Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 83/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 23. júna 2004 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Jána Auxta a Juraja Horvátha v konaní

o sťažnosti Ing. Ľ. K., bytom S. N. V., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., P., vo veci

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves

v konaní o návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi vedenom pod sp. zn.

takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Ľ. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves

v konaní o návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e , aby v konaní o návrhu na

úpravu styku otca s maloletými deťmi vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Ing. Ľ. K. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Ľ. K. do jedného

mesiaca od doručenia tohto nálezu trovy konania vo výške 9 332 Sk (slovom

deväťtisíctristotridsaťdva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. B., P.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -20 z 24. marca 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. K. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní o jeho návrhu na úpravu styku

s maloletými deťmi vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 156/04 doručeným ústavnému súdu 7. mája 2004. Okrem chronológie

procesných úkonov v konaní sp. zn. , ktorá bola zistená aj v náleze ústavného súdu

pod sp. zn. , ďalej uviedol, že „Od 11. 2. 2003 do 25. 11. 2003 sa nachádzal

spis na Krajskom súde v Košiciach, neskôr na Najvyššom súde SR v Bratislave. JUDr. F.

nebola uznesením vylúčená z prejednávania a rozhodovania vecí aj napriek nespokojnosti

sťažovateľa s vedením konania. V deň, kedy sa spis vrátil do senátu JUDr. F., vytýčila

sudkyňa termín pojednávania na 11. 12. 2003. Pojednávanie bolo odročené na deň

19. 1. 2004, pretože u sťažovateľa nebolo vykázané doručenie predvolania na

pojednávanie. Je nutné uviesť, že termín pojednávania bol zrušený aj preto, že spis spolu

s vyjadrením k sťažnosti zákonnej zástupkyne maloletých detí bolo nutné predložiť

ústavnému súdu, čím sa opäť oddialilo rozhodnutie vo veci. Od 9. 1. 2003 do 23. 3. 2004 sa

spis nachádzal na Ústavnom súde v Košiciach. Dňa 23. 3. 2004, dňa 7. 4. 2004, dňa

23. 4. 2004 a dňa 28. 4. 2004 boli žiadané správy a dňa 7. 4. 2004 bol stanovený termín

pojednávania na deň 6. 5. 2004. (...)

Zo správania sťažovateľa, v priebehu celého konania, je jednoznačne preukázaná

snaha konanie spomaliť a zamedziť tak súdu vo veci rozhodnúť. Svedčí o tom to, že návrh

na predbežné opatrenie podal osobne na nepríslušný súd v čase, kedy tento rozhodoval

o jeho odvolaní, uvedomujúc si, že nemôže byť dosiahnutý ním sledovaný účel. (...)

Konanie súdu smerovalo k skorému prejednaniu a rozhodnutiu. Súd nebol nečinný,

o čom svedčí vysoká frekvencia procesných úkonov. K predĺženiu konania došlo v dôsledku

správania sa účastníkov konania, najmä sťažovateľa, ktorý maril znalecké dokazovanie. Ku

spomaleniu postupu súdu dochádzalo aj tým, že sa sťažovateľ nezúčastňoval pojednávaní,

nereagoval na výzvy súdu a súdom ustanoveného znalca, robil podania, ktoré neobsahovali

zákonom predpísané náležitosti, nezdržiaval sa v mieste svojho bydliska, migroval

a nepreberal zásielky súdu ani znalkyne, dokonca odmietol prevziať zásielky súdu doručené

prostredníctvom polície. Urýchleniu konania nepomohla ani jeho dlhodobá

práceneschopnosť a ročná väzba a výkon trestu. (...)

Sme toho názoru, že sťažovateľ nikdy nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní sp. zn. (...)Upozorňujeme na postoj sťažovateľa, ktorý v sťažnosti

podanej ústavnému súdu dňa 15. 1. 2004 napáda nečinnosť odporcu (súdu) a pritom si na

pošte nevyzdvihne predvolanie na pojednávanie konané dňa 11. 12. 2003 a dňa 27. 12.

2003, odmietne prevziať predvolanie na pojednávanie konané dňa 19. 1. 2004. Je tiež

zarážajúce, že sťažovateľ dňa 5. 5. 2004 (v popoludňajších hodinách), teda deň pred

pojednávaním, opakovane podanou námietkou zaujatosti voči sudkyni JUDr. F. znovu

zmaril konanie súdu s úmyslom oddialiť rozhodnutie vo veci tak, aby nemohla byť

právoplatne skončená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je odporca (súd) toho

názoru, že nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní, ako sa uvádza v sťažnosti a sťažnosť

nie je opodstatnená“.

Obdobné procesné úkony, ktoré boli konkretizované v náleze ústavného súdu

sp. zn. a vo vyjadrení predsedu okresného súdu, zistil aj ústavný súd

z obsahu spisu okresného súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z ,

podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný

súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je nárok sťažovateľa na úpravu styku

otca s maloletými deťmi. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, podľa názoru

ústavného súdu nejde o konanie, ktoré je právne zložité. Hmotnoprávna úprava súdu vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých je obsiahnutá v o rodine

v znení neskorších predpisov a procesná v . Výklad a

používanie týchto zákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov.

Ústavný súd nezistil otázku osobitného právneho významu, ktorá by mala byť v tomto

konaní riešená bez jej predošlého riešenia v stabilizovanej judikatúre. Určitý stupeň

skutkovej zložitosti možno pripísať tomu, že ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých,

a keďže rozhodovanie záviselo od skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti,

okresný súd musel ustanoviť znalca. Z hľadiska povahy veci ide pritom o vec týkajúcu sa

maloletých detí, ktorá vo všeobecnosti vyžaduje postup všeobecného súdu s osobitnou

starostlivosťou, z toho dôvodu ústavný súd pri hodnotení prieťahov v konaní na túto povahu

veci prihliada ().

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľal sťažovateľ. Ústavný súd konštatuje, že

správanie sťažovateľa v konaní pred okresným súdom ovplyvnilo podstatnejším spôsobom

dĺžku konania tým, že doručil neúplný a nejasný návrh, preto ho okresný súd musel vyzvať

na doplnenie podania (10. augusta, 31. augusta a 9. októbra 2001). K úprave návrhu

sťažovateľom došlo až 3. decembra 2001. Sťažovateľ sa tiež nezúčastňoval pojednávaní

(21. januára 2002 a 11. decembra 2003), zásielky zo súdu nepreberal, rovnako nereagoval

na predvolanie znalca (8. marca, 20. marca, 21. júna a 20. augusta 2002).

Okrem toho pri posudzovaní správania sťažovateľa v konaní o predmetnej veci

ústavný súd poukazuje na jeho neobvyklú aktivitu pri uplatňovaní oprávnení daných mu

procesnými predpismi, ktorá významnou mierou prispela k predĺženiu konania. Išlo

predovšetkým o opakované vznášanie námietok zaujatosti voči sudcom prerokovávajúcim

a rozhodujúcim v jeho právnej veci, ako tomu bolo naposledy 5. mája 2004.

V súvislosti s procesnými úkonmi účastníkov konania ústavný súd už vyslovil, že

„využitie možností daných sťažovateľovi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie

konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy“ (napr. ).

V súlade s uvedeným ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa

významnou mierou prispelo k predĺženiu konania vo veci samej, sťažovateľ svojím

správaním neposkytol okresnému súdu potrebnú súčinnosť vyplývajúcu z ustanovenia

, čo ústavný súd pričítal na jeho ťarchu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. od 22. decembra 1999, keď podal sťažovateľ návrh na úpravu styku

s maloletými deťmi.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo

v období od 22. decembra 1999, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na

úpravu styku, do 10. augusta 2001, keď súd vypracoval výzvu na doplnenie podania

(nečinnosť viac ako 22 mesiacov), a od 16. septembra 2002 do 11. februára 2003 (námietka

zaujatosti otca voči zákonnej sudkyni a predloženie spisu na rozhodnutie o tejto námietke

takmer po piatich mesiacoch).

Ústavný súd nemohol akceptovať ani vyjadrenie okresného súdu, že sťažovateľ nikdy

nepodal v konaní sp. zn. sťažnosť na zbytočné prieťahy, pretože z prílohy

k sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že okresný súd 11. júla 2001 v odpovedi na jeho list

z 10. júla 2001 okrem iného uviedol, že „Doposiaľ sme nezistili, aby Okresný súd v Spišskej

Novej Vsi vo veciach, kde ste účastník, porušil zákon, a preto Vaše tvrdenia sú

neopodstatnené. Taktiež nebolo zistené, žeby okresný súd vo Vašich veciach bol nečinný,

alebo aby neplynulo konal, ako to vo svojom liste uvádzate. Práve opak je pravdou, nakoľko

v každej Vašej veci súd koná plynulo a v zmysle platných zákonov a bez akýchkoľvek

prieťahov“.

Ústavný súd vychádzajúc z analýzy postupu okresného súdu vo veci podľa

uvedených troch kritérií, ale hlavne berúc do úvahy aj to, o čo sťažovateľovi vo veci ide,

dospel k záveru, že okresný súd v doterajšom priebehu posudzovaného konania vedeného

pod sp. zn. od podania návrhu sťažovateľa na úpravu styku s maloletými deťmi

porušil právo sťažovateľa podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby v napadnutom konaní konal o jeho návrhu na úpravu styku bez zbytočných prieťahov

v súlade s normami [ zákona

o ústavnom súde].

III

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia pre každé dieťa vo výške 300 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej

sťažnosti. V sťažnosti okrem iného uviedol, že „Vzhľadom na celkovú dobu neefektívnosti

konania porušovateľa v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.: , berúc do

úvahy, že som sa ako žalobca o predĺženie tejto doby nijako nepričinil, a zohľadňujúc tiež

okolnosti prípadu vrátane osobného stavu a celkovej situácie žalobcu považujem sumu

300 000 Sk na každé dieťa za primeranú“.

Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej

nemajetkovej ujmy (napr. , ). K tomuto názoru ústavný súd dospel

preto, že sťažovateľ výslovne žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie pre svoje

deti, „na každé dieťa, t. j. Ľ. nar. ..., mal. P. nar. ..., mal. B. nar. ... a mal. P. nar....“, ktoré

nie sú účastníkmi konania. V prípade sťažovateľa by priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia neprichádzalo do úvahy ani z toho dôvodu, že sťažovateľ sa významnou

mierou podieľal na vzniku zbytočných prieťahov (pozri časť II bod 2 tohto nálezu).

Za týchto okolností potom konanie a nález ústavného súdu (najmä vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v , prikázanie

okresnému súdu aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a priznanie úhrady trov

konania) sú dostatočnými opatreniami na nápravu stavu spôsobeného porušením základného

práva.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1

písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 63/2002

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ústavný súd pri

priznaní trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhrada bola

priznaná v celkovej výške 9 332 Sk za 2 úkony po 4 530 Sk a 2 x 136 Sk režijný paušál

podľa § 19 citovanej vyhlášky.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou“ tohto rozhodnutia rozumieť

jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 23. júna 2004