Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2004

predbežne prerokoval sťažnosť F. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. O. B.,

Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod

sp. zn. a , ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaniach vedených pod pod sp. zn. a a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť F. B. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. v období do 30. apríla 2002, postupom Krajského

súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. a , ako aj

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. v období do 26. októbra 2002

o d m i e t a pre neprípustnosť.

2. Sťažnosť F. B. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

3. Sťažnosť F. B. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 30. apríli 2002, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po 26. októbri 2002 o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2004 doručená sťažnosť F. B., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), z toho istého dňa, ktorou

prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. , postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod

sp. zn. a , ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a .

Sťažovateľ uviedol, že 10. decembra 1991 podal na okresnom súde žalobu, ktorou sa

proti žalovaným P. T. a spol. (ďalej len „žalovaní) domáhal určenia prechodu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. Š. (podľa § 8 zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku), ako aj vypratania uvedených sporných nehnuteľností. Okresný súd rozsudkom

č. k. -134 z 21. januára 1994 rozhodol, že vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam prechádza na žalobcu (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa)

a v časti týkajúcej sa vypratania sporných nehnuteľností vylúčil návrh na samostatné

konanie. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.

-162 z 15. novembra 1994 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 8 C 239/91-

134 z 21. januára 1994 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd následne rozsudkom

č. k. -197 z 19. októbra 1995 žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -217 z 10. júla 1996 rozsudok

okresného súdu č. k. -197 z 19. októbra 1995 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd po doplnení dokazovania rozsudkom č. k. -265 z 28. mája

1997 určil, že „vlastnícke právo k nehnuteľnostiam č. EN 465 – zastavaná plocha o výmere

2 2

1.019 ma EN 467/2 – záhrada o výmere 1385 m, zapísaných na LV č. 1603 kat. úz. V. Š.

prechádza na žalobcu“ a v časti týkajúcej sa vypratania sporných nehnuteľností vylúčil

návrh na samostatné konanie. Rozsudkom č. k. -284 z 20. mája 1998 následne

doplnil rozsudok č. k. -265 z 28. mája 1997 o výrok, ktorým určil, že „vlastnícke

2

právo k nehnuteľnosti č. EN 465, zastavaná plocha o výmere 1019 m, na nej stojaci

rodinný dom č. s. 99, orientačné č. 2, zapísaný na LV č. 1603, kat. úz. V. Š., prechádza na

žalobcu“ . Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.

-294 z 27. augusta 1998 potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -265

z 28. mája 1997 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -284 z 20. mája 1998 vo

výroku o prechode vlastníckeho práva k rodinnému domu, avšak v časti týkajúcej sa

rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k sporným parcelám evidovaným ako zastavaná

plocha a záhrada rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Najvyšší súd na

základe dovolania sťažovateľa podaného 10. novembra 1998 rozsudkom sp. zn.

z 30. marca 1999 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti, ktorou

Krajský súd v Prešove zamietol žalobu vo vzťahu k sporným parcelám č. 465 a č. 467/2

nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. Š., ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách

konania. Krajský súd v Prešove následne rozsudkom č. k. -347 z 20. decembra

1999 potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -265 z 28. mája 1997 v spojení

s dopĺňacím rozsudkom č. k. -284 z 20. mája 1998 aj v časti týkajúcej sa

rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k sporným parcelám č. 465 a č. 467/2

v katastrálnom území V. Š. evidovaným ako zastavaná plocha a záhrada. Na základe

dovolania žalovanej P. T. najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 28. novembra 2002

zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -347 z 20. decembra 1999

v časti týkajúcej sa potvrdenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o prechode vlastníckeho

2

práva k parcele č. 467/2 – záhrada o výmere 1385 m, zapísanej na LV č. 1603

katastrálneho územia V. Š. a v súvisiacom výroku o trovách konania. Krajský súd v Prešove

následne uznesením č. k. -423 z 21. mája 2003 zrušil v uvedenom rozsahu

rozsudok okresného súdu č. k. -265 z 28. mája 1997 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom č. k. -284 z 20. mája 1998 a v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ poukázal na fakt, že 5. mája 2002 podal ústavnú sťažnosť, ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , a to v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn.

a neskôr pod sp. zn. . Ústavný súd nálezom z 25. septembra 2002

vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa v uvedenom konaní, prikázal

najvyššiemu súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov a priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ namietal: „(...) je zrejmé, že súdne

konanie, ktorého lehota začala plynúť podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva dňa

10. 12. 1991 na Okresný súd v Prešove, nie je do dnešného dňa právoplatne ukončené, čo

vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 5. 2003 (príloha č. 12) (...) Ku

dňu 30. januára 2004 tak celé súdne konanie trvá 12 rokov, 1 mesiac a 20 dní, čo spôsobuje

vznik právnej neistoty na strane sťažovateľa, ktorá sa týka vlastníckych vzťahov

k predmetným nehnuteľnostiam, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov. (...)

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namieta porušenie práv, na súdnu a inú

právnu ochranu, konkrétne SR (...)

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách (...)“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa F. B. na prerokovanie a rozhodnutie vecí bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd:

- postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. (pozn.

správne malo byť ),

- postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. Co 188/94-162

(pozn. správne malo byť ),

- postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a a

- postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. a neskôr

vedenom pod sp. Zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. (pozn. správne

malo byť ) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi F. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.300.000,- Sk (slovom

jeden milión tristotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný mu

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. F. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia (...).“

Na základe výzvy ústavného súdu z 27. februára 2004 sa k sťažnosti vyjadril okresný

súd podaním sp. zn. Spr. U 3004/04 z 2. apríla 2004, v ktorom uviedol chronológiu

priebehu konania v právnej veci sťažovateľa, pričom taktiež namietol: „Z pripojeného

prehľadu vyplýva, že vo veci sa konalo bez prieťahov a o časti nároku sťažovateľa je

právoplatne rozhodnuté.

Pri posudzovaní kritérií rozhodujúcich pre rozhodnutie Ústavného súdu je možné

konštatovať, že vec vedená pod sp. zn. je právne a fakticky zložitou. Ide

o reštitučný nárok, pri ktorom je (podľa doterajších rozhodnutí) potrebné vychádzať

z osobitného režimu právnych vzťahov. Vec je zložitá aj z pohľadu faktického zisťovania

skutočností z obdobia 50-tych a 60-tych rokov.

Z pohľadu správania sa účastníkov nie je možné vytknúť žiadne pochybenia, či

nedostatky.

Súd v prejednávanej veci postupoval spôsobom, ktorý smeroval k čo najrýchlejšiemu

právoplatnému rozhodnutiu, preto v tomto smere nie je možné nič vytknúť.

S poukazom na uvedené navrhuje, aby Ústavný súd SR vyslovil, že

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. nedošlo

k porušeniu práva sťažovateľa F. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného .“

Okresný súd súčasne so svojím vyjadrením k sťažnosti predložil ústavnému súdu na

základe jeho žiadosti spis týkajúci sa označenej právnej veci.

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vzťahujúceho sa na vec vedenú pod

sp. zn. a z obsahu spisov ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.

a vyplýva, že sťažovateľ sa ohľadne zbytočných prieťahov

v uvedenej právnej veci na ústavný súd už obrátil, a to sťažnosťou z 28. januára 2002,

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ,

v konaniach vedených na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. a

a v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. .

Ústavný súd uvedenú sťažnosť uznesením č. k. -14 z 23. apríla 2002,

doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľa 30. apríla 2002, odmietol ako zjavne

neopodstatnenú z dôvodu, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva, ku

ktorému malo dôjsť v období rokov 1991 – 1999 postupom okresného súdu a Krajského

súdu v Prešove v konaniach, ktoré už boli skončené rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 20. decembra 1999 (rozsudok č. k. -347 z 20. decembra 1999, doručený

účastníkom konania 13. marca 2000), ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového súdu

vo veci sp. zn. (rozsudok okresného súdu č. k. -265 z 28. mája 1997

v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -284 z 20. mája 1998). Ústavný súd

uviedol, že «sťažovateľ mal až do 31. decembra 2001 k dispozícii prostriedky individuálnej

ochrany svojho základného práva pred ústavným súdom, ktoré však nevyužil bez toho, že by

mu v tom bránili vážne prekážky. Keďže ústavná a ani zákonná úprava „novej“ sťažnosti

pred ústavným súdom podľa (s účinnosťou od 1. januára 2002) ju

nekvalifikuje ako prostriedok ochrany ľudských práv a základných slobôd nahrádzajúci

individuálne konanie o ochrane ľudských práv a základných slobôd pred ústavným súdom

dostupný navrhovateľom (sťažovateľom) do 31. decembra 2001, bolo treba sťažnosť

sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť v časti namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa postupom Okresného súdu v Prešove v konaní

sp. zn. a Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. a

pre jej zjavnú neopodstatnenosť (ústavný súd už takto judikoval vo veci sp. zn. ,

, , ).»

V časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní sp. zn. ústavný súd

uvedenú sťažnosť z 28. januára 2002 odmietol «(...) z rovnakých dôvodov ako v prípade

sťažností pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Prešove, keďže na

dožiadanie ústavného súdu týkajúceho sa dovolacieho konania sp. zn. mu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 19. apríla 2002 () oznámil, že vec „bola

evidovaná pod sp. zn. a napadla 22. 12. 1998 a už 31. 3. 1999 bola vybavená

zrušením rozsudku Krajského súdu v Prešove, s jej vrátením tomuto súdu 22. 4. 1999“.

Keďže v dobe podania sťažnosti dovolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky

sp. zn. už bolo skončené a sťažovateľovi nebránili žiadne vážne prekážky, aby

sa individuálnej ochrany svojho základného práva podľa domáhal pred

ústavným súdom do 31. decembra 2001, bolo ju tiež potrebné odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.»

Sťažovateľ sa následne v uvedenej právnej veci obrátil na ústavný súd sťažnosťou

z 5. mája 2002, ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v dovolacom konaní vedenom na

najvyššom súde pod sp. zn. (neskôr vedenom pod sp. zn. ).

Ústavný súd nálezom č. k. -23 z 25. septembra 2002 vyslovil porušenie

označeného základného práva sťažovateľa v predmetnom konaní, prikázal najvyššiemu

súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 Sk. Nález ústavného súdu č. k. -23 z 25. septembra 2002 bol

doručený najvyššiemu súdu 23. októbra 2002 a právnemu zástupcovi sťažovateľa

26. októbra 2002.

Podľa návrh nie je prípustný ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Zo sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo spisov okresného súdu sp. zn.

a ústavného súdu sp. zn. a je zrejmé, že sťažovateľ sa už obrátil

na ústavný súd vo veci zbytočných prieťahov v konaniach vedených na okresnom súde pod

sp. zn. , na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. a a na

najvyššom súde pod sp. zn. a (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že dôvody

odmietnutia pôvodnej sťažovateľovej sťažnosti vo veci zbytočných prieťahov z 28. januára

2002 uvedené v uznesení ústavného súdu č. k. -14 z 23. apríla 2002 vo vzťahu

ku konaniam vedeným na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. a ,

vo vzťahu ku konaniu vedenému na najvyššom súde pod sp. zn. a vo vzťahu

ku konaniu vedenému na okresnom súde pod sp. zn. v období od 10. decembra

1991 do 30. apríla 2002 (právoplatnosť uznesenia ústavného súdu č. k. -14

z 23. apríla 2002) nie sú rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 28. novembra

2002 a naň nadväzujúcim uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -423

z 21. mája 2003 dotknuté a naďalej trvajú aj vo vzťahu k novej sťažnosti sťažovateľa

z 30. januára 2004. V tejto časti sťažnosti preto aj naďalej nie sú splnené podmienky

konania umožňujúce meritórne prerokovanie a rozhodnutie veci ústavným súdom.

O sťažovateľom namietanom porušení jeho základných práv zbytočnými prieťahmi

v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ) rozhodol ústavný súd nálezom č. k. -23 z 25. septembra

2002, právoplatným od 26. októbra 2002.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd podľa

v spojení s odmietol sťažnosť v časti týkajúcej

sa namietaného porušenia označených základných práv sťažovateľa postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období od 10. decembra 1991 do 30. apríla

2002, postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn.

a , ako aj postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. v období do 26. októbra 2002,

ako neprípustnú.

3. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv zbytočnými

prieťahmi v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , toto

bolo skončené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -162

z 15. novembra 1994 o zrušení rozsudku okresného súdu č. k. -134 z 21. januára

1994 a následným vrátením spisu okresnému súdu na ďalšie konanie 23. decembra 1994.

Uvedené konanie bolo teda skončené podstatne skôr ako konania vedené na Krajskom súde

v Prešove pod sp. zn. a .

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol

v tejto časti z dôvodov obdobných ako v uznesení ústavného súdu č. k. -14

z 23. apríla 2002 pre zjavnú neopodstatnenosť.

4. 1. Vzhľadom na obsah rozhodnutí ústavného súdu č. k. -14 z 23. apríla

2002 a č. k. -23 z 25. septembra 2002 prichádzalo do úvahy predbežné

preskúmanie možnosti sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po 30. apríli 2002, ako aj postupom

najvyššieho súdu v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. v období po

26. októbri 2002.

4. 2. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd predbežne zistil

nasledovný priebeh a stav označených konaní v predmetnej veci.

Najvyšší súd rozsudkom č. k. -404 z 28. novembra 2002 zrušil čiastočne

rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. z 20. decembra 1999 a vec mu v tejto

časti vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 24. januára

2003.

Vo veci konajúca sudkyňa uložila 30. januára 2003 súdnej kancelárii zaslať spis

Krajskému súdu v Prešove. Spis bol krajskému súdu doručený 3. februára 2003.

Krajský súd v Prešove na pojednávaní konanom 21. mája 2003 vyhlásil vo veci

rozsudok, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu vyplývajúcom

z rozhodnutia dovolacieho súdu z 28. novembra 2002 a v tomto rozsahu vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Písomné vyhotovenie uvedeného uznesenia Krajského

súdu v Prešove č. k. -423 z 21. mája 2003 bolo okresnému súdu doručené

20. júna 2003.

Okresný súd zaslal rozhodnutie Krajského súdu v Prešove účastníkom konania 1. júla

2003 a 4. septembra 2003 vyzval účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov na

predloženie dôkazov za účelom doplnenia dokazovania v zmysle záverov odvolacieho súdu

v uznesení č. k. -423 z 21. mája 2003. Právny zástupca žalovanej P. T. reagoval

podaním z 22. septembra 2003, doručeným okresnému súdu v ten istý deň, v ktorom

navrhol vypočuť dvoch svedkov.

Vo veci konajúca sudkyňa uložila 16. októbra 2003 súdnej kancelárii predvolať na

pojednávanie, ktorého termín stanovila na 24. november 2003, účastníkov konania, ich

právnych zástupcov a navrhnutých svedkov. Okresnému súdu bolo 17. októbra 2003

doručené ďalšie podanie právneho zástupcu žalovanej P. T., v ktorom navrhol vypočuť

ďalších svedkov. Okresný súd ich 22. októbra 2003 predvolal na pojednávanie vytýčené na

24. november 2003.

Na pojednávaní konanom 24. novembra 2003 okresný súd vypočul predvolaných

svedkov a na návrh právnych zástupcov oboch strán odročil pojednávanie na 11. február

2004 za účelom doplnenia dokazovania podľa ich písomných návrhov, na predloženie

ktorých im uložil lehotu 20 dní.

Písomný návrh právneho zástupcu žalovanej P. T. bol okresnému súdu doručený

10. decembra 2003. Okresný súd predvolal navrhovaného svedka 12. decembra 2003. Dňa

4. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené písomné ospravedlnenie právneho zástupcu

žalovanej P. T., v ktorom zároveň požiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na

11. február 2004 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti (do 10. marca 2004) o čom

predložil kópiu lekárskeho potvrdenia. Okresný súd pojednávanie odročil na 5. máj 2004

a 18. februára 2004 vyzval právnych zástupcov sporových strán, aby oznámili, či majú

návrhy na doplnenie dokazovania (vzhľadom na výsledky pojednávania z 24. novembra

2003). Na základe uvedenej výzvy bolo okresnému súdu 15. marca 2004 doručené písomné

stanovisko žalobcu.

4. 3. Ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ a „práva na prejednanie veci v primeranej lehote“ (čl. 6 ods. 1 dohovoru) už

vyslovil, že v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Zo spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci, ktorý si ústavný súd nechal

predložiť, predbežne vyplýva, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn.

(neskôr pod sp. zn. ) rozhodol približne po mesiaci od právoplatnosti nálezu

č. k. -23 z 25. septembra 2002, pričom spis bol vrátený na ďalšie konanie

približne po troch mesiacoch od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia ústavného súdu.

Z predbežných zistení ústavného súdu tiež vyplýva, že postup okresného súdu od

20. júna 2003, keď mu bola predmetná vec vrátená na ďalšie konanie (uznesením Krajského

súdu v Prešove č. k. -423 z 21. mája 2003), plynulo smeroval k rozhodnutiu

o dosiaľ nerozhodnutej časti návrhu sťažovateľa bez závažnejších prieťahov, ktoré by mohli

odôvodňovať záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov ( ), resp. v primeranej lehote (

dohovoru).

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup

okresného súdu alebo najvyššieho súdu v predmetných konaniach po prípadnom prijatí

návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako porušenie označených práv

sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2004