Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 143/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya

a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Poľovníckeho združenia

R., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., Advokátska kancelária, N., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné

právo Poľovníckeho združenia R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Poľovníckemu združeniu R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Nitra

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania Poľovníckeho

združenia R. v sume 11 120 Sk (slovom jedenásťtisícstodvadsať slovenských korún) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. P. K., Advokátska kancelária, N., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Poľovníckeho združenia R. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

143/04-10 z 5. mája 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Poľovníckeho združenia R. (ďalej len

„sťažovateľ“) z 2. apríla 2004, ktorou prostredníctvom svojho splnomocneného právneho

zástupcu, advokáta JUDr. P. K., Advokátska kancelária, N., namieta porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 13. júna 1995 podal žalobu na okresnom súde proti

Poľovníckemu združeniu R. (ďalej len „žalovaný“), ktorou sa domáha zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloba bola zaevidovaná

pod sp. zn. . Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už viac ako sedem

a pol roka, nebolo vo veci do dnešného dňa súdom meritórne rozhodnuté. Prvé

pojednávanie v mesiaci december 1995 sa nekonalo pre neúčasť žalovaného. Ďalšie

pojednávanie vo veci, ktoré sa konalo 19. februára 1996, súd odročil na neurčito za účelom

zadováženia listinných dôkazov. Ďalšie a zároveň doteraz aj posledné meritórne

pojednávanie vo veci sa konalo až 11. marca 1998. Toto pojednávanie bolo opäť odročené

na neurčito s tým, že do konania bude pribratý znalec na vypracovanie nového

geometrického plánu, ako aj znalec z odboru stavebníctva na určenie možnosti reálnej deľby

a určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Následne okresný súd po viac ako roku od

odročenia tohto pojednávania 3. mája 1999 doručil právnemu zástupcovi sťažovateľa

uznesenie o ustanovení uvedených znalcov, t. j. viac ako dvanásť mesiacov vo veci vôbec

nekonal. Znalec geometer Ing. A. K. podal znalecký posudok v roku 2000, ktorý bol

sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený 12. apríla 2000, t. j. po roku od

jeho ustanovenia za znalca. Znalec z odboru stavebníctva Ing. P. M. (ďalej aj „znalec“ alebo

„súdny znalec“) svoj posudok podal v roku 2001 (doručený bol v auguste 2001), t. j. po viac

ako dvoch rokoch od jeho ustanovenia za znalca. K posudku znalca Ing. P. M. podal

sťažovateľ 13. augusta 2001 prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné námietky

a pripomienky. Od tejto doby bolo sťažovateľovi doručené iba odvolanie žalovaného

z 10. apríla 2002 proti uzneseniu okresného súdu č. k. -131 vo veci vyplatenia

znalečného znalcovi Ing. A. K., 8. augusta 2002 mu bolo doručené rozhodnutie Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) o tomto odvolaní a 23. júla

2003, t. j. po dvoch rokoch od podania posudku znalcom Ing. P. M., bolo sťažovateľovi

doručené uznesenie o priznaní znalečného tomuto znalcovi. Medzitým bola vec pridelená na

konanie ďalšiemu, v poradí tretiemu sudcovi. Podľa posledných informácií sťažovateľa bol

spis 5. decembra 2003 odstúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ktoré však

sťažovateľovi nebolo doručené.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd svojím postupom v označenom konaní porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného

žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo

Poľovníckeho združenia R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

Okresnému súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Ústavný súd

Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Poľovníckemu združeniu R. primerané

finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún),

ktoré je Okresný súd v Nitre povinný mu vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd v Nitre je povinný nahradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

JUDr. P. K. trovy konania do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V podaní z 19. mája 2004 doručenom ústavnému súdu 24. mája 2004 právny

zástupca sťažovateľa uviedol: „V uvedenej právnej veci netrvám na konaní ústneho

pojednávania a výslovne súhlasím s upustením od neho.

Zároveň vyčísľujem náhradu trov konania sťažovateľa v konaní pred Ústavným

súdom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 11.129,- Sk. (...)“

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril prostredníctvom predsedníčky okresného súdu

v podaní sp. zn. Spr 653/04 z 1. júna 2004, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Z obsahu

spisového materiálu, ktorý má v súčasnosti 154 strán vyplýva, že súd nebol nečinný. Vo veci

boli vytýčené 4 pojednávania, zabezpečovali sa listinné dôkazy a vykonané bolo aj znalecké

dokazovanie, v rámci ktorého boli podané dva znalecké posudky a uznesením č. k. 7 C

54/95 -154 zo dňa 1. 6. 2004 bol žiadaný tretí znalecký posudok. Voči všetkým procesným

rozhodnutiam súdu boli zo strany odporcu podávané odvolania, takže spis bol viackrát

predkladaný Krajskému súdu. (...) Pri posúdení otázky, či v konaní súdu došlo k zbytočným

prieťahom žiadam, aby bolo zohľadnené, že ide o zložitejší vlastnícky spor, ako aj to, že pri

prejednávaní veci sa vystriedali 3 sudcovia (...), pričom každý sudca sa po prevzatí spisu

musel najskôr v vecou dôkladne oboznámiť. Táto situácia, vyvolaná postupným odchodom

sudcov na novovytvorený Krajský súd v Nitre, prípadne odchodom mimo justície a s tým

súvisiaci nedostatok sudcov, mala tiež za následok predĺženie konania. (...)“ V ďalšej časti

vyjadrenia uviedla predsedníčka okresného súdu prehľad vývoja nápadu civilných vecí na

okresnom súde v rokoch 1996 až 2003 a porovnanie počtu sudcov, ktorí v uvedenom období

túto agendu na okresnom súde prejednávali a rozhodovali. V závere svojho vyjadrenia

prehlásila: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žiadam vziať do úvahy,

ponechávam rozhodnutie vo veci na úvahe Ústavného súdu SR a zároveň oznamujem, že

v zmysle a , netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti

konalo verejné ústne pojednávanie, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“ V prílohe uvedeného vyjadrenia predložil okresný súd ústavnému

súdu spis týkajúci sa posudzovaného konania, ako aj stručný chronologický prehľad úkonov

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu 13. júna 1995

na okresnom súde proti žalovanému žalobu o „zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam“. Spolu so žalobou bol kolkovými známkami zaplatený

aj súdny poplatok za podaný návrh vo výške 500 Sk.

Pokynom zo 14. júna 1995 dal zákonný sudca úpravou súdnej kancelárii pokyn na

realizáciu výzvy pre právneho zástupcu žalobcu na vyčíslenie hodnoty predmetu sporu. Po

jej vyčíslení uložil okresný súd žalobcovi 29. júna 1995 zaplatiť súdny poplatok vo výške

1 500 Sk, a to v lehote 5 dní. Sťažovateľ uhradil súdny poplatok v kolkoch 10. júla 1995.

Dňa 8. augusta 1995 dal zákonný sudca pokyn súdnej kancelárii na pripojenie spisu

týkajúceho sa súvisiacej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 24. augusta 1995 uložil zákonný sudca súdnej kancelárii vyzvať Ministerstvo

pôdohospodárstva Slovenskej republiky na zaslanie výnosu, ktorým sa vydávajú vzorové

stanovy poľovníckych združení a tiež na zaslanie vzorových stanov vydaných 24. septembra

1984 pod č. 759/1984-sekr. Na základe označeného pokynu bol taktiež 30. augusta 1995

rovnopis žaloby zaslaný žalovanému na vyjadrenie.

Dňa 14. septembra 1995 bol okresnému súdu doručený výnos žiadaný od

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky s oznámením, že potrebné vzorové

stanovy si okresný súd musí vyžiadať od Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava. Dňa

21. septembra 1995 doručil žalovaný okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

Zákonný sudca nariadil 13. novembra 1995 termín pojednávania na 4. december

1995 a uložil súdnej kancelárii vyžiadať potrebné vzorové stanovy od Slovenského

poľovníckeho zväzu Bratislava. Účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie

16. novembra 1995 a predvolania riadne prevzali 20. novembra 1995. Vzorové stanovy

žiadané od Slovenského poľovníckeho zväzu Bratislava boli doručené okresnému súdu

23. novembra 1995.

Dňa 1. decembra 1995 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

žalovaného na pojednávaní z dôvodu „neodkladných služobných záležitostí“ predsedu

i tajomníka združenia.

Pojednávanie okresného súdu konané 4. decembra 1995 bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti žalovaného na 20. december 1995. Žalovaný na predvolanie na ďalší termín

pojednávania, ktoré prevzal 5. decembra 1995, reagoval listom z 12. decembra 1995

žiadosťou o ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu zaneprázdnenosti predsedu i tajomníka

združenia.

Na pojednávaní 20. decembra 1995 konanom v prítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu bolo vynesené uznesenie o uložení poriadkovej pokuty žalovanému vo výške

5 000 Sk, ktorú okresný súd uložil žalovanému uhradiť do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (č. k. -36). Následne bolo pojednávanie odročené na 24. január 1996

s tým, že žalovaný bude predvolaný „pod hrozbou predvedenia“. Dňa 9. januára 1996 bolo

okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného voči uzneseniu o uložení poriadkovej

pokuty, ktorým žiadal zaplatenie pokuty odpustiť.

Dňa 22. januára 1996 dal sudca pokyn súdnej kancelárii na zrušenie termínu

pojednávania nariadeného na 24. január 1996. Nasledujúci deň vytýčil nový termín

pojednávania na 19. február 1996 a nariadil súdnej kancelárii predvolať naň účastníkov

konania.

Na pojednávaní konanom 19. februára 1996 v prítomnosti oboch účastníkov navrhol

právny zástupca žalobcu pribrať do konania znalcov z odboru geodézie a oceňovania

nehnuteľností. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd vyzve

Slovenský poľovnícky zväz v Nitre (ďalej len „SPZ Nitra“) na zaslanie uznesenia členskej

schôdze Poľovníckeho združenia R. – R. (ďalej len „právny predchodca účastníkov

konania“) z 25. mája 1990. Na základe pokynu sudcu z 28. marca 1996 bol SPZ Nitra

urgovaný ohľadne predloženia uvedeného uznesenia. Urgencia bola SPZ Nitra doručená

3. apríla 1996.

Dňa 30. mája 1996 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie SPZ Nitra, že

požadované uznesenie z členskej schôdze právneho predchodcu účastníkov konania

z 25. mája 1990 nemá k dispozícii, s tým, že okresný súd si ho má vyžiadať od bývalého

tajomníka právneho predchodcu účastníkov konania.

Dňa 8. júla 1996 bol k spisu týkajúcemu sa posudzovaného konania opätovne

pripojený spis týkajúci sa právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Okresný súd následne na základe pokynu zákonného sudcu z 10. júla 1996 vyzval

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na vyjadrenie ohľadne stanov

účastníkov konania. Výzva bola adresátovi doručená 23. júla 1996. Žiadané vyjadrenie bolo

okresnému súdu doručené 15. augusta 1996.

Na základe pokynu zákonného sudcu zo 6. septembra 1996 vyzval okresný súd SPZ

Nitra na vyjadrenie, či po rozdelení právneho predchodcu účastníkov konania bola

ustanovená likvidačná komisia, komu bola správa o vykonaní likvidácie zaslaná, a zároveň

žiadal o jej predloženie. Na základe pokynu sudcu z 25. septembra 1996 okresný súd

urgoval vyjadrenie SPZ Nitra v predmetnej veci. Dňa 26. októbra 1996 urgenciu opakoval

s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 22. novembra 1996 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie SPZ Nitra,

z ktorého vyplýva, že likvidačná komisia ustanovená nebola a keďže sa obe strany

nedohodli na vyporiadaní a rozdelení majetku, konečné rozhodnutie ostalo na súd.

Dňa 2. júna 1997 bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. M. P.

Dňa 9. januára 1998 nariadila sudkyňa pojednávanie na 11. marec 1998 a dala pokyn

súdnej kancelárii predvolať na pojednávanie účastníkov konania.

Pojednávanie 11. marca 1998 konané v prítomnosti oboch účastníkov konania bolo

odročené na neurčito s tým, že do konania bude pribratý súdny znalec na vypracovanie

nového geometrického plánu, na ocenenie nehnuteľnosti, ako aj na posúdenie, či je reálne

rozdelenie nehnuteľnosti možné.

Uznesením č. k. -69 z 19. apríla 1999 bol ustanovený znalec z odboru

geodézie Ing. A. K. (ďalej aj „súdny znalec“ alebo znalec“) na vypracovanie geometrického

plánu a každému z účastníkov bolo uložené do 5 dní zaplatiť preddavok na trovy spojené

s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 1 000 Sk. Uznesením č. k. -70

z 21. apríla 1999 bol ustanovený znalec z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. P. M.,

ktorý mal určiť, či je možná reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti, a každému z účastníkov

bolo uložené do 5 dní zaplatiť preddavok na trovy spojené s vyhotovením posudku vo výške

1 000 Sk.

Dňa 13. mája 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaného (z 10. mája

1999) proti uzneseniu okresného súdu č. k. -69 z 19. apríla 1999, ktorým bol

v konaní ustanovený znalec z odboru geodézie Ing. A. K. a žalovanému bolo uložené

zaplatiť preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním. Pokynom sudkyne

z 20. mája 1999 bolo však súdnej kancelárii uložené zaslať predmetný spis znalcovi na

vypracovanie znaleckého posudku. Spis bol znalcovi zaslaný v prílohe sprievodného listu

z 25. mája 1999.

Na základe pokynu sudkyne z 25. augusta 1999 bola okresným súdom znalcovi

zaslaná urgencia, aby predložil znalecký posudok. List vypravený 16. septembra 1999 bol

však 12. októbra 1999 vrátený okresnému súdu späť, pretože znalec si zásielku v odbernej

lehote nevyzdvihol. Dňa 18. októbra 1999 dala zákonná sudkyňa pokyn na jej opätovné

doručenie znalcovi. Zásielku adresát prevzal 25. októbra 1999.

Na urgenciu reagoval znalec ospravedlňujúcim listom z 31. decembra 1999

doručeným okresnému súdu 4. januára 2000, v ktorom poukázal na svoju pracovnú

vyťaženosť a na „... iné technické príčiny...“, pre ktoré znalecký posudok nevypracoval,

s tým, že tento okresnému súdu predloží v priebehu I. štvrťroku 2000.

Dňa 18. januára 2000 bola znalcovi opäť zaslaná urgencia, aby predložil znalecký

posudok. Pretože znalec nereagoval, okresný súd mu v zmysle pokynu zákonnej sudkyne

z 25. februára 2000 zaslal ďalší list, ktorým urgoval predloženie znaleckého posudku.

Z úradného záznamu spísaného 28. marca 2000 je zrejmé, že v uvedený deň sa na okresný

súd znalec dostavil a oznámil, že znalecký posudok má vypracovaný a predloží ho

okresnému súdu v lehote 15 dní. Uvedený znalecký posudok bol okresnému súdu doručený

3. apríla 2000.

Pokynom zo 6. apríla 2000 nariadila zákonná sudkyňa súdnej kancelárii doručiť

znalecký posudok obom účastníkom konania s výzvou na predloženie návrhov na doplnenie

dokazovania vo veci. Zásielku adresovanú žalovanému prevzal 17. apríla 2000 J. K.

Zákonná sudkyňa nariadila 18. mája 2000 súdnej kancelárii opätovne zaslať

žalovanému znalecký posudok s výzvou, aby oznámil, kto v jeho mene prevzal 17. apríla

2000 zásielku okresného súdu a či je menovaný štatutárnym zástupcom žalovaného.

Dňa 7. júna 2000 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného o poverení

J. K. na preberanie pošty adresovanej ich združeniu. Na základe tejto informácie dala

sudkyňa 12. júna 2000 pokyn súdnej kancelárii vyžiadať od J. K. poverenie na preberanie

pošty združenia. Keďže adresát na výzvu okresného súdu nereagoval, sudkyňa dala

7. augusta 2000 pokyn súdnej kancelárii na zaslanie urgencie. Dňa 7. septembra 2000

doručil žalovaný okresnému súdu poverenie na preberanie pošty pre J. K.

Úpravou sudkyne zo 7. decembra 2000 bol daný pokyn súdnej kancelárii na zaslanie

výzvy druhému znalcovi na prevzatie spisu kvôli vypracovaniu znaleckého posudku. Na

základe výzvy sa 18. decembra 2000 dostavil na okresný súd znalec Ing. P. M., ktorý

prevzal predmetný spis. V prílohe listu z 28. decembra 2000 doručeného osobne okresnému

súdu 3. januára 2001 vrátil súdny znalec predmetný spis s vyjadrením, že má oprávnenie iba

na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a nie na posúdenie, či je možné reálne

rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.

Urgenciou zo 17. januára 2001 bol znalec Ing. P. M. vyzvaný na prevzatie

predmetného spisu a vypracovanie znaleckého posudku ohľadne určenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti. Súdny znalec sa 5. februára 2001 dostavil na okresný súd, prevzal

predmetný spis s tým, že znalecký posudok vypracuje do 10. apríla 2001.

Listom z 1. júna 2001 urgoval okresný súd znalca Ing. P. M., aby predložil znalecký

posudok a vrátil súdny spis. Dňa 11. júna 2001 bol okresnému súdu doručený predmetný

spis so znaleckým posudkom.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo 14. júna 2001 bol 26. júna 2001 zaslaný

znalecký posudok na vyjadrenie obom účastníkom konania. Dňa 23. júla 2001 zaslal

žalovaný okresnému súdu svoje vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu sa k predmetnému

znaleckému posudku vyjadril listom z 13. augusta 2001.

Dňa 5. novembra 2001 bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni

JUDr. K. M.

Dňa 21. februára 2002 bola okresnému súdu doručená urgencia znalca Ing. A. K.

týkajúca sa uhradenia znalečného za vypracovanie znaleckého posudku vo veci. Pokynom

zo 7. marca 2002 uložila zákonná sudkyňa vyzvať znalca Ing. A. K. na predloženie

vyúčtovania trov znaleckej odmeny v lehote 5 dní. Vyúčtovanie bolo okresnému súdu

doručené 12. marca 2002. Uznesením č. k. -131 z 27. marca 2002 okresný súd

priznal znalcovi Ing. K. znalečné vo výške 8 828 Sk. Žalovaný podal 11. apríla 2002 voči

uzneseniu odvolanie. Výzvami z 24. apríla 2002 bolo predmetné odvolanie žalovaného

zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu a znalcovi. Dňa 3. mája 2002 doručil

okresnému súdu svoje vyjadrenie znalec Ing. A. K. Dňa 12. júna 2002 bol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd uznesením č. k. -137 z 28. júna 2002 potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa. Dňa 17. júla 2002 bol predmetný spis spolu s potvrdzujúcim uznesením

krajského súdu doručený okresnému súdu.

Zákonná sudkyňa dala 29. júla 2002 pokyn súdnej kancelárii na doručenie uznesenia

odvolacieho súdu účastníkom konania a znalcovi (uznesenie prevzali právny zástupca

žalobcu a žalovaný 8. augusta 2002, znalec 14. augusta 2002) a 27. augusta 2002 pokyn na

predloženie spisu učtárni z dôvodu vyplatenia znalečného znalcovi. Dňa 30. augusta 2002

bol spis predložený učtárni okresného súdu. Z následného úradného záznamu okresného

súdu spísaného 2. júla 2003 vyplýva, že „spis bol omylom daný do pošty Mgr. H.“.

Uznesením okresného súdu č. k. -142 zo 14. júla 2003 bolo priznané

znalcovi Ing. P. M. znalečné vo výške 4 000 Sk. Na základe pokynu sudkyne z toho istého

dňa bolo uznesenie doručované právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému (ktorí

uznesenie prevzali 23. júla 2003), ako aj znalcovi (ktorý ho prevzal 25. júla 2003). Súdnej

kancelárii bolo taktiež uložené zistiť, či boli účastníkmi konania zaplatené zálohy na úhradu

trov spojených so znaleckým dokazovaním. Z úradného záznamu z 18. júla 2003 je zrejmé,

že tieto zálohy zložené neboli.

Listom z 10. októbra 2003 bol žalovaný vyzvaný na predloženie dokladu o prevzatí

uznesenia z 19. apríla 1999, ktorým mu bolo nariadené zložiť preddavok na trovy spojené

s vyhotovením posudku znalca Ing. A. K. Dňa 21. októbra 2003 bolo okresnému súdu

doručené vyjadrenie žalovaného.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne z 3. decembra 2003 bol predmetný spis

8. decembra 2003 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného voči

uzneseniu okresného súdu č. k. -36 z 20. decembra 1995 o uložení poriadkovej

pokuty a o odvolaní žalovaného voči uzneseniu okresného súdu č. k. -69

z 19. apríla 1999 o povinnosti zložiť preddavok na úhradu trov spojených so znaleckým

dokazovaním.

Krajský súd uznesením č. k. -149 z 30. decembra 2003 uznesenie súdu

prvého stupňa z 20. decembra 1995 o uložení poriadkovej pokuty žalovanému zrušil.

Uznesením č. k. -151 z 30. januára 2004 odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa z 19. apríla 1999 o povinnosti zložiť preddavok na úhradu trov

spojených so znaleckým dokazovaním potvrdil a vo zvyšnej časti odvolanie žalovaného

odmietol.

Okresnému súdu bol spis spolu s uzneseniami odvolacieho súdu doručený 15. marca

2004. O tri dni na to dala zákonná sudkyňa pokyn súdnej kancelárii zaslať písomné

vyhotovenie uznesení odvolacieho súdu dotknutým účastníkom konania. Označené

rozhodnutia boli doručené a nadobudli právoplatnosť 26. marca 2004.

Uznesením okresného súdu č. k. -154 z 1. júna 2004 bol ustanovený nový

znalec z odboru stavebníctva Ing. M. na vypracovanie znaleckého posudku vo veci ohľadne

otázky, či je možná reálna deľba spornej nehnuteľnosti, a ak áno, akým spôsobom. Znalcovi

bolo uložené predložiť znalecký posudok v lehote 40 dní. Obom účastníkom konania bolo

zároveň uložené zložiť preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku,

a to vo výške 2 000 Sk do 10 dní. Pokynom zákonnej sudkyne bolo zároveň súdnej

kancelárii uložené zaslať uznesenie o pribratí znalca právnemu zástupcovi žalobcu,

žalovanému, ako aj samotnému znalcovi.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúmal ústavný súd s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu v súlade so svojou doterajšou judikatúrou podľa právnej a faktickej zložitosti veci,

podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr.

, , ).

2. 1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľom

podaná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

(pozemku č. parc. 2063/2 a na ňom postavenej stavbe v katastrálnom území R.). Ústavný

súd prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade ide o vec po právnej aj faktickej stránke

zložitejšiu vzhľadom na nevyhnutnosť riešenia viacerých predbežných otázok týkajúcich sa

existencie tvrdeného spoluvlastníckeho práva účastníkov konania k predmetným

nehnuteľnostiam a veľkosti ich spoluvlastníckych podielov v závislosti na okolnostiach

zániku „právneho predchodcu oboch účastníkov konania“, spôsobu vyporiadania jeho

majetku a právnych účinkov týchto skutočností, ako aj potrebu riešenia prejudiciálnych

otázok v súvislosti s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k dotknutým nehnuteľnostiam.

Ani uvedenými skutočnosťami však podľa názoru ústavného súdu nemožno rozumne

odôvodniť dosiaľ uplynutú dĺžku posudzovaného konania a stav, v ktorom sa v súčasnej

dobe nachádza, keď po uplynutí deviatich rokov od podania žaloby (z toho doba, keď vo

veci konal krajský súd rozhodujúc o odvolaniach žalovaného proti rozhodnutiam okresného

súdu procesnej povahy, predstavuje iba o niečo viac ako štyri mesiace) nebolo dosiaľ

v merite veci rozhodnuté a nebolo ukončené ani dokazovanie v rozsahu potrebnom na

objasnenie okolností významných pre rozhodnutie (v súčasnosti sa realizujú úkony

dokazovania, potrebu vykonania ktorých okresný súd konštatoval už pri odročení

pojednávania v predmetnej veci v marci 1998).

2. 2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne

a súčinnostné ( ). Sťažovateľ reagoval

v stanovených lehotách na výzvy okresného súdu a poskytoval mu potrebnú súčinnosť.

Ústavný súd nezistil skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa, prípadne týkajúce sa

správania jeho právneho zástupcu v uvedenom konaní, ktoré by bolo možné sťažovateľovi

pričítať na ťarchu v rámci posúdenia otázky existencie a zavinenia zbytočných prieťahov

v predmetnej veci.

2. 3. Ďalším kritériom, ktoré považoval ústavný súd za relevantné pri posúdení

sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva podľa , bol

postup okresného súdu v označenom konaní.

V tomto postupe sa podľa zistenia ústavného súdu opakovane vyskytli obdobia

nečinnosti, ktoré mali podstatný vplyv na celkovú dĺžku posudzovaného konania, pričom

ich nemožno odôvodniť existenciou zákonnej prekážky, ktorá by opodstatňovala nečinnosť

okresného súdu.

Ide o obdobie od 22. novembra 1996, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie

SPZ Nitra, do 9. januára 1998, keď zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie vo veci (cca

trinásť a pol mesiaca). Ústavný súd prihliadol na skutočnosť, na ktorú poukázala aj

predsedníčka okresného súdu, t. j. že pridelenie veci novému zákonnému sudcovi počas

prebiehajúceho konania vyžaduje časový priestor na oboznámenie sa s okolnosťami

prípadu, konštatujúc, že v priebehu označeného obdobia bola vec pridelená na prejednanie

a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni. Za primeranú a akceptovateľnú z hľadiska potreby

naštudovania spisu považoval v danom prípade dobu maximálne troch mesiacov.

Zostávajúce obdobie nečinnosti okresného súdu (cca desať a pol mesiaca) je však potrebné

kvalifikovať ako obdobie neodôvodnenej nečinnosti, ktorá je z hľadiska ústavných garancií

zabezpečujúcich účastníkovi konania právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

neakceptovateľná.

Ďalším obdobím, v ktorom bol okresný súd vo veci nečinný bez toho, že by to bolo

odôvodnené existenciou zákonnej prekážky v postupe konania, je obdobie od 11. marca

1998, keď okresný súd vo veci pojednával, pričom pojednávanie odročil konštatujúc, že vo

veci bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie, do 19. apríla 1999, keď rozhodol

o ustanovení prvého súdneho znalca v konaní (cca trinásť mesiacov).

Okresný súd bol v predmetnej veci nečinný aj v období od 13. augusta 2001, keď mu

bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa k znaleckému posudku druhého

z ustanovených súdnych znalcov Ing. P. M., do 7. marca 2002, keď zákonná sudkyňa

uložila súdnej kancelárii vyzvať prvého z ustanovených súdnych znalcov Ing. A. K. na

vyčíslenie odmeny a nákladov spojených s vypracovaním jeho znaleckého posudku (cca

šesť mesiacov). V uvedenom období bola predmetná vec pridelená na prejednanie

a rozhodnutie ďalšej zákonnej sudkyni. Ústavný súd považoval v súvislosti s potrebou

naštudovania príslušného súdneho spisu za akceptovateľné obdobie troch mesiacov, počas

ktorých okresný súd nevykonával v posudzovanom konaní žiadne úkony. Zostávajúcu dobu

ďalších troch mesiacov kvalifikoval následne ako dobu neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu.

Posledným z období neakceptovateľnej nečinnosti okresného súdu v predmetnej veci

je obdobie od 30. augusta 2002, keď bol spis na základe pokynu zákonnej sudkyne

predložený učtárni okresného súdu z dôvodu vyplatenia znalečného súdnemu znalcovi, do

2. júla 2003, keď došlo k zisteniu omylu spočívajúceho v predložení spisu inej sudkyni

okresného súdu a k následnému zjednaniu nápravy (cca desať mesiacov).

Ústavný súd dospel k záveru, že už uvedené obdobia neodôvodnenej, resp.

neakceptovateľnej nečinnosti okresného súdu (spolu približne tri roky) je potrebné

kvalifikovať ako obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom

konaní, v dôsledku čoho bolo porušené (bod 1 výrokovej časti nálezu) základné právo

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

(obdobne napr. , ).

Argumenty predsedníčky okresného súdu súvisiace s vysokým nápadom vecí, ako aj

s personálnymi problémami okresného súdu ústavný súd neakceptoval ako právne

relevantné s ohľadom na svoju ustálenú judikatúru vychádzajúcu z medzinárodného

štandardu ochrany ľudských práv v obdobných prípadoch (uplatňovanie článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), v zmysle ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

, ).

3. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo

veci konal. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu

domáhal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku tohto

nálezu).

4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo

výške 100 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorá „mu vznikla ako dôsledok toho, že v jeho právnej

veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa už koná viac ako sedem

a pol roka (podľa zistenia ústavného súdu ide o dlhšie obdobie, pozn.), pričom počas celej

tejto doby je on ako účastník konania v právnej neistote, ktorú môže odstrániť len

právoplatné rozhodnutie súdu“. Sťažovateľ poukázal na podiel jeho členov na zhodnotení

nehnuteľností, ktorých sa žaloba týka, a to vlastnou prácou, ale aj investíciami vo výške

55 215 Sk. Nemajetkovú ujmu, ktorá mu zbytočnými prieťahmi v označenom konaní

vzniká, preto „pociťuje najmä vo vzťahu k svojim členom, ktorým sa zodpovedá za svoju

činnosť“.

Podľa v spojení s ústavný

súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi

prihliadajúc na okolnosti uvedeného prípadu (najmä na dĺžku, povahu a dôvody zbytočných

prieťahov spôsobených okresným súdom, ako aj na závažnosť predmetu konania pre

sťažovateľa) sumu 40 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu). Táto suma zohľadňuje dĺžku

zbytočných prieťahov v konaní (tri roky) a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa

s ohľadom na pretrvávajúci stav právnej neistoty vo vzťahu k ním uplatneným majetkovým

právam. Ich ochrany sa na okresnom súde domáhal pred viac ako deviatimi rokmi bez

dosiahnutia konečného právoplatného rozhodnutia vo veci. Vo zvyšnej časti preto návrhu na

finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

5. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom vo výške 11 129 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3, § 22

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “) s tým, že predmet konania podľa pred ústavným súdom,

ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je

oceniteľný peniazmi a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré

predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu

sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (, ,

).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku

2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu

136 Sk. Odmena právneho zástupcu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie – sťažnosť z 2. apríla 2004)

predstavuje 2 x 4 534 Sk, t. j. 9 068 Sk, a paušálna náhrada hotových výdavkov 2 x 136 Sk,

po pripočítaní DPH v zmysle vyhlášky č. a zaokrúhlení podľa

vyhlášky č. spolu 11 120 Sk. Ústavný súd preto v súlade s ustanovením

priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 11 120 Sk (bod 4 výrokovej časti nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu na priznanie

náhrady trov právneho zastúpenia nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004