Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 49/03
PDF · 203.79 KB
No categories available
I. ÚS 49/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 49/03-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2003 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,
vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 503/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 503/99 p o r u š i l
právo Ing. J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Ing. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk
(slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 12. marca
2003 č. k. ÚS 49/03-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na konanie sťažnosť Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 503/99.
Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ podal 17. mája 1999 na
Okresný súd Košice I žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych úkonov. Sťažovateľ sa
konkrétne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej získala jeho bývalá
manželka do svojho výlučného vlastníctva byt č. 3 na Exnárovej 15 v Košiciach, a určenia
neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou táto darovala uvedený byt svojmu synovi. Dôvodom
neplatnosti napadnutých právnych úkonov bola podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že
jeho bývalá manželka mohla získať sporný byt do svojho výlučného vlastníctva iba po
zabezpečení primeraného náhradného bytu sťažovateľovi, k čomu však podľa tvrdenia
sťažovateľa nedošlo. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov je vedené na
okresnom súde pod sp. zn. 19 C 503/99 a do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu
toto konanie nebolo právoplatne skončené. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v danej
veci nečinný, jeho postupom dochádza k prieťahom v konaní, a preto navrhol, aby ústavný
súd vydal toto rozhodnutie:
„základné právo Ing. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na
prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a čl. 6, ods. 1
Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách postupom porušiteľa v konaní
19 C 503/99, porušené bolo.
Prikazuje porušiteľovi Ústavy SR a Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách o veci konať, zakazuje porušiteľovi pokračovať v porušovaní základného práva
navrhovateľa.
Priznáva navrhovateľovi finančné zadosťučinenie v sume: 80.000,- Sk (...)“, ktoré
odôvodňuje aj tým, že „sa zdravotný stav menovaného zhoršil natoľko, že z čiastočného
invalidného dôchodku upadol do dôchodku celkového. Menovaný naviac trpí v dôsledku
dlhodobej právnej neistoty aj psychicky a toho času je liečený aj v psychiatrickej
ambulancii“.
V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu
k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: Okresný súd Košice I, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 31. marca
2003 sp. zn. Spr 436/03 a sťažovateľ, zastúpený svojím advokátom, stanoviskom
doručeným ústavnému súdu 10. apríla 2003.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti stručne popísal
priebeh doterajšieho konania vo veci a uviedol, že:
„Vo veci sa s prihliadnutím k zaťaženosti súdu priebežne konalo a preto sťažnosť na
prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodol, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebolo.
Netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“
K vyjadreniu predsedu okresného súdu prostredníctvom svojho advokáta zaujal
sťažovateľ stanovisko, v ktorom uviedol, že:
„S vyjadrením odporcu v žiadnom smere nesúhlasím. Ústavnému súdu podotýkam, že
žalobu som podal súdu v roku 1999 a vec č. j. 19 C 503/99 nie je dodnes právoplatne
skončená a to aj napriek odstupu času cca 4 rokov. (...)
Dlhodobo som v totálnej právnej neistote a trpím nielen po stránke zdravotnej, ale aj
psychickej. Preto sa plne pridržiavam svojich doterajších podaní na svojej sťažnosti
v plnom rozsahu trvám.
Žiadam, aby Ústavný súd mojej žiadosti vyhovel a k vyjadreniu k sťažnosti
Okresného súdu Košice I udávam len toľko, že toto považujem za neústretové, pravdu
rozporujúce, neobjektívne a nikomu neprajem zažiť to, čo som zažil ja, za dlhé roky súdneho
neriešenia resp. nedoriešenia môjho prípadu.
Na ústnom prejednaní mojej sťažnosti netrvám.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti právnych úkonov
vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 19 C 503/99 :
Dňa 17. mája 1999 podal sťažovateľ proti 1. Stavebnému bytovému družstvu III,
Košice (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), 2. A. B., K. (ďalej len „žalovaná v 2. rade“),
a 3. I. B., K. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“) žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych
úkonov.
Dňa 19. mája 1999 konajúca sudkyňa vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili
k žalobe, a sťažovateľa vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 21. júna 1999 doručila žalovaná v 2. rade a dňa 26. júla 1999 žalovaný v 1. rade
okresnému súdu svoje písomné stanovisko k žalobe.
Dňa 27. augusta 1999 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na uhradenie doplatku
na súdnom poplatku a v ten istý deň požiadala Okresný súd Košice II o zapožičanie
súvisiacich spisov.
Dňa 8. septembra 1999 sťažovateľ uhradil doplatok na súdnom poplatku.
Dňa 7. októbra 1999 doručil žalovaný v 3. rade okresnému súdu svoje písomné
stanovisko k žalobe.
Dňa 28. marca 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za
účelom opätovného predvolania účastníkov konania.
Dňa 2. mája 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ rozšíril
okruh žalovaných v danej veci o Okresný úrad Košice III, odbor katastrálny, pričom
okresný súd uznesením pripustil, aby Okresný úrad Košice III pristúpil do konania ako
žalovaný vo 4. rade, a v ten istý deň bol zaslaný uvedenému žalovanému predmetný žalobný
návrh na vyjadrenie.
Dňa 25. mája 2000 doručil žalovaný v 4. rade okresnému súdu svoje písomné
vyjadrenie k žalobe.
Dňa 14. júla 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za
účelom predvolania žalovaných v 2. a 3. rade.
Dňa 26. septembra 2000 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené pre
neprítomnosť žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovanému v 3. rade bola uložená poriadková
pokuta, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavil na súd.
Dňa 23. októbra 2000 požiadal žalovaný v 3. rade o odpustenie poriadkovej pokuty.
Dňa 24. októbra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre
neprítomnosť žalovanej v 2. rade, ktorej nebolo doručenie vykázané.
Dňa 31. októbra 2000 oznámila žalovaná v 2. rade okresnému súdu svoju adresu
v Českej republike.
Dňa 3. decembra 2001 požiadala konajúca sudkyňa Ministerstvo spravodlivosti
Českej republiky o vykonanie dôkazu v cudzine - výsluch žalovanej v 2. rade.
Dňa 27. februára 2002 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky vrátilo
okresnému súdu dožiadanie bez jeho vybavenia, pretože žalovaná v 2. rade sa v čase
vykonania dožiadania mala zdržiavať už na adrese Exnárova 15, Košice.
Dňa 30. apríla 2002 sa vo veci uskutočnilo pokračujúce pojednávanie, na ktorom
okresný súd rozsudkom žalobu zamietol.
Dňa 30. mája 2002 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 7. júna 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za odvolanie a vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili k podanému
odvolaniu.
Dňa 19. júna 2002 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
za odvolanie.
Dňa 20. júna 2002 sa Správa katastra Košice III písomne vyjadrila k odvolaniu
sťažovateľa.
Dňa 2. júla 2002 doručil sťažovateľ okresnému súdu potvrdenie o jeho osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch a okresný súd mu v ten istý deň priznal oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Dňa 11. júla 2002 sa žalovaní v 2. rade a v 3. rade písomne vyjadrili k podanému
odvolaniu.
Dňa 16. júla 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach, aby rozhodol
o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 10. októbra 2002 sa uskutočnilo vo veci na odvolacom súde pojednávanie, ktoré
bolo odročené za účelom predvolania žalovaného v 1. rade a žalovaného vo 4. rade.
Dňa 7. novembra 2002 Krajský súd v Košiciach na odvolacom pojednávaní
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 16. decembra 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 18. decembra 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa, aby upresnil petit
svojho žalobného návrhu. Sťažovateľ tejto výzve vyhovel 9. januára 2003.
Dňa 20. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie na okresnom súde, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok o zamietnutí žalobného návrhu sťažovateľa.
Dňa 2. mája 2003 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uvedenému
rozhodnutiu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,
aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec
vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo
slobôd (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(II. ÚS 79/97, I. ÚS 3/00). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.
Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnej
a darovacej zmluvy.
Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že
občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov vzhľadom na konkrétne
okolnosti danej veci, na skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.
Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd je toho
názoru, že namietaná dĺžka konania v podstate nebola závislá od správania sťažovateľa,
hoci uznáva, že za iných okolností môžu byť nedostatky (nepresnosť) žalobného návrhu
posúdené tiež ako dôvod vzniknutých prieťahov, ktoré treba pripísať aj na vrub sťažovateľa.
Pokiaľ ide o tretie kritérium, teda „postup súdu“, ústavný súd zameral svoju
pozornosť na obdobie od 31. októbra 2000 do 3. decembra 2001, keď okresný súd bol
trinásť mesiacov nečinný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu.
Podľa názoru ústavného súdu práve uvedená doba 13 mesiacov nečinnosti, a to bez
akýchkoľvek zákonných dôvodov mala vplyv na zdĺhavosť namietaného konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť okresného
súdu je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Uvedenú nečinnosť okresného súdu nemôže odôvodniť ani tvrdenie predsedu
okresného súdu o „zaťaženosti“ tohto súdu (napr. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I sp. zn. 19 C 503/99 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie finančného
zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80 000 Sk.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal
ústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, s prihliadnutím na dĺžku
zbytočných prieťahov v danom konaní a na všetky okolnosti zakladajúce porušenie
namietaného práva a tiež podľa zásad spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.
Sťažovateľ si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil a vzhľadom na to, že
okresný súd 20. marca 2003 vydal vo veci rozhodnutie, neprichádzalo do úvahy
v okolnostiach danej veci ani rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom
súde.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2003