Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obvineného M. J. a spol., pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa

§ 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom

na § 138 písm. c/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2011 o sťažnostiach

obvinených M. J. a P. S. proti uzneseniu sudcu, pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 9. septembra 2011, sp. zn. 22/2011,

rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosti obvinených M. J. a P. S. s a z a m i e

t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením z 9. septembra 2011, sp. zn. 22/2011, sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa

obvineným M. J. a P. S. predĺžil lehotu trvania väzby

do 2. marca 2012.

Proti tomuto uzneseniu podali včas sťažnosti obvinení M. J. a P. S..

V písomnom odôvodnení sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu obvinený M. J.

namietol, že súd prvého stupňa objektívne neposúdil existenciu väzobných dôvodov

a dôvodnosť obavy z jeho konania uvedeného v ,

Poukázal na skutočnosť, že pred vyšetrovateľom pri výsluchu 19. augusta 2011

2

sa k spoluúčasti na vražde poškodeného priznal. Namietol však dôvodnosť trestného stíhania

vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania aj podľa ods. 2 písm. c/, § 144 Tr. zák.

Upriamil pozornosť na výklad ustanovenia s tým, že väzba nie je trestom,

ak je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú

z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej

slobody.

Poukázal na to, že podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby

existenciou dôvodnej ohavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych

skutočnosti vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označenej ako dôvod väzby.

Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov

uvedených v odseku 1 písm. a/, písm. b/ alebo c/ sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne

odôvodňujú takúto ohavu.

Výklad zákonných znakov „konkrétnych skutočnosti“ je predovšetkým vecou súdov,

ktoré pri dôkladnej znalosti skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci

musia, posúdiť, či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného

konanie a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto

znaku nie sú dané objektívne a nemenné kritéria, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť

z povahy konkrétnej a individualizovanej veci vrátane osoby obvineného, jeho osobných

pomerov a ďalších znakov upravených v tomto ustanovení.

Konkrétne skutočnosti ako zákonné podmienky odôvodňujúce väzbu obvineného

podľa tohto ustanovenia musia byť preukázané nielen pri vzatí obvineného do väzby, ale

musia pretrvávať počas celej väzby. Ak tieto konkrétne skutočnosti zaniknú a nie

sú nahradené inými relevantnými konkrétnymi skutočnosťami, zanikne aj dôvod na ďalšie

trvanie väzby obvineného.

podrobnejšie neupravuje, čo sa rozumie vysokým trestom.

Pri posudzovaní tejto skutočnosti možno vysoký trest považovať za dôvod väzby

len za predpokladu zistenia niektorej ďalšej konkrétnej skutočnosti týkajúcej sa najmä osoby

páchateľa alebo okolnosti prípadu, ktoré v súvislosti s predpokladanou citeľnou sankciou

odôvodňujú obavu z úteku.

3

Poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len Súd)

vo vzťahu k čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len Dohovor) z ktorej vyplýva, že pretrvávanie dôvodného podozrenia, že osoba, ktorá bola

pozbavená slobody väzbou, spáchala trestný čin, je nevyhnutnou podmienkou zákonnosti

jej ďalšieho držania vo väzbe. Po uplynutí určitého času to však už nestačí, a keď má väzba

trvať naďalej, musí pristúpiť iný významný a dostatočný dôvod alebo dôvody a navyše musí

byť preukázané, že kompetentné orgány postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou,

resp. s osobitným urýchlením. Samotná obťažnosť veci alebo iné závažné dôvody, ako

aj skutočnosť, že prepustením obvineného z väzby na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania ( ) na predĺženie

lehoty trvania väzby nestačí.

Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd)

z 11. októbra 2011, sp. zn. , vo vzťahu k Slovenskej

republiky, z ktorého vyplýva oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej

väzbe skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju zárukou,

sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestné stíhanú osobu do väzby vziať

alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych

skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil

a prepustil ho z väzby na slobodu.

Obvinený P. S. sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažností obvinených M. J. a P. S.

preskúmal v rozsahu správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorému sťažovatelia podali sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že

sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.

Z obsahu predloženého procesného spisu možno zistiť, že vyšetrovateľ Prezídia

Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Bratislava 2, oddelenie

vyšetrovania uznesením z 3. marca 2011, sp. zn. ČVS: PPZ-276/BOK-B2-2010, M. J. a P. S.

vzniesol obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 ods. 2

4

písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr.

zák., ktorý mali spáchať tak, že

v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2010 v ranných hodinách medzi obcami Dulovo

a Pruské v okrese Ilava, na pokyn obvineného M. J. obvineného P. S. zastavil so svojim

motorovým vozidlom typu P., striebornej farby E., v ktorom viezli smerom na D. R. D., nar.

X., trvale bytom obec V., kde následne z vozidla obvineného M. J. vytiahol R. D., ktorého

začal biť kovovým obuškom a to z dôvodu, že R. D.

ako konateľ spoločnosti D., s. r. o., do ktorej bol nasadený a využívaný ako tzv.

„Biely kôň“ mal vynášať informácie o činnosti spoločnosti, z ktorej mal profitovať hlavne

obvinený M. J., a takto ho mal biť, potom prikázal obvinenému P. S., aby z vozidla vytiahol

sekeru, ktorou ho obvinený P. S. jej tupou stranou jedenkrát udrel do zadnej časti hlavy

v dôsledku čoho upadol do bezvedomia, po čom ho spoločne obaja obvinení naložili do

batožinového priestoru vozidla a prikryli dekou mysliac si, že ho zabili, lenže asi po prejdení

5 km jazdy autom počuli ako R. D. v kufri vozidla chrčí

od bolesti, preto s vozidlom zastavili, obvinený M. J. po otvorení kufra vozidla dvoma

kuchynskými nožmi pichol do oblasti brucha a hrudníka ležiaceho v aute R. D., takto oba

zapichnuté nože nechal v tele, pokračovali až do obce L., kde

ho nechali v kufri ležať až do cca 17.00 hod., následne ho previezli už na vopred určené

miesto, ktoré vyhliadol obvinený P. S., vytiahli ho z batožinového priestoru motorového

vozidla a hodili do pripraveného hrobu v polohe so skrčenými nohami v kolenách a v panve,

ale skôr než ho zasypali zeminou, tak obaja na telo postupne vyliali cca 3 fľaše kyseliny

sírovej určenej do akumulátorov z dôvodu rýchlejšieho rozkladu tela, ktoré za týmto účelom

zabezpečil obvinený M. J. a nakoniec telo R. D. zahrabali a zamaskovali suchým krovím.

Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, z 5. marca 2011, sp. zn. 22/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2011, sp. zn. , boli obidvaja obvinení

vzatí do väzby z dôvodov uvedených v , s tým,

že obvinenému M. J. začala lehota väzby plynúť 2. marca 2011 o 09.32 hod. a obvinenému

P. S. 2. marca 2011 o 10.00 hod. a bude sa vykonávať v Ústave

na výkon väzby v Banskej Bystrici.

5

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Podľa základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem

mesiacov; prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň

tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh

na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie

tejto lehoty.

Podľa súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe

alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby

v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu

najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby

v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty v prípravnom konaní; nadriadený súd

rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty,

ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby

na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu

väzby možno len vtedy, ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné

pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením

obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu

trestného konania. Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby

v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7.

Zo skôr uvedeného je zrejmé, že základná sedemmesačná lehota trvania väzby

u obvinených uplynie 2. októbra 2011 a keďže prokurátor návrh na predĺženie lehoty trvania

väzby predložil 23. augusta 2011 možno konštatovať, že ho predložil včas.

Z obsahu návrhu prokurátora vyplýva, že potreba predĺženia lehoty trvania väzby

obvinených je odôvodnená vykonaním ďalšieho dokazovania vyhotovením znaleckých

posudkov z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatrie, odboru psychológie

týkajúcich sa obvinených, vyhotovením znaleckého posudku Kriminalistického

a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave z odboru biológia, predmetom ktorého

bude skúmanie zaistenej sekery. Vyhotovenie oboch znaleckých posudkov sa nachádza

už vo finálnej fáze. Potrebné je preskúmať aj účtovné doklady patriace poškodenému R. D.,

6

ktoré svedok B. P. vydal 11. augusta 2011. Plánované

sú aj výsluchy R. M., R. G., R. N. a ďalšej osoby k prepisu informačno-technických

prostriedkov v procesnom postavení svedkov. Súčasne v súčinnosti s odborom finančnej

polície prebieha analýza podnikateľských aktivít obvineného M. J. a poškodeného R. D..

Prokurátor v návrhu konštatoval, že dokazovanie prebieha plánovite, plynule

a bez subjektívnych prieťahov a vyslovil názor, že v prípade prepustenia obvinených

na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania.

Navrhol preto, aby bola lehota trvania väzby u obvinených predĺžená o päť mesiacov,

v rámci ktorej existuje reálny predpoklad skončenia vyšetrovania veci a podanie obžaloby.

V rámci svojej prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, že vyšetrovateľ

pri objasňovaní veci postupuje bez subjektívnych prieťahov. Dôkazy, na ktoré prokurátor

v podanom návrhu poukázal aj podľa názoru najvyššieho súdu je pre zistenie skutkového

stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti potrebné vykonať, a to v zmysle základnej

zásady trestného konania uvedenej v a bez ich vykonania nemožno trestné

stíhanie skončiť.

Najvyšší súd i v tomto štádiu trestného stíhania skúmal, či dôvody väzby (materiálne

ako i formálne) u obvinených trvajú aj naďalej. Zistil pritom, že dôvodnosť podozrenia,

že obvinení mali spáchať trestný čin, pre ktorý bolo voči nim vznesené obvinenie (zákon

za tento trestný čin ustanovuje trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie)

pretrváva aj v súčasnom štádiu trestného stíhania a je založená na dôkazoch, na ktoré

už podrobne poukázali sudca pre prípravné konanie a najvyšší súd vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach. Tieto sa postupom času nerozplynuli, ale práve naopak

sa zosilnili. Z týchto rozhodnutí (z 5. marca 2011, sp. zn. 22/2011, z 10. marca 2011, sp.

zn. , z 9. septembra 2011, sp. zn. 22/2011) tiež podrobne vyplýva, ktoré

konkrétne skutočnosti u obvinených zakladajú dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a/,

písm. c/ , pre ktoré boli vzatí do väzby a tieto nezmenene trvajú aj v súčasnom štádiu

trestného stíhania, a preto najvyšší súd na ne odkazuje. Tým, že materiálna podmienka väzby

obvinených je aj naďalej daná a existujú konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvodnosť

obavy z konania obvinených uvedeného v , aj v súčasnom

7

štádiu trestného stíhania a v zmysle základne zásady trestného konania uvedenej v § 2 ods. 10

je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, boli splnené všetky zákonné podmienky

a Dohovoru pre predĺženie lehoty trvania väzby obvinených. Prepustením

obvinených na slobodu by tak mohlo byť zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu

trestného konania.

Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou,

súd prvého stupňa ani najvyšší súd sa týmito úvahami z dôvodu absencie zákonných

podmienok uvedených v , , a

nezaoberal.

Na záver najvyšší súd zdôrazňuje, že úlohou vyšetrovateľa pri objasňovaní veci bude

postupovať v zmysle a prednostne a urýchlene, aby tak väzba

obvinených trvala len nevyhnutný čas.

Na podklade týchto úvah najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. septembra 2011

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková