétnom roku dosiahla stanovenú hranicu príjmu, musí odviesť povinné poistenie (a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahnuté príjmy súviseli s výkonom povolania v zmysle licencie). Upozornila na uznesenie sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia rozhodol o prijatí odpovedí na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 18. 02. 2019. Záverom uviedla, že uznesenie veľkého senátu vyjadruje právny názor, ktorý je záväzný pre ostatné senáty Najvyššieho súdu s poukazom na ustanovenie § 48 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a preto s poukazom na uvedené rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu a s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré boli predmetom žaloby ako aj repliky zo dňa 08. 04. 2019 navrhla, aby príslušný súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423917- GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017.
34. Po ukončení písomnej fázy súdneho konania, súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19Sa/4/2019-133 zo dňa 08. 10. 2019 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č.: 22120-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423917-GC04/17 zo dňa 17. februára 2017 a vec vrátil na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalovaná, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/22/2020 zo dňa 25. 10. 2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sa/4/2019-133 zo dňa 8. októbra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
35. V ďalšom konaní je vec vedená pod sp. zn. 22Sa/22/2022 a súd riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR, vo veci vytýčil termín pojednávania a opätovne sa vecou dôsledne zaoberal v zmysle názoru kasačného súdu.
Kasačný súd mal za to, že správny súd nesprávne právne veci posúdil, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodov, ktoré sa týkali iného, skôr vydaného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, hoci táto otázka bola predmetom osobitného administratívneho konania a osobitného súdneho konania.
V bode 22 rozsudku nad rámec kasačného konania kasačný súd poukázal na to, že otázka, či licencia L1A vydaná žalobkyni na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 z.č. 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola s konečnou platnosťou pre prípad žalobkyne vyriešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Sžsk/25/2020 zo dňa 24. augusta 2022.
Okrem vyššie uvedeného, kasačný súd v bode 23 rozsudku poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/25/2020 z 24. 08. 2022 vo veci predpísania dlžného poisteného za obdobie od januára 2009 do septembra 2011 v sume 3.245,13 eur, ktoré sa zhoduje s obdobím predpísania penále žalovanou žalobkyni v tomto konaní. Najvyšší správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9sžsk/25/2020 konštatoval, že „krajský súd sa vecou náležite nezaoberal a svoje rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného zákonným spôsobom neodôvodnil“.
36. Na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 10. 01. 2023, v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej podľa § 114 SSP, právny zástupca žalobkyne rozšíril v žalobe uvedené žalobné dôvody o námietku, že v danej veci ide o správne trestanie, a teda namietal jednak výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, ktoré neboli v súlade so správnym trestaním. Okrem toho namietal tiež vykonanú kontrolu a nedodržané postupy.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
37. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/22/2020, ako aj v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/25/2020 zo dňa 24. 08. 2022 a tiež v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/25/2020 zo dňa 24. 08. 2022, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. 10. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
38. Mal pritom za to, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 12. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2018, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22120-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018. Tieto rozhodnutia sa týkali zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, iných poistných období, predpísaných penále za iné obdobie, a taktiež aj iných súm predpísaného poistného a iných súm penále, pričom námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe sa týkali právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistene a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008) a s ním súvisiaceho rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016 (ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie dňa 23. 05. 2016) - pričom proti týmto rozhodnutiam nebola zo strany žalobkyne podaná správna žaloba na preskúmanie ich zákonnosti.
39. V prvom rade preto správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.
Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
40. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových a právnych okolností správny súd bol toho názoru, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania penále, pričom otázka, či licencia L1A vydaná žalobkyni na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 z.č. 578/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, bola s konečnou platnosťou pre prípad žalobkyne vyriešená v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Sžsk/25/2020 zo dňa 24. 08. 2022 a následne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23Sa/82/2022, rozsudkom vyhláseným dňa 10. 01. 2023 v intenciách rozsudku Najvyššieho správneho súdu.
Okrem toho správny súd mal za to, že v danom prípade išlo o predpísanie penále a nie o uloženie penále ako sankcie za iné podobné protiprávne konanie, a teda námietku žalobkyne ohľadom správneho trestania nevzhliadol za dôvodnú. Naviac, pozornosti súdu neušlo, že aj zákon o sociálnom poistení v § 239 oprávňuje žalovanú uložiť pokutu za zákonom stanovené porušenie povinností, čo však nebol daný prípad, a preto nebolo možné pri predpísaní penále podľa názoru súdu hovoriť o správnom trestaní.
41. Následne správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinných do 30. októbra 2011, Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
Podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistená sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
Podľa § 21 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 8)
Podľa § 142 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 prvá veta vyššie citovaného zákona, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 144 ods. 1 vyššie citovaného zákona, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
Podľa § 172 ods. 5 vyššie citovaného zákona, účinného do 28. 02. 2017, teda i v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Podľa § 240 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účinného do 28. 02. 2017, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 EUR.
42. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri predpisovaní penále, ako aj tieto boli správne vyčíslené a tiež v súlade so zákonom, čo žalobkyňa v konečnom dôsledku ani nespochybňovala. Žalovaná ako orgán verejnej moci uplatnila svoju kompetenciu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), keďže žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba si neplnila svoje odvodové povinnosti v zmysle zákona do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. V preskúmavanej veci nie je sporné a súd zistil, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba bola povinná za obdobie mesiacov január až december 2009, január až december 2010 a tiež za január až september 2011 v predpísanej výške riadne a včas v zmysle § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. odviesť poistné, čo neurobila, a táto skutočnosť vyplývala z vykonanej kontroly prvostupňovým správnym orgánom. Výška poistného za jednotlivé mesiace, ako i dátum splatnosti poistného prvostupňový správny orgán uviedol do prílohy rozhodnutia, z obsahu ktorej vyplýva i presný výpočet penále a tiež výška predpísaného penále v sume rovnakej resp. nižšej ako dlžná suma poistného a povinných príspevkov. Rovnako tak z uvedenej prílohy vyplýva i skutočnosť, že dlžná suma poisteného a povinných príspevkov nebola do dátumu začatia kontroly vôbec uhradená. Žalobkyňa túto skutočnosť nepopiera, avšak namietala rozhodnutia o nezániku a tiež zániku povinného poistenia (t.j. rozhodnutie č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018 a tiež rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, naposledy v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sa/82/2022). V tejto súvislosti však správny súd poukazuje na bod 16 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, vydaného v predmetnej veci, v rámci ktorého kasačný súd uviedol, že v prípade žalobkyne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017 tak, že žalobkyni zaniklo povinné poistenie dňa 30. 09. 2011. Okrem toho kasačný súd uviedol, že toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu a to aj kasačným súdom, pričom kasačný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžsk/25/2020 vyslovil záväzný právny názor, okrem iného aj s poukazom na právny názor Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Vs 3/2019 z 24. 11. 2019.
Najvyšší správny súd v tomto rozsudku uviedol (bod 33 rozsudku), že „napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, bola povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila
zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006“. Ďalej poukázal na závery rozsudku veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. 11. 2020. Súdnym prieskumom tak nebolo preukázané, že rozhodnutie žalovanej vo vzťahu k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30. 09. 2011 bolo nezákonné. V tejto súvislosti v predmetnej veci kasačný súd zdôraznil, že otázka zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011 je vyriešená, a týmto právnym názorom je aj kasačný súd viazaný.
Preto vychádzajúc z uvedeného, aj správny súd mal za to, že otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby tak nemôže byť nielen žalovanou, ale ani správnym súdom opätovne posudzovaná v predmetnom konaní o predpísaní penále.
43. Rozhodnutie o predpísaní poistného č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, potvrdené rozhodnutím č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, v čase rozhodovania správneho súdu bolo právoplatné. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že bola voči nemu podaná správna žaloba, pretože v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžsk/25/2020 bolo rozhodnutie správneho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v dôsledku čoho bolo zrušené aj zrušenie predmetného rozhodnutia správnym súdom. Teda z uvedeného vyplývalo, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané až po rozhodnutí o predpísaní poistného.
44. K ďalším námietkam žalobkyne správny súd dáva do pozornosti, že je povinnosťou žalovanej preverovať plnenie si odvodových povinností fyzických a právnických osôb, čo jej vyplýva zo zákona. V posudzovanej veci ide teda o nedávkové konanie, ktoré začalo z podnetu žalovanej (§ 172, § 184 cit. zákona) a platí zásada prejednávacia (nie ústna). Dokazovanie zo strany žalovanej slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov získaných v konaní. Preto Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011, ako aj novší rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2018 zo dňa 23. 02. 2022).
Okrem toho správny súd mal tiež za to, že predmetom súdneho prieskumu v danom prípade nemôže byť priebeh kontroly vykonávanej u žalobkyne.
45. Čo sa týkalo námietky premlčania, správny súd mal za to, že táto nebola dôvodná, pretože lehota na predpísanie poistného by uplynula až dňa 08. 02. 2019 a poistné bolo predpísané pred jej uplynutím. V ostatnom sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, vyjadrenou v preskúmavanom rozhodnutí.
46. Súd je tiež toho názoru, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupovala a jej žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobkyne a nemožno hovoriť o jej svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlila podstatu podmienok zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011 u žalobkyne,
ako aj predpísanie poistného a tiež okolnosti, za ktorých vznikajú penále a ich splnenie zo strany žalobkyne, ktorá preukázateľne dlžné poistné neuhradila do začatia kontroly. Nie je možné vytýkať žalovanej, že sa nevysporiadala s námietkami žalobkyne, ktoré boli vznesené až na poslednom súdnom pojednávaní, nakoľko neboli predmetom sporu pred správnymi orgánmi a nie je úlohou správnych orgánov vysporadúvať sa vo svojom odôvodnení s možnými budúcimi námietkami.
V tomto ohľade správny súd má za to, že väčšina námietok žalobkyne, ohľadom výroku a odôvodnenia, sa týkala tej skutočnosti, že na rozhodnutie v rámci správneho trestania sa kladú iné požiadavky ako na rozhodnutie v sociálnych veciach, a preto majúc za to, že išlo o rozhodnutie v sociálnych veciach, správny súd tieto námietky, ohľadom nedostatkov napadnutého rozhodnutia, považoval za nedôvodné. Bol toho názoru, že výrok, ako aj odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným ustanoveniam a je zrozumiteľné nielen pre správny orgán, ale aj pre ostatné osoby, majúce k nemu prístup. Čo sa týkalo údajov o súbehu vymeriavacích základov, správny súd má za to, že tieto vyplývali z obsahu administratívneho spisu, a keďže neboli žalobkyňou v správnom konaní namietané, nebolo dôvodné, aby žalovaná žalobkyňou namietanú myšlienku vo svojom rozhodnutí vo väčšom rozsahu zdôvodňovala a to najmä za stavu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie o predpísaní penále a nie o vzniku, či zániku povinného poistenia.
47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. 10. 2018 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
48. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli a to ani v rámci kasačného konania. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.