Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
aa5/392791.567b85.pdf
PDF · 117.55 KB
No categories available
1Tost/42/2014
N a j v y š š í s ú d 1 Tost 42/2014 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2014 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému J. V. ,
pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti krajského
prokurátora proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica sp. zn. BB-4T/19/2013 zo dňa 6. novembra 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal dňa 10. mája 2013 pod sp. zn. VII/1 Gv 167/11 na Špecializovaný trestný súd
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na J. V. pre obzvlášť závažný zločin
úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 Tr. zák., ktorého trestného činu sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že:
dňa 12. augusta 2011 v čase okolo 21.00 hod. v B. na B. U. č. X.,na vonkajšej terase
kaviarne K., nachádzajúcej sa pod obytným komplexom T., úmyselne usmrtil poškodeného V.
G., nar. X.. O. X. v P., K., naposledy bytom Č. , B., Č. U. č. X./X., a to tým spôsobom, že po
vystúpení z vozidla taxi prikročil k jednému zo stolov na uvedenej terase, pri ktorom sedel
poškodený a po opakovanom oslovení krstným menom poškodeného „V.“ vystrelil doposiaľ
nezistenou zbraňou na poškodeného, ktorému spôsobil tri strelné poranenia
do oblasti hrudníka a jedno strelné poranenie do bočnej plochy brucha vpravo, pričom
bezprostrednou príčinou smrti bol šok z krvácania a úrazu v dôsledku vonkajších
a vnútorných krvácaní pri strelných poraneniach vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov
po napadnutí krátkou strelnou zbraňou.
Uznesením zo dňa 6. novembra 2014 sp. zn. BB – 4T/19/2013 senát Špecializovaného
trestného súdu postupom podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. odmietol obžalobu a vec vrátil
prokurátorovi.
Uznesenie súd odôvodnil v podstate tým, že s poukazom na obsah výpovedí
obžalovaného zo dňa 14. júna 2014 a zo dňa 3. októbra 2014 urobených pri rozhodovaní
o jeho väzbe vyšli najavo okolnosti, ktoré odôvodňujú potrebu vyriešenia otázky príčetnosti
obvineného, ako základného predpokladu jeho postavenia resp. nepostavenia pred súd.
Takto dôvodiac poukázal súd na predchádzajúci priebeh konania v predmetnej trestnej
veci, ktorý bol špecifický tým, že proti obvinenému sa viedlo konanie ako proti ušlému,
pretože od spáchania skutku sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky, ako ani
na posledne udanej adrese a jeho pobyt nebol známy. Po nápade obžaloby na súd, predseda
senátu vydal dňa 17. mája 2013 na obvineného medzinárodný zatýkací rozkaz a následne
vydal opatrenie o tom, že sa vo veci vykoná konanie proti ušlému (dňa 22. mája 2103).
V nadväznosti na to bolo Národnou ústredňou INTERPOL, ÚMPS PPZ oznámené, že podľa
operatívnych poznatkov sa obvinený zdržiava na území Kosova, pričom príslušné orgány
v Kosove oznámili, že J. V. nemôže byť vydaný na trestné stíhanie
do Slovenskej republiky z dôvodu absencie medzinárodnej dohody. Kosovské orgány súčasne
oznámili, že sú pripravené prevziať trestné stíhanie menovaného. Na základe týchto
skutočností predseda senátu špecializovaného trestného súdu v súlade s ustanovením § 529
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. por. predložil spisový materiál Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky na postup podľa § 529 ods. 2 Tr. por. (odovzdanie trestnej veci).
Na základe uvedenej informácie predseda senátu následne zrušil dňa 22. mája 2013
nariadený termín hlavného pojednávania určený na dni 2. - 3. júla 2013.
Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 25. júla 2013 bol
vyslovený súhlas s podaním žiadosti o odovzdaní trestného konania vedeného na území
Slovenskej republiky proti občanovi Kosova, ktorý sa zdržiaval na území Kosova. Následne
urobilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ďalšie administratívno-procesné
kroky potrebné na zabezpečenie odovzdávacieho konania.
Dňa 9. apríla 2014 Národná ústredňa SIRENE oznámila súdu, že osoba J. V. bola dňa
9. apríla 2014 o 9.15 hod. zadržaná na území Slovinska, na základe medzinárodného
zatýkacieho rozkazu bola vzatá do výkonu väzby a dňa 13. júna 2014 eskortovaná na
Slovensko.
Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica bol
obvinený dňa 14. júna 2014 pod sp. zn. BB-4T/19/2013 vzatý do väzby, ktorá začala plynúť
dňa 13. júna 2014 o 20.00 hod.
Nakoľko až do dňa 5. novembra 2014 nedošlo k prevzatiu trestného stíhania orgánmi
Republiky Kosovo, dňa 6. novembra 2014 súd prvého stupňa vykonal neverejné zasadnutie
za účelom predbežného prejednania obžaloby, na ktorom podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
rozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Takýto postup súd odôvodnil
najmä s poukazom na vyjadrenie obvineného pri jeho vzatí do väzby dňa 14. júna 2014, že
v inkriminovaný deň 12. augusta 2011 sa nachádzal v B. a na mieste činu videl v tme
poškodeného, ktorý vybral pištoľ a potom sa na udalosti nepamätá. Dňa 3. októbra 2014
pri svojom výsluchu obvinený tiež uviedol, že nikto sa nezaoberal SMS-kami, ktoré mu
poškodený posielal a ktorými sa mu vyhrážal.
V danej súvislosti súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril názor,
že z výpovedí obvineného je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti o jeho trestnoprávnej
zodpovednosti podľa § 23 Tr. zák. a pre vyriešenie tejto základnej otázky bude potrebné
vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom jeho príčetnosti v čase spáchania skutku. Vyššie
uvedené skutočnosti neboli zrejmé v prípravnom konaní, pretože sa konalo ako proti ušlému
a prítomnosť obvineného na procesných úkonoch nebolo možné zabezpečiť, avšak vzhľadom
na už vyššie spomínané vyjadrenia obvineného bude potrebné dokazovať základné
skutočnosti tvoriace podklad pre rozhodnutie prokurátora o podaní obžaloby. Opačný postup
by znamenal nerešpektovanie práva obvineného na obhajobu. Z uvedených dôvodov
prokurátor s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. je povinný náležite zistiť skutkový
stav veci v rozsahu nevyhnutnom na každé jeho rozhodnutie, vrátane jeho rozhodnutia
o podaní obžaloby. Dokazovanie týchto skutočností, vrátane okolností prípadne vylučujúcich
trestnú zodpovednosť patrí k základným povinnostiam prokurátora v rámci prípravného
konania tak, aby boli objasnené všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť
postavenia obvineného pred súd.
Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosť. V písomných dôvodoch
svojej sťažnosti vyjadril názor, že skutočnosť, že obvinený uviedol, že sa nepamätá
na priebeh časti skutku ešte neznamená, že je potrebné skúmať jeho príčetnosť. Obvinený
neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali znalecké skúmanie jeho duševného stavu
a podľa názoru prokurátora sa jedná o účelovú obhajobu obvineného. Prokurátor súčasne
poukázal na niektoré predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v iných trestných veciach, v ktorých súd riešil otázky zákonných možností odmietnutia
obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi. V závere odôvodnenia sťažnosti vyslovil sťažovateľ
názor, že pokiaľ súd považuje za potrebné skúmať príčetnosť obvineného v čase spáchania
žalovaného skutku, môže tak urobiť bez odmietnutia obžaloby.
Prokurátor na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil a aby
prikázal súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.
K sťažnosti prokurátora podal písomné vyjadrenie obvinený J. V., prostredníctvom
obhajcu, ako aj stručné vlastnoručne napísané vyjadrenie.
Vo vyjadrení podanom prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnuté
rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu považuje za vecne správne a navrhuje sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť. Obvinený sa plne stotožnil s odôvodnením tohto
rozhodnutia. Podľa jeho názoru bude potrebné vo veci vykonať dokazovanie v naznačenom
smere, najmä z dôvodu, že orgány prípravného konania rozhodli o vedení trestného stíhania
ako proti ušlému, čím bolo jeho právo na obhajobu a na spravodlivý proces značne zúžené.
Obvinený nemal možnosť zaujať žiadne stanovisko k výpovediam vypočutých svedkov a má
tiež za to, že pri vyšetrovaní tak závažného skutku by bolo potrebné v rámci prípravného
konania, okrem psychiatrického skúmania jeho duševného stavu, vykonať aj rekonštrukciu
skutku, pri ktorom úkone je účasť obvineného nezastupiteľná. Podľa názoru obžalovaného ide
o závažné chyby prípravného konania, ktoré spochybňujú zákonnosť prípravného konania
a jeho výsledkov, pričom náprava týchto skutočností pred súdom nie je možná. Preto
obžalovaný navrhol sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť.
Obžalovaný vo svojom osobne napísanom vyjadrení uviedol, že rozhodnutie súdu
považuje za správne, pretože dáva predpoklad riadneho zistenia skutkového stavu a riadneho
uplatnenia práv obvineného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry, v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého prvostupňového uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto uzneseniu
a tak zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú
aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch
smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnil súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 234 ods. 1 Tr. por. ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania
dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu
príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak
nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a
poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.
Podľa § 358 ods. 1 Tr. por. konanie podľa ustanovení piateho dielu možno vykonať
proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
Podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu
odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené
ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci v súvislosti s postupom
prvostupňového súdu dospel k záveru, že s poukazom na výsledky doposiaľ vykonaného
dokazovania, napravenie súdom proklamovaných nedostatkov bude nevyhnutné. Vzhľadom
na charakter procesných úkonov, ktoré bude treba vo veci urobiť, bude potrebné, aby boli
vykonané orgánmi prípravného konania tak, aby jeho výsledky poskytli spoľahlivý podklad
na ďalšie konanie a tak, aby prípravné konanie bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim
V danej súvislosti treba zdôrazniť, že úkony prípravného konania boli vykonané
v neprítomnosti obvineného, pričom až v ďalšom priebehu trestného konania bol obvinený
na základe realizácie medzinárodného príkazu na zatknutie eskortovaný na územie
Slovenskej republiky (až v štádiu po podaní obžaloby) a až od toho času bola zabezpečená
jeho osobná prítomnosť, umožňujúca jeho výsluch a vykonanie ďalších relevantných
procesných úkonov. Do toho času, v rámci konania ako proti ušlému obvinený nemal
možnosť efektívne a v plnom rozsahu uplatniť svoje obhajobné práva.
S prihliadnutím na spôsob obhajoby obvineného, prezentovaný pri rozhodovaní o jeho
vzatí do výkonu väzby dňa 14. júna 2014 a pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby dňa 13. októbra 2014. Najvyšší súd považuje požiadavky špecializovaného trestného
súdu za dôvodné. Stotožnil sa totiž s názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej trestnej
veci bude potrebné vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom duševného stavu obvineného
v čase spáchania skutku. Primárne pôjde o zodpovedanie otázky trestnej zodpovednosti
obvineného, ale aj otázky, či v inkriminovanom čase nebola u neho prítomná amnézia.
Najvyšší súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že konanie proti ušlému, ako osobitný
spôsob konania do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, pretože
predstavuje závažný zásah najmä do práva obvineného obhajovať sa sám. Pri vykonávaní
konania ako proti ušlému v zmysle ustanovení piateho dielu siedmej hlavy
Trestného poriadku (v prípade, že obvinený ušiel alebo sa vyhýba trestnému konaniu pobytom
v cudzine alebo tým, že sa skrýva), sú výrazne obmedzené práva obvineného na obhajobu,
ako aj zásada rovností zbraní za situácie, že jeho obhajobné práva síce zabezpečuje
ustanovený obhajca, avšak bez osobnej prítomnosti obvineného, čím tomuto nie je umožnené
v plnom rozsahu uplatniť svoje právo na obhajobu.
Doposiaľ vykonané dokazovanie vo veci obvineného J. V., v rámci konania ako proti
ušlému v štádiu prípravného konania, nebolo možné vykonať za jeho osobnej účasti a v
súlade s požiadavkou zásady rovnosti zbraní. Preto bude treba vykonať dokazovanie
minimálne v rozsahu, ktorý vymedzil špecializovaný trestný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia, najmä znalecké dokazovanie ohľadom otázky príčetnosti obvineného v čase
spáchania skutku. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa
prezentovanom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že prokurátor v prípravnom konaní je
povinný postupovať tak, aby boli dostatočne objasnené, najmä fundamentálne podklady
pre rozhodnutie o postavení resp. nepostavení obvineného pred súd, najmä, že či sa skutok
stal, či vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu, či skutok spáchal obvinený a či
neexistujú okolnosti, ktoré vylučujú trestnú zodpovednosť.
Povinnosťou orgánov prípravného konania bude teda vykonanie úkonov nariadených
špecializovaným trestným súdom, prípadne aj ďalších vyšetrovacích úkonov,ak takáto
potreba vyvstane, s možnosťou osobnej účasti obvineného pri zachovaní všetkých jeho
obhajobných práv. Ak by k takejto reparácii vyšetrovania nedošlo, znamenalo by to zásadné
porušenie práva obvineného na obhajobu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 3. decembra 2014
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Sylvia Machalová