Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 64/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. N., bytom K., zastúpeného advokátom Mgr. D. L.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. N. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2003 doručená sťažnosť Ing. R. N., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. D. L., Advokátska kancelária, B., v ktorej namietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ podal 2. septembra 1997 na okresnom súde žalobu proti žalovanému W.

H., spol. s r. o., so sídlom B. o určenie neplatnosti zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej

dobe.

Prvé úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci vykonal podľa neho okresný súd až

29. októbra 1998, keď vo veci konajúca sudkyňa nariadila vyzvať žalovaného, aby sa

vyjadril k žalobe. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným okresnému súdu

20. novembra 1998. Sťažovateľ podal 24. júna 1999 prostredníctvom svojho právneho

zástupcu sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov. Podpredseda okresného súdu vo svojej odpovedi na uvedenú sťažnosť

konštatoval existenciu prieťahov v konaní. Okresný súd vyzval 9. augusta 1999 sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov žaloby, čo sťažovateľ splnil 20. septembra 1999. Následne sa

konali vo veci tri pojednávania, a to 27. októbra 1999 (vytýčené úpravou sudkyne

z 5. augusta 1999), 26. júna 2002 a 25. septembra 2002. Z dôvodov prieťahov v konaní

spôsobených nečinnosťou okresného súdu uzatvorili sporové strany 22. októbra 2002

dohodu o sporných nárokoch, aby sa tak vyhli pokračovaniu súdneho sporu, ktorý

vykazoval znaky neefektívnosti a v dohľadnej dobe nebolo možné uvažovať o jeho skorom

ukončení. Následne na to vzal sťažovateľ svoju žalobu z 2. septembra 1997 späť, na základe

čoho okresný súd uznesením č. k. -78 z 31. októbra 2002, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 3. decembra 2002, konanie zastavil.

Sťažovateľ namieta, že dĺžka uvedeného konania v predmetnej veci (viac ako 5

rokov) nie je ničím odôvodniteľná, a to najmä pokiaľ ide o obdobia od 2. septembra 1997

do 29. októbra 1998 (14 mesiacov), od 20. novembra 1998 do 5. augusta 1999 (9 mesiacov)

a od 24. novembra 1999 do 26. júna 2002 (19 mesiacov), čo podľa sťažovateľa predstavuje

obdobie 42 mesiacov, ktoré možno označiť ako zbytočné prieťahy v uvedenom konaní

z celkovej dĺžky 52,5 mesiaca jeho trvania.

Na základe vyššie uvedených tvrdení sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

o jeho sťažnosti takto rozhodol: „V konaní medzi žalobcom Ing. R. N., bytom K.

a žalovaným W. H. spol. s r. o., so sídlom B. o určenie neplatnosti zrušenia pracovného

pomeru v skúšobnej dobe, vedenej okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. ,

bolo nekonaním Okresného súdu Bratislava III. porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov uvedené v Slovenskej

republiky;

Sťažovateľ má právo na primerané zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún);

Sťažovateľ má právo na náhradu trov konania.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

postupom (nečinnosťou) okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie

v tomto čase ešte trvalo (, ).

Z tvrdení sťažovateľa uvedených v sťažnosti, ako aj z listinných dôkazov, ktoré k nej

pripojil, vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. bolo

zastavené uznesením okresného súdu č. k. -78 z 31. októbra 2002, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 3. decembra 2002. Sťažnosť sťažovateľa z 29. januára 2003 bola

ústavnému súdu zaslaná v ten istý deň (29. januára 2003) a doručená 3. februára 2003.

Sťažovateľ sa teda ústavnej ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov domáhal až v čase, keď k porušovaniu označeného základného

práva už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003

Odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka

1. Pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. z 26. februára 2003, ktorým bola

odmietnutá ako oneskorene podaná sťažnosť Ing. R. N. (ďalej len „sťažovateľ“) pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , pretože nesúhlasím ani

s výrokom tohto uznesenia a ani s jeho odôvodnením.

2. a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „) poznajú tieto formy, ktorými

môže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd:

- právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah [ prvá veta ; ;

§ 50 ods. 1 písm. b) a ods. 2; § 52 ods. 2 a 3; § 53 ods. 3; § 54; § 56 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona

o ústavnom súde],

- nečinnosť [ druhá veta ; ].

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Označené ustanovenie spája lehotu dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému

súdu s právoplatnosťou rozhodnutia, s oznámením opatrenia alebo s upovedomením o inom

zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľa. Túto lehotu však treba vymedziť aj vo

vzťahu k nečinnosti, ktorá je špecifickou formou porušenia základných práv a slobôd.

Pri základnom práve na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

ide o nečinnosť (zbytočné prieťahy) v rámci konania štátneho orgánu vrátane súdu.

Významným je preto vlastne konanie poznačené nečinnosťou. Označené základné právo sa

realizuje zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba

domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr.

a ), resp. vydaním takéhoto rozhodnutia v primeranej lehote (napr.

).

Konanie poznačené nečinnosťou je ústavný problém, ktorý môže byť aktuálny už

v priebehu konania. Nečinnosť ako ústavná vada konania môže mať význam k časti konania

a tiež ku konaniu ako celku (do jeho právoplatného skončenia). Skončenie konania

právoplatným rozhodnutím má preto z hľadiska lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3

taký istý význam ako právoplatnosť rozhodnutia, oznámenie

opatrenia alebo upovedomenie o inom zásahu, to znamená, že môže byť právnou

skutočnosťou, od ktorej táto lehota začína plynúť. Napokon, keď možno nečinnosť ako

ústavnú vadu časti konania namietať na ústavnom súde už v priebehu konania, niet dôvodu,

aby nebolo možné namietať na ústavnom súde aj nečinnosť ako ústavnú vadu celého

konania (logicky len po jeho skončení) v lehote dvoch mesiacov od jeho právoplatného

skončenia.

3. Na základe uvedeného preto podľa môjho názoru v tomto prípade sťažnosť

podaná na pošte 29. januára 2003, ktorou bolo namietané porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa v súdnom konaní, ktoré

právoplatne skončilo 3. decembra 2002, bola podaná v lehote dvoch mesiacov podľa § 53

ods. 3 a keďže sťažnosť spĺňala aj ostatné všeobecné a osobitné

zákonné náležitosti, mala byť pri predbežnom prerokovaní prijatá na ďalšie konanie.

V Košiciach 26. februára 2003