Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 167/02
PDF · 136.03 KB
No categories available
III. ÚS 167/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2003 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka
prerokoval sťažnosť P. K., bytom S., zastúpeného advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou
namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným
súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 266/94 po 22. máji 2000,
a takto
r o z h o d o l :
Právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Banskej
Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 266/94 po 22. máji 2000 p o r u š e n é
n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra
2002 doručená sťažnosť P. K., bytom S., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného
advokátkou prom. práv. J. K., S., ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom
v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 266/94.
Ústavný súd 13. novembra 2002 prijal sťažnosť navrhovateľa na ďalšie konanie
uznesením sp. zn. III. ÚS 167/02 v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Okresným súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 266/94 od 22. mája 2000, t. j. odo dňa doručenia nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 3/00-30 okresnému súdu, ktorým už raz bolo rozhodnuté o porušení vyššie
uvedených práv v tomto konaní.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo
vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho
pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Podpredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril
k sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 17. januára 2003. Podal v ňom
chronológiu úkonov súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 266/94 a uviedol, že podľa jeho
názoru od 22. mája 2000 nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti navrhovateľa, vyjadrenia podpredsedu okresného
súdu a hlavne spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 266/94 zistil nasledovný priebeh a stav
konania:
Predmetom konania je návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy
156 609, 49 Sk M. K.
Po doručení rozhodnutia ústavného súdu o porušení práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov okresný súd prvýkrát pojednával vo veci 26. júna 2000. Pojednávanie
bolo odročené na neurčito, pretože k spisu bolo potrebné priložiť spis Exekútorského úradu
JUDr. J. K. v B. B. sp. zn. Ex 93/98. Okresný súd listom z 3. júla 2000 žiadal súdneho
exekútora o zapožičanie spisu a 11. októbra 2000 urgoval jeho zapožičanie. Exekútorský
úrad 25. júla 2000 listom oznámil okresnému súdu, že spis sp. zn. Ex 93/98 bol ešte
1. júna 2000 predložený okresnému súdu. Túto skutočnosť ešte raz potvrdil exekútorský
úrad 26. októbra 2000, a to formou úradného záznamu na okresnom súde. Okresný súd
1. marca 2001 vytýčil pojednávanie na 9. apríl 2001. Dňa 4. apríla 2001 bola okresnému
súdu doručená žiadosť JUDr. M. J. (právnej zástupkyne žalovanej) o odročenie
pojednávania určeného na 9. apríl 2001 a určenie nového termínu pojednávania po 30. apríli
2001. Pojednávanie, ktoré sa konalo 9. apríla 2001, bolo odročené na 3. máj 2001 z dôvodu
neprítomnosti účastníkov konania. Dňa 30. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené
ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní 3. mája
2001 s tým, že súhlasia, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Okresnému súdu oznámili,
že v plnom rozsahu sa pridržiavajú vyjadrenia z 2. apríla 2001. Žiadali žalobe vyhovieť
a priznať trovy vyčíslené vo vyjadrení z 2. apríla 2001. Na pojednávaní 3. mája 2001 bolo
vyhlásené uznesenie, ktorým okresný súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby o náhradu
škody. Bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd rozhodol, že súd návrh navrhovateľa
zamieta a účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Dňa 4. júna 2001 bolo
okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7
C 266/94 z 3. mája 2001. Okresný súd 6. júna 2001 uznesením uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Dňa 3. júla 2001 bol Krajskému súdu
v Banskej Bystrici predložený spis s opravným prostriedkom, ktorý podal navrhovateľ.
Krajský súd 12. júla 2001 vytýčil pojednávanie na 22. august 2001. Na základe žiadosti
právnej zástupkyne navrhovateľa o zmenu termínu pojednávania určil krajský súd nový
termín pojednávania na 20. február 2002. Krajský súd na pojednávaní, ktoré sa konalo 20.
februára 2002, vyhlásil uznesenie, ktorým vrátil vec prvostupňovému súdu na rozhodnutie
o priznaní svedočného pre svedka P. M. a vydanie dopĺňacieho rozsudku o náhrade
preddavkových trov štátu. Dňa 7. marca 2002 bolo krajskému súdu doručené doplnenie
odvolania navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 266/94. Krajský súd 27.
marca 2002 vrátil okresnému súdu spis bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní ako
predčasne predložený. Dňa 3. apríla 2002 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 7 C 266/94-
200 o priznaní svedočného svedkovi Mgr. P. M. a 11. júla 2002 predložil krajskému súdu
spis s opravným prostriedkom. Dňa 25. septembra 2002 sa konalo pojednávanie na
Krajskom súde v Banskej Bystrici. Na pojednávaní sa nezúčastnili účastníci konania a ich
právni zástupcovia. Právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Krajský
súd rozsudkom sp. zn. 15 Co 2013/02, ktorý bol okresnému súdu doručený 5. novembra
2002, potvrdil rozsudok okresného súdu.
III.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Iba prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až
právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech
účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami
právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje
ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha
odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99
a ďalšie).
Navrhovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred
podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení
neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci,
s ktorou sa obrátil na okresný súd.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS
79/97, I. ÚS 70/98).
Pri kritériu „zložitosť veci“ ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade
skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre
rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o žalobnom návrhu na zaplatenie sumy
156 609, 49 Sk ústavný nehodnotil skutkovo a právne ako zložité konanie.
Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by bolo možné považovať za také, ktoré by prispeli k predĺženiu konania.
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že v období od 26. júna 2000
(keď bolo odročené pojednávanie za účelom priloženia spisu) do 26. októbra 2000 boli
urobené zbytočné úkony súvisiace so zabezpečením spisu, pretože spis sp. zn. Ex 93/98
Exekútorského úradu JUDr. J. K. v Banskej Bystrici sa nachádzal na okresnom súde. Toto
obdobie však ústavný súd nepovažuje za zbytočné prieťahy v konaní, pretože obdobie
v trvaní štyroch mesiacov nie je prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie
zbytočných prieťahov v tomto konaní a porušenia základného práva navrhovateľa. Mimo
uvedeného obdobia konal okresný súd v zásade plynulo a jeho úkony neboli zjavne
neúčelné.
Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd nevyslovil porušenie práva navrhovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v predmetnom
občianskoprávnom konaní, tak ako ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy, a práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Navrhovateľ vo svojom návrhu žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd nerozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení ani iných
prostriedkoch nápravy, pretože rozhodnutie o nich sa viaže na vyslovenie porušenia
základného práva alebo slobody.
Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2003