Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 167/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2003 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť P. K., bytom S., zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou

namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným

súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. po 22. máji 2000,

a takto

r o z h o d o l :

Právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. po 22. máji 2000 p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2002 doručená sťažnosť P. K., bytom S., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného

advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom

v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd 13. novembra 2002 prijal sťažnosť navrhovateľa na ďalšie konanie

uznesením sp. zn. v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. od 22. mája 2000, t. j. odo dňa doručenia nálezu ústavného súdu č. k.

-30 okresnému súdu, ktorým už raz bolo rozhodnuté o porušení vyššie

uvedených práv v tomto konaní.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo

vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho

pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril

k sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 17. januára 2003. Podal v ňom

chronológiu úkonov súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a uviedol, že podľa jeho

názoru od 22. mája 2000 nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia podpredsedu okresného

súdu a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh a stav

konania:

Predmetom konania je návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy

156 609, 49 Sk M. K.

Po doručení rozhodnutia ústavného súdu o porušení práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov okresný súd prvýkrát pojednával vo veci 26. júna 2000. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito, pretože k spisu bolo potrebné priložiť spis Exekútorského úradu

JUDr. J. K. v B. B. sp. zn. Ex 93/98. Okresný súd listom z 3. júla 2000 žiadal súdneho

exekútora o zapožičanie spisu a 11. októbra 2000 urgoval jeho zapožičanie. Exekútorský

úrad 25. júla 2000 listom oznámil okresnému súdu, že spis sp. zn. Ex 93/98 bol ešte

1. júna 2000 predložený okresnému súdu. Túto skutočnosť ešte raz potvrdil exekútorský

úrad 26. októbra 2000, a to formou úradného záznamu na okresnom súde. Okresný súd

1. marca 2001 vytýčil pojednávanie na 9. apríl 2001. Dňa 4. apríla 2001 bola okresnému

súdu doručená žiadosť JUDr. M. J. (právnej zástupkyne žalovanej) o odročenie

pojednávania určeného na 9. apríl 2001 a určenie nového termínu pojednávania po 30. apríli

2001. Pojednávanie, ktoré sa konalo 9. apríla 2001, bolo odročené na 3. máj 2001 z dôvodu

neprítomnosti účastníkov konania. Dňa 30. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené

ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní 3. mája

2001 s tým, že súhlasia, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Okresnému súdu oznámili,

že v plnom rozsahu sa pridržiavajú vyjadrenia z 2. apríla 2001. Žiadali žalobe vyhovieť

a priznať trovy vyčíslené vo vyjadrení z 2. apríla 2001. Na pojednávaní 3. mája 2001 bolo

vyhlásené uznesenie, ktorým okresný súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o náhradu

škody. Bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol, že súd návrh navrhovateľa

zamieta a účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Dňa 4. júna 2001 bolo

okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7

C 266/94 z 3. mája 2001. Okresný súd 6. júna 2001 uznesením uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Dňa 3. júla 2001 bol Krajskému súdu

v Banskej Bystrici predložený spis s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ.

Krajský súd 12. júla 2001 vytýčil pojednávanie na 22. august 2001. Na základe žiadosti

právnej zástupkyne navrhovateľa o zmenu termínu pojednávania určil krajský súd nový

termín pojednávania na 20. február 2002. Krajský súd na pojednávaní, ktoré sa konalo 20.

februára 2002, vyhlásil uznesenie, ktorým vrátil vec prvostupňovému súdu na rozhodnutie

o priznaní svedočného pre svedka P. M. a vydanie dopĺňacieho rozsudku o náhrade

preddavkových trov štátu. Dňa 7. marca 2002 bolo krajskému súdu doručené doplnenie

odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. . Krajský súd 27.

marca 2002 vrátil okresnému súdu spis bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní ako

predčasne predložený. Dňa 3. apríla 2002 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 7 C 266/94-

200 o priznaní svedočného svedkovi Mgr. P. M. a 11. júla 2002 predložil krajskému súdu

spis s opravným prostriedkom. Dňa 25. septembra 2002 sa konalo pojednávanie na

Krajskom súde v Banskej Bystrici. Na pojednávaní sa nezúčastnili účastníci konania a ich

právni zástupcovia. Právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Krajský

súd rozsudkom sp. zn. , ktorý bol okresnému súdu doručený 5. novembra

2002, potvrdil rozsudok okresného súdu.

III.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až

právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje

ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (, ,

a ďalšie).

Navrhovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred

podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní podľa o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci,

s ktorou sa obrátil na okresný súd.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS

79/97, ).

Pri kritériu „zložitosť veci“ ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade

skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné) relevantnú pre

rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o žalobnom návrhu na zaplatenie sumy

156 609, 49 Sk ústavný nehodnotil skutkovo a právne ako zložité konanie.

Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré

by bolo možné považovať za také, ktoré by prispeli k predĺženiu konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že v období od 26. júna 2000

(keď bolo odročené pojednávanie za účelom priloženia spisu) do 26. októbra 2000 boli

urobené zbytočné úkony súvisiace so zabezpečením spisu, pretože spis sp. zn. Ex 93/98

Exekútorského úradu JUDr. J. K. v Banskej Bystrici sa nachádzal na okresnom súde. Toto

obdobie však ústavný súd nepovažuje za zbytočné prieťahy v konaní, pretože obdobie

v trvaní štyroch mesiacov nie je prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie

zbytočných prieťahov v tomto konaní a porušenia základného práva navrhovateľa. Mimo

uvedeného obdobia konal okresný súd v zásade plynulo a jeho úkony neboli zjavne

neúčelné.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd nevyslovil porušenie práva navrhovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom

občianskoprávnom konaní, tak ako ho garantuje , a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd nerozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení ani iných

prostriedkoch nápravy, pretože rozhodnutie o nich sa viaže na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003