Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 119/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2002

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka

a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť M. Z., trvale bytom Š., prechodne bytom L.,

zastúpeného advokátom Mgr. S. Ď., L., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

ustanovením postupom Okresného súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Okresným súdom Banská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. Z. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia 8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) advokátovi

Mgr. S. Ď., Advokátska kancelária, L.

5. Sťažnosti M. Z. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta

2002 doručená sťažnosť M. Z., trvale bytom Š., prechodne bytom L. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného (ďalej

len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 21. augusta 2002 nevyhovel

žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu. Sťažovateľ svoju sťažnosť

doplnil a predložil aj plnú moc na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom udelenú advokátovi Mgr. S. Ď., Advokátska kancelária, L.

Ústavný súd uznesením zo 16. októbra 2002 prijal sťažnosť na ďalšie konanie,

pretože spĺňala všetky náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Sťažovateľ uviedol, že svojím návrhom z 19. júna 1996 vedeným na okresnom

súde pod sp. zn. sa domáhal súdnej ochrany vo veci určenia vlastníckeho

práva k pozemkovým nehnuteľnostiam. Na základe výzvy okresného súdu svoje

podanie doplnil cestou Okresného súdu v Lučenci 5. februára 1997. Na základe návrhu

a jeho doplnenia bol toho názoru, že podanie spĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia

a . Na základe tejto skutočnosti

sa domnieval, že okresný súd konanie nezastavil. Okresný súd napriek písomným aj

ústnym urgenciám ďalej vo veci nekonal.

Dňa 2. februára 2002 podal sťažovateľ sťažnosť predsedníčke okresného súdu,

ale ani využitím tohto právneho prostriedku ochrany sa svojho práva nedomohol

a o vybavení sťažnosti nebol písomne vyrozumený. Na základe týchto skutočností je

toho názoru, že zo strany okresného súdu došlo k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného .

Sťažovateľ uviedol, že došlo k viac ako päť a pol ročným prieťahom od posledného

úkonu, a preto sa podľa v spojení s ustanovením

dožaduje primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

500 000 Sk ako náhrady jeho nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Opodstatnenosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia vidí

v samotnom porušenom práve, ktoré tvorí základ právneho štátu, štátu so

zvrchovanosťou zákona a vládou práva, ku princípom ktorého sa naša republika aj na

základe nepochybne prihlásila.

Zo subjektívneho hľadiska prelínajúceho sa s objektívnym hľadiskom má na

zreteli jemu spôsobenú ujmu v narušení jeho dôvery v súdnu moc spôsobenú

konkrétne nečinnosťou súdu. Dlhšie trvajúca právna neistota vyvolala tlak na

sťažovateľa umocnený jeho nepriaznivými ochoreniami (cukrovka a iné), ktoré sa

môžu neočakávane zhoršiť, pričom uvedený psychický tlak samozrejme negatívne

vplýva na podstatu ochorenia sťažovateľa. Navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že:

„1. v konaní sp. zn.: pred Okresným súdom v Banskej Bystrici bolo

nečinnosťou Okresného súdu v Banskej Bystrici porušené základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené ust. čl. 48 ods. 2 siedmeho

oddielu druhej hlavy .

2. prikazuje Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby začal vo veci sp. zn.:

konať podľa príslušných ustanovení .

3. priznáva M. Z., trvale bytom Š., prechodne bytom L., sťažovateľovi, ktorého

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

siedmeho oddielu druhej hlavy bolo porušené

nečinnosťou Okresného súdu v Banskej Bystrici primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 500.000,- Sk.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 12. novembra 2002 právny zástupca

sťažovateľa doplnil podanie tak, že súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Súčasne žiadal zaviazať okresný súd podľa

k úhrade trov konania vo výške 8 040 Sk (za dva úkony právnej pomoci a dva režijné

paušály). Uviedol, že sťažovateľ nie je schopný uhrádzať trovy konania z dôvodu, že

je ťažko zdravotne postihnutý, podobne i jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej

domácnosti. V prílohe doložil kópie rozhodnutí Krajského úradu v Banskej Bystrici

sp. zn. a Okresného súdu v Lučenci sp. zn. B 2001/16821, ktoré

potvrdzujú ťažké zdravotné poškodenie sťažovateľa a jeho manželky.

Na základe výzvy ústavného súdu sa 30. októbra 2002 k veci vyjadrila

predsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že vec je vedená na okresnom súde pod

sp. zn. a predložila chronológiu úkonov vo veci.

Dňa 19. júna 1996 podal sťažovateľ „návrh na súdne prerokovanie vo veci

dedičstva, v ktorom žiadal: 1/ odstrániť prieťahy bývalého Štátneho notárstva

v dedičskom konaní; 2/ vydržanie podľa § 134 ods. 1, 4 z. č. 40/64 Zb.“

Pretože tento návrh nespĺňal náležitosti riadneho návrhu v zmysle § 42 ods. 3

a , bola vec zapísaná do súdneho registra

nejasných alebo neúplných podaní pod sp. zn. .

Dňa 9. septembra 1996 podal žiadateľ (v konaní pred ústavným súdom

sťažovateľ) okresnému súdu urgenciu na „prieťah notára v dedičskom konaní“.

Dňa 5. februára 1997 okresný súd vyzval žiadateľa na úpravu podania

z 19. júna 1996 v zmysle príslušných ustanovení ,

pričom mu stanovil 25-dňovú lehotu na doplnenie podania.

Žiadateľ na túto výzvu reagoval svojím podaním z 11. februára 1997, v ktorom

žiadal o obnovu dedičského konania.

Pretože toto podanie opätovne nespĺňalo požiadavky návrhu na začatie súdneho

konania, okresný súd 22. apríla 1997 požiadal Okresný súd v Lučenci o výsluch

žiadateľa s tým, aby ho poučil o návrhu v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, resp. spísal so žiadateľom návrh na začatie konania.

Dňa 9. mája 1997 bol výsluch na Okresnom súde v Lučenci uskutočnený, kde

žiadateľ čiastočne návrh doplnil.

Dňa 15. mája 1997 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 23. februára 1998 podal žiadateľ urgenciu súdneho pojednávania.

V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu navrhla upustiť od

ústneho pojednávania o prijatom návrhu, pretože od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

().

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor,

podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom

navrhovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu (inú právnu)

ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces z toho dôvodu, že všeobecný súd nekonal

spôsobom ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky

právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (,

a iné).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia

základného práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania

účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. ,

).

V posudzovanom konaní podal sťažovateľ podanie označené ako „Návrh na

súdne prerokovanie vo veci dedičstva“. Okresný súd uvedené podanie prijal 19. júna

1996 a zaevidoval pod sp. zn. . Sťažovateľ k nemu priložil prílohy

označené číslom 2 až 15, spolu 21 strán textu.

Dňa 10. septembra 1996 sťažovateľ urgoval vybavenie veci (č. l. 29 spisu), na

ktorú mu bolo listom z 5. februára 1997 oznámené, že návrh neobsahuje náležitosti

riadneho návrhu na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. V závere výzvy bola sťažovateľovi uložená lehote 25 dní na

doplnenie konania s tým, že inak okresný súd podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku konanie zastaví.

Sťažovateľ reagoval novým návrhom z 11. februára 1997. Listom z 22. apríla

1997 okresný súd požiadal Okresný súd v Lučenci o predvolanie sťažovateľa

a spísanie návrhu s ním.

Dňa 9. mája 1997 bol sťažovateľ vypočutý, pričom doplnil svoj návrh.

O výsluchu bol spísaný záznam pod sp. zn. Okresného súdu v Lučenci . Spis

bol vrátený Okresnému súdu v Banskej Bystrici 15. mája 1997.

Dňa 24. februára 1998 sťažovateľ urgoval konanie vo veci. Od 15. mája 1997,

keď bol spis vrátený, nebol vykonaný žiadny úkon. V spise sa nenachádzajú ani listy

sťažnosti z 1. marca 1999 a 2. februára 2002, hoci sťažovateľ predložil aj kópie

podacích lístkov opatrené poštovou pečiatkou.

Nečinnosť okresného súdu v období od 15. mája 1997 doposiaľ ústavný súd

hodnotí ako zbytočné prieťahy vo veci (5 a pol roka). Uvedené obdobie nečinnosti

okresného súdu (spolu 5 a pol roka) malo výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania

a v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej nečinnosť súdu je

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(), ich treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48

ods. 2 . Existenciu uvedeného obdobia, v ktorom okresný súd vo veci nekonal,

potvrdzuje spis tohto súdu sp. zn. bez toho, aby sa predsedníčka

okresného súdu k veci vyjadrila a uznala alebo neuznala vzniknuté prieťahy. V spise

sa nenachádzajú ani sťažnosti, ktoré sťažovateľ predložil ústavnému súdu spolu

s podacími lístkami.

Ústavný súd nie je oprávnený skúmať správnosť postupu okresného súdu vo

veci samej, ako ani posúdiť návrh, prípadne jeho zákonný obsah. Uvedené skutočnosti

svedčia o tom, že okresný súd nekonal plynulo a dôsledne v záujme efektívneho

a rýchleho odstránenia právnej neistoty sťažovateľa. Prevažnú časť obdobia od

podania návrhu tvorí obdobie nečinnosti, ktoré nemožno hodnotiť ináč ako zbytočné

prieťahy okresného súdu. Ústavný súd teda vyslovil porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle .

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 500 000 Sk, čo odôvodnil tým, že stav právnej neistoty nepriaznivo vplýva aj

na jeho zdravotný stav, keďže je uznaný ako 60 % invalidný dôchodca.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ustanovenia má primerané finančné

zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Súčasťou zadosťučinenia je aj samotné deklarovanie porušenia jeho práv, ako aj

príkaz ústavného súdu okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

Pretože porušenie základných práv sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil,

nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu

deklarujúci toto porušenie, ako aj jeho príkaz okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu

konania postupoval bez zbytočných prieťahov, nemožno vzhľadom na okolnosti

prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,

keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody ().

Ústavný súd v tomto prípade považoval za primerané priznať sumu 50 000 Sk.

Táto suma zohľadňuje jednak dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (päť a pol roka)

a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla v dôsledku obáv

o ochranu jeho práv, ako aj zdravotných problémov s tým spojených.

Podľa ustanovenia môže ústavný súd

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho

trovy.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej

pomoci po 3 900 Sk (§ 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb - ďalej len „vyhláška“) a dva režijné paušály po 120 Sk (§ 19 ods. 3

vyhlášky), spolu 8 040 Sk.

Sťažovateľ bol v konaní úspešný, preto ústavný súd zaviazal okresný súd,

aby uhradil trovy konania, ktoré boli vypočítané podľa vyhlášky, a to v lehote do 15

dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti ústavný súd návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002