Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána

Klučku a sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Tibora Šafárika v konaní o prijatom

podnete , bytom , zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Vaškom, Košice, Szakkayho 1, vo veci porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. S 7/96 31. marca 1998 takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Bratislava III svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

S 7/96 p o r u š i l základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov upravené v .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

19. decembra 1997 doručené podanie , bytom ,

označené ako: „Podnet podľa SR a

pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov priznaného SR a pre porušenie Dohovoru

o ZĽP t. z. práva na spravodlivé súdne rozhodnutie podľa “

Ústavný súd podnet navrhovateľa 11. februára 1998 predbežne prerokoval

a v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn. S 7/96 ho prijal na

konanie, zatiaľ čo v časti namietajúcej porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ho odmietol ako zjavne neopodstatnený.

Navrhovateľ vo svojom podnete o. i. uviedol, že: „Žalobou doručenou súdu

17. mája 1996 som sa domáhal preskúmania správneho rozhodnutia po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov. Dňa 10. júla 1996 som zaplatil súdny poplatok

Sk 500,--. Po cca 10 mesiacoch listom zo dňa 11. mája 1997 som sa domáhal

rozhodnutia súdu. Nakoľko som rozhodnutie neobdržal, žiadal som o prešetrenie

mojej žiadosti listom z 15. 10. 1997 predsedu KS v Bratislave. Až dňa 28. 10. 1997

mi bolo doručené rozhodnutie - rozsudok OS v Bratislave III zo dňa 30. 6. 1997

č. k. -13. Vychádzajúc z posledne uvedeného domnievam sa, že prejednanie

veci bolo v neprimerane dlhom čase“.

Po prijatí na konanie ústavný súd zaslal podnet navrhovateľa 18. februára

1998 na písomné vyjadrenie Okresnému súdu Bratislava III, prieťahy v konaní

ktorého navrhovateľ namietal.

Vo svojom vyjadrení k podnetu predseda Okresného súdu Bratislava III JUDr.

Boris Tóth (Spr. 3148/98) ústavný súd informoval, že: „Predmetná vec navrhovateľa

, bytom , proti odporcovi Ministerstvo

vnútra SR, Prezídium policajného zboru, oddelenie správneho konania - Východ

o preskúmanie zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, napadla na tunajší súd dňa

17. 5. 1996. Dňa 6. 6. 1996 bola súdom učinená výzva na doplnenie podania, ktorá

bola doručená navrhovateľovi spoločne s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku dňa

9. 7. 1996. Dňa 15. 7. 1996 navrhovateľ doručil súdu uplatnenie náhrady trov

konania a zaslal súdu odklad o zaplatení súdneho poplatku a žiadané prílohy. Dňa 18.

8. 1996 bol doručený návrh na vyjadrenie odporcovi spoločne so žiadosťou o

pripojenie žiadaného spisu. Dňa 5. 12. 1996 bolo veliteľom oddelenia správneho

konania súdu oznámené, že žiadaný spisový materiál bol zaslaný Krajskému

riaditeľstvu policajného zboru. Dňa 9. 12. 1996 bolo doručené súdu vyjadrenie

odporcu. Dňa 11. 12. 1996 telefonicky oznámil pracovník odporcu nemožnosť

poskytnutia spisu zo strany žalovaného. Dňa 11. 2. 1997 bol predložený spis k

nahliadnutiu súdu.

Dňa 15. 4. 1997 určený termín prejednania veci. Dňa 30. 6. 1997 súd vo veci

rozhodol. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti došlo k predĺženiu lehoty na vypracovanie

rozsudku podľa do 22. 10. 1997. Navrhovateľovi bol rozsudok

doručený dňa 29. 10. 1997 a toto sa stalo právoplatným dňa 29. 10. 1997.

Podľa môjho názoru v predmetnom konaní nedošlo k zbytočným prieťahom,

nakoľko v predmetnej veci súd postupoval podľa svojich možností a to tak, aby

zabezpečil bezprieťahovosť konania i ostatných účastníkov. Jednotlivé úkony sú

činené v objektívnych lehotách v rámci konkrétneho súdneho oddelenia, ale i vo

vzťahu k súdnym oddeleniam ostatným.“

Obaja účastníci konania o podnete súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania vo veci.

II.

Ústavný súd vo viacerých konaniach o podnetoch týkajúcich sa porušenia čl.

48 ods. 2 ustálil, že účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohoto práva

dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím (, ,

). Rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne

podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci,

ďalej správaním sa samotného účastníka (ov) súdneho konania a napokon aj

činnosťou (súčinnosťou) štátnych a iných orgánov zúčastňujúcich sa súdneho

konania. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v

súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť

je konkretizovaná jednak v , podľa ktorej súdy v

súčinnosti so všetkými účastníkmi konania musia postupovať tak, aby ochrana práv

účastníkov konania bola rýchla a účinná, tiež v ,

podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov

tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a napokon v § 114 ods. 1

, podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak,

aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní.

Označené ustanovenia ukladajú súdom

postupovať rýchlo a bez prieťahov v priebehu celého súdneho konania, t. j. bez

ohľadu na skutočnosť, či výsledkom ich konania sú (môžu byť) procesné rozhodnutia

alebo rozhodnutia (rozsudok) vo veci samej.

Podľa právneho názoru ústavného súdu sa uvedené zákonné ustanovenia

vzťahujú v plnom rozsahu aj na postup súdov v správnom súdnictve (§ 244 a nasl.

). Po preštudovaní podnetu navrhovateľa, jeho príloh,

ako aj vyžiadaného súdneho spisu, vedeného v konaní pod sp. zn. S 7/96 pred

Okresným súdom Bratislava III ústavný súd zistil, že v ňom išlo o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov § 247 až

).

K prieťahom v tomto konaní nedošlo v dôsledku postupu účastníka konania

(navrhovateľa), keďže tento po zaslaní žaloby na Okresný súd Bratislava III 17. mája

1996 po jeho výzve podanie doplnil o požadované prílohy a uhradil súdny poplatok

15. júla 1996. K prieťahom v konaní nedošlo ani v dôsledku právnej a ani faktickej

zložitosti samotného prípadu, nakoľko v ňom išlo len o posúdenie, či napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu vôbec podlieha preskúmaniu súdov v správnom

súdnictve. Pokiaľ ide o to, či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu môže byť

predmetom preskúmania v správnom súdnictve, Prezídium policajného zboru (Odbor

dopravnej polície) Okresnému súdu Bratislava III oznámilo už 4. decembra 1996

(č. p. PPZ-675/ODP-2-96), že: „Po predložení spisového materiálu príslušným

správnym orgánom bolo zistené, že predmetné rozhodnutie nie je v zmysle § 83 ods.

1 o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

preskúmateľné súdom.“ Túto skutočnosť si Okresný súd Bratislava III

dodatočne potvrdil 11. februára 1997 po nahliadnutí a preštudovaní správneho spisu

ČP: PPZ-1-46 (DP-B-96). Od uvedeného termínu bolo Okresnému súdu Bratislava III

zjavné, že to správne rozhodnutie, o preskúmanie zákonnosti ktorého navrhovateľ

požiadal, nemôže byť (z dôvodu svojej povahy) vôbec predmetom konania v

správnom súdnictve. Od uvedeného termínu už neexistovala žiadna právna a ani

faktická prekážka pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III o žalobe

navrhovateľa, resp. o svojom ďalšom procesnom postupe v konaní o nej. Napriek

tejto skutočnosti bol termín pojednávania vytýčený až na 30. júna 1997 a termín na

vyhotovenie rozhodnutia bol na žiadosť sudcu dokonca predĺžený až do 22. októbra

1997. Ústavný súd je toho názoru, že ako lehota, v ktorej bolo vytýčené

pojednávanie, tak aj predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku v žiadnom prípade

nezodpovedali takejto „zložitosti“ prípadu, nakoľko (ako to ostatne vyplýva z

rozsudku súdu) podstatu súdneho rozhodnutia tvorilo výlučne zamietnutie žaloby

navrhovateľa pre „vecnú nepríslušnosť“ Okresného súdu Bratislava III vzhľadom na

procesnú povahu napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie o nevydaní zadržaného

vodičského oprávnenia navrhovateľa). Ohľadom takéhoto druhu výlučne procesného,

teda nemeritórneho rozhodnutia, nie je podľa právneho názoru ústavného súdu tiež na

mieste argumentácia, odvolávajúca sa na „závažné dôvody“ pre predĺženie lehoty na

vyhotovenie posudku podľa , tak ako ju

uviedol predseda Okresného súdu Bratislava III vo svojom písomnom stanovisku

k podnetu navrhovateľa.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol, že označeným postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. S 7/96 došlo k porušeniu

základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 31. marca 1998