Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/36/2022

Identifikačné číslo spisu: 5121211004 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Dana Wänkeová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5121211004.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Dany Wänkeovej a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému R. S. pre zločin znásilnenia podľa , a zločinu sexuálneho násilia podľa , na neverejnom zasadnutí konanom 24. mája 2022 v Bratislave o dovolaní obvineného R. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2022, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. S. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina (ďalej tiež „okresný súd“) uznesením z 30. decembra 2021, sp. zn. rozhodol tak, že obvineného R. S. podľa z dôvodov podľa , zobral do väzby s tým, že lehota väzby začala plynúť 27. decembra 2021 o 23.30 hod. a obvinený ju vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina. Súčasne okresný súd podľa zamietol žiadosť obvineného R. S. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Obvinený napadol uvedené uznesenie okresného súdu sťažnosťou. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd“) uznesením z 25. januára 2022, sp. zn. , zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina z 30. decembra 2021, sp. zn. a podľa obvineného R. S. zobral do väzby. Lehota väzby začala plynúť 27. decembra 2021 o 23.30 hod. a obvinený väzbu vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina. Súčasne krajský súd podľa zamietol žiadosť obvineného R. S. o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne 6. apríla 2022 dovolanie označiac dôvod uvedený v .

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený poukázal na , , s tým, že tak okresný súd, ako aj krajský súd, rozhodli o vzatí obvineného do väzby z tzv. preventívnych dôvodov, len na základe odpisu z registra trestov, podľa ktorého bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. podľa , , a na 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok do 29. mája 2015, pričom 2. novembra 2015 súd rozhodol, že sa osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Druhýkrát bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo 7. októbra 2019, sp. zn. , podľa , na 8 mesiacov s podmienkou na 1 rok a 6 mesiacov do 8. apríla 2021, 24. júna 2021 sa osvedčil a hľadí sa na neho ako nebol odsúdený. Ani v jednom prípade nebol odsúdený pre konanie, ktoré sa mu kladie za vinu a pre ktoré bol aktuálne v tomto konaní vzatý do väzby. Ako podľa neho vyplynulo z dôkazov, ktoré boli k dispozícii v čase rozhodovania súdu o väzbe (a aj neskôr), obvinený sa nedopustil žiadneho násilia na poškodenej, poškodená ho náhodne stretla (obvinený nijako nevyhľadával poškodenú a ani ju nekontaktoval) a sama dobrovoľne s ním išla k nemu domov, dobrovoľne u neho ostala a mala s ním sex. Poškodená mohla kedykoľvek odísť, či už priamo na ulici, alebo aj z jeho domu; taktiež dobrovoľne pila alkohol. Preto závery odvolacieho súdu, že konanie obvineného javí známky plánovitosti, sú podľa obvineného nepreukázané a intuitívne. Taktiež skutočnosť, že sa konanie uskutočnilo v domácom prostredí nemá žiadny vplyv na konštatovanie o dôvodnosti pokračovania obvineného v protiprávnom konaní, poškodená nebýva a nikdy nebývala v domácnosti obvineného, nie je ani jeho príbuzná a do jeho domácnosti prišla ona sama, dobrovoľne a to dokonca s dvomi ďalšími osobami (svedkami). Podľa obvineného ide o fabulácie súdu, ktoré nie sú podložené žiadnymi reálnymi skutočnosťami.

Ďalej obvinený poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2011, sp. zn. , zo 17. februára 2010, sp. zn. , a konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade obvineného okresný súd rozhodnutie o väzbe obvineného nezdôvodnil vôbec a stotožnil sa len s dôvodmi väzby, ktoré uviedol prokurátor. Odvolací krajský súd podľa obvineného v snahe potvrdiť toto nezákonné rozhodnutie, síce na základe odvolania (sťažnosti, pozn.) zrušil aspoň rozhodnutie o zatí obvineného do tzv. útekovej väzby, avšak preventívnu väzbu ponechal, pričom rovnako ako okresný súd neuviedol jedinú konkrétnu skutočnosť, pre ktorú rozhodol o väzbe obvineného podľa , iba vyfabuloval bez dôkazov absurdné dôvody pokračovania v trestnej činnosti. Podľa obvineného by dohľad probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných obmedzení obvinenému (napr. zákaz požívania alkoholu, alebo zákaz priblíženia sa k poškodenej, prípadne iné, súdom určené opatrenia na zabránenie obvinenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti) bolo v tomto prípade rozhodne konkrétnejšie, než uvalenie väzby len preto, že obvinený bol v minulosti trestne stíhaný a odsúdený. Ide podľa obvineného o veľmi chabé odôvodnenie tak závažného rozhodnutia, ktoré znamená pre obvineného stratu slobody a v tejto časti sa rozhodnutie odvolacieho súdu javí podľa neho taktiež ako arbitrárne.

S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že výrok napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým odvolací súd podľa obvineného zobral do väzby a výrok, ktorým žiadosť obvineného a nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zamietol, je nezákonný a zároveň uznesenie v napadnutých výrokoch zrušil.

Prokurátorka príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k námietkam v podanom dovolaní obvineného uviedla, že skutkové zistenia ustálené súdmi prvého a druhého stupňa poskytovali dostatočný podklad pre konštatovanie, že obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu znásilnenia podľa , a zločinu sexuálneho násilia podľa , , ako je mu kladené za vinu uznesením o vznesení obvinenia z 28. decembra 2021 a boli tak splnené materiálne podmienky a zároveň tiež formálne podmienky (rozhodnutie o väzbe v zákonom stanovenej lehote) na vzatie obvineného do väzby z obavy z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle . Rovnako za súladné so zákonom považovala prokurátorka konštatovanie krajského súdu (ako i okresného súdu), že v prípade obvineného neboli splnené podmienky na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka s poukazom na osobu obvineného. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala na to, že obvinený

bol v minulosti dvakrát odsúdený, pričom obidve odsúdenia sú za násilnú trestnú činnosť. Pokiaľ ide o odsúdenie (ide o druhé odsúdenie obvineného), v tejto trestnej veci bol obvinený odsúdený za fyzický útok a vyhrážky zabitím, pričom skutok sa stal 24. júna 2019, i v tejto trestnej veci bol obvinený vo väzbe.

Napriek predchádzajúcim odsúdeniam, uvedomujúc si možný postih za svoje konanie, zo zadokumentovanej dôkaznej situácie podľa prokurátorky vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený sa opäť dopustil protiprávneho konania, keď zneužil bezbrannosť poškodenej po tom, čo požila alkohol, ktorý jej opakovane núkal, hoci vedel, že ešte nemá ani 18 rokov. Následkom požitia alkoholu sa poškodená nevládala brániť a obvinený s ňou potom vykonal pohlavný a análny styk.

Zároveň prokurátorka uviedla, že z vyplýva, že právo podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, má iba minister spravodlivosti. Obvinený toto právo nemá; ustanovenie sa vzťahuje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátorka navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou.

V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že ustanovenie rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministra spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe a alebo o podmienečnom prepustení obvineného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale zároveň aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v .

V prípade takýchto (iných) rozhodnutí predstavuje porušenie osobitný dovolací dôvod podľa , ktorý priznáva zákon iba ministrovi spravodlivosti a ktorý je vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa spočívajúcemu v zásadnom porušení práva na obhajobu, ktorého uplatnenia sa v tejto veci domáha obvinený, v pomere špeciality. Zo znenia pritom vyplýva, že obvinený je oprávnený podať dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok, iba vtedy, ak bol tento opravný prostriedok podaný proti niektorému z rozhodnutí uvedených pod písmenami a) až g) tohto ustanovenia. Rozhodnutie o vzatí do väzby však v tomto výpočte nie je.

Z uvedeného je zrejmé, že proti uzneseniu o vzatí do väzby, resp. proti rozhodnutiu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti takémuto rozhodnutiu, je oprávnený podať dovolanie len minister spravodlivosti. Súčasne najvyšší súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím o väzbe v zmysle , avšak obvinený nie je osobou oprávnenou podať dovolanie proti uvedenému rozhodnutiu.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného R. S. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa odmietol.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.