Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 49/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2003 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K.,

vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo Ing. J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Ing. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk

(slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 12. marca

2003 č. k. -11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na konanie sťažnosť Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ podal 17. mája 1999 na

Okresný súd Košice I žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych úkonov. Sťažovateľ sa

konkrétne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej získala jeho bývalá

manželka do svojho výlučného vlastníctva byt č. 3 na Exnárovej 15 v Košiciach, a určenia

neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou táto darovala uvedený byt svojmu synovi. Dôvodom

neplatnosti napadnutých právnych úkonov bola podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že

jeho bývalá manželka mohla získať sporný byt do svojho výlučného vlastníctva iba po

zabezpečení primeraného náhradného bytu sťažovateľovi, k čomu však podľa tvrdenia

sťažovateľa nedošlo. Konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov je vedené na

okresnom súde pod sp. zn. a do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu

toto konanie nebolo právoplatne skončené. Podľa názoru sťažovateľa je okresný súd v danej

veci nečinný, jeho postupom dochádza k prieťahom v konaní, a preto navrhol, aby ústavný

súd vydal toto rozhodnutie:

„základné právo Ing. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na

prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené , ods. 2 SR a , ods. 1

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách postupom porušiteľa v konaní

, porušené bolo.

Prikazuje porušiteľovi SR a Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách o veci konať, zakazuje porušiteľovi pokračovať v porušovaní základného práva

navrhovateľa.

Priznáva navrhovateľovi finančné zadosťučinenie v sume: 80.000,- Sk (...)“, ktoré

odôvodňuje aj tým, že „sa zdravotný stav menovaného zhoršil natoľko, že z čiastočného

invalidného dôchodku upadol do dôchodku celkového. Menovaný naviac trpí v dôsledku

dlhodobej právnej neistoty aj psychicky a toho času je liečený aj v psychiatrickej

ambulancii“.

V rámci prípravy pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu

k opodstatnenosti prijatej sťažnosti (ďalej len „sťažnosť“) písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: Okresný súd Košice I, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 31. marca

2003 sp. zn. Spr 436/03 a sťažovateľ, zastúpený svojím advokátom, stanoviskom

doručeným ústavnému súdu 10. apríla 2003.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti stručne popísal

priebeh doterajšieho konania vo veci a uviedol, že:

„Vo veci sa s prihliadnutím k zaťaženosti súdu priebežne konalo a preto sťažnosť na

prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú a navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodol, že porušenie základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebolo.

Netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie.“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu prostredníctvom svojho advokáta zaujal

sťažovateľ stanovisko, v ktorom uviedol, že:

„S vyjadrením odporcu v žiadnom smere nesúhlasím. Ústavnému súdu podotýkam, že

žalobu som podal súdu v roku 1999 a vec č. j. nie je dodnes právoplatne

skončená a to aj napriek odstupu času cca 4 rokov. (...)

Dlhodobo som v totálnej právnej neistote a trpím nielen po stránke zdravotnej, ale aj

psychickej. Preto sa plne pridržiavam svojich doterajších podaní na svojej sťažnosti

v plnom rozsahu trvám.

Žiadam, aby Ústavný súd mojej žiadosti vyhovel a k vyjadreniu k sťažnosti

Okresného súdu Košice I udávam len toľko, že toto považujem za neústretové, pravdu

rozporujúce, neobjektívne a nikomu neprajem zažiť to, čo som zažil ja, za dlhé roky súdneho

neriešenia resp. nedoriešenia môjho prípadu.

Na ústnom prejednaní mojej sťažnosti netrvám.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vo veci žalobného návrhu sťažovateľa o určenie neplatnosti právnych úkonov

vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 17. mája 1999 podal sťažovateľ proti 1. Stavebnému bytovému družstvu III,

Košice (ďalej len „žalovaný v 1. rade“), 2. A. B., K. (ďalej len „žalovaná v 2. rade“),

a 3. I. B., K. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“) žalobný návrh o určenie neplatnosti právnych

úkonov.

Dňa 19. mája 1999 konajúca sudkyňa vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili

k žalobe, a sťažovateľa vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 21. júna 1999 doručila žalovaná v 2. rade a dňa 26. júla 1999 žalovaný v 1. rade

okresnému súdu svoje písomné stanovisko k žalobe.

Dňa 27. augusta 1999 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na uhradenie doplatku

na súdnom poplatku a v ten istý deň požiadala Okresný súd Košice II o zapožičanie

súvisiacich spisov.

Dňa 8. septembra 1999 sťažovateľ uhradil doplatok na súdnom poplatku.

Dňa 7. októbra 1999 doručil žalovaný v 3. rade okresnému súdu svoje písomné

stanovisko k žalobe.

Dňa 28. marca 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za

účelom opätovného predvolania účastníkov konania.

Dňa 2. mája 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ rozšíril

okruh žalovaných v danej veci o Okresný úrad Košice III, odbor katastrálny, pričom

okresný súd uznesením pripustil, aby Okresný úrad Košice III pristúpil do konania ako

žalovaný vo 4. rade, a v ten istý deň bol zaslaný uvedenému žalovanému predmetný žalobný

návrh na vyjadrenie.

Dňa 25. mája 2000 doručil žalovaný v 4. rade okresnému súdu svoje písomné

vyjadrenie k žalobe.

Dňa 14. júla 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za

účelom predvolania žalovaných v 2. a 3. rade.

Dňa 26. septembra 2000 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovanému v 3. rade bola uložená poriadková

pokuta, pretože sa bez ospravedlnenia nedostavil na súd.

Dňa 23. októbra 2000 požiadal žalovaný v 3. rade o odpustenie poriadkovej pokuty.

Dňa 24. októbra 2000 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

neprítomnosť žalovanej v 2. rade, ktorej nebolo doručenie vykázané.

Dňa 31. októbra 2000 oznámila žalovaná v 2. rade okresnému súdu svoju adresu

v Českej republike.

Dňa 3. decembra 2001 požiadala konajúca sudkyňa Ministerstvo spravodlivosti

Českej republiky o vykonanie dôkazu v cudzine - výsluch žalovanej v 2. rade.

Dňa 27. februára 2002 Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky vrátilo

okresnému súdu dožiadanie bez jeho vybavenia, pretože žalovaná v 2. rade sa v čase

vykonania dožiadania mala zdržiavať už na adrese Exnárova 15, Košice.

Dňa 30. apríla 2002 sa vo veci uskutočnilo pokračujúce pojednávanie, na ktorom

okresný súd rozsudkom žalobu zamietol.

Dňa 30. mája 2002 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 7. júna 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie a vyzvala žalovaných, aby sa písomne vyjadrili k podanému

odvolaniu.

Dňa 19. júna 2002 požiadal sťažovateľ o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

za odvolanie.

Dňa 20. júna 2002 sa Správa katastra Košice III písomne vyjadrila k odvolaniu

sťažovateľa.

Dňa 2. júla 2002 doručil sťažovateľ okresnému súdu potvrdenie o jeho osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch a okresný súd mu v ten istý deň priznal oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 11. júla 2002 sa žalovaní v 2. rade a v 3. rade písomne vyjadrili k podanému

odvolaniu.

Dňa 16. júla 2002 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 10. októbra 2002 sa uskutočnilo vo veci na odvolacom súde pojednávanie, ktoré

bolo odročené za účelom predvolania žalovaného v 1. rade a žalovaného vo 4. rade.

Dňa 7. novembra 2002 Krajský súd v Košiciach na odvolacom pojednávaní

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 16. decembra 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 18. decembra 2002 vyzvala konajúca sudkyňa sťažovateľa, aby upresnil petit

svojho žalobného návrhu. Sťažovateľ tejto výzve vyhovel 9. januára 2003.

Dňa 20. marca 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie na okresnom súde, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok o zamietnutí žalobného návrhu sťažovateľa.

Dňa 2. mája 2003 doručil sťažovateľ okresnému súdu odvolanie proti uvedenému

rozhodnutiu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať,

aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec

vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv alebo

slobôd (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

(, ). Podľa týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.

Predmetom konania na okresnom súde je rozhodovanie o určenie neplatnosti kúpnej

a darovacej zmluvy.

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že

občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov vzhľadom na konkrétne

okolnosti danej veci, na skutkovú a právnu povahu sporu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, teda „správanie sťažovateľa“, ústavný súd je toho

názoru, že namietaná dĺžka konania v podstate nebola závislá od správania sťažovateľa,

hoci uznáva, že za iných okolností môžu byť nedostatky (nepresnosť) žalobného návrhu

posúdené tiež ako dôvod vzniknutých prieťahov, ktoré treba pripísať aj na vrub sťažovateľa.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, teda „postup súdu“, ústavný súd zameral svoju

pozornosť na obdobie od 31. októbra 2000 do 3. decembra 2001, keď okresný súd bol

trinásť mesiacov nečinný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu.

Podľa názoru ústavného súdu práve uvedená doba 13 mesiacov nečinnosti, a to bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov mala vplyv na zdĺhavosť namietaného konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť okresného

súdu je porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Uvedenú nečinnosť okresného súdu nemôže odôvodniť ani tvrdenie predsedu

okresného súdu o „zaťaženosti“ tohto súdu (napr. , ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd v konaní vedenom na Okresnom

súde Košice I sp. zn. konštatoval porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho garantuje a

dohovoru.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj nárok na priznanie finančného

zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 80 000 Sk.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

ústavný súd z ustanovenia , s prihliadnutím na dĺžku

zbytočných prieťahov v danom konaní a na všetky okolnosti zakladajúce porušenie

namietaného práva a tiež podľa zásad spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.

Sťažovateľ si náhradu trov právneho zastúpenia neuplatnil a vzhľadom na to, že

okresný súd 20. marca 2003 vydal vo veci rozhodnutie, neprichádzalo do úvahy

v okolnostiach danej veci ani rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2003