Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 24/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. A.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd, ako aj

pre namietané porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. mája 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2002 doručená sťažnosť Ing. M. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. P. A., Advokátska kancelária, B., ktorou namietal porušenie jeho

základných práv podľa (ďalej len „“) a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj porušenie jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho uznesením sp. zn.

z 28. mája 2002.

Uvedeným rozhodnutím zrušil najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -90 zo 14. marca 2001 spolu s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II

č. k. -46 zo 14. mája 1999 a zastavil konanie v právnej veci vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. , v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca domáhal určenia

neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej 23. mája 1993 medzi žalovanými (SZZ – ZO – L., B.

a Ing. N. H., rodenou K.), týkajúcej sa nájmu časti pozemku v katastrálnom území V., č. p.

2

806/3, diel 23, o výmere 288 m. Najvyšší súd tak rozhodol v dovolacom konaní na základe

dovolania sťažovateľa zo 6. augusta 2001 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-90 zo 14. marca 2001, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu

Bratislava II č. k. -46 zo 14. mája 1999 tak, že sa žaloba zamieta (Okresný súd

Bratislava II ako súd prvého stupňa žalobe sťažovateľa vyhovel).

Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. a následne (v druhom stupni) na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. je postihnuté zmätočnosťou v zmysle § 237 písm. d)

(ďalej len „OSP“), pretože v uvedenej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo.

Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré sťažovateľ v konaní pred

ústavným súdom napáda, uviedol, že právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie

predstavuje vždy prekážku veci právoplatne rozhodnutej ( ) pre žalobu na

určenie v tej istej veci, a to z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená – hoci aj ako

otázka prejudiciálna (predbežná) – existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu

alebo práva, z ktorého bol žalovaný nárok na plnenie. Žalobca (v konaní pred ústavným

súdom sťažovateľ) nemohol preto cestou žaloby o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy

z 23. mája 1993 zhojiť to, čo nedosiahol v predchádzajúcom spore na plnenie (vedenom pod

sp. zn. ), v ktorom ako obranu tiež vzniesol námietku jej neplatnosti, ktorú však

súdy neakceptovali, ba práve naopak, vyvodili z nej, pre terajšiu žalovanú v 2. rade, nárok

na ochranu nájomného vzťahu v zmysle .

Sťažovateľ namietal, že najvyšší súd ako orgán verejnej moci uvedeným uznesením

porušil jeho základné právo na „spravodlivé konanie a na súdnu ochranu“, pretože podľa

jeho názoru (vychádzajúc z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia) „nerozhodoval s ohľadom

na zákon a skutkový stav“.

Najvyšší súd podľa sťažovateľa nesprávne posúdil, kto bol účastníkom konania

o jednotlivých nárokoch uplatnených v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , a nezaoberal sa ani otázkou, na akom skutkovom základe bola

posudzovaná platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi SZZ – ZO – L., B. a Ing. N. H.,

rodenou K. V dôsledku toho následne pochybil, ak sa nezaoberal podaným dovolaním

z vecnej stránky, t. j. nerozhodol o tom, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo vydané v rozpore so zákonom alebo nie.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom rozhodol: „Konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a právoplatným

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. mája 2002 č. k. ,

ktorým rozsudok Krajského súdu spolu s rozsudkom Okresného súdu v Bratislave II zo

14. mája 1999, č. k. -46 boli zrušené a konanie zastavené, boli porušené práva

Ing. M. M. podľa , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a to tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nesprávne hodnotil vykonané dôkazy

a skutkový stav, nerozhodol o podanom dovolaní podľa § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a nedostatočne odôvodnil svoje uznesenie zo dňa 28. mája 2002 tak ako mu to

ukladá , preto, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2002

č. k. sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal v konaní pred ústavným súdom porušenie svojho práva na súdnu

ochranu ( a listiny), ako aj porušenie práva podľa

ods. 1 dohovoru, a to na základe skutočnosti, že najvyšší súd na základe jeho dovolania

zo 6. augusta 2001 zrušil rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu a konanie,

v ktorom mal sťažovateľ procesné postavenie žalobcu, podľa v spojení

s a zastavil.

Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že zásah do svojich základných práv vidí

predovšetkým v tom, ako najvyšší súd vyhodnotil dôkazy vykonané v priebehu konania

o jeho žalobe, a v spôsobe, akým zistený skutkový stav právne posúdil.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil

právny názor, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou (). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by

mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , a ).

Po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. mája 2002 dospel ústavný súd k záveru, že najvyšší súd svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil. Najvyšší súd uviedol, ktoré skutočnosti považoval na základe vykonaného

dokazovania za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval, a odôvodnil aj použitie príslušných ustanovení právnych

predpisov, podľa ktorých zistený skutkový stav posúdil.

Ústavný súd sa nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery najvyššieho súdu

v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, čo

by zakladalo jeho právomoc konať vo veci. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so závermi

najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva

sťažovateľa na súdnu ochranu ( , listiny) alebo k záveru

o porušení jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ani z námietky sťažovateľa, že Ing. N. H., rodená K., sa v konaní sp. zn.

domáhala voči SZZ – ZO – L., B. umožnenia vstupu a nerušeného užívania záhrady

nachádzajúcej sa na časti pozemku v katastrálnom území V., č. p. 806/3, diel 23, o výmere

2

288 m, ktorý bol predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi

23. mája 1993, a voči sťažovateľovi vypratania uvedenej nehnuteľnosti, nemožno vyvodiť

záver o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia najvyššieho súdu.

Samotná skutočnosť, že procesná formulácia nárokov uplatnených Ing. N. H.,

rodenou K., ako žalobkyňou v konaní sp. zn. voči SZZ – ZO – L., B. a voči

sťažovateľovi nebola identická a že výroky rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 2. júna 1997 nezaväzovali sťažovateľa a SZZ – ZO – L., B. rovnako,

nespochybňuje závery najvyššieho súdu, že uvedené nároky boli uplatnené na rovnakom

skutkovom základe a z rovnakého právneho dôvodu, ktorým bolo Ing. N. H., rodenou K.,

uplatňované právo predmet nájmu na základe nájomnej zmluvy z 23. mája 1993 užívať, a že

otázka platnosti uvedenej zmluvy bola preto právne významná tak pokiaľ ide o jej nárok

uplatňovaný voči SZZ – ZO – L., B., ako aj vo vzťahu k nároku uplatňovanému voči

sťažovateľovi.

Záver o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia najvyššieho

súdu nemožno vyvodiť ani z námietky sťažovateľa, podľa ktorej nároky uplatnené

v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a

neplynuli z rovnakého skutkového stavu.

Sťažovateľ síce v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

uviedol nové skutočnosti, ktorými odôvodňoval námietku neplatnosti nájomnej

zmluvy medzi žalovanými (SZZ – ZO – L., B. a Ing. N. H., rodenou K.) z 23. mája 1993,

vznesenú aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

uvedené skutočnosti sa však týkali skutkových okolností existujúcich už v čase pôvodného

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Nešlo teda

o nové skutkové okolnosti, ku ktorým by došlo až neskôr a ktoré by menili pôvodný

skutkový stav, pokiaľ ide o posudzované nároky.

Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní

podľa sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2003