Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 1/03
PDF · 126.9 KB
No categories available
II. ÚS 1/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š.,
CSc., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Sž 75/02 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Daňového úradu Bratislava VI v konaní pri vydávaní rozhodnutia
č. 801/2200/64487/2001, resp. opraveného rozhodnutia č. 801/2200/67061/2001, ako aj
postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava, v konaní pri
vydávaní rozhodnutia č. II 2500/-667/1266/2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. októbra
2002 doručené podanie Ing. J. G. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom B., zastúpeného
advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej Republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky č. k.
Sž 75/02 zo dňa 4. septembra 2002“. Z jeho obsahu vyplynulo, že smeruje proti rozhodnutiu
Daňového úradu Bratislava VI (č. 801/2200/64487/2001 zo 6. augusta 2001) opraveného
tým istým orgánom na základe jeho rozhodnutia č. 801/2200/67061/2001. Proti tomuto
rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal 24. augusta 2001. Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, pracovisko Bratislava, napadnuté rozhodnutie potvrdilo svojím rozhodnutím č. j.
II/2500-667/1266/2002 z 1. februára 2002. Sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote podal
žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý rozsudkom sp. zn. 5 Sž 75/02 zo 4. septembra 2002 túto žalobu zamietol.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nasledovné rozhodnutie:
„1. V konaní pred daňovými orgánmi: Daňový Úrad Bratislava VI, Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky pracovisko Bratislava, bolo porušené právo sťažovateľa
na prerokovanie daňovej veci bez zbytočných prieťahov, garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. V konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo porušené ústavné právo
na spravodlivý proces.
3. Zrušuje sa rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sž 75/02 zo
dňa 04. 09. 2002 a Rozhodnutie Daňového Úradu Bratislava VI č. j. 801/2200/64487/2001
zo dňa 06. 08. 2001, opravené rozhodnutie č. 801/2200/67061/2001 zo 16. 08 2001,
Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR pracovisko Bratislava č. II/2500-667/1266/2002
zo dňa 01. 02. 2002 a Platobný výmer na penále č. 801/2101/86746/02/Križ zo dňa 11. 09.
2002.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada škody za prieťahy spôsobené Daňovým úradom
Bratislava VI vo výške 50 000 Sk a škoda za nezákonné rozhodnutie vo výške 372 040 Sk.
5. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy konania, ktoré budú uvedené dodatočne.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv
alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd pravidelne skúma pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti, patrí aj jej opodstatnenosť.
1. Sťažovateľ namietal postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri
preskúmavaní žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového
riaditeľstva Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava, č. II/2500-667/1266/2002
z 1. februára 2002, pri hodnotení vykonaných dôkazov, skutočnosť, že tento súd
nezohľadnil nerovnakú rozhodovaciu prax daňových orgánov, ako aj odôvodnenie tohto
súdu vo veci vyneseného rozhodnutia. Z týchto skutočností vyvodil záver, že bolo porušené
jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, a domáhal sa toho, aby
ústavný súd zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci
sp. zn. 5 Sž 75/02 zo 4. septembra 2002.
Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti sťažovateľa zistil z povahy veci
a z predložených rozhodnutí, že namietané skutočnosti nezakladajú možnosť porušenia
žiadneho z tých základných práv alebo slobôd, ktoré ústava vo svojich čl. 46 až 50 priznáva
účastníkom súdneho konania a ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces. Pritom
samotný postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi predpismi konania
v občianskoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy.
Na základe uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v časti
namietajúcej porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietnuť
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
2. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie svojho základného práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní Daňového úradu Bratislava
VI, ktorý vydal 6. augusta 2001 rozhodnutie č. j. 801/2200/64487/2001 a 16. augusta 2001
aj opravené rozhodnutie č. 801/2200/67061/2001, ako aj v konaní Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky, pracoviska Bratislava, ktoré vydalo 1. februára 2002
rozhodnutie č. II/2500-667/1266/2002 (vo vzťahu k platobnému výmeru na penále
č. 801/2101/86746/02/Križ z 11. septembra 2002 nedokladá odvolanie).
Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd odmietne sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, keď tie „konania, v ktorých bolo namietané porušenie základného práva
podľa č. 48 ods. 2 ústavy, boli právoplatne skončené ešte pred podaním návrhu na ústavný
súd“ (II. ÚS 32/00, II. ÚS 52/01, III. ÚS 116/01). Keďže sťažovateľ namietal zbytočné
prieťahy v konaniach, ktoré boli právoplatne skončené už pred podaním sťažnosti na
ústavný súd, bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2003