Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 4/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2002 vo veci

podnetu A. U., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B.,

vo veci porušenia jeho základného práva podľa

a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001

doručené podanie A. U. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom S., označené ako „Podnet – návrh

na začatie konania“. Keďže navrhovateľ k svojmu podaniu nepripojil splnomocnenie pre

advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, ústavný

súd ho listom z 29. júna 2001 vyzval, aby mu takéto splnomocnenie predložil.

Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ zaslal splnomocnenie na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom pre advokáta JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B., ktoré

bolo doručené ústavnému súdu 10. júla 2001.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ namietal porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). K porušeniu

označených práv malo dôjsť postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Svoje tvrdenie opieral o nasledovné

skutočnosti:

„Žaloba spolu s návrhom na predbežné opatrenie bola podaná 14. 2. 1997. Prvé

pojednávanie sa uskutočnilo 21. 6. 1999, t. j. po vyše 2 rokoch. Tu treba dodať, že medzi

tým bolo vydané, aj keď protiprávne uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým nám bol

urobený ďalší neoprávnený zásah do našich práv, ktoré však v tomto podaní nemienim

veľmi rozvádzať... Posledné pojednávanie v predmetnej veci podotýkam, že zatiaľ len na

súde I. stupňa sa uskutočnilo 27. 4. 2001, a ďalšie bolo stanovené na 19. 9. 2001. Keď

zoberieme na zreteľ termín podania návrhu 14. 2. 1997 a vytýčené konanie 19. 9. 2001, tak

konanie (zatiaľ stále na I. stupni súdu) sa už naťahuje 4 roky a 7 mesiacov, pričom žalobca

za pomoci (možno povedať aj že za podpory súdu) aj keď neoprávnene, používa už vyše 4

a 1/ 2 roka naše finančné prostriedky vo výške 980.000, - Sk.“

Navrhovateľ na základe skutočností, ktoré uviedol, žiadal, aby „Ústavný súd SR

vyslovil, že konaním Okresného súdu Bratislava 3 v Bratislave sa porušujú moje základné

práva a ľudské slobody, ktoré sú garantované nie len našou podľa čl. č. 48 odst. 2

SR, ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd –

čl. 6 v zmysle ktorých má každý právo, aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných

prieťahov“.

Keďže z podania navrhovateľa nevyplynulo, či vyčerpal sťažnosť na prieťahy

v konaní označeného súdu v zmysle ustanovení tretej časti zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o štátnej správe súdov“), ústavný súd vyzval navrhovateľa 7. decembra 2001, aby

preukázal splnenie tejto podmienky v lehote 60 dní od doručenia tejto výzvy.

Právny zástupca navrhovateľa v odpovedi na výzvu predložil „požadované doklady

na splnenie nevyhnutnej podmienky pre začatie konania o porušení práva“. Podľa neho

„z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že klient sa kvalifikovaným spôsobom domáhal

nápravy porušenia svojho práva zákonným inštančným postupom v zmysle Spravovacieho

poriadku súdov“. Prílohu jeho odpovede na výzvu tvorili kópie sťažností adresovaných

predsedovi okresného súdu z 25. októbra 1999 a 19. marca 2000, Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 14. novembra 1999 a z 5. februára 2001

a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. mája 2001 spolu s odpoveďami na

tieto sťažnosti.

Ústavný súd konštatoval, že sťažnosti sa týkali prešetrenia procesného postupu sudcu

v konaní, resp. prešetrenia sťažnosti v zmysle § 27 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej správe

súdov, obsahovo sa však (popri zdôvodnení námietky zaujatosti súdu v podaní

z 21. decembra 1999) čiastočne vzťahovali aj na namietané prieťahy v konaní,

resp. v konaniach súvisiacich (vec sp. zn. ). Do úvahy vzal aj celkovú dĺžku

doterajšieho konania vo veci.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí 31. januára 2002 a po zistení, že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a že nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa , rozhodol o jeho prijatí na ďalšie

konanie.

Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd výzvou zo 4. februára 2002

požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania vo veci.

Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal aj navrhovateľovi.

Navrhovateľ v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 18. februára 2002

oznámil, že „v dostatočnom rozsahu vydokladoval svoje podanie, a podľa § 30, odst. 2

zákona č. 38/ 93 Z. z. netrváme na ústnom pojednávaní“.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu z 22. februára 2002 k podnetu navrhovateľa bolo

ústavnému súdu doručené 28. februára 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:

„Vec žalobcu DODO Cars – J. Č., S. proti žalovanému: ADUKO – A.U., Záhradnícka

ul. č. 1, Bratislava o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 821.076, - Sk napadla na tunajší

súd dňa 14. 2. 1997 a bola zaevidovaná pod sp. zn.: po úprave sudcu zo dňa

18. 3. 1997 keďže vec bola zaevidovaná pôvodne pod sp. zn.: . Dňa 7. 4. 1997

bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený 11. 4. 1997. Dňa 23. 4. 1997 bol vo

veci podaný rozpor. Dňa 28. 4. 1997 bolo vo veci vydané uznesenie o vyrúbení súdneho

poplatku za odpor doručené odporcovi dňa 2. 5. 1997. Dňa 3. 5. 1997 bol odpor spolu so

žiadosťou o vyjadrenie doručený žalobcovi. Dňa 12. 5. 1997 bolo doručené vyjadrenie

žalobcu k odporu. Dňa 14. 5. 1997 bol zaplatený súdny poplatok za odpor žalovaným. Dňa

23. 5. 1997 vec prevedená pod sp. zn.: do oddelenia sudkyne JUDr. H. B. Dňa

18. 6. 1997 súdu doručené prevzatie zastúpenia žalovaného JUDr. K. Dňa 19. 6. 1997

návrh žalobcu doručovaný na vyjadrenie PZ žalovaného. Dňa 23. 9. 1997 vyjadrenie PZ

žalovaného. Dňa 24. 11. 1997 oznámenie vypovedania plnej moci žalovaného. Dňa 13. 1.

1998 späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia predbežné opatrenie bolo

vylúčené na samostatné konanie pod sp. zn. . Dňa 16. 1. 1998 súd zrušuje

uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré doručuje účastníkom konania dňa 26. 1. 1998. Dňa

15. 1. 1999 odvolanie plnomocenstva pre JUDr. T. Opatrením zo dňa 15. 3. 1999 Spr. 3022

99-18 vec pridelená Mgr. V. P. titulom preradenia JUDr. B. na vybavovanie

občianskoprávnej agendy. Dňa 1. 6. 1999 vytýčený termín pojednávania na 21. 6. 1999.

Termín odročený na neurčito s tým, že vo veci budú pripojené spisy a 35 C

31/97. Dňa 16. 8. 1999 vydané uznesenie o spojení vecí sp. zn.: , ,

na spoločné konanie pod sp. zn.: . Uznesenie doručené

účastníkom konania dňa 8. 9. 1999. Dňa 26. 10. 1999 žiadosť PZ žalovaného na

predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave keďže po spojení vecí má ísť o vecnú

príslušnosť Krajského súdu. Dňa 22. 11. 1999 vytýčený termín pojednávania na deň: 3. 12.

1999. Na pojednávaní bola vznesená námietka zaujatosti a z tohto dôvodu bol termín

pojednávania odročený na neurčito. Dňa 6. 12. 1999 vec predložená Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Dňa 27. 12. 1999 námietka zaujatosti

rozšírená na celý Okresný súd Bratislava III. Dňa 24. 2. 2000 vec vrátená tunajšiemu súdu

na zabezpečenie vyjadrenia k námietke zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa 31.

12. 1999 vznesený vzájomný návrh zo strany žalovaného. Dňa 25. 2. 2000 výzva na

doplnenie vzájomného návrhu doručená PZ žalovaného 10. 3. 2000. Dňa 6. 3. 2000

doplnenie podaného protinávrhu zo strany žalovaného. Dňa 21. 3. 2000 návrh žalovaného

na zamietnutie časti žalovaného návrhu. Dňa 5. 4. 2000 opätovné predloženie spisu na

rozhodnutie o námietke Krajskému súdu s vyjadrením všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa

19. 5. 2000 rozhodnutie o námietke doručené tunajšiemu súdu. Dňa 3. 11. 2000 vytýčený

termín pojednávania na deň: 20. 11. 2000. Termín pojednávania bol odročený na deň: 1.

12. 2000. Vzhľadom na žiadosť žalovaného odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti

jeho PZ. Pojednávanie odročené na 11. 12. 2000 za účelom dopočutia svedkov. 6. 12. –

zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh žalovaným. 8. 12. 2000 vyjadrenie PZ

žalobcu pojednávanie odročené na 10. 1. 2001 za účelom dopočutia svedka, doplnenia

vyjadrenia a doplatenia súdneho poplatku za vzájomný návrh Pojednávanie odročené na

22. 1. 2001. Dňa 17. 1. 2001 zrušený termín pojednávania z titulu PN sudcu. Dňa 21. 2.

2001 vytýčený termín pojednávania na 4. 4. 2001. Pojednávanie odročené na 25. 4. 2001 –

na dopočutie svedkov. Dňa 24. 4. 2001 súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania na

druhú polovicu mája 2001 z dôvodu PN zástupcu žalovaného. Pojednávanie odročené na

19. 9. 2001 z dôvodu PN zástupcu žalovaného. Pojednávanie odročené z dôvodu

neprítomnosti PZ žalovaného. 26. 9. 2001 PZ žalobcu požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu práceneschopnosti, pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov a ich

právnych zástupcov na termín: 9. 11. 2001. Pojednávanie odročené na termín 19. 11. 2001

za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie odročené na 3. 12. 2001 za účelom

vyhodnotenia záverečných rečí. Dňa 3. 12. 2001 vyhlásený rozsudok. Rozsudok vyhotovený

dňa 27. 12.2001 a doručený účastníkom konania dňa 23. 1. 2002. Dňa 28. 1. 2002 podané

odvolanie. 4. 2. 2002 doručovanie odvolania protistrane na vyjadrenie a výzva na

zaplatenie súdneho poplatku.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že vo veci sudca konal plynule a primerane k počtu

vecí nachádzajúcich sa v jeho senáte. Za sledované obdobie sudca Mgr. P. vybavoval

v priemere 513 nevybavených a 431 nerozhodnutých vecí. Veľkosť jeho oddelenia vo vzťahu

k ostatným sudcom bola najnižšia. V predmetnej veci došlo k výmene osoby sudcu JUDr. B.

– Mgr. P. – JUDr. G. Pri každej zámene je nutnosťou vec preštudovať pričom k zámene

osôb došlo v celom oddelení nielen v konkrétnej veci. JUDr. B. bola preradená na

vybavovanie občianskoprávnej agendy. Celé jej oddelenie bolo prerozdelené medzi

ostatných Cb sudcov, Mgr. P. od 1. 1. 2002 vykonáva stáž na Krajskom súde v Bratislave

v dĺžke konania 1 rok a jeho agendu prevzal JUDr. G. V prílohe Vám predkladám

neprítomnosť Mgr. P. v rokoch 1999, 2000, 2001 na pracovisku formou fotokópie

absenčných kariet za roky 1999, 2000, 2001. V roku 2001 bol Mgr. P. dočasne pridelený

v mesiacoch máj, jún, október na Krajský súd v Bratislave. Keďže sa jednalo o trojmesačné

pridelenie – agendu Mgr. P. som neprerozdelil medzi ostatných sudcov, nakoľko nebol daný

dôvod na prerozdelenie agendy v zmysle ustanovenia vyhlášky č. v znení

neskorších noviel.

Dĺžka konania podľa môjho názoru je primeraná procesným podaniam účastníkov

konania ako i návrhom vzneseným v priebehu súdneho pojednávania. Tiež zložitosťou veci,

kedy nejde o jeden žalobný návrh, ale spojenie viacerých žalobných návrhov.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že v označenej veci

netrvá na ústnom pojednávaní.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu

vo veci sp. zn. zistil nasledovné skutočnosti.

Po doručení žaloby navrhovateľov okresnému súdu 14. februára 1997 okresný súd

vzhľadom na návrh na vydanie predbežného opatrenia vytýčil tento na samostatné konanie.

Rozhodnutím sp. zn. bol návrh na vydanie platobného rozkazu prevedený do

registra Rob. Okresný súd vydal 7. apríla 1997 platobný rozkaz pod č. 1 Rob 220/ 97, ktorý

bol doručený účastníkom 11. apríla 1997. Žalovaný podal 23. apríla 1997 odpor proti

platobnému rozkazu a okresný súd vyzval 28. apríla 1997 žalobcu, aby sa vyjadril k odporu

žalovaného. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril 12. mája 1997. V dôsledku odporu bol

spis prevedený do registra Cb. Okresný súd ďalej 10. júla 1997 vyzval žalovaného, aby sa

vyjadril k žalobe. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril 23. septembra 1997. Žalobca

neskôr – 13. januára 1998 – návrh na vydanie predbežného opatrenia vzal sčasti späť, čomu

okresný súd vyhovel 16. januára 1998 (o veci rozhodovala sudkyňa JUDr. Helena

Buchová). V období od konca januára 1998 do polovice marca 1999 okresný súd vo veci

nekonal v súvislosti s prerozdelením súdnej agendy vzhľadom na organizačné zmeny

v jeho práci.

Opatrením predsedu okresného súdu Spr. 3022/99 z 15. marca 1999 podľa § 2 ods. 2

a 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o Spravovacom a rokovacom poriadku pre okresné s krajské súdy v znení neskorších

predpisov bol spis pridelený sudcovi Mgr. V. P.

Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 21. jún 1999. Uznesením zo

16. augusta 1999 okresný súd spojil veci sp. zn. , a

do jedného konania vedeného pod sp. zn. .

Žalovaný 13. októbra 1999 písomne požiadal okresný súd o doplnenie zápisnice

z pojednávania, pretože podľa neho nezodpovedá prednesu strán (na pojednávaní osobne

prítomný žalovaný i jeho obhajca). Právny zástupca žalovaného ďalej 26. októbra 1999

požiadal okresný súd, aby vec postúpil krajskému súdu, pretože spojením vecí predmet

sporu presahuje 1 milión Sk, čo podľa neho zakladá vecnú príslušnosť krajského súdu.

Pojednávanie vo veci sa konalo 3. decembra 1999. Na tomto pojednávaní okresný

súd vysvetlil stranám neodôvodnenosť návrhu na postúpenie veci krajskému súdu. Žalovaný

na toto vysvetlenie reagoval námietkou zaujatosti, ktorú 23. decembra 1999 rozšíril na

všetkých sudcov okresného súdu.

Okresný súd 6. decembra 1999 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. V dôsledku doplňujúceho podania krajský súd vrátil spis okresnému

súdu ako predčasne predložený (po rozšírení námietky 23. decembra 1999), pretože

neobsahoval vyjadrenia všetkých sudcov okresného súdu. Medzitým žalovaný 31. decembra

1999 podal na okresnom súde protinávrh, na doplnenie ktorého ho okresný súd vyzval

25. februára 2000. Žalovaný doplnil svoj návrh 6. marca 2000. Ďalej žalovaný podal

21. marca 2000 na okresný súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

Okresný súd 5. apríla opätovne predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie

o námietke zaujatosti. Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. , že

sudcovia okresného súdu nie sú vylúčení z pojednávania a rozhodovania vo veci, a spis

vrátil okresnému súdu 19. mája 2000.

Okresnému súdu bolo 14. septembra 2000 doručené ďalšie písomné podanie

žalovaného. Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. november 2000, aj keď právny

zástupca žalovaného žiadal (so súhlasom žalovaného) pojednávanie odročiť pre

práceneschopnosť. Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 1. decembra 2000,

11. decembra 2000 a 10. januára 2001. Právny zástupca žalovaného oznámil 16. januára

2001 okresnému súdu, že bol hospitalizovaný, a žiadal vytýčiť termín pojednávania najskôr

na máj 2001. Žalovaný sa na pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil na 4. apríl 2001,

nedostavil z dôvodu práceneschopnosti. Na pojednávanie 25. apríla 2001 sa ospravedlnil

právny zástupca žalobcu z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na

19. september 2001 bolo odročené pre neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného na

27. september 2001. Právny zástupca žalobcu požiadal 26. septembra 2001 o odročenie

pojednávania, a preto bolo pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov a ich

právnych zástupcov na 9. november 2001. Toto pojednávanie bolo odročené na 3. december

2001 za účelom vyhodnotenia záverečných rečí.

Okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci sp. zn. (-227) na

pojednávaní 3. decembra 2001. Rozsudok vyhotovil 27. decembra 2001 a účastníkom ho

doručil 23. januára 2002.

Súdne konanie vo veci sp. zn. na okresnom súde skončilo vydaním

rozsudku 3. decembra 2001. Keďže navrhovateľ sa proti rozsudku odvolal, v tomto čase

krajský súd rozhoduje o jeho odvolaní (list podpredsedníčky okresného súdu doručený

ústavnému súdu 22. apríla 2002 a informácia okresného súdu z 20. júna 2002).

II.

Navrhovateľ sa svojím podnetom domáha vyslovenia porušenia jeho základného

práva upraveného v , podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj vyslovenia porušenia jeho práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o podnetoch namietajúcich porušenie základného práva

podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,

v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno

dosiahnuť len právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ ().

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prerokovanie vecí v primeranej lehote“,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a podľa dohovoru, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným

súdom bola žaloba zo 14. februára 1997 o neplnenie povinností z uzavretej zmluvy o dielo

smerujúca voči navrhovateľovi ako žalovanému, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty (vedená

na okresnom súde pod sp. zn. , od 18. marca 1997 pod sp. zn.

a po podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu od 23. mája 1997 pod sp. zn.

), ďalšia žaloba voči navrhovateľovi ako žalovanému z 20. februára 1998 na

zaplatenie zmluvnej pokuty za iné obdobie (vedená pod sp. zn. ), ako

aj určovacia žaloba navrhovateľa ako žalobcu podaná na okresnom súde 12. mája 1999

(vedená pod sp. zn. ), ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho záväzok

vyplývajúci zo zmluvy o dielo zanikol 15. augusta 1996. Tieto žaloby boli spojené na

spoločné konanie 16. augusta 1999. Podľa názoru ústavného súdu si povaha veci, aj

vzhľadom na uvedené spojenie viacerých návrhov, vyžadovala dokazovanie vyjadreniami

a výpoveďami žalobcov, žalovaného, svedkov, zaobstaraním a vyhodnotením listinných

dôkazov, a teda časovo náročnejší procesný postup v konaní. Ústavný súd však nepovažoval

vec právne a fakticky za zložitú.

2. Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred

súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru. Z hľadiska hodnotenia

uvedeného kritéria navrhovateľ, ktorý v konaní pred okresným súdom vystupoval ako

žalovaný, ovplyvnil dĺžku konania predovšetkým v období od októbra 1999 námietkou

nepríslušnosti súdu, námietkou zaujatosti rozšírenou na všetkých sudcov okresného súdu,

ako aj opakovanými žiadosťami (resp. žiadosťami svojho právneho zástupcu) o odročenie

pojednávaní.

Navrhovateľ žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 20. november 2000

z dôvodov neprítomnosti svojho právneho zástupcu a nezúčastnil sa na pojednávaní

4. apríla 2001 z dôvodov práceneschopnosti. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby

okresný súd v období od januára do mája 2001 nenariaďoval pojednávanie z dôvodov jeho

práceneschopnosti a tiež žiadal o odročenie pojednávaní nariadených v období po 25. apríli

2001 (19. september 2001, 27. september 2001, 9. november 2001 a 29. november 2001)

prevažne z dôvodov práceneschopnosti.

Ústavný súd zistil, že účastník konania (jeho právny zástupca) svojím správaním

ovplyvnil celkovú dĺžku konania vo veci, najmä v období po októbri 1999.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho

postupu došlo k porušeniu označených základných práv, ústavný súd zistil, že tomu tak nie

je. Výsledkom konania okresného súdu (napriek obdobiu nečinnosti okresného súdu od

konca januára 1998 do polovice marca 1999, ktoré tvorilo menej ako štvrtinu z celkového

obdobia, v ktorom okresný súd konal) bolo po štyroch rokoch a desiatich mesiacoch

rozhodnutie, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom v tomto čase rozhoduje súd

vyššieho stupňa.

Ústavný súd postup okresného súdu v uvedenom období vyhodnotil ako konanie,

ktoré predovšetkým v období od marca 1999 smerovalo k odstráneniu právnej neistoty

navrhovateľa v jeho veci, a teda ako také, ktoré nespôsobilo zbytočné prieťahy v konaní vo

veci sp. zn. .

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v období od 14. februára 1997 do

3. decembra 2001 (predovšetkým po 1. júni 1999) viac ako 10-krát nariadil a odročil

pojednávanie vo veci, okrem dvoch prípadov na žiadosť žalovaného, resp. jeho právneho

zástupcu.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že základné právo

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. nebolo

porušené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002