Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 163/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2004

v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Mazáka a Ľudmily

Gajdošíkovej vo veci sťažnosti NOP, a. s., so sídlom Hažín č. 45, zastúpenej Ing. E. S.,

predsedníčkou predstavenstva, právne zastúpenej advokátom JUDr. F. K., so sídlom K.,

namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v postupom Okresného

súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Základné právo NOP, a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v postupom Okresného súdu Michalovce

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 14. mája 2004 doručená sťažnosť NOP,

a. s., so sídlom Hažín č. 45, zastúpenej Ing. E. S., predsedníčkou predstavenstva (ďalej len

„sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. F. K., so sídlom K., vo veci porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka doručila 26. augusta 2002 okresnému súdu

návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal odporcovi AGROSPOL,

s. r. o., Michalovce (ďalej len „odporca“) akýmkoľvek spôsobom zasahovať do výkonu práv

sťažovateľky spojených s užívaním pozemkov označených v návrhu.

Okresný súd uznesením č. k. –78 zo 14. novembra 2002 návrh

sťažovateľky zamietol. O odvolaní sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) uznesením č. k. 11 Co 11/03–184 z 30. mája 2003, ktorým napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Rozhodnutie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 7. júla 2003.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd vo veci návrhu sťažovateľky do času podania

sťažnosti opätovne nerozhodol. Dňa 3. novembra 2003 podal sťažovateľ sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa a nasl.

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní

sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších

predpisov. Na sťažnosť sťažovateľky odpovedal predseda okresného súdu listom

z 30. decembra 2003 č. Spr 2047/03, v ktorom okrem iného konštatoval, že „vo veci nebol

zistený subjektívny prieťah“.

Sťažovateľka hodnotí postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

ako porušovanie jej základného podľa a navrhuje, aby

ústavný súd vo veci jej sťažnosti rozhodol nasledovne:

„Postupom Okresného súdu v Michalovciach v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo NOP, a. s., so sídlom 072 34 Hažín 45,

IČO: 31 670 598, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vložka

č. 396/V na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

.

Okresnému súdu v Michalovciach prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti NOP, a. s., so sídlom 072 34 Hažín 45, IČO: 31 670 598, zapísanej

v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sa, vložka č. 396/V priznáva

finančné zadosťučinenie vo výške 10 000, - Sk“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu

7. júla 2004 a uznesením č. k. -15 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň požiadal, aby sa

vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu sa vyjadrili, že netrvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu zároveň doručil

ústavnému súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„...Nahliadnutím do spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že

sťažovateľ dňa 3. 9. 2002 doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia proti

odporcovi AGROSPOL, s. r. o ., Pekárenská 4, Michalovce, ktorým sa domáhal vyslovenia

zákazu do výkonu práv navrhovateľa spojených s užívaním pozemkov vedených na

evidenčnom liste 198 k. ú. Hažín a na evidenčnom liste 533 k. ú. Zálužice a to na tom

základe, že sťažovateľ v jeseni 2001 a na jar 2002 ako oprávnený užívateľ spomínaných

pozemkov vykonal na týchto osev, pričom odporca v dňoch 7. 7. 2002 a 9. 7. 2002 bez jeho

súhlasu tieto parcely vymlátil. V bode II návrhu cituje §§ 79 ods. 1 a 76 ods. 1 písm. f

O. s. p . a tvrdí, že jeho návrh je dôvodný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Dňa 5. 9. 2002 sudca vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, hoci táto

povinnosť navrhovateľovi vyplýva zo už podaním návrhu,

pričom navrhovateľ je právnická osoba a je zastúpený JUDr. K., advokátom, ktorý by mal

tieto skutočnosti ovládať. Poplatok bol zaplatený 11. 9. 2002. Dňa 2. 10. 2002 sudca vyzval

navrhovateľa na zaslanie výpisu z obchodného registra navrhovateľa pre nezrovnalosť jeho

obchodného mena uvedeného v návrhu a v nájomných zmluvách, tiež ho vyzval na

doplnenie petitu návrhu na uvedenie doby, do kedy má byť odporca obmedzený vo výkone

práv navrhovateľa. Dr. K. na túto výzvu reagoval listom doručeným tunajšiemu súdu 17. 10.

2002. Dňa 18. 10. 2002 sudca pripojil spis tunajšieho súdu lebo lustráciou bolo

zistené, že medzi tými istými účastníkmi prebieha iné konanie, v ktorom bolo vydané

predbežné opatrenie na tie isté nehnuteľnosti, v ktorom bolo zakázané práve navrhovateľovi

užívať tieto nehnuteľnosti, lebo ich v tom čase užíval neoprávnene. Dňa 31. 10. 2002 sudca

preto návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Podľa nášho názoru navrhovateľ

ani JUDr. K. pri podávaní nerešpektovali ustanovenia § 79 ods. 1, 42 ods. 3, 74 ods. 1 O. s.

p ., ako aj § 8 ods. Zb. O právne perfektnom návrhu možno hovoriť až dňom

17. 10. 2002.

Dňa 25. 11. 2002 doručil navrhovateľ súdu odvolanie voči uzneseniu zo dňa

31. 10. 2002, pričom opäť porušil § 9 ods. 3 Zákona 71/92 Zb. lebo nezaplatil súdny

poplatok za odvolanie. Sudca dňa 28. 11. 2002 zaslal rovnopis odvolania na vyjadrenie

odporcovi a vyzval navrhovateľa vzorom 4 na zaplatenie súdneho poplatku za

podané odvolanie. Tento zaplatil súdny poplatok 17. 12. 2002 a vyjadrenie k odvolaniu bolo

doručené súdu 27. 12. 2002. Dňa 8. 1. 2003 predložil spis odvolaciemu súdu. Dňa

7. 7. 2003 bola vec ako zrušená vrátená súdu. Na tomto mieste dávame do pozornosti

zrušujúce uznesenie -188 a to posledné tri odseky. Odvolací súd uložil

prvostupňovému súdu vykonať pomerne rozsiahle dokazovanie vo veci. Dňa 9. 7. 2003

sudca referoval doručiť toto uznesenie účastníkom konania a dňa 11. 8. 2003 vyzval

odporcu na oznámenie skutočností, na základe ktorých odvodzuje v súčasnej dobe právo

užívať sporné nehnuteľnosti. Dňa 25. 9. 2003 urgoval zaslanie vyjadrenia. Dňa 11. 5. 2004

vyzval Dr. K. na oznámenie, či trvá na nariadení predbežného opatrenia. Dr. K. dňa

20. 5. 2004 oznámil súdu, že na jeho nariadení trvá. Dňa 4. 6. 2004 sudca opäť urgoval

odporcu o zaslanie žiadaného v zmysle referátu zo dňa 25. 9. 2003. Dňa 14. 6. 2004

odporca na túto výzvu písomne reagoval. Dňa 21. 6. 2004 žiadal sudca, aby navrhovateľ

špecifikoval parcely, ktorých sa tento návrh týka. Dňa 14. 7. 2004 reagoval na túto výzvu

svojím listom.

Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti odôvodňuje svoj návrh jedine nedodržaním

30-dňovej lehoty uvedenej v , . Máme za to, že

všetky ustanovenia majú rovnakú právnu silu. Sťažovateľ

vôbec neuvádza, že nerešpektoval ustanovenia o náležitostiach návrhu, nerešpektoval zákon

71/92 Zb. , pre neho je zaujímavá len 30-dňová lehota na vydanie predbežného opatrenia.

Máme za to, že zákonodarca mal na mysli rozhodnúť o predbežnom opatrení v lehote 30 dní

vtedy, ak by sťažovateľ doručil súdu právne perfektný návrh tak, ako to ukladá zákon. Ako

vyššie uvádzame, právne perfektný návrh v tomto prípade bol 17. 10. 2002. Sudca o tomto

rozhodol 31. 10. 2002.

Je tiež pravdou, že podľa , má súd po

doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu povinnosť rozhodnúť o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia, ale súd má tiež povinnosť rešpektovať § 226 Občianskeho

súdneho poriadku, kde je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v tomto

konkrétnom prípade v uznesení uložil súdu vykonať dokazovanie vo veci.“.

V ďalšej časti vyjadrenia predseda okresného súdu podrobne rozoberá všeobecné

predpoklady na vydanie predbežného opatrenia v kontexte s ich aplikáciou na konanie,

ktoré je predmetom sťažnosti, a akcentuje náročnosť úloh, s ktorými sa musí konajúci sudca

vysporiadať v rámci dokazovania, a svoje vyjadrenie uzaviera nasledovne:

„... sudca je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nerešpektovanie tohto

názoru, vzhľadom na uložené rozsiahle dokazovanie nemôže byť limitované 30-dňovou

lehotou. V neposlednej miere sa domnievame, že sťažovateľ neúplným a skresleným opisom

skutočností uvedených v návrhu prispel k tomu, že toto konanie trvá dlhší čas“.

Ústavný súd si pred rozhodnutím o sťažnosti vyžiadal z okresného súdu súdny spis

sp. zn. , z ktorého zistil nasledovné:

1. Dňa 3. septembra 2002 doručila sťažovateľka okresnému súdu návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek

spôsobom zasahovať do výkonu práv sťažovateľky spojených s užívaním

označených pozemkov.

2. Dňa 5. septembra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby uhradila súdny

poplatok (poplatok bol uhradený 11. septembra 2002).

3. Dňa 2. októbra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby doplnila a upresnila svoj

návrh.

4. Uznesením č. k. 10 NcPO 299/02–78 z 31. októbra 2002 okresný súd návrh na

vydanie predbežného opatrenia zamietol.

5. Dňa 25. novembra 2002 doručila sťažovateľka okresnému súdu odvolanie proti jeho

uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

6. Dňa 28. novembra 2002 vyzval okresný súd odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu

(vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 27. decembra 2002).

7. Dňa 15. januára 2003 bol spis doručený krajskému súdu za účelom rozhodnutia

o odvolaní.

8. Krajský súd uznesením č. k. -184 z 30. mája 2003 zrušil uznesenie

okresného súdu a vrátil mu vec na nové rozhodnutie sčasti z dôvodu, že je pre

nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, a sčasti pre nesprávne právne posúdenie.

9. Uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 7. júla 2003.

10. Prípisom z 11. augusta 2003 vyzval okresný súd právneho zástupcu odporcu, aby sa

v lehote 15 dní vyjadril, na akom právnom základe užíva odporca v súčasnosti sporné

nehnuteľnosti.

11. V spise sa nachádza pokyn konajúceho sudcu pre súdnu kanceláriu

z 25. septembra 2003, aby zopakovala výzvu právnemu zástupcovi odporcu s lehotou

na vyjadrenie do 15 dní (zo spisu nie je možné zistiť, či kancelária pokyn vykonala).

12. Dňa 11. mája 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby

oznámil, či trvá na podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

13. Listom doručeným okresnému súdu 20. mája 2004 právny zástupca sťažovateľky

okresnému súdu oznámil, že trvá na podanom návrhu.

14. V spise je pokyn konajúceho sudcu zo 4. júna 2004, ktorým uložil súdnej kancelárii,

aby urgovala výzvu právnemu zástupcovi odporcu pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty (v spise sa nachádza kópia výzvy, ktorá je ale datovaná už 1. júna 2004,

v jej texte nie je obsiahnutá hrozba uloženia poriadkovej pokuty).

15. Dňa 14. júna 2004 právny zástupca odporcu doručil okresnému súdu odpoveď na

jeho výzvu.

V rámci skúmania súdneho spisu sp. zn. sa ústavný súd oboznámil

aj s uznesením krajského súdu č. k. -184 z 30. mája 2003, ktorým zrušil

uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia, na

ktoré odkazuje predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v .

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu práva upraveného v , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa

považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pri posudzovaní právnej a faktickej zložitosti veci sp. zn. ústavný

súd na jednej strane konštatoval, že z právneho hľadiska rozhodovanie o vydaní

predbežného opatrenia pred začatím konania podľa § 74 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov nie je právne

zložité, na druhej strane sa ale stotožnil s hodnotením predsedu okresného súdu, že v danom

prípade si vec vyžadovala zo strany konajúceho sudcu úkony spojené s doplnením návrhu

zo strany sťažovateľky, čo fakticky ovplyvnilo dĺžku rozhodovania súdu o predloženom

návrhu.

2. Podľa druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania v doterajšom priebehu namietaného konania. Ústavný súd vzal do úvahy

pripomienku predsedu okresného súdu, podľa ktorej návrh na začatie konania a následne

tiež odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu neobsahovali všetky

náležitosti predpísané zákonom (vrátane zaplatenia súdneho poplatku), čo si vyžiadalo zo

strany konajúceho sudcu vykonať procesné úkony na odstránenie týchto nedostatkov.

Až v odvolacom konaní sa sťažovateľka pokúsila osvedčiť svoje právo pripojením listín,

ktoré v čase rozhodovania okresný súd nemal k dispozícii. Zároveň ústavný súd konštatoval,

že sťažovateľka od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia až do podania

sťažnosti ústavnému súdu nepodala návrh na začatie konania, hoci len právoplatným

rozhodnutím súdu dochádza k vytvoreniu právnej istoty (). Vzhľadom na tieto

skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka neplnením procesných povinností

(nezaplatením súdneho poplatku, neosvedčením nároku predložením listín) prispela

k celkovej dĺžke rozhodovania o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, čo ústavný súd

pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy.

3. Pri posudzovaní podľa posledného kritéria hodnotil ústavný súd doterajší postup

okresného súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vo veci sp. zn. .

V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že v konaní, ktorého predmetom je návrh na

vydanie predbežného opatrenia podľa a nasl. , nie je pre

prípadné vyslovenie porušenia základného práva podľa jediným

a rozhodujúcim kritériom skutočnosť, či súd vydal predbežné rozhodnutie v lehotách

(v súčasnosti ustanovených v ), ako by to mohlo

vyplývať z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ale to, či bol alebo nebol príslušný súd

v namietanom konaní bez zákonom ospravedlniteľného dôvodu nečinný alebo či jeho

celkový postup v doterajšom priebehu bol dostatočne efektívny a smeroval tak

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci v lehote primeranej právnej a faktickej zložitosti

prípadu a ostatným relevantným okolnostiam súvisiacim s rozhodovaním, v danom prípade

o predbežnom opatrení.

Na základe uvedeného východiska ústavný súd posudzovanie postupu okresného

súdu vo veci sp. zn. rozdelil do dvoch období.

a) obdobie od doručenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia okresnému súdu, t. j.

od 3. septembra 2002, až do vydania uznesenia č. k. -78

z 31. októbra 2002,

b) obdobie od 7. júla 2003, keď bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského

súdu č. k. -184 z 30. mája 2003, ktorým bolo zrušené jeho uznesenie

č. k. -78 z 31. októbra 2002 a vec bola vrátená na nové rozhodnutie,

do času doručenia sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu.

Pri posúdení prvého obdobia ústavný súd konštatoval, že v tomto období konal

okresný súd plynulo a po odstránení nedostatkov návrhu na začatie konania rozhodol vo

veci v primeranej dobe, t. j. podľa názoru ústavného súdu okresný súd sa v tomto období

nedopustil zbytočných prieťahov v konaní, a teda neporušil základné právo sťažovateľky

podľa .

V druhom z hodnotených období okresný súd bezprostredne po doručení zrušujúceho

uznesenia krajského súdu vykonal potrebné procesné úkony (doručenie uznesenia krajského

súdu účastníkom konania, výzva odporcovi z 11. augusta 2003, aby oznámil skutočnosti, na

základe ktorých odvodzuje svoje právo užívať sporné nehnuteľnosti, a urgencia

z 25. septembra 2003). V období od 25. septembra 2003 až do 11. mája 2004 okresný súd

síce neurobil žiaden procesný úkon, avšak sedemmesačnú nečinnosť okresného súdu

nehodnotí ústavný súd ako takú, ktorá by bola spôsobilá porušiť označené základné právo

sťažovateľky s poukázaním tiež na to, že sťažovateľka návrh na začatie konania v celom

namietanom období, aby sa pokúsila osvedčiť právo, o ktoré sa usiluje návrhom na vydanie

predbežného opatrenia, ani nepodala (t. j. nesnažila sa ani preukázať spojitosť namietaného

rozhodovania o predbežnom opatrení s konaním vo veci samej).

Vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004