Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4f1/395585.a7399c.pdf
PDF · 159.67 KB
No categories available
2Tost/30/2015
N a j v y š š í s ú d 2 Tost 30/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného J.
V. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1
Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2015 v Bratislave o sťažnosti obvineného J.
V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica z 27. augusta 2015, sp. zn. 1 Tp 2/2015, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. V.
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
z 27. augusta 2015, sp. zn. 1 Tp 2/2015, podľa § 76 ods. 3 Tr. por., sudca pre prípravné
konanie lehotu trvania väzby u obvineného J. V. predĺžil do 19. októbra 2015, podľa § 79 ods.
3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného J. V. o prepustenie z väzby na slobodu, podľa § 80
ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. ako náhradu väzby neprijal prevzatie záruky dôveryhodnou
osobou M. K. za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví
k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi
alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obžalovaný J. V.,
ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že napriek neprimerane dlhému
vyšetrovaniu, ktorého dĺžka len oslabuje jediný väzobný dôvod nebolo ničím preukázané, že
sa skrýval resp. že hrozí, že utečie pred trestným stíhaním. Ďalej uviedol, že nemôže byť
vyhodnotené v jeho neprospech to, že v minulosti z obavy - pred ohrozením jeho rodiny
migroval, menil miesta pobytu a pod., lebo ním tvrdené skutočnosti v tomto smere
sú pravdivé a verifikovateľné viacerými dôkazmi. To patrične a opakovane vysvetlil a naďalej
uvádza, že záver o tom, že ho nebolo možné zadržať ani predviesť za účelom vykonania
trestného konania, keďže sa dlhodobo nezdržiaval na ním uvedenej adrese nie je podľa neho
objektívne preukázaný a nedáva to samo o sebe obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa
tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.
Zdôraznil, že mu prostredníctvom akýchkoľvek policajných orgánov neboli doručené
relevantné listinné podklady vo vyšetrovanej veci, teda spôsobom upraveným v Trestnom
poriadku nenadobudol konkrétnu vedomosť o potrebe byť k dispozícii vyšetrujúcim orgánom
Slovenskej republiky z dôvodu trestného stíhania proti jemu vedenému, čo by bolo dôkazom
toho, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Naopak s ohľadom na politické a právne
postavenie Kosova (ktoré doteraz nie je uznané SR štátoprávne a politicky ako štát) potom
ako zabezpečil a ochránil svoju rodinu prostredníctvom renomovaných advokátov v Kosove
postupoval pri odovzdaní jeho trestného stíhania do Kosova.
Podľa jeho názoru nie sú preukázané kvalifikované poznatky o naplnení hrozby úteku,
ktoré možno klasifikovať ako konanie spojené s aktívnou činnosťou obvineného utajiť
identitu, používať inú identitu, používať režim maskovaných a zástupných individuálnych
konaní, prerušiť akýkoľvek kontakt s rodinou a pod. Útekovým dôvodom väzby preto nemôže
byť len jeho predchádzajúci pobyt na území iného štátu než Slovenskej republiky
a nepostačuje určitá dôkazná situácia (ktorá sa môže zmeniť vykonaním ďalšieho
dokazovania) na preukázanie konkrétnych skutočností o jeho snahe alebo zámere utiecť.
V jeho prípade možno konštatovať, že tu absentujú takéto skutočnosti a zámer, čo nedáva
potrebu ďalšieho trvania jeho väzby, a to aj vzhľadom na význam osobnej slobody jedinca
ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti a inštitútu väzby ako výnimočného
zaisťovacieho opatrenia (Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 38/01 z 11. októbra 2001).
Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd podľa § 194 ods. 1, písm. a) Tr. por. zrušil
napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.
1 Tp 2/2015, zo dňa 27. augusta 2015 a sám rozhodol vo veci tak, že ho prepustí na slobodu
resp. alternatívne navrhol, nech rozhodne podľa 80 ods. 1 písm. a), ods. 2) Tr. por. o prevzatí
záruky dôveryhodnou osobou M. K. za jeho ďalšie správanie v kumulácii s dohľadom
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1, písm. c) Tr. por. so stanovením
primeraných povinností a obmedzení obvinenému podľa § 82 ods. 1 písm. a) až i) Tr.
V doplnení sťažnosti uviedol, že namieta predĺženie lehoty trvania väzby
do 19. októbra 2015 z dôvodu, že vyšetrovanie bolo ukončené, žiadne vyšetrovacie úkony už
nebudú vykonávané a bol oboznámený z výsledkami vyšetrovania.
Ďalej vo vzťahu k neprepusteniu z väzby uviedol podrobnosti o tom, že nebol
maďarskými policajnými orgánmi vyzvaný na dostavenie sa na úkony trestného konania
na Slovensku, napriek tomu, že tam má trvalé bydlisko. Zaoberal sa i skutkovým stavom
a tvrdil, že konal v nutnej obrane, pretože sa bránil pred agresívnym poškodeným.
Vo vzťahu k útekovému dôvodu väzby navrhol výrok III. napadnutého uznesenia
zmeniť tak, že súd prijme záruku dôveryhodnej osoby M. K. podľa § 80 ods. 1 písm. a), ods. 2
Tr. por. a nahradí väzbu obvineného kumuláciou prijatia záruky dôveryhodnej osoby a
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, teda spôsobmi uvedenými v §
80 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. a stanovením primeraných povinností a obmedzení
obvineného taxatívne vymenovaných v § 82 ods. 1 písm. a) až i) Tr. por. a rozhodne o P. J. V.
na slobodu. Predložil tiež akceptačný list o tom, že spoločnosť S. s.r.o. IČO: X. so sídlom
v Bratislave ho zamestná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej
sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,
že sťažnosť obvineného J. V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS)
z 27. augusta 2015, sp. zn. 1 Tp 2/2015, nie je dôvodná.
Obvinený J. V. je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa §
144 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 21.00 hod. v Bratislave na B. na vonkajšej terase
kaviarne K., nachádzajúcej sa pod obytným komplexom Tri veže, úmyselne usmrtil
poškodeného V. G., nar. X. v P., K., naposledy bytom Č., B., Č., a to tým spôsobom, že po
vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel
poškodený a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „V." vystrelil doposiaľ
nezistenou zbraňou na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia
do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie do bočnej plochy brucha vpravo, pričom
bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších
a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudníkových a vnútrobrušných
orgánov po napadnutí krátkou strelnou zbraňou.
Obvinený J. V. bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica, zo 14. júna 2014, sp. zn. BB - 4 T 19/2013 s tým, že táto začala
plynúť od 13. júna 2014.
Na obvineného J. V. bola podaná obžaloba pre vyššie uvedený skutok
10. mája 2013.
Uznesením, sp. zn. BB-4T/19/2013, zo 6. novembra 2014 senát Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Tost 42/2014, z 3. decembra 2014 odmietol obžalobu a vec
vrátil prokurátorovi. Vec sa nachádza v prípravnom konaní.
Naposledy Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn.
1Tp 2/2015, z 2. júla 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Tost 18/2015, z 8. júla 2015 predĺžili lehotu trvania väzby obvineného J. V. do 19.
septembra 2015 a konštatovali, tým u obvineného danosť dôvodov útekovej väzby podľa § 71
ods. 1 písm. a) Tr. por. založených najmä na zisteniach, že obvinený nemá na území
Slovenskej republiky stále bydlisko, nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné a
pracovné väzby, často menil pobyt v rámci Európy, bol zadržaný s falošnými dokladmi a
hrozí v prípade uznania viny uloženie vysokého trestu.
Z uvedeného vyplýva, že formálne i materiálne dôvody väzby podľa § 71 ods. 1
písm. a) Tr. por. sú u obvineného dané.
Podľa § 71 ods. 1, písm. a) Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest.
Podľa § 76 ods. 1 až 7 Tr. por. väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby
v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Odsek 2
určuje, že základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor
je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá
najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody
o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa
odseku 3 súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti
rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní
pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo
pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia
lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť,
inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným
príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy,
ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo
z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu
hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní
však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie
lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3.
Podľa odseku 4 ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v
prípravnom konaní prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť postupovať
podľa odseku 2 a súd alebo sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.
Podľa odseku 5 ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine
a treste bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota
dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu
bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť
primerane odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh
na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať
pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4.
V odseku 6 sa stanovuje že celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou
v konaní pred súdom nesmie presiahnuť
a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
V siedmom odseku sa určuje, že z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie
najviac
a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Ustanovenie § 78 tým nie je dotknuté.
Podľa § 79 ods. 2 Trestného poriadku okrem iného súd je povinný skúmať v každom
období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať
o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,
predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre
prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez
meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné
dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehôt)
väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
Z výpovede samotného obvineného i z predloženého spisu vyplynulo, že po skutku,
ktorý je obvinenému kladený za vinu tento odišiel zo Slovenska. Dlhšiu dobu sa zdržiaval
aj na území Kosova, kde sa mal dozvedieť od polície, že je hľadaný na Slovensku policajnými
orgánmi. Napriek tomu, že v minulosti nemal problém s pohybovaním sa i ubytovaním
v rôznych krajinách Európy pod rôznymi identitami a preukazujúc sa falšovanými dokladmi,
neprihlásil sa policajným orgánom na Slovensku. Na druhej strane, počas dlhodobého pobytu
v Kosove, nemal problém vycestovať do Slovinska, kde mal páchať trestnú činnosť, za ktorú
mal byť už i odsúdený. Na území tohto štátu bol i zadržaný a neskôr vydaný na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu slovenským orgánom činným v trestnom konaní a súdom.
K tvrdeniam obvineného J. V. o nutnej obrane už prvostupňový súd správne uviedol, že
rozhodovanie o návrhu prokurátora o predĺžení väzby a o žiadosti obvineného o prepustenie
z väzby, nie je a v žiadnom prípade ani nemôže byť rozhodovaním o vine alebo nevine
obvineného, ale sudca pre prípravné konanie konštatuje len existujúcu mieru podozrenia
odôvodňujúcu trestné stíhanie obvineného pre konkrétnu trestnú činnosť,
pre ktorú je obvinený trestne stíhaný, pričom stále platí prezumpcia neviny obvineného.
Ak obvinený tvrdil, že jeho pohyb po Európe bol vyvolaný jednak starosťou
o bezpečnosť rodiny, je toto jeho tvrdenie v rozpore so skutočnosťou zistenou Slovinskými
trestnými orgánmi. Ak tvrdil, že oficiálne nevedel o svojom trestnom stíhaní na území
Slovenska, nebolo z jeho strany logické platiť renomovaných Kosovských advokátov, radiť
sa s nimi a podľa ich rád postupovať pri zabezpečení odovzdania trestného stíhania
zo Slovenska do Kosova. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuveril ani tomu, že by sa
obvinený J. V. po P. z väzby na slobodu venoval výlučne terajšej manželke a rodine alebo
vyliečeniu bývalej manželky, najmä z dôvodov, že v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu
skutku, kladeného mu za vinu, takéto tendencie neprejavoval.
Toto rozhodnutie sa vzťahuje i na úvahy súdu prvého stupňa o nenahradení väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka a zárukou dôveryhodnej osoby M. K. za
správanie sa obvineného, ktorého obhajcovia obvineného nezabezpečili
na výsluch pred sudcom pre prípravné konanie.
Ani najvyšší súd sa nedomnieva, že by bolo možné nahradiť väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka, alebo akoukoľvek dôveryhodnou sobou, pretože taký
dohľad nedáva záruku úplného zabezpečenia prítomnosti obvineného pri úkonoch trestného
konania.
V ustanovení § 80 ods. 2, veta tretia Tr. por. sa uvádza, že ak je obvinený stíhaný pre
obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo
obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo
sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
V prerokúvanom prípade žiadne výnimočné okolnosti prípadu najvyšší súd nezistil.
Pokiaľ ide o predĺženie lehoty trvania väzby obvineného a jeho námietky, najvyšší súd
poukazuje na posledný odsek napadnutého uznesenia, v ktorom sa výstižne uvádzalo,
že argumentácia obhajkyne obvineného v časti, že oboznámením vyšetrovacieho spisu
pominuli všetky dôvody na predĺženie lehoty väzby obvineného, je čiastočne dôvodná.
Čiastočne preto, lebo podľa vyjadrenia prokurátora počas výsluchu vyšetrovateľ nepredložil
prokurátorovi vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby. Je preto otvorenou otázkou,
či vyšetrovanie je naozaj skončené, alebo prokurátor po preskúmaní rozhodnutia
vyšetrovateľa dôjde k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych
dôkazov a prikáže vyšetrovateľovi v tomto smere konať. Na tomto základe sudca
pre prípravné konanie považuje predĺženie lehoty trvania väzby obvineného o jeden mesiac
za primerané a zákonné k aktuálnemu stavu trestného stíhania. V tejto lehote je možné buď
doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, alebo vydať meritórne rozhodnutie.
Z týchto dôvodov osvojujúc si aj uvedený dôvod, najvyšší súd pri dôslednom
preskúmavaní možností predĺženia lehoty trvania väzby a zistil, že napadnuté rozhodnutie
v tomto smere je zákonné, rovnako i v časti týkajúcej sa zamietnutia žiadosti obvineného
o prepustenie na slobodu vrátane možného použitia náhradných väzobných inštitútov
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 8. septembra 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková