Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 85/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2004

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha

prerokoval sťažnosť M. K., bytom B., A. M., bytom P., V. M., bytom B., a Ing. D. M., CSc.,

bytom B., zastúpených advokátom JUDr. P. K., P., vo veci porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K., A. M., V. M. a Ing. D. M., CSc., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K., A. M., V. M. a Ing. D. M., CSc., n e p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť M. K., A. M., V. M. a Ing. D. M.,

CSc., trovy konania vo výške 13 610 Sk (slovom trinásťtisícšesťstodesať slovenských

korún) do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr.

P. K., P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2004

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka v prvom rade“), A. M. (ďalej len

„sťažovateľka v druhom rade“), V. M. (ďalej len „sťažovateľ v treťom rade“) a Ing. D. M.,

CSc. (ďalej len „sťažovateľ v štvrtom rade“; všetci ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. –19 z 24. marca 2004 prijal sťažnosť

sťažovateľov podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

Predsedníčka okresného súdu JUDr. H. G. vo svojom vyjadrení k sťažnosti

zo 17. apríla 2004 okrem podrobnej chronológie úkonov okresného súdu uviedla, že

„Vzhľadom na uvedenú chronológiu úkonov súdu je zrejmé, že súd vo veci konal

plynulo, k zbytočným prieťahom vo veci nedošlo, sťažnosť považujeme za nedôvodnú“.

Z obsahu sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil:

Sťažovatelia doručili okresnému súdu 7. februára 1996 žalobu „o náhradu škody,

ušlého zisku a zaplatenie peňažných čiastok za užívanie majetku vo vlastníctve žalobcov“.

Dňa 13. februára a 15. marca 1996 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby odstránili

nedostatky svojho podania.

Dňa 22. marca 1996 sťažovateľ v štvrtom rade oznámil okresnému súdu „vyčíslenie

nároku za užívanie a náhradu škody“.

Dňa 26. marca 1996 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 1. apríla 1996 bol súdny poplatok zaplatený.

Dňa 2. apríla 1996 sťažovateľka v druhom rade požiadala okresný súd o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 18. apríla 1996 okresný súd určil termín pojednávania na 14. máj 1996.

Pojednávanie bolo odročené na 11. jún 1996 pre neprítomnosť sťažovateľa v treťom rade

a žalovaného.

Dňa 21. mája 1996 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 11. júna 1996 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľa v treťom

rade, na ktorom okresný súd vypočul účastníkov a pojednávanie odročil na 9. júl 1996.

Dňa 12. júna 1996 právny zástupca žalovaného a 17. júna 1996 sťažovateľ v štvrtom

rade predložili okresnému súdu vyjadrenia.

Dňa 9. júla 1996 bolo pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľky v prvom rade

odročené na neurčito za účelom vykonania ohliadky.

Dňa 22. júla 1996 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 26. augusta 1996 určil okresný súd termín ohliadky na 18. september 1996.

Dňa 18. októbra 1996 sudkyňa zisťovala stav konania vo veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. .

Dňa 28. októbra 1996 okresný súd určil termín pojednávania na 19. november 1996.

Dňa 7. novembra 1996 sťažovateľ v štvrtom rade doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 19. novembra 1996 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti sťažovateliek

v prvom a druhom rade, na ktorom právny zástupca sťažovateľov rozšíril žalobu a namietal

zaujatosť sudkyne (v zápisnici o pojednávaní sa nachádza i výrok, že bol vyhlásený

rozsudok). Pojednávanie bolo odročené za účelom predloženia veci na rozhodnutie

o námietke.

Dňa 25. novembra 1996 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu

písomné zdôvodnenie námietky zaujatosti sudkyne.

Dňa 12. decembra 1996 okresný súd predložil spis sp. zn. Krajskému

súdu v Bratislave.

Dňa 5. mája 1997 Krajský súd v Bratislave doručil okresnému súdu uznesenie

z 31. januára 1997, ktorým rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania veci.

Dňa 26. mája 1997 okresný súd určil termín pojednávania na 12. jún 1997.

Dňa 11. júna 1997 sťažovateľ v štvrtom rade ospravedlnil neúčasť právneho zástupcu

a sťažovateľov v druhom a treťom rade na pojednávaní.

Dňa 12. júna 1997 bol v neprítomnosti sťažovateľov vyhlásený rozsudok.

Dňa 13. júna 1997 právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu vyčíslenie

trov právneho zastúpenia.

Dňa 26. júna 1997 okresný súd vypracoval písomné vyhotovenie rozsudku.

Dňa 22. júla 1997 podali sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu odvolanie

a žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie a opätovne vzniesli námietku

zaujatosti sudkyne.

Dňa 23. septembra 1997 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu

a 25. septembra 1997 okresný súd uznesením priznal sťažovateľom oslobodenie od súdneho

poplatku za podané odvolanie.

Dňa 2. októbra 1997 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 29. októbra 1997 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“).

Dňa 10. decembra 1997 krajský súd vrátil spis ako predčasne predložený z dôvodu,

že sudkyňa sa má vyjadriť k námietke zaujatosti.

Dňa 11. decembra 1997 a 20. januára 1998 okresný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov, aby sa vyjadril k námietke zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 25. februára 1998 právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu,

že námietku zaujatosti nevzniesol.

Dňa 2. marca 1998 sa sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti a 12. marca 1998 bol

spis predložený krajskému súdu, ktorý 20. mája 1998 určil termín pojednávania na 17. jún

1998.

Krajský súd na tomto pojednávaní v neprítomnosti sťažovateľov v treťom a štvrtom

rade napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. septembra 1998 krajský súd doručil uznesenie okresnému súdu.

Dňa 3. decembra 1998 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na

špecifikáciu žaloby.

Dňa 20. januára 1999 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľov na špecifikáciu

žaloby.

Dňa 9. marca 1999 okresný súd opätovne vyzval právneho zástupcu na špecifikáciu

žaloby a 16. marca 1999 právny zástupca doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 10. mája 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa

vyjadril k špecifikácii žaloby a 16. júna 1999 mu právny zástupca doručil vyjadrenie.

Dňa 1. júla 1999 okresný súd určil termín pojednávania na 16. september 1999.

Dňa 11. augusta 1999 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu

vyjadrenie k námietkam právneho zástupcu žalovaného.

Dňa 16. septembra 1999 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu, že „právny zástupca žalobcov vyčísli v lehote 20 dní podľa uznesenia KS Trnava

a zdôvodní všetky nároky jednotlivo a navrhne dôkazy“.

Dňa 18. októbra 1999 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu

„špecifikáciu uplatnených pohľadávok“.

Dňa 8. novembra 1999 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa

vyjadril k špecifikácii, ktorý požadované vyjadrenie 7. decembra 1999 zaslal okresnému

súdu.

Dňa 28. februára 2000 okresný súd vyzval Obecný úrad Trebatice (ďalej len „obecný

úrad“) na zaslanie „Všeobecne záväzného nariadenia o určení cien nájomného“ a v prípade,

ak nie je vydané, ho požiadal o podanie vyjadrenia o obvyklej cene za nájom nebytových

priestorov v obci.

Dňa 15. marca 2000 obecný úrad doručil okresnému súdu vyjadrenie.

Dňa 26. mája 2000 okresný súd odňal sťažovateľom oslobodenie od súdneho

poplatku za odvolanie.

Dňa 14. júna 2000 sťažovatelia doručili okresnému súdu rozšírenie a doplnenie

žaloby o náhradu škody s dôkazmi.

Dňa 16. júna 2000 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu odvolanie

proti uzneseniu z 26. mája 2000.

Dňa 27. júla 2000 okresný súd predložil spis krajskému súdu a 10. októbra 2000 mu

postúpil podanie sťažovateľa v štvrtom rade označené ako „súdny spor

doplnenie dôkazovej dokumentácie“ zo 4. októbra 2000.

Dňa 17. novembra 2000 krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený bez vydania rozhodnutia o odvolaní z dôvodu, že splnomocnenie

na zastupovanie mal len sťažovateľ v štvrtom rade.

Dňa 4. apríla 2001 sťažovateľ v štvrtom rade oznámil okresnému súdu, že zastupuje

v spore všetkých sťažovateľov.

Dňa 22. júna 2001 okresný súd určil termín pojednávania na 15. november 2001.

Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený krajskému

súdu.

Dňa 31. decembra 2001 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 19. júna 2002 krajský súd doručil okresnému súdu uznesenie z 30. apríla 2002.

Dňa 30. septembra 2002 okresný súd určil termín pojednávania na 26. november

2002.

Dňa 25. novembra 2002 sťažovatelia doručili okresnému súdu „doplnenie

a spresnenie špecifikácie o náhradu škody“, ktorá nahradila špecifikáciu z marca 1999.

Dňa 26. novembra 2002 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti sťažovateľa

v treťom rade, ktoré bolo odročené „na neurčito s tým, že po obdržaní dokladov žalobcom

tieto budú zaslané PZ žalovaného, ktorý sa v lehote 30 dní písomne vyjadrí“.

Dňa 23. apríla 2003 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podaniu

sťažovateľov.

Dňa 28. novembra 2003 uznesením vyzval zástupcu sťažovateľov, aby návrh

doplnili, špecifikovali a uhradili doplatok súdneho poplatku.

Dňa 22. decembra 2003 podali sťažovatelia odvolanie proti vyššie uvedenému

uzneseniu okresného súdu.

Dňa 23. januára 2004 bolo doručené okresnému súdu vyjadrenie žalovaného

k odvolaniu sťažovateľov a 9. februára 2004 okresný súd doručil spis krajskému súdu.

Dňa 3. mája 2004 krajský súd vrátil spis okresnému súdu spolu s uznesením, ktorým

odvolanie sťažovateľov odmietol.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa podanou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať

také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho

právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup

samotného súdu (3).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania na okresnom

súde je nárok sťažovateľov na náhradu škody a ušlého zisku z titulu užívania ich

nehnuteľného majetku. Ide o spor podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej

v . Výklad a používanie tejto úpravy sú stabilizované, judikatúra

v týchto sporoch poskytuje dostatok návodov na postup súdov. Konanie nevykazuje črty

mimoriadnej faktickej a právnej zložitosti. Okresný súd vo svojom vyjadrení ani

nenamietal, že ide o skutkovo a právne zložitú vec.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48

ods. 2 .

V danom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa

a (ďalej len „OSP“) a vyvíjať všetko úsilie

na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade

so zákonom.

Správanie sťažovateľov nebolo v súlade s ich právami a povinnosťami ako

účastníkov konania. Uplatnený nárok bol neurčitý, nebol presne vyčíslený, čo je

povinnosťou účastníka. Za účelom odstraňovania nedostatkov podania musel okresný súd

niekoľkokrát vyzývať sťažovateľov a ich právneho zástupcu (napr. 13. februára, 15. marca

1996, 3. decembra 1998, 20. januára 1999 a 9. marca 1999). Svoje nároky sťažovatelia

niekoľkokrát upresňovali aj bez výzvy okresného súdu (napr. 18. októbra 1999, 14. júna

2000, 25. novembra 2002). Naposledy okresný súd ešte 28. novembra 2003 vyzval

sťažovateľov, aby opravili a špecifikovali svoje nároky a uhradili doplatok súdneho

poplatku.

Sťažovatelia pri podaní žaloby taktiež nezaplatili súdny poplatok, čím si nesplnili

poplatkovú povinnosť podľa

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov, ktorá im vznikla v zmysle citovaného ustanovenia podaním žaloby. Súdny

poplatok zaplatili až na základe výzvy okresného súdu 1. apríla 1996 a na základe

upraveného návrhu žaloby sťažovateľov súdny poplatok ešte nebol doplatený.

Na ťarchu sťažovateľov možno pripísať aj to, že sa nezúčastňovali pojednávaní, napr.

sťažovateľ v treťom rade a sťažovateľka v prvom rade sa nezúčastnili na troch

pojednávaniach a sťažovateľka v druhom rade na dvoch pojednávaniach. Ich nejasné návrhy

predlžovali konanie. Svedčí o tom skutočnosť, že 22. júla 1997 v závere odvolania proti

rozsudku okresného súdu uviedli: „Zároveň navrhujeme, aby bola vec prikázaná

na prejednanie inému sudcovi Okresného súdu v Trnave, prípadne inému okresnému súdu“,

pričom svoju námietku nezdôvodnili, a po výzve okresného súdu, aby podanú námietku

odôvodnili, právny zástupca 25. februára 1998 okresnému súdu oznámil, že námietku

zaujatosti „konajúceho sudcu, resp. iného sudcu Okresného súdu Trnava sme nevzniesli“.

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry (napr. ) ústavný súd

pripomína, že v sporovom konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú

zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, postup vo veci

samej, predkladanie dôkazov a iných úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého

konania vo výraznej miere účastník (, a iné ).

Tieto skutočnosti ústavný súd vyhodnotil tak, že aj samotní sťažovatelia sa svojím

konaním výrazne podieľali na zbytočných prieťahoch v konaní pred okresným súdom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní,

ústavný súd prihliadal na ustanovenie , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,

a ďalej na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný súd bol nečinný v období

od 26. novembra 2002, keď bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom vyjadrenia

žalovaného k podaniu sťažovateľov, do 28. novembra 2003, keď súd vyzval sťažovateľov

na špecifikáciu žaloby a úhradu doplatku súdneho poplatku (teda v trvaní 12 mesiacov).

V tomto období okrem toho, že 23. apríla 2003 okresný súd urobil neefektívny úkon, keď

vyzval žalovaného, aby predložil vyjadrenie (mohol tak urobiť už na pojednávaní

26. novembra 2002), nevykonal žiadny úkon.

Činnosť okresného súdu bola aj nesústredná, v dôsledku čoho sa konanie

predlžovalo, výsledkom jeho nesústredenej činnosti bol postup 29. októbra 1997 a 27. júla

2000, keď predložil spis krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní, no v obidvoch

prípadoch mu bol spis vrátený z krajského súdu (v prvom prípade 10. decembra 1997

a druhýkrát 17. novembra 2000) ako predčasne predložený, pretože okresný súd ho

nepripravil tak, aby krajský súd mohol riadne o podanom odvolaní rozhodnúť.

Okresný súd síce vo veci 12. júla 1997 rozhodol, ale stav právnej neistoty

neodstránil, pretože jeho rozhodnutie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené z dôvodu,

že rozsudok nebol preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 221

ods. 1 písm. c) ).

Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a z dosiahnutých

výsledkov okresného súdu ústavný súd uzavrel, že v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľov podľa v zmysle zákona o ústavnom

súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia pre každého vo výške 200 000 Sk. Žiadosť odôvodnili tým, že „porušením

základného práva už osem rokov nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo, z toho dôvodu

dochádza na ich majetku ku škodám a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je

peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy a trpenia právnej neistoty“.

Z citovaného textu vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať

primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z toho,

že sťažovatelia ako účastníci konania výrazne prispeli svojím správaním k tomu, že spor sa

neúmerne predlžoval a vznikali zbytočné prieťahy. Sťažovatelia ako žalobcovia svoj nárok

spočiatku nevyčíslili, nezaplatili súdny poplatok pri podaní žaloby, ale až na základe výzvy

súdu, niekoľkokrát žalobu dopĺňali a upresňovali, nezúčastňovali sa nariadených

pojednávaní a na výzvy súdu v primeranej lehote neodpovedali. Ústavný súd pripomína,

že v sporovom konaní musí účastník počítať s tým, že ak jeho úkony (neúčasť

na pojednávaniach, nejasné podanie, nereagovanie na výzvy súdu) predĺžia konanie, pôjde

to v každom prípade na jeho ťarchu (, , ).

Za týchto okolností potom konanie a nález ústavného súdu (najmä vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľov zaručeného v , prikázanie

okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady trov

konania) sú podľa názoru ústavného súdu dostatočnými opatreniami na nápravu stavu

spôsobeného porušením základného práva.

Podľa a ústavný súd rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom advokátom JUDr. P. K. Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania

vo výške 13 610 Sk.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 13 610 Sk je

nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb a neodporuje tejto vyhláške. Preto ústavný súd priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľov úhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej výške.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ rozumieť

jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2004