Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/42/2014

N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2014 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému J. V. ,

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti krajského

prokurátora proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 6. novembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal dňa 10. mája 2013 pod sp. zn. VII/1 Gv 167/11 na Špecializovaný trestný súd

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na J. V. pre obzvlášť závažný zločin

úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., ktorého trestného činu sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že:

dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 21.00 hod. v B. na B. U. č. X.,na vonkajšej terase

kaviarne K., nachádzajúcej sa pod obytným komplexom T., úmyselne usmrtil poškodeného V.

G., nar. X.. O. X. v P., K., naposledy bytom Č. , B., Č. U. č. X./X., a to tým spôsobom, že po

vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel

poškodený a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „V.“ vystrelil doposiaľ

nezistenou zbraňou na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia

2

do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie do bočnej plochy brucha vpravo, pričom

bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších

a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov

po napadnutí krátkou strelnou zbraňou.

Uznesením zo dňa 6. novembra 2014 sp. zn. senát Špecializovaného

trestného súdu postupom podľa odmietol obžalobu a vec vrátil

prokurátorovi.

Uznesenie súd odôvodnil v podstate tým, že s poukazom na obsah výpovedí

obžalovaného zo dňa 14. júna 2014 a zo dňa 3. októbra 2014 urobených pri rozhodovaní

o jeho väzbe vyšli najavo okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu vyriešenia otázky príčetnosti

obvineného, ako základného predpokladu jeho postavenia resp. nepostavenia pred súd.

Takto dôvodiac poukázal súd na predchádzajúci priebeh konania v predmetnej trestnej

veci, ktorý bol špecifický tým, že proti obvinenému sa viedlo konanie ako proti ušlému,

pretože od spáchania skutku sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky, ako ani

na posledne udanej adrese a jeho pobyt nebol známy. Po nápade obžaloby na súd, predseda

senátu vydal dňa 17. mája 2013 na obvineného medzinárodný zatýkací rozkaz a následne

vydal opatrenie o tom, že sa vo veci vykoná konanie proti ušlému (dňa 22. mája 2103).

V nadväznosti na to bolo Národnou ústredňou INTERPOL, ÚMPS PPZ oznámené, že podľa

operatívnych poznatkov sa obvinený zdržiava na území Kosova, pričom príslušné orgány

v Kosove oznámili, že J. V. nemôže byť vydaný na trestné stíhanie

do Slovenskej republiky z dôvodu absencie medzinárodnej dohody. Kosovské orgány súčasne

oznámili, že sú pripravené prevziať trestné stíhanie menovaného. Na základe týchto

skutočností predseda senátu špecializovaného trestného súdu v súlade s ustanovením § 529

ods. 1, ods. 3 písm. a/ predložil spisový materiál Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky na postup podľa (odovzdanie trestnej veci).

Na základe uvedenej informácie predseda senátu následne zrušil dňa 22. mája 2013

nariadený termín hlavného pojednávania určený na dni 2. - 3. júla 2013.

Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2013 bol

vyslovený súhlas s podaním žiadosti o odovzdaní trestného konania vedeného na území

3

Slovenskej republiky proti občanovi Kosova, ktorý sa zdržiaval na území Kosova. Následne

urobilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ďalšie administratívno-procesné

kroky potrebné na zabezpečenie odovzdávacieho konania.

Dňa 9. apríla 2014 Národná ústredňa SIRENE oznámila súdu, že osoba J. V. bola dňa

9. apríla 2014 o 9.15 hod. zadržaná na území Slovinska, na základe medzinárodného

zatýkacieho rozkazu bola vzatá do výkonu väzby a dňa 13. júna 2014 eskortovaná na

Slovensko.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica bol

obvinený dňa 14. júna 2014 pod sp. zn. vzatý do väzby, ktorá začala plynúť

dňa 13. júna 2014 o 20.00 hod.

Nakoľko až do dňa 5. novembra 2014 nedošlo k prevzatiu trestného stíhania orgánmi

Republiky Kosovo, dňa 6. novembra 2014 súd prvého stupňa vykonal neverejné zasadnutie

za účelom predbežného prejednania obžaloby, na ktorom podľa

rozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Takýto postup súd odôvodnil

najmä s poukazom na vyjadrenie obvineného pri jeho vzatí do väzby dňa 14. júna 2014, že

v inkriminovaný deň 12. augusta 2011 sa nachádzal v B. a na mieste činu videl v tme

poškodeného, ktorý vybral pištoľ a potom sa na udalosti nepamätá. Dňa 3. októbra 2014

pri svojom výsluchu obvinený tiež uviedol, že nikto sa nezaoberal SMS-kami, ktoré mu

poškodený posielal a ktorými sa mu vyhrážal.

V danej súvislosti súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril názor,

že z výpovedí obvineného je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o jeho trestnoprávnej

zodpovednosti podľa § 23 Tr. zák. a pre vyriešenie tejto základnej otázky bude potrebné

vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom jeho príčetnosti v čase spáchania skutku. Vyššie

uvedené skutočnosti neboli zrejmé v prípravnom konaní, pretože sa konalo ako proti ušlému

a prítomnosť obvineného na procesných úkonoch nebolo možné zabezpečiť, avšak vzhľadom

na už vyššie spomínané vyjadrenia obvineného bude potrebné dokazovať základné

skutočnosti tvoriace podklad pre rozhodnutie prokurátora o podaní obžaloby. Opačný postup

by znamenal nerešpektovanie práva obvineného na obhajobu. Z uvedených dôvodov

prokurátor s poukazom na ustanovenie je povinný náležite zistiť skutkový

stav veci v rozsahu nevyhnutnom na každé jeho rozhodnutie, vrátane jeho rozhodnutia

4

o podaní obžaloby. Dokazovanie týchto skutočností, vrátane okolností prípadne vylučujúcich

trestnú zodpovednosť patrí k základným povinnostiam prokurátora v rámci prípravného

konania tak, aby boli objasnené všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť

postavenia obvineného pred súd.

Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. V písomných dôvodoch

svojej sťažnosti vyjadril názor, že skutočnosť, že obvinený uviedol, že sa nepamätá

na priebeh časti skutku ešte neznamená, že je potrebné skúmať jeho príčetnosť. Obvinený

neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali znalecké skúmanie jeho duševného stavu

a podľa názoru prokurátora sa jedná o účelovú obhajobu obvineného. Prokurátor súčasne

poukázal na niektoré predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v iných trestných veciach, v ktorých súd riešil otázky zákonných možností odmietnutia

obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi. V závere odôvodnenia sťažnosti vyslovil sťažovateľ

názor, že pokiaľ súd považuje za potrebné skúmať príčetnosť obvineného v čase spáchania

žalovaného skutku, môže tak urobiť bez odmietnutia obžaloby.

Prokurátor na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa zrušil a aby

prikázal súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

K sťažnosti prokurátora podal písomné vyjadrenie obvinený J. V., prostredníctvom

obhajcu, ako aj stručné vlastnoručne napísané vyjadrenie.

Vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnuté

rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu považuje za vecne správne a navrhuje sťažnosť

prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť. Obvinený sa plne stotožnil s odôvodnením tohto

rozhodnutia. Podľa jeho názoru bude potrebné vo veci vykonať dokazovanie v naznačenom

smere, najmä z dôvodu, že orgány prípravného konania rozhodli o vedení trestného stíhania

ako proti ušlému, čím bolo jeho právo na obhajobu a na spravodlivý proces značne zúžené.

Obvinený nemal možnosť zaujať žiadne stanovisko k výpovediam vypočutých svedkov a má

tiež za to, že pri vyšetrovaní tak závažného skutku by bolo potrebné v rámci prípravného

konania, okrem psychiatrického skúmania jeho duševného stavu, vykonať aj rekonštrukciu

skutku, pri ktorom úkone je účasť obvineného nezastupiteľná. Podľa názoru obžalovaného ide

5

o závažné chyby prípravného konania, ktoré spochybňujú zákonnosť prípravného konania

a jeho výsledkov, pričom náprava týchto skutočností pred súdom nie je možná. Preto

obžalovaný navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.

Obžalovaný vo svojom osobne napísanom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu

považuje za správne, pretože dáva predpoklad riadneho zistenia skutkového stavu a riadneho

uplatnenia práv obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry, v zmysle ustanovenia preskúmal správnosť výroku

napadnutého prvostupňového uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto uzneseniu

a tak zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú

aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch

smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnil súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu

príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak

nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a

poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.

Podľa konanie podľa ustanovení piateho dielu možno vykonať

proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Podľa Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu

odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené

ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v súvislosti s postupom

prvostupňového súdu dospel k záveru, že s poukazom na výsledky doposiaľ vykonaného

dokazovania, napravenie súdom proklamovaných nedostatkov bude nevyhnutné. Vzhľadom

na charakter procesných úkonov, ktoré bude treba vo veci urobiť, bude potrebné, aby boli

vykonané orgánmi prípravného konania tak, aby jeho výsledky poskytli spoľahlivý podklad

na ďalšie konanie a tak, aby prípravné konanie bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim

.

V danej súvislosti treba zdôrazniť, že úkony prípravného konania boli vykonané

v neprítomnosti obvineného, pričom až v ďalšom priebehu trestného konania bol obvinený

na základe realizácie medzinárodného príkazu na zatknutie eskortovaný na územie

Slovenskej republiky (až v štádiu po podaní obžaloby) a až od toho času bola zabezpečená

jeho osobná prítomnosť, umožňujúca jeho výsluch a vykonanie ďalších relevantných

procesných úkonov. Do toho času, v rámci konania ako proti ušlému obvinený nemal

možnosť efektívne a v plnom rozsahu uplatniť svoje obhajobné práva.

S prihliadnutím na spôsob obhajoby obvineného, prezentovaný pri rozhodovaní o jeho

vzatí do výkonu väzby dňa 14. júna 2014 a pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby dňa 13. októbra 2014. Najvyšší súd považuje požiadavky špecializovaného trestného

súdu za dôvodné. Stotožnil sa totiž s názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej trestnej

veci bude potrebné vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu obvineného

v čase spáchania skutku. Primárne pôjde o zodpovedanie otázky trestnej zodpovednosti

obvineného, ale aj otázky, či v inkriminovanom čase nebola u neho prítomná amnézia.

Najvyšší súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že konanie proti ušlému, ako osobitný

spôsob konania do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, pretože

predstavuje závažný zásah najmä do práva obvineného obhajovať sa sám. Pri vykonávaní

konania ako proti ušlému v zmysle ustanovení piateho dielu siedmej hlavy

(v prípade, že obvinený ušiel alebo sa vyhýba trestnému konaniu pobytom

v cudzine alebo tým, že sa skrýva), sú výrazne obmedzené práva obvineného na obhajobu,

ako aj zásada rovností zbraní za situácie, že jeho obhajobné práva síce zabezpečuje

ustanovený obhajca, avšak bez osobnej prítomnosti obvineného, čím tomuto nie je umožnené

v plnom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu.

7

Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci obvineného J. V., v rámci konania ako proti

ušlému v štádiu prípravného konania, nebolo možné vykonať za jeho osobnej účasti a v

súlade s požiadavkou zásady rovnosti zbraní. Preto bude treba vykonať dokazovanie

minimálne v rozsahu, ktorý vymedzil špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia, najmä znalecké dokazovanie ohľadom otázky príčetnosti obvineného v čase

spáchania skutku. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa

prezentovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že prokurátor v prípravnom konaní je

povinný postupovať tak, aby boli dostatočne objasnené, najmä fundamentálne podklady

pre rozhodnutie o postavení resp. nepostavení obvineného pred súd, najmä, že či sa skutok

stal, či vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu, či skutok spáchal obvinený a či

neexistujú okolnosti, ktoré vylučujú trestnú zodpovednosť.

Povinnosťou orgánov prípravného konania bude teda vykonanie úkonov nariadených

špecializovaným trestným súdom, prípadne aj ďalších vyšetrovacích úkonov,ak takáto

potreba vyvstane, s možnosťou osobnej účasti obvineného pri zachovaní všetkých jeho

obhajobných práv. Ak by k takejto reparácii vyšetrovania nedošlo, znamenalo by to zásadné

porušenie práva obvineného na obhajobu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193

ods. 1 písm. c/ sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 3. decembra 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: Sylvia Machalová