Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 89/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003

predbežne prerokoval sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., B. B., zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., B. B., vo veci porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

zaručeného v postupom Okresného súdu Banská

Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 22. mája 2002

doručená sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., B. B. (ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci porušenia

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné podstatné tvrdenia sťažovateľa:

„V právnej veci žalobcu Prof. MUDr. M. I., CSc. proti žalovaným 1/ Tlačová

agentúra Slovenskej republiky – Slovakia, so sídlom Bratislava a 2/ Denník PRÁCA, spol.

s r. o., so sídlom Bratislava sme podali dňa 27. 11. 2001 žalobu na Okresný súd v Banskej

Bystrici. Jej predmetom bolo poskytnutie primeraného zadosťučinenia a náhradu

nemajetkovej ujmy vzniknutej z neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Pri podaní žaloby nám bolo vydané potvrdenie osvedčujúce prijatie návrhu na

začatie konania, pridelenie veci na rozhodnutie jej zákonnému sudcovi JUDr. J. J.

a o pridelení spisovej značky .

Výzvou zo dňa 28. 11. 2001 nás súd vyzval na úhradu súdneho poplatku vo výške

24.500,- Sk. Dňa 6. 12. 2001 sme súdny poplatok aj uhradili, čo sme súdu bezodkladne

oznámili. Následne bola vec pridelená novému sudcovi JUDr. L. Z. a zmenená aj jej spisová

značka na terajšiu .“

Za účelom objasnenia skutočností, v dôsledku ktorých došlo k tejto zmene

zákonného sudcu, následne sťažovateľ zisťoval rozvrh práce na Okresnom súde v Banskej

Bystrici a ďalšie rozhodné skutočnosti, pričom dospel k záveru, že došlo k porušeniu jeho

základného práva na zákonného sudcu podľa , a pretože sa bezvýsledne

domáhal „vrátenia veci zákonnému sudcovi“, navrhol, aby ústavný súd vydal nález:

„Ústavný súd SR vyslovuje, že postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní

označenom najskôr číslom 9 NcC 72/2001 a potom 20 C 114/0, ktorým došlo k zmene

zákonného sudcu bolo porušené právo žalobcu Prof. MUDr. M. I., CSc. vyjadrené v článku

48 ods. 1 SR.

Ústavný súd SR zakazuje v konaní na okresnom súde č. k. 20 C 114/01 pokračovať

v porušovaní práva vyjadreného v článku 48 ods. 1 SR.

Ústavný súd SR nariaďuje, aby vec bola pridelená pôvodnej sudkyni JUDr. J. J.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv alebo slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta,

sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o sťažnosti podľa prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ). Podstatou účinnej

ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má

fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom

vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody ().

Predmetom návrhu je tvrdenie sťažovateľa, že Okresný súd Banská Bystrica porušil

jeho základné právo na zákonného sudcu podľa tým, že došlo k zmene

pôvodne prideleného sudcu bez toho, aby pre takúto zmenu boli splnené podmienky

ustanovené rozvrhom práce okresného súdu na rok 2001.

Keďže v danom prípade v prebiehajúcom občianskoprávnom konaní sťažovateľ

v systéme všeobecného súdnictva má k dispozícii účinné právne prostriedky nápravy, a teda

na ochranu označeného základného práva môže uplatniť všetky námietky, ktoré teraz

v konaní pred ústavným súdom uplatnil (mutatis mutandis ), predmetná

sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označeného základného práva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

Ústavný súd však v danej veci zistil aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné

predmetnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

Sťažnosť podľa je časovo obmedzený právny prostriedok

ochrany ústavnosti. Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri

opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo

o inom zásahu dozvedieť ( ). Ak je ústavná sťažnosť

podaná po uplynutí stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, t. j. oneskorene, toto

oneskorenie už nie je možné odstrániť (, ).

Zo sťažnosti, jej príloh a príslušného spisu okresného súdu vyplynuli nasledovné

skutočnosti:

Dňa 14. decembra 2001 sa sťažovateľ dozvedel o tom, že predmetnú vec na

Okresnom súde Banská Bystrica namiesto JUDr. J. J. prejednáva JUDr. L. Z., s čím

sťažovateľ nesúhlasil.

Podaním zo 17. decembra 2001 sa sťažovateľ domáhal sprístupnenia informácií,

v podstate oznámenia dôvodov, prečo došlo k zmene zákonného sudcu, a kópie rozvrhu

práce okresného súdu platného v deň podania žalobného návrhu.

Listom zo 7. januára 2002 okresný súd na žiadosť sťažovateľa vysvetlil dôvody

postupu v danej veci.

Okresný súd neskôr zaslal a 15. marca 2002 právny zástupca sťažovateľa prevzal

okrem iného aj pracovnú inštrukciu k rozvrhu práce na rok 1999, rozvrh práce na rok 2001

s dodatkami č. 1, 2, 3, 4 a 5.

Pokiaľ sťažovateľ v týchto skutočnostiach vidí už zavŕšené porušenie jeho práva na

zákonného sudcu bez možnosti domôcť sa opravy proti nemu v konaní pred všeobecnými

súdmi, potom treba konštatovať, že sťažovateľ sa o namietanom porušení základného práva

dozvedel 14. decembra 2001, pričom najneskôr 15. marca 2002 mal sťažovateľ k dispozícii

všetky informácie potrebné na to, aby mohol v ústavnej sťažnosti uviesť skutočnosti, ktoré

sú rozhodné pre posúdenie namietaného porušenia .

Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 20. mája 2002 a ústavnému súdu bola

doručená 22. mája 2002. Sťažnosť nebola teda podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa,

keď sa sťažovateľ o zmene zákonného sudcu dozvedel (14. decembra 2001), resp. ani

v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď najneskôr mal sťažovateľ všetky informácie potrebné

pre podloženie rozhodných skutočností v sťažnosti (15. marca 2002). Vzhľadom na to bola

sťažnosť oneskorene podaná a z tohto dôvodu musela byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003