Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/30/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvineného J.

V. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1

Tr. zák., na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2015 v Bratislave o sťažnosti obvineného J.

V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica z 27. augusta 2015, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obvineného J. V.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

z 27. augusta 2015, sp. zn. , podľa , sudca pre prípravné

konanie lehotu trvania väzby u obvineného J. V. predĺžil do 19. októbra 2015, podľa § 79 ods.

3 zamietol žiadosť obvineného J. V. o prepustenie z väzby na slobodu, podľa

ods. 1 písm. a/, ods. 2 ako náhradu väzby neprijal prevzatie záruky dôveryhodnou

osobou M. K. za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví

k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi

alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť obžalovaný J. V.,

ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že napriek neprimerane dlhému

vyšetrovaniu, ktorého dĺžka len oslabuje jediný väzobný dôvod nebolo ničím preukázané, že

sa skrýval resp. že hrozí, že utečie pred trestným stíhaním. Ďalej uviedol, že nemôže byť

vyhodnotené v jeho neprospech to, že v minulosti z obavy - pred ohrozením jeho rodiny

migroval, menil miesta pobytu a pod., lebo ním tvrdené skutočnosti v tomto smere

2

sú pravdivé a verifikovateľné viacerými dôkazmi. To patrične a opakovane vysvetlil a naďalej

uvádza, že záver o tom, že ho nebolo možné zadržať ani predviesť za účelom vykonania

trestného konania, keďže sa dlhodobo nezdržiaval na ním uvedenej adrese nie je podľa neho

objektívne preukázaný a nedáva to samo o sebe obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa

tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.

Zdôraznil, že mu prostredníctvom akýchkoľvek policajných orgánov neboli doručené

relevantné listinné podklady vo vyšetrovanej veci, teda spôsobom upraveným v Trestnom

poriadku nenadobudol konkrétnu vedomosť o potrebe byť k dispozícii vyšetrujúcim orgánom

Slovenskej republiky z dôvodu trestného stíhania proti jemu vedenému, čo by bolo dôkazom

toho, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Naopak s ohľadom na politické a právne

postavenie Kosova (ktoré doteraz nie je uznané SR štátoprávne a politicky ako štát) potom

ako zabezpečil a ochránil svoju rodinu prostredníctvom renomovaných advokátov v Kosove

postupoval pri odovzdaní jeho trestného stíhania do Kosova.

Podľa jeho názoru nie sú preukázané kvalifikované poznatky o naplnení hrozby úteku,

ktoré možno klasifikovať ako konanie spojené s aktívnou činnosťou obvineného utajiť

identitu, používať inú identitu, používať režim maskovaných a zástupných individuálnych

konaní, prerušiť akýkoľvek kontakt s rodinou a pod. Útekovým dôvodom väzby preto nemôže

byť len jeho predchádzajúci pobyt na území iného štátu než Slovenskej republiky

a nepostačuje určitá dôkazná situácia (ktorá sa môže zmeniť vykonaním ďalšieho

dokazovania) na preukázanie konkrétnych skutočností o jeho snahe alebo zámere utiecť.

V jeho prípade možno konštatovať, že tu absentujú takéto skutočnosti a zámer, čo nedáva

potrebu ďalšieho trvania jeho väzby, a to aj vzhľadom na význam osobnej slobody jedinca

ako jedného zo základov demokratickej spoločnosti a inštitútu väzby ako výnimočného

zaisťovacieho opatrenia (Nález Ústavného súdu sp. zn. z 11. októbra 2001).

Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd podľa , zrušil

napadnuté uznesenie Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

, zo dňa 27. augusta 2015 a sám rozhodol vo veci tak, že ho prepustí na slobodu

resp. alternatívne navrhol, nech rozhodne podľa 80 ods. 1 písm. a), ods. 2) o prevzatí

záruky dôveryhodnou osobou M. K. za jeho ďalšie správanie v kumulácii s dohľadom

probačného a mediačného úradníka podľa , so stanovením

primeraných povinností a obmedzení obvinenému podľa § 82 ods. 1 písm. a) až i) Tr.

3

V doplnení sťažnosti uviedol, že namieta predĺženie lehoty trvania väzby

do 19. októbra 2015 z dôvodu, že vyšetrovanie bolo ukončené, žiadne vyšetrovacie úkony už

nebudú vykonávané a bol oboznámený z výsledkami vyšetrovania.

Ďalej vo vzťahu k neprepusteniu z väzby uviedol podrobnosti o tom, že nebol

maďarskými policajnými orgánmi vyzvaný na dostavenie sa na úkony trestného konania

na Slovensku, napriek tomu, že tam má trvalé bydlisko. Zaoberal sa i skutkovým stavom

a tvrdil, že konal v nutnej obrane, pretože sa bránil pred agresívnym poškodeným.

Vo vzťahu k útekovému dôvodu väzby navrhol výrok III. napadnutého uznesenia

zmeniť tak, že súd prijme záruku dôveryhodnej osoby M. K. podľa § 80 ods. 1 písm. a), ods. 2

a nahradí väzbu obvineného kumuláciou prijatia záruky dôveryhodnej osoby a

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, teda spôsobmi uvedenými v §

80 ods. 1 písm. b), písm. c) a stanovením primeraných povinností a obmedzení

obvineného taxatívne vymenovaných v až i) a rozhodne o P. J. V.

na slobodu. Predložil tiež akceptačný list o tom, že spoločnosť S. s.r.o. IČO: X. so sídlom

v Bratislave ho zamestná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozhodujúc o podanej

sťažnosti preskúmal podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil,

že sťažnosť obvineného J. V. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS)

z 27. augusta 2015, sp. zn. , nie je dôvodná.

Obvinený J. V. je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa §

144 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 21.00 hod. v Bratislave na B. na vonkajšej terase

kaviarne K., nachádzajúcej sa pod obytným komplexom Tri veže, úmyselne usmrtil

poškodeného V. G., nar. X. v P., K., naposledy bytom Č., B., Č., a to tým spôsobom, že po

vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel

poškodený a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „V." vystrelil doposiaľ

4

nezistenou zbraňou na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia

do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie do bočnej plochy brucha vpravo, pričom

bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších

a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudníkových a vnútrobrušných

orgánov po napadnutí krátkou strelnou zbraňou.

Obvinený J. V. bol vzatý do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, zo 14. júna 2014, sp. zn. BB - s tým, že táto začala

plynúť od 13. júna 2014.

Na obvineného J. V. bola podaná obžaloba pre vyššie uvedený skutok

10. mája 2013.

Uznesením, sp. zn. , zo 6. novembra 2014 senát Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v spojení s uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. , z 3. decembra 2014 odmietol obžalobu a vec

vrátil prokurátorovi. Vec sa nachádza v prípravnom konaní.

Naposledy Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica uznesením, sp. zn.

, z 2. júla 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. , z 8. júla 2015 predĺžili lehotu trvania väzby obvineného J. V. do 19.

septembra 2015 a konštatovali, tým u obvineného danosť dôvodov útekovej väzby podľa § 71

ods. 1 písm. a) založených najmä na zisteniach, že obvinený nemá na území

Slovenskej republiky stále bydlisko, nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné a

pracovné väzby, často menil pobyt v rámci Európy, bol zadržaný s falošnými dokladmi a

hrozí v prípade uznania viny uloženie vysokého trestu.

Z uvedeného vyplýva, že formálne i materiálne dôvody väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a) sú u obvineného dané.

Podľa , obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

5

obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest.

Podľa až 7 väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby

v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas. Odsek 2

určuje, že základná lehota väzby v prípravnom konaní je sedem mesiacov; prokurátor

je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, ak nepodá

najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím obžalobu, návrh na schválenie dohody

o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Podľa

odseku 3 súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti

rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní

pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo

pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia

lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť,

inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným

príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy,

ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo

z iných závažných dôvodov trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu

hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Predĺženie lehoty väzby môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní

však nesmie presiahnuť dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie

lehoty väzby sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 3.

Podľa odseku 4 ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v

prípravnom konaní prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť postupovať

podľa odseku 2 a súd alebo sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.

Podľa odseku 5 ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine

a treste bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota

dvadsať pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu

bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť

primerane odôvodnený; rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh

6

na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať

pracovných dní podľa odseku 2 alebo 4.

V odseku 6 sa stanovuje že celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou

v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

V siedmom odseku sa určuje, že z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie

najviac

a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Ustanovenie § 78 tým nie je dotknuté.

Podľa okrem iného súd je povinný skúmať v každom

období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili.

Podľa obvinený má právo kedykoľvek žiadať

o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,

predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre

prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez

meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné

dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho

predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehôt)

väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.

Z výpovede samotného obvineného i z predloženého spisu vyplynulo, že po skutku,

ktorý je obvinenému kladený za vinu tento odišiel zo Slovenska. Dlhšiu dobu sa zdržiaval

aj na území Kosova, kde sa mal dozvedieť od polície, že je hľadaný na Slovensku policajnými

orgánmi. Napriek tomu, že v minulosti nemal problém s pohybovaním sa i ubytovaním

7

v rôznych krajinách Európy pod rôznymi identitami a preukazujúc sa falšovanými dokladmi,

neprihlásil sa policajným orgánom na Slovensku. Na druhej strane, počas dlhodobého pobytu

v Kosove, nemal problém vycestovať do Slovinska, kde mal páchať trestnú činnosť, za ktorú

mal byť už i odsúdený. Na území tohto štátu bol i zadržaný a neskôr vydaný na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu slovenským orgánom činným v trestnom konaní a súdom.

K tvrdeniam obvineného J. V. o nutnej obrane už prvostupňový súd správne uviedol, že

rozhodovanie o návrhu prokurátora o predĺžení väzby a o žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby, nie je a v žiadnom prípade ani nemôže byť rozhodovaním o vine alebo nevine

obvineného, ale sudca pre prípravné konanie konštatuje len existujúcu mieru podozrenia

odôvodňujúcu trestné stíhanie obvineného pre konkrétnu trestnú činnosť,

pre ktorú je obvinený trestne stíhaný, pričom stále platí prezumpcia neviny obvineného.

Ak obvinený tvrdil, že jeho pohyb po Európe bol vyvolaný jednak starosťou

o bezpečnosť rodiny, je toto jeho tvrdenie v rozpore so skutočnosťou zistenou Slovinskými

trestnými orgánmi. Ak tvrdil, že oficiálne nevedel o svojom trestnom stíhaní na území

Slovenska, nebolo z jeho strany logické platiť renomovaných Kosovských advokátov, radiť

sa s nimi a podľa ich rád postupovať pri zabezpečení odovzdania trestného stíhania

zo Slovenska do Kosova. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuveril ani tomu, že by sa

obvinený J. V. po P. z väzby na slobodu venoval výlučne terajšej manželke a rodine alebo

vyliečeniu bývalej manželky, najmä z dôvodov, že v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu

skutku, kladeného mu za vinu, takéto tendencie neprejavoval.

Toto rozhodnutie sa vzťahuje i na úvahy súdu prvého stupňa o nenahradení väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka a zárukou dôveryhodnej osoby M. K. za

správanie sa obvineného, ktorého obhajcovia obvineného nezabezpečili

na výsluch pred sudcom pre prípravné konanie.

Ani najvyšší súd sa nedomnieva, že by bolo možné nahradiť väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka, alebo akoukoľvek dôveryhodnou sobou, pretože taký

dohľad nedáva záruku úplného zabezpečenia prítomnosti obvineného pri úkonoch trestného

konania.

V ustanovení , veta tretia sa uvádza, že ak je obvinený stíhaný pre

obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo

8

obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo

sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

V prerokúvanom prípade žiadne výnimočné okolnosti prípadu najvyšší súd nezistil.

Pokiaľ ide o predĺženie lehoty trvania väzby obvineného a jeho námietky, najvyšší súd

poukazuje na posledný odsek napadnutého uznesenia, v ktorom sa výstižne uvádzalo,

že argumentácia obhajkyne obvineného v časti, že oboznámením vyšetrovacieho spisu

pominuli všetky dôvody na predĺženie lehoty väzby obvineného, je čiastočne dôvodná.

Čiastočne preto, lebo podľa vyjadrenia prokurátora počas výsluchu vyšetrovateľ nepredložil

prokurátorovi vyšetrovací spis s návrhom na podanie obžaloby. Je preto otvorenou otázkou,

či vyšetrovanie je naozaj skončené, alebo prokurátor po preskúmaní rozhodnutia

vyšetrovateľa dôjde k záveru, že je potrebné doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych

dôkazov a prikáže vyšetrovateľovi v tomto smere konať. Na tomto základe sudca

pre prípravné konanie považuje predĺženie lehoty trvania väzby obvineného o jeden mesiac

za primerané a zákonné k aktuálnemu stavu trestného stíhania. V tejto lehote je možné buď

doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu, alebo vydať meritórne rozhodnutie.

Z týchto dôvodov osvojujúc si aj uvedený dôvod, najvyšší súd pri dôslednom

preskúmavaní možností predĺženia lehoty trvania väzby a zistil, že napadnuté rozhodnutie

v tomto smere je zákonné, rovnako i v časti týkajúcej sa zamietnutia žiadosti obvineného

o prepustenie na slobodu vrátane možného použitia náhradných väzobných inštitútov

a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 8. septembra 2015

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková