Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 52/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2001

predbežne prerokoval podnet MUDr. E. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. B.

N., K., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 35 ods. 1 a čl. 41

ods. 1 a 2 nekonaním Lekárskej fakulty Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach v rámci externej formy postgraduálneho štúdia (vedný odbor

15-01-9) v rokoch 1995 až 2000 a takto

r o z h o d o l :

Podnet MUDr. E. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. marca 2001

doručené podanie MUDr. E. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom K., ktoré na výzvu

ústavného súdu doplnil podaním doručeným ústavnému súdu 14. mája 2001 a zároveň

predložil splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom pre

advokátku JUDr. B. N., K. Svoje podanie označil ako „Podnet pre porušenie práv MUDr. E.

K., práva na prípravu na povolanie zaručeného SR a práva na vzdelanie

zaručeného a 2 SR podávaný v zmysle SR“.

Z jeho obsahu vyplynulo, že „navrhovateľ je absolventom Lekárskej fakulty UPJŠ

v Košiciach, na ktorej mu bol v školskom roku 1991/92 udelený akademický titul MUDr.

Po ukončení lekárskej fakulty prijal miesto lekára na Ústave hygieny a epidemiológie

Košice – vidiek a v roku 1995 miesto odborného pracovníka na Ústave experimentálnej

medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

V súvislosti s výkonom povolania a v snahe získať pre toto povolanie vyššiu

kvalifikáciu, sa navrhovateľ... zúčastnil dňa 24. 11. 1995 prijímacích skúšok do internej

a externej formy postgraduálneho štúdia na Ústave lekárskej biológie LF UPJŠ. (§ 22 zák.

č. , v znení platnom do novely ) Týmto skúškam...

navrhovateľ na základe ústnej informácie tejto komisie vyhovel, s tým že mu bude vydané

písomné rozhodnutie o prijatí na postgraduálne štúdium...“

Navrhovateľ napriek uvedenému však žiadne písomné rozhodnutie o prijatí na

ašpirantúru neobdržal. Vedenie dekanátu navrhovateľovi na jeho ústne dožiadanie

oznámilo, aby zatiaľ pokračoval v jazykovej skúške z ašpirantského minima, kým sa

nevysporiadajú „isté vzťahy“ vedenia s vtedajším priamym nadriadeným navrhovateľa.

Napriek tomu, že žiadne rozhodnutie o prijatí na postgraduálne štúdium navrhovateľ

neobdržal, absolvoval na základe ústnych pokynov vedenia dekanátu jazykovú skúšku

z ašpirantského minima 6. júna 1996.

Až v roku 1999 na písomné požiadanie právneho zástupcu navrhovateľa z 15. marca

1999 bolo navrhovateľovi 5. novembra 1999 vydané potvrdenie o prijatí na postgraduálne

štúdium vo vednom odbore všeobecná biológia namiesto pôvodne žiadaného odboru

lekárska biológia a genetika (t. j. po štyroch rokoch od prijímacích skúšok), čo v danom

prípade už nezodpovedalo novele o vysokých školách (zákon

č. ), ktorou sa vedecká výchova ašpirantov mohla skončiť najneskôr do

31. decembra 1998. Naviac, od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t. j. od 20. novembra

1996, nebolo možné prijať nových ašpirantov na externú vedeckú ašpirantúru (§ 43a ods. 1

o vysokých školách v znení ).

Dňa 22. decembra 1999 bol navrhovateľovi vydaný dekanom Lekárskej fakulty

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „LF UPJŠ“) dekrét o preradení

z doterajšej formy postgraduálneho štúdia na doktorandské štúdium. Na porade Ústavu

experimentálnej medicíny LF UPJŠ (ďalej len „ÚEM LF UPJŠ“) bolo navrhovateľovi zo

strany prednostu oznámené, že z dôvodu jeho „nečinnosti“ v rámci postgraduálneho štúdia

bola táto činnosť zrušená, o čom neobdržal žiadne písomne zdôvodnené rozhodnutie ani od

vedeckej rady fakulty, ani od dekana, ktorý je predsedom vedeckej rady fakulty (§ 12 ods. 2

písm. i) o vysokých školách v znení neskorších predpisov).

Následne koncom mesiaca máj 2000 oznámil navrhovateľovi prednosta ÚEM LF

UPJŠ, že dostáva výpoveď z organizačných dôvodov, o čom sa začali s navrhovateľom

pohovory 29. mája 2000 a boli ukončené skončením pracovného pomeru ku 31. augustu

2000 dohodou z organizačných dôvodov.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal zjednania nápravy spôsobenej mu nemožnosťou

ukončiť postgraduálne, resp. doktorandské štúdium a prieťahmi v započatom štúdiu aj

opätovnými sťažnosťami na prešetrenie konania akademických funkcionárov LF UPJŠ zo

strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky, v ktorých poukázal na porušovanie jeho

základných ľudských práv, avšak bezvýsledne.

Pretože rozhodovanie o prijatí alebo neprijatí na postgraduálne štúdium, resp.

doktorandské štúdium a v prípade jeho započatia (na základe vykonania prijímacích skúšok

na toto štúdium) neskôr o jeho bezdôvodnom ukončení nepodlieha súdnemu preskúmaniu

v rámci správneho súdnictva a pretože takto vydávané rozhodnutia sú rozhodnutiami,

ktorými sa rozhoduje o subjektívnom práve občana (študovať na vysokej škole), je

navrhovateľ toho názoru, že rozhodujúci akademickí funkcionári (dekan, prodekani),

ktorým bola zákonom zverená príslušná právomoc, konajú z tohto dôvodu ako orgány

štátnej moci a že ich rozhodnutia ako rozhodnutia orgánu štátnej moci podliehajú

preskúmaniu ústavným súdom. Preto je navrhovateľ presvedčený, že porušenie jeho

subjektívneho práva je výsledkom činnosti (rozhodovacej i faktickej) štátneho orgánu,

a preto podal návrh na začatie konania o podnete, ktorým tvrdí, že dekan LF UPJŠ, resp.

školiace pracovisko, mu svojím opomenutím znemožnil nastúpiť na postgraduálne štúdium,

pričom tento stav skončil až rok pred absolutóriom, kedy štúdium musí byť ukončené. Za

rok, odkedy by navrhovateľ mohol nastúpiť na štúdium, musel by toto päťročné štúdium

ukončiť v priebehu jedného roka. Teda dekan LF UPJŠ neumožnil navrhovateľovi nastúpiť

na postgraduálne štúdium aj napriek tomu, že podmienky na jeho prijatie splnil, čím bolo

porušené jeho ústavne zaručené základné právo na vzdelanie podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a súčasne tým (vo vzťahu k prijatým uchádzačom

o postgraduálne štúdium na LF UPJŠ) porušil rovnako ústavne zaručenú zásadu rovnosti

v právach ( a 2 ), ako aj právo na prípravu na povolanie podľa

ods. 1 , keďže povolanie lekára nemôže navrhovateľ vykonávať bez špecializácie,

ktorej získanie mu bolo odňaté.

Nakoľko navrhovateľ bol následne na doktorandské štúdium prijatý dekrétom

z 22. decembra 1999, toto mu bolo znemožnené ukončiť v dôsledku odlišného hodnotenia

jeho spôsobilosti na doktorandské štúdium určeného odboru od vyhodnocovania iných

uchádzačov. Navrhovateľ preto tvrdí, že napadnuté konania a rozhodovania akademických

funkcionárov boli realizované v rozpore so zásadou rovnosti v právach (v ústavne

zaručenom práve na vzdelanie), lebo jeho ústavne zaručené právo na vzdelanie

(a podmienky naň) bolo posudzované na rozdiel od iných iným, pre navrhovateľa

nepriaznivým meradlom, s ktorým okrem iného nebol dostatočne oboznámený.

Na základe dôvodov uvedených v podnete navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po

prijatí podnetu vydal tento nález: „Právo na vzdelanie zaručené podľa článku 42 ods. 1

a ods. 2 SR, a súčastne s ním spojená tiež ústavne zaručená zásada rovnosti

v právach, podľa článku 12 ods. 1 a 2 SR, ako aj právo na prípravu na povolanie

zaručené podľa článku 35 ods. 1 SR, MUDr. E. K., bytom K., bolo porušené

nesprávnym rozhodovacím postupom v neprijatí na postgraduálne štúdium a následne

neumožnením jeho ukončenia formou doktoradského štúdia Lekárskou fakultou Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o podnetoch, ktorými

fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie

je možné vylúčiť postup žiadneho orgánu (štátneho, samosprávneho, iného orgánu verejnej

moci), pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej

osoby a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode nie je možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného navrhovateľovi. Pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané

náležitosti upravené v

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj

prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu, je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet. Za zjavne neopodstatnený podnet je

možné považovať tiež ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd zistil, že

k označenému porušeniu základného práva alebo slobody už nedochádza, resp. jeho

porušenie už netrvá v okamihu podania podnetu na ústavný súd ().

V odôvodnení každého podnetu treba tvrdiť a preukazovať, že ochrana ústavnosti „sa

uplatnila v čase, keď k porušeniu uvedeného práva došlo alebo porušenie v tom čase trvalo.

Ak sa ochrana ústavnosti uplatnila v inom čase, zásadne to odôvodňuje záver o zjavnej

neopodstatnenosti podnetu“ (), takže (a v dôsledku uvedeného) „konanie

o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po rozhodnutí ústavného súdu môžu

nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené na základe predchádzajúcich

konaní štátnych orgánov v intenciách daných právnym poriadkom Slovenskej republiky“

().

Ústavný súd z tohto hľadiska posúdil podnet navrhovateľa a zistil, že k údajnému

porušovaniu jeho základných práv malo dochádzať označeným postupom (nekonaním) LF

UPJŠ v období od 25. novembra 1995 do 31. augusta 2000 (kedy došlo k skončeniu jeho

pracovného pomeru s ÚEM LF UPJŠ).

Od roku 1999 bol navrhovateľ vo veci svojho doktorandského štúdia zastúpený

právnym zástupcom, pričom ústavný súd pri predbežnom prerokovaní jeho podnetu nezistil

žiadnu právnu ani faktickú prekážku, ktorá by mu bránila, aby sa s namietaným porušením

svojich základných práv alebo slobôd počas obdobia rokov 1995 až 2000 nemohol obrátiť

na ústavný súd.

Napriek uvedenému sa však navrhovateľ na ústavný súd obrátil až 15. marca 2001,

t. j. takmer rok po uplynutí doby, počas ktorej (a podľa jeho tvrdení) reálne dochádzalo

k porušovaniu jeho základných práv zo strany LF UPJŠ. Vychádzajúc z uvedeného

a v súlade so svojou doterajšou judikatúrou bolo treba podnet navrhovateľa po jeho

predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jeho zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2

.