Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 38/01
PDF · 80.46 KB
No categories available
I. ÚS 38/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2001
predbežne prerokoval podnet M. M., bytom K., na začatie konania vo veci porušenia jeho
základných práv podľa čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného
úradu Levice – odbor sociálnych vecí, stále pracovisko Želiezovce, z 9. apríla 2001 sp. zn.
E-241/EBA/2001/05198 a takto
r o z h o d o l :
Podnet M. M. na začatie konania o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 21. mája
2001 doručené podanie M. M., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „podanie
na Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci začatia konania o porušovaní základných
ľudských práv a slobôd orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky“, v ktorom
navrhovateľ namietal porušenie svojho práva podľa čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Okresného úradu Levice – odbor sociálnych
vecí, stále pracovisko Želiezovce (ďalej len „okresný úrad“), z 9. apríla 2001 sp. zn. E-
241/EBA/2001/05198.
Z obsahu podania navrhovateľa ústavný súd usúdil, že ide o podnet na začatie
konania podľa čl. 130 ods. 3 ústavy. Z podnetu vyplýva, že navrhovateľ na základe
predmetného rozhodnutia okresného úradu poberá dávku sociálnej pomoci vo výške 485,-
Sk mesačne, čo považuje za „výsmech chudoby, demokracie a právneho štátu“ a za stav,
v ktorom je porušované jeho „najzákladnejšie ústavné, ľudské a prirodzené právo ... na
život“, keďže ho ním „orgán štátnej správy ‚odsúdil’ na smrť hladom.“ Navrhovateľ svoje
presvedčenie o protiústavnosti napadnutého rozhodnutia dokumentuje tým, že dávka
sociálnej pomoci v určenej výške nestačí ani na pokrytie jeho základných životných potrieb
a takýchto potrieb jeho manželky a dvoch maloletých detí.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130 ods. 3 ústavy
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na konanie. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd
príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Ak ústavný súd nezistí priamu súvislosť medzi namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť podnetu a tento odmietne (napr.
I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 31/98).
Podľa názoru ústavného súdu medzi namietaným porušením práva na život podľa
čl. 15 ods. 1 ústavy a rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy o priznaní a výške
dávky sociálnej pomoci nie je priama súvislosť. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že
právo navrhovateľa, ktorého porušenie namietal, nemohlo byť napadnutým rozhodnutím
okresného úradu porušené, rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.