Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 102/05
PDF · 182.39 KB
No categories available
III. ÚS 102/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ivana Vrábela, bytom P., zastúpeného advokátom
JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia
práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 321/97 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ivana Vrábela o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2005
doručená sťažnosť (z 1. marca 2005) Ivana Vrábela, bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 321/97.
Sťažovateľ uviedol, že okresný súd vyhlásil 9. decembra 2003 v označenom konaní,
ktorého je sťažovateľ účastníkom (ako žalobca), rozsudok. Podľa § 158 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne
inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Napriek uplynutiu
uvedenej zákonom stanovenej lehoty nebol podľa sťažovateľa rozsudok okresného súdu
z 9. decembra 2003 ani po uplynutí viac ako 14 mesiacov od jeho vyhlásenia „...účastníkom
konania odoslaný a doručený...“, pričom takýto stav nebolo možné odôvodniť relevantnými
a závažnými dôvodmi.
Pretože okresný súd bol v konaní nečinný, podal sťažovateľ 5. novembra 2004
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (podanie z 2. novembra 2004
označené ako „Sťažnosť na sudcu. Žiadosť o zaslanie písomného vyhotovenia rozsudku.“)
v zmysle § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách
prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 80/1992 Zb.“). K uvedenému sťažovateľ dodáva: „Napriek skutočnosti, že podľa § 25
ods. 1 zákona č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov SR, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov musí byť takáto
sťažnosť vybavená do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej
vybavenie, do dnešného dňa sťažovateľ žiadnu odpoveď na predmetnú sťažnosť neobdržal.“
Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na uvedené skutočnosti splnil podmienku
vyčerpania právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje, pred podaním sťažnosti ústavnému súdu v zmysle § 53
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažovateľ dodáva, že žaloba v predmetnej veci bola okresnému súdu zaslaná ešte
30. októbra 1997, takže posudzované konanie prebieha už viac ako sedem rokov.
K prieťahom v postupe okresného súdu nepochybne dochádza, keďže za obdobie vyše
14 mesiacov nebol rozsudok písomne vyhotovený a ani orgán štátnej správy súdov
nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.
Takýto postup okresného súdu ponecháva sťažovateľa dlhodobo v stave právnej neistoty.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Ústavný súd vyslovuje,
že nekonaním Okresného súdu Bratislava II v primeraných lehotách a spôsobom
stanoveným zákonom, vo veci sp. zn. 19 C 321/97 – žalobca – Ivan Vrábel, P. c/a žalovaný
– obchodná spoločnosť River, spol. s r. o., so sídlom Dudvážska 5, Bratislava, o zaplatenie
360.000,-Sk s príslušenstvom, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ústavný súd preto prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby vo veci sp. zn.
19 C 321/97 bez zbytočného odkladu ďalej konal.
Zároveň Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania, ako aj primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-Sk z dôvodu morálnej a finančnej ujmy
spôsobenej nekonaním Okresného súdu Bratislava II v primeraných lehotách.“
II.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne
prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných
práv v súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 321/97.
K prieťahom v postupe okresného súdu má dochádzať jeho nečinnosťou, keďže za obdobie
vyše 14 mesiacov nebol rozsudok v merite veci (vyhlásený na pojednávaní 9. decembra
2003) písomne vyhotovený a ani orgán štátnej správy súdov nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote o sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.
Z obsahu spisu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 47/03 vyplýva, že
sťažovateľ už namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 19 C 321/97 (neskôr pod sp. zn. 19 C 4/2002), a to sťažnosťou
zo 14. októbra 2002 (doručenou ústavnému súdu 18. októbra 2002).
Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti zo 14. októbra 2002
v odôvodnení uznesenia č. k. I. ÚS 47/03-13 z 5. marca 2003 vyslovil: „V danej veci
sťažovateľ namietal postup (nečinnosť) okresného súdu jednak v období pred zrušením
právoplatného rozsudku okresného súdu č. k. 19 C 321/97-38 zo 6. septembra 1999
uznesením krajského súdu č. k. 15 Co 37/02-70 z 28. mája 2002 a vrátením veci okresnému
súdu na ďalšie konanie (pozn., uvedenému rozhodnutiu krajského súdu predchádzal
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 36/01 z 30. októbra 2001
v rámci konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
ktorým bol zrušený predchádzajúci potvrdzujúci rozsudok krajského súdu vo veci z 20. júna
2000) a jednak postup okresného súdu po tomto vrátení veci na ďalšie konanie. Vzhľadom
na to, že konanie pred okresným súdom vedené pod sp. zn. 19 C 321/97 právoplatne
skončilo (v roku 2000), a z dôvodu, že uplynula uvedená lehota na podanie sťažnosti vo
vzťahu k tomuto konaniu, ústavný súd nie je oprávnený skúmať postup okresného súdu
v tomto konaní, t. j. pred uvedeným zrušením a vrátením veci na ďalšie konanie. Naproti
tomu je ústavný súd oprávnený skúmať postup okresného súdu a rozhodnúť o namietanom
porušení označených základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v konaní pred okresným súdom po tomto zrušení a vrátení (v konaní vedenom pod sp. zn.
19 C 4/2002), t. j. v danej veci od času, keď krajský súd doručil spis okresnému súdu
v nadväznosti na svoje uznesenie z 28. mája 2002, pretože vo vzťahu k tomuto postupu bola
sťažnosť podaná v súlade s ustanovenou lehotou na podanie sťažnosti pre porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie záležitosti
v primeranej lehote podľa citovaných článkov ústavy a Dohovoru.“
V rámci následného meritórneho prerokovania sťažnosti zo 14. októbra 2002 ústavný
súd nálezom č. k. I. ÚS 47/03-30 z 12. novembra 2003 vyslovil, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 4/02 porušené nebolo.
Nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 47/03-30 z 12. novembra 2003 nadobudol
právoplatnosť v súlade s čl. 133 ústavy v spojení s čl. 140 ústavy a § 31a zákona
o ústavnom súde a § 159 ods. 1 OSP jeho doručením 1. decembra 2003.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vzhľadom na obsah rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 47/03-13 z 5. marca 2003
a najmä č. k. I. ÚS 47/03-30 z 12. novembra 2003 prichádzalo ohľadne sťažnosti
sťažovateľa z 1. marca 2005 do úvahy preskúmanie namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v posudzovanom konaní vedenom v súčasnosti už pod sp. zn. 19 C 4/02 iba
v období po 1. decembri 2003 (obdobne napr. III. ÚS 171/04).
Argumentácia sťažovateľa sa v uvedenom kontexte aj koncentruje do obdobia po
9. decembri 2003, keď bol vyhlásený ďalší rozsudok okresného súdu vo veci s tým, že
pokiaľ ide o jeho písomné vyhotovenie a odoslanie, je okresný súd viac ako 14 mesiacov
vo veci nečinný.
Sťažovateľ tvrdí, že splnil podmienku vyčerpania právnych prostriedkov nápravy,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde tým, že
5. novembra 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle
3. Podľa názoru ústavného súdu je v rámci skúmania splnenia podmienky
vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov nápravy zo strany sťažovateľa potrebné
prihliadať na skutočnosť, že v čase podania jeho sťažnosti predsedovi okresného súdu
(5. novembra 2004) bol už platný a účinný zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 druhej vety zákona č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (odsek 1).
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak (odsek 2).
Od účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (od 1. júla 2004) má teda sťažovateľ
k dispozícii účinné prostriedky nápravy na ochranu ním označených práv zaručených
v ústave a v dohovore v zmysle ustanovení § 3, § 9, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. Ich využitím sťažovateľ mohol a môže v prípade uznania opodstatnenosti
jeho tvrdení dosiahnuť uznanie porušenia svojich práv, ochrany ktorých sa domáha
v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody
zahŕňajúcej aj nemajetkovú ujmu (§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.), či už prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo príslušného všeobecného súdu (§ 4,
§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponuje od 1. júla 2004 dostupným a účinným
prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd,
o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na
princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd
v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1
ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu v období po 1. júli 2004 daná právomoc
ústavného súdu.
Postup okresného súdu v predmetnom konaní v období od 2. decembra 2003 do
30. júna 2004, keď nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z., nemožno pritom izolovane
kvalifikovať ako postup porušujúci čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. označenú dobu konania
označiť za neprimeranú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2005