Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 4/02
PDF · 240.83 KB
No categories available
II. ÚS 4/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 4/02-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2002 vo veci
podnetu A. U., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B.,
vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97 takto
r o z h o d o l :
Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
19 Cb 64/97 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. júna 2001
doručené podanie A. U. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom S., označené ako „Podnet – návrh
na začatie konania“. Keďže navrhovateľ k svojmu podaniu nepripojil splnomocnenie pre
advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie pred ústavným súdom, ústavný
súd ho listom z 29. júna 2001 vyzval, aby mu takéto splnomocnenie predložil.
Na výzvu ústavného súdu navrhovateľ zaslal splnomocnenie na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom pre advokáta JUDr. B. S., Advokátska kancelária, B., ktoré
bolo doručené ústavnému súdu 10. júla 2001.
Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ namietal porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). K porušeniu
označených práv malo dôjsť postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97. Svoje tvrdenie opieral o nasledovné
skutočnosti:
„Žaloba spolu s návrhom na predbežné opatrenie bola podaná 14. 2. 1997. Prvé
pojednávanie sa uskutočnilo 21. 6. 1999, t. j. po vyše 2 rokoch. Tu treba dodať, že medzi
tým bolo vydané, aj keď protiprávne uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým nám bol
urobený ďalší neoprávnený zásah do našich práv, ktoré však v tomto podaní nemienim
veľmi rozvádzať... Posledné pojednávanie v predmetnej veci podotýkam, že zatiaľ len na
súde I. stupňa sa uskutočnilo 27. 4. 2001, a ďalšie bolo stanovené na 19. 9. 2001. Keď
zoberieme na zreteľ termín podania návrhu 14. 2. 1997 a vytýčené konanie 19. 9. 2001, tak
konanie (zatiaľ stále na I. stupni súdu) sa už naťahuje 4 roky a 7 mesiacov, pričom žalobca
za pomoci (možno povedať aj že za podpory súdu) aj keď neoprávnene, používa už vyše 4
a 1/ 2 roka naše finančné prostriedky vo výške 980.000, - Sk.“
Navrhovateľ na základe skutočností, ktoré uviedol, žiadal, aby „Ústavný súd SR
vyslovil, že konaním Okresného súdu Bratislava 3 v Bratislave sa porušujú moje základné
práva a ľudské slobody, ktoré sú garantované nie len našou ústavou podľa čl. č. 48 odst. 2
Ústavy SR, ale aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd –
čl. 6 v zmysle ktorých má každý právo, aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných
prieťahov“.
Keďže z podania navrhovateľa nevyplynulo, či vyčerpal sťažnosť na prieťahy
v konaní označeného súdu v zmysle ustanovení tretej časti zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o štátnej správe súdov“), ústavný súd vyzval navrhovateľa 7. decembra 2001, aby
preukázal splnenie tejto podmienky v lehote 60 dní od doručenia tejto výzvy.
Právny zástupca navrhovateľa v odpovedi na výzvu predložil „požadované doklady
na splnenie nevyhnutnej podmienky pre začatie konania o porušení práva“. Podľa neho
„z týchto dokladov jednoznačne vyplýva, že klient sa kvalifikovaným spôsobom domáhal
nápravy porušenia svojho práva zákonným inštančným postupom v zmysle Spravovacieho
poriadku súdov“. Prílohu jeho odpovede na výzvu tvorili kópie sťažností adresovaných
predsedovi okresného súdu z 25. októbra 1999 a 19. marca 2000, Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 14. novembra 1999 a z 5. februára 2001
a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. mája 2001 spolu s odpoveďami na
tieto sťažnosti.
Ústavný súd konštatoval, že sťažnosti sa týkali prešetrenia procesného postupu sudcu
v konaní, resp. prešetrenia sťažnosti v zmysle § 27 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej správe
súdov, obsahovo sa však (popri zdôvodnení námietky zaujatosti súdu v podaní
z 21. decembra 1999) čiastočne vzťahovali aj na namietané prieťahy v konaní,
resp. v konaniach súvisiacich (vec sp. zn. 35 C 31/97). Do úvahy vzal aj celkovú dĺžku
doterajšieho konania vo veci.
Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom
zasadnutí 31. januára 2002 a po zistení, že spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania podľa
§ 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a že nie sú dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol o jeho prijatí na ďalšie
konanie.
Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd výzvou zo 4. februára 2002
požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k vhodnosti ústneho pojednávania vo veci.
Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal aj navrhovateľovi.
Navrhovateľ v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 18. februára 2002
oznámil, že „v dostatočnom rozsahu vydokladoval svoje podanie, a podľa § 30, odst. 2
zákona č. 38/ 93 Z. z. netrváme na ústnom pojednávaní“.
Vyjadrenie predsedu okresného súdu z 22. februára 2002 k podnetu navrhovateľa bolo
ústavnému súdu doručené 28. februára 2002 a z jeho obsahu vyplynulo:
„Vec žalobcu DODO Cars – J. Č., S. proti žalovanému: ADUKO – A.U., Záhradnícka
ul. č. 1, Bratislava o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 821.076, - Sk napadla na tunajší
súd dňa 14. 2. 1997 a bola zaevidovaná pod sp. zn.: 1 Rob 20 97 po úprave sudcu zo dňa
18. 3. 1997 keďže vec bola zaevidovaná pôvodne pod sp. zn.: 19 Cb 34/97. Dňa 7. 4. 1997
bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý bol doručený 11. 4. 1997. Dňa 23. 4. 1997 bol vo
veci podaný rozpor. Dňa 28. 4. 1997 bolo vo veci vydané uznesenie o vyrúbení súdneho
poplatku za odpor doručené odporcovi dňa 2. 5. 1997. Dňa 3. 5. 1997 bol odpor spolu so
žiadosťou o vyjadrenie doručený žalobcovi. Dňa 12. 5. 1997 bolo doručené vyjadrenie
žalobcu k odporu. Dňa 14. 5. 1997 bol zaplatený súdny poplatok za odpor žalovaným. Dňa
23. 5. 1997 vec prevedená pod sp. zn.: 19 Cb 64/97 do oddelenia sudkyne JUDr. H. B. Dňa
18. 6. 1997 súdu doručené prevzatie zastúpenia žalovaného JUDr. K. Dňa 19. 6. 1997
návrh žalobcu doručovaný na vyjadrenie PZ žalovaného. Dňa 23. 9. 1997 vyjadrenie PZ
žalovaného. Dňa 24. 11. 1997 oznámenie vypovedania plnej moci žalovaného. Dňa 13. 1.
1998 späťvzatie návrhu na vydanie predbežného opatrenia predbežné opatrenie bolo
vylúčené na samostatné konanie pod sp. zn. Nc 503/97. Dňa 16. 1. 1998 súd zrušuje
uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré doručuje účastníkom konania dňa 26. 1. 1998. Dňa
15. 1. 1999 odvolanie plnomocenstva pre JUDr. T. Opatrením zo dňa 15. 3. 1999 Spr. 3022
99-18 vec pridelená Mgr. V. P. titulom preradenia JUDr. B. na vybavovanie
občianskoprávnej agendy. Dňa 1. 6. 1999 vytýčený termín pojednávania na 21. 6. 1999.
Termín odročený na neurčito s tým, že vo veci budú pripojené spisy 19 Cb 250/99 a 35 C
31/97. Dňa 16. 8. 1999 vydané uznesenie o spojení vecí sp. zn.: 19 Cb 64/97, 19 Cb 49/98,
19 Cb 250/99 na spoločné konanie pod sp. zn.: 19 Cb 64/97. Uznesenie doručené
účastníkom konania dňa 8. 9. 1999. Dňa 26. 10. 1999 žiadosť PZ žalovaného na
predloženie veci Krajskému súdu v Bratislave keďže po spojení vecí má ísť o vecnú
príslušnosť Krajského súdu. Dňa 22. 11. 1999 vytýčený termín pojednávania na deň: 3. 12.
1999. Na pojednávaní bola vznesená námietka zaujatosti a z tohto dôvodu bol termín
pojednávania odročený na neurčito. Dňa 6. 12. 1999 vec predložená Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Dňa 27. 12. 1999 námietka zaujatosti
rozšírená na celý Okresný súd Bratislava III. Dňa 24. 2. 2000 vec vrátená tunajšiemu súdu
na zabezpečenie vyjadrenia k námietke zaujatosti všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa 31.
12. 1999 vznesený vzájomný návrh zo strany žalovaného. Dňa 25. 2. 2000 výzva na
doplnenie vzájomného návrhu doručená PZ žalovaného 10. 3. 2000. Dňa 6. 3. 2000
doplnenie podaného protinávrhu zo strany žalovaného. Dňa 21. 3. 2000 návrh žalovaného
na zamietnutie časti žalovaného návrhu. Dňa 5. 4. 2000 opätovné predloženie spisu na
rozhodnutie o námietke Krajskému súdu s vyjadrením všetkých sudcov tunajšieho súdu. Dňa
19. 5. 2000 rozhodnutie o námietke doručené tunajšiemu súdu. Dňa 3. 11. 2000 vytýčený
termín pojednávania na deň: 20. 11. 2000. Termín pojednávania bol odročený na deň: 1.
12. 2000. Vzhľadom na žiadosť žalovaného odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti
jeho PZ. Pojednávanie odročené na 11. 12. 2000 za účelom dopočutia svedkov. 6. 12. –
zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh žalovaným. 8. 12. 2000 vyjadrenie PZ
žalobcu pojednávanie odročené na 10. 1. 2001 za účelom dopočutia svedka, doplnenia
vyjadrenia a doplatenia súdneho poplatku za vzájomný návrh Pojednávanie odročené na
22. 1. 2001. Dňa 17. 1. 2001 zrušený termín pojednávania z titulu PN sudcu. Dňa 21. 2.
2001 vytýčený termín pojednávania na 4. 4. 2001. Pojednávanie odročené na 25. 4. 2001 –
na dopočutie svedkov. Dňa 24. 4. 2001 súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania na
druhú polovicu mája 2001 z dôvodu PN zástupcu žalovaného. Pojednávanie odročené na
19. 9. 2001 z dôvodu PN zástupcu žalovaného. Pojednávanie odročené z dôvodu
neprítomnosti PZ žalovaného. 26. 9. 2001 PZ žalobcu požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu práceneschopnosti, pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov a ich
právnych zástupcov na termín: 9. 11. 2001. Pojednávanie odročené na termín 19. 11. 2001
za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie odročené na 3. 12. 2001 za účelom
vyhodnotenia záverečných rečí. Dňa 3. 12. 2001 vyhlásený rozsudok. Rozsudok vyhotovený
dňa 27. 12.2001 a doručený účastníkom konania dňa 23. 1. 2002. Dňa 28. 1. 2002 podané
odvolanie. 4. 2. 2002 doručovanie odvolania protistrane na vyjadrenie a výzva na
zaplatenie súdneho poplatku.
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že vo veci sudca konal plynule a primerane k počtu
vecí nachádzajúcich sa v jeho senáte. Za sledované obdobie sudca Mgr. P. vybavoval
v priemere 513 nevybavených a 431 nerozhodnutých vecí. Veľkosť jeho oddelenia vo vzťahu
k ostatným sudcom bola najnižšia. V predmetnej veci došlo k výmene osoby sudcu JUDr. B.
– Mgr. P. – JUDr. G. Pri každej zámene je nutnosťou vec preštudovať pričom k zámene
osôb došlo v celom oddelení nielen v konkrétnej veci. JUDr. B. bola preradená na
vybavovanie občianskoprávnej agendy. Celé jej oddelenie bolo prerozdelené medzi
ostatných Cb sudcov, Mgr. P. od 1. 1. 2002 vykonáva stáž na Krajskom súde v Bratislave
v dĺžke konania 1 rok a jeho agendu prevzal JUDr. G. V prílohe Vám predkladám
neprítomnosť Mgr. P. v rokoch 1999, 2000, 2001 na pracovisku formou fotokópie
absenčných kariet za roky 1999, 2000, 2001. V roku 2001 bol Mgr. P. dočasne pridelený
v mesiacoch máj, jún, október na Krajský súd v Bratislave. Keďže sa jednalo o trojmesačné
pridelenie – agendu Mgr. P. som neprerozdelil medzi ostatných sudcov, nakoľko nebol daný
dôvod na prerozdelenie agendy v zmysle ustanovenia § 2 vyhlášky č. 66/1992 Zb. v znení
neskorších noviel.
Dĺžka konania podľa môjho názoru je primeraná procesným podaniam účastníkov
konania ako i návrhom vzneseným v priebehu súdneho pojednávania. Tiež zložitosťou veci,
kedy nejde o jeden žalobný návrh, ale spojenie viacerých žalobných návrhov.“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že v označenej veci
netrvá na ústnom pojednávaní.
Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu
vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 zistil nasledovné skutočnosti.
Po doručení žaloby navrhovateľov okresnému súdu 14. februára 1997 okresný súd
vzhľadom na návrh na vydanie predbežného opatrenia vytýčil tento na samostatné konanie.
Rozhodnutím sp. zn. Nc 503/97 bol návrh na vydanie platobného rozkazu prevedený do
registra Rob. Okresný súd vydal 7. apríla 1997 platobný rozkaz pod č. 1 Rob 220/ 97, ktorý
bol doručený účastníkom 11. apríla 1997. Žalovaný podal 23. apríla 1997 odpor proti
platobnému rozkazu a okresný súd vyzval 28. apríla 1997 žalobcu, aby sa vyjadril k odporu
žalovaného. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril 12. mája 1997. V dôsledku odporu bol
spis prevedený do registra Cb. Okresný súd ďalej 10. júla 1997 vyzval žalovaného, aby sa
vyjadril k žalobe. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril 23. septembra 1997. Žalobca
neskôr – 13. januára 1998 – návrh na vydanie predbežného opatrenia vzal sčasti späť, čomu
okresný súd vyhovel 16. januára 1998 (o veci rozhodovala sudkyňa JUDr. Helena
Buchová). V období od konca januára 1998 do polovice marca 1999 okresný súd vo veci
nekonal v súvislosti s prerozdelením súdnej agendy vzhľadom na organizačné zmeny
v jeho práci.
Opatrením predsedu okresného súdu Spr. 3022/99 z 15. marca 1999 podľa § 2 ods. 2
a 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb.
o Spravovacom a rokovacom poriadku pre okresné s krajské súdy v znení neskorších
predpisov bol spis pridelený sudcovi Mgr. V. P.
Okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 21. jún 1999. Uznesením zo
16. augusta 1999 okresný súd spojil veci sp. zn. 19 Cb 64/97, 19 Cb 49/98 a 19 Cb 250/99
do jedného konania vedeného pod sp. zn. 19 Cb 64/97.
Žalovaný 13. októbra 1999 písomne požiadal okresný súd o doplnenie zápisnice
z pojednávania, pretože podľa neho nezodpovedá prednesu strán (na pojednávaní osobne
prítomný žalovaný i jeho obhajca). Právny zástupca žalovaného ďalej 26. októbra 1999
požiadal okresný súd, aby vec postúpil krajskému súdu, pretože spojením vecí predmet
sporu presahuje 1 milión Sk, čo podľa neho zakladá vecnú príslušnosť krajského súdu.
Pojednávanie vo veci sa konalo 3. decembra 1999. Na tomto pojednávaní okresný
súd vysvetlil stranám neodôvodnenosť návrhu na postúpenie veci krajskému súdu. Žalovaný
na toto vysvetlenie reagoval námietkou zaujatosti, ktorú 23. decembra 1999 rozšíril na
všetkých sudcov okresného súdu.
Okresný súd 6. decembra 1999 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. V dôsledku doplňujúceho podania krajský súd vrátil spis okresnému
súdu ako predčasne predložený (po rozšírení námietky 23. decembra 1999), pretože
neobsahoval vyjadrenia všetkých sudcov okresného súdu. Medzitým žalovaný 31. decembra
1999 podal na okresnom súde protinávrh, na doplnenie ktorého ho okresný súd vyzval
25. februára 2000. Žalovaný doplnil svoj návrh 6. marca 2000. Ďalej žalovaný podal
21. marca 2000 na okresný súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia.
Okresný súd 5. apríla opätovne predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie
o námietke zaujatosti. Krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 25 Nc Cob 90/00, že
sudcovia okresného súdu nie sú vylúčení z pojednávania a rozhodovania vo veci, a spis
vrátil okresnému súdu 19. mája 2000.
Okresnému súdu bolo 14. septembra 2000 doručené ďalšie písomné podanie
žalovaného. Okresný súd nariadil pojednávanie na 20. november 2000, aj keď právny
zástupca žalovaného žiadal (so súhlasom žalovaného) pojednávanie odročiť pre
práceneschopnosť. Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 1. decembra 2000,
11. decembra 2000 a 10. januára 2001. Právny zástupca žalovaného oznámil 16. januára
2001 okresnému súdu, že bol hospitalizovaný, a žiadal vytýčiť termín pojednávania najskôr
na máj 2001. Žalovaný sa na pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil na 4. apríl 2001,
nedostavil z dôvodu práceneschopnosti. Na pojednávanie 25. apríla 2001 sa ospravedlnil
právny zástupca žalobcu z dôvodu práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na
19. september 2001 bolo odročené pre neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného na
27. september 2001. Právny zástupca žalobcu požiadal 26. septembra 2001 o odročenie
pojednávania, a preto bolo pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov a ich
právnych zástupcov na 9. november 2001. Toto pojednávanie bolo odročené na 3. december
2001 za účelom vyhodnotenia záverečných rečí.
Okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 (19 Cb 64/97-227) na
pojednávaní 3. decembra 2001. Rozsudok vyhotovil 27. decembra 2001 a účastníkom ho
doručil 23. januára 2002.
Súdne konanie vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 na okresnom súde skončilo vydaním
rozsudku 3. decembra 2001. Keďže navrhovateľ sa proti rozsudku odvolal, v tomto čase
krajský súd rozhoduje o jeho odvolaní (list podpredsedníčky okresného súdu doručený
ústavnému súdu 22. apríla 2002 a informácia okresného súdu z 20. júna 2002).
II.
Navrhovateľ sa svojím podnetom domáha vyslovenia porušenia jeho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj vyslovenia porušenia jeho práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o podnetoch namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,
v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno
dosiahnuť len právoplatným... rozhodnutím. Nestačí, ak štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prerokovanie vecí v primeranej lehote“,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01).
Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 dohovoru, ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3).
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným
súdom bola žaloba zo 14. februára 1997 o neplnenie povinností z uzavretej zmluvy o dielo
smerujúca voči navrhovateľovi ako žalovanému, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty (vedená
na okresnom súde pod sp. zn. 19 Cb 34/97, od 18. marca 1997 pod sp. zn. 1 Rob 220/97
a po podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu od 23. mája 1997 pod sp. zn.
19 Cb 64/97), ďalšia žaloba voči navrhovateľovi ako žalovanému z 20. februára 1998 na
zaplatenie zmluvnej pokuty za iné obdobie (vedená pod sp. zn. 19 Cb 49/98), ako
aj určovacia žaloba navrhovateľa ako žalobcu podaná na okresnom súde 12. mája 1999
(vedená pod sp. zn. 19 Cb 250/99), ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že jeho záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o dielo zanikol 15. augusta 1996. Tieto žaloby boli spojené na
spoločné konanie 16. augusta 1999. Podľa názoru ústavného súdu si povaha veci, aj
vzhľadom na uvedené spojenie viacerých návrhov, vyžadovala dokazovanie vyjadreniami
a výpoveďami žalobcov, žalovaného, svedkov, zaobstaraním a vyhodnotením listinných
dôkazov, a teda časovo náročnejší procesný postup v konaní. Ústavný súd však nepovažoval
vec právne a fakticky za zložitú.
2. Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred
súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru. Z hľadiska hodnotenia
uvedeného kritéria navrhovateľ, ktorý v konaní pred okresným súdom vystupoval ako
žalovaný, ovplyvnil dĺžku konania predovšetkým v období od októbra 1999 námietkou
nepríslušnosti súdu, námietkou zaujatosti rozšírenou na všetkých sudcov okresného súdu,
ako aj opakovanými žiadosťami (resp. žiadosťami svojho právneho zástupcu) o odročenie
pojednávaní.
Navrhovateľ žiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 20. november 2000
z dôvodov neprítomnosti svojho právneho zástupcu a nezúčastnil sa na pojednávaní
4. apríla 2001 z dôvodov práceneschopnosti. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby
okresný súd v období od januára do mája 2001 nenariaďoval pojednávanie z dôvodov jeho
práceneschopnosti a tiež žiadal o odročenie pojednávaní nariadených v období po 25. apríli
2001 (19. september 2001, 27. september 2001, 9. november 2001 a 29. november 2001)
prevažne z dôvodov práceneschopnosti.
Ústavný súd zistil, že účastník konania (jeho právny zástupca) svojím správaním
ovplyvnil celkovú dĺžku konania vo veci, najmä v období po októbri 1999.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho
postupu došlo k porušeniu označených základných práv, ústavný súd zistil, že tomu tak nie
je. Výsledkom konania okresného súdu (napriek obdobiu nečinnosti okresného súdu od
konca januára 1998 do polovice marca 1999, ktoré tvorilo menej ako štvrtinu z celkového
obdobia, v ktorom okresný súd konal) bolo po štyroch rokoch a desiatich mesiacoch
rozhodnutie, proti ktorému bolo podané odvolanie, o ktorom v tomto čase rozhoduje súd
vyššieho stupňa.
Ústavný súd postup okresného súdu v uvedenom období vyhodnotil ako konanie,
ktoré predovšetkým v období od marca 1999 smerovalo k odstráneniu právnej neistoty
navrhovateľa v jeho veci, a teda ako také, ktoré nespôsobilo zbytočné prieťahy v konaní vo
veci sp. zn. 19 Cb 64/97.
Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v období od 14. februára 1997 do
3. decembra 2001 (predovšetkým po 1. júni 1999) viac ako 10-krát nariadil a odročil
pojednávanie vo veci, okrem dvoch prípadov na žiadosť žalovaného, resp. jeho právneho
zástupcu.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností uzavrel, že základné právo
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cb 64/97 nebolo
porušené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júla 2002