Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 102/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ivana Vrábela, bytom P., zastúpeného advokátom

JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a porušenia

práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ivana Vrábela o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2005

doručená sťažnosť (z 1. marca 2005) Ivana Vrábela, bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj porušenie práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd vyhlásil 9. decembra 2003 v označenom konaní,

ktorého je sťažovateľ účastníkom (ako žalobca), rozsudok. Podľa § 158 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne

inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Napriek uplynutiu

uvedenej zákonom stanovenej lehoty nebol podľa sťažovateľa rozsudok okresného súdu

z 9. decembra 2003 ani po uplynutí viac ako 14 mesiacov od jeho vyhlásenia „...účastníkom

konania odoslaný a doručený...“, pričom takýto stav nebolo možné odôvodniť relevantnými

a závažnými dôvodmi.

Pretože okresný súd bol v konaní nečinný, podal sťažovateľ 5. novembra 2004

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní (podanie z 2. novembra 2004

označené ako „Sťažnosť na sudcu. Žiadosť o zaslanie písomného vyhotovenia rozsudku.“)

v zmysle o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách

prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “). K uvedenému sťažovateľ dodáva: „Napriek skutočnosti, že podľa

ods. 1 o sídlach a obvodoch súdov SR, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov musí byť takáto

sťažnosť vybavená do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej

vybavenie, do dnešného dňa sťažovateľ žiadnu odpoveď na predmetnú sťažnosť neobdržal.“

Sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na uvedené skutočnosti splnil podmienku

vyčerpania právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje, pred podaním sťažnosti ústavnému súdu v zmysle § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľ dodáva, že žaloba v predmetnej veci bola okresnému súdu zaslaná ešte

30. októbra 1997, takže posudzované konanie prebieha už viac ako sedem rokov.

K prieťahom v postupe okresného súdu nepochybne dochádza, keďže za obdobie vyše

14 mesiacov nebol rozsudok písomne vyhotovený a ani orgán štátnej správy súdov

nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o sťažnosti podľa

Takýto postup okresného súdu ponecháva sťažovateľa dlhodobo v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Ústavný súd vyslovuje,

že nekonaním Okresného súdu Bratislava II v primeraných lehotách a spôsobom

stanoveným zákonom, vo veci sp. zn. – žalobca – Ivan Vrábel, P. c/a žalovaný

– obchodná spoločnosť River, spol. s r. o., so sídlom Dudvážska 5, Bratislava, o zaplatenie

360.000,-Sk s príslušenstvom, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd preto prikazuje Okresnému súdu Bratislava II, aby vo veci sp. zn.

bez zbytočného odkladu ďalej konal.

Zároveň Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania, ako aj primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-Sk z dôvodu morálnej a finančnej ujmy

spôsobenej nekonaním Okresného súdu Bratislava II v primeraných lehotách.“

II.

1. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv v súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

K prieťahom v postupe okresného súdu má dochádzať jeho nečinnosťou, keďže za obdobie

vyše 14 mesiacov nebol rozsudok v merite veci (vyhlásený na pojednávaní 9. decembra

2003) písomne vyhotovený a ani orgán štátnej správy súdov nerozhodol v zákonom

stanovenej lehote o sťažnosti podľa

Z obsahu spisu ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľ už namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj porušenie práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (neskôr pod sp. zn. ), a to sťažnosťou

zo 14. októbra 2002 (doručenou ústavnému súdu 18. októbra 2002).

Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti zo 14. októbra 2002

v odôvodnení uznesenia č. k. -13 z 5. marca 2003 vyslovil: „V danej veci

sťažovateľ namietal postup (nečinnosť) okresného súdu jednak v období pred zrušením

právoplatného rozsudku okresného súdu č. k. -38 zo 6. septembra 1999

uznesením krajského súdu č. k. -70 z 28. mája 2002 a vrátením veci okresnému

súdu na ďalšie konanie (pozn., uvedenému rozhodnutiu krajského súdu predchádzal

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 36/01 z 30. októbra 2001

v rámci konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

ktorým bol zrušený predchádzajúci potvrdzujúci rozsudok krajského súdu vo veci z 20. júna

2000) a jednak postup okresného súdu po tomto vrátení veci na ďalšie konanie. Vzhľadom

na to, že konanie pred okresným súdom vedené pod sp. zn. právoplatne

skončilo (v roku 2000), a z dôvodu, že uplynula uvedená lehota na podanie sťažnosti vo

vzťahu k tomuto konaniu, ústavný súd nie je oprávnený skúmať postup okresného súdu

v tomto konaní, t. j. pred uvedeným zrušením a vrátením veci na ďalšie konanie. Naproti

tomu je ústavný súd oprávnený skúmať postup okresného súdu a rozhodnúť o namietanom

porušení označených základných práv podľa a Dohovoru

v konaní pred okresným súdom po tomto zrušení a vrátení (v konaní vedenom pod sp. zn.

), t. j. v danej veci od času, keď krajský súd doručil spis okresnému súdu

v nadväznosti na svoje uznesenie z 28. mája 2002, pretože vo vzťahu k tomuto postupu bola

sťažnosť podaná v súlade s ustanovenou lehotou na podanie sťažnosti pre porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa citovaných článkov a Dohovoru.“

V rámci následného meritórneho prerokovania sťažnosti zo 14. októbra 2002 ústavný

súd nálezom č. k. -30 z 12. novembra 2003 vyslovil, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené nebolo.

Nález ústavného súdu č. k. -30 z 12. novembra 2003 nadobudol

právoplatnosť v súlade s v spojení s a zákona

o ústavnom súde a jeho doručením 1. decembra 2003.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na obsah rozhodnutí ústavného súdu č. k. -13 z 5. marca 2003

a najmä č. k. -30 z 12. novembra 2003 prichádzalo ohľadne sťažnosti

sťažovateľa z 1. marca 2005 do úvahy preskúmanie namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v posudzovanom konaní vedenom v súčasnosti už pod sp. zn. iba

v období po 1. decembri 2003 (obdobne napr. ).

Argumentácia sťažovateľa sa v uvedenom kontexte aj koncentruje do obdobia po

9. decembri 2003, keď bol vyhlásený ďalší rozsudok okresného súdu vo veci s tým, že

pokiaľ ide o jeho písomné vyhotovenie a odoslanie, je okresný súd viac ako 14 mesiacov

vo veci nečinný.

Sťažovateľ tvrdí, že splnil podmienku vyčerpania právnych prostriedkov nápravy,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu v zmysle tým, že

5. novembra 2004 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle

3. Podľa názoru ústavného súdu je v rámci skúmania splnenia podmienky

vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov nápravy zo strany sťažovateľa potrebné

prihliadať na skutočnosť, že v čase podania jeho sťažnosti predsedovi okresného súdu

(5. novembra 2004) bol už platný a účinný o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Podľa štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa druhej vety za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (odsek 1).

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak (odsek 2).

Od účinnosti (od 1. júla 2004) má teda sťažovateľ

k dispozícii účinné prostriedky nápravy na ochranu ním označených práv zaručených

v ústave a v dohovore v zmysle ustanovení § 3, § 9, § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona

č. Ich využitím sťažovateľ mohol a môže v prípade uznania opodstatnenosti

jeho tvrdení dosiahnuť uznanie porušenia svojich práv, ochrany ktorých sa domáha

v súčasnosti v konaní pred ústavným súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody

zahŕňajúcej aj nemajetkovú ujmu ( ), či už prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo príslušného všeobecného súdu (§ 4,

a ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ disponuje od 1. júla 2004 dostupným a účinným

prostriedkom nápravy ním namietaného porušenia označených základných práv a slobôd,

o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na

princíp subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1

), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu v období po 1. júli 2004 daná právomoc

ústavného súdu.

Postup okresného súdu v predmetnom konaní v období od 2. decembra 2003 do

30. júna 2004, keď nadobudol účinnosť , nemožno pritom izolovane

kvalifikovať ako postup porušujúci , resp. označenú dobu konania

označiť za neprimeranú v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005