Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 318/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Vladimíra Siku, bytom T., pre namietané porušenie jeho

práva podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. E 43/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Vladimíra Siku o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra

2004 doručená sťažnosť Vladimíra Siku, bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej

namietal porušenie jeho práva podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. E 43/95.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ na okresnom súde podal návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia uskutočnením prác a výkonov na základe právoplatného

uznesenia č. k. -55, ktorým bol schválený súdny zmier uzatvorený medzi

sťažovateľom a J. P. (ďalej aj „povinný“ alebo „odporca“).

Okresný súd až po podaní sťažností na prieťahy sťažovateľom, ktorými sa snažil

o odstránenie jeho nečinnosti, 10. augusta 2000 rozhodol uznesením č. k. E 43/95-55

o zamietnutí návrhu sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nerozhodol

bez „zaujatosti“ proti nemu pre podávané sťažnosti. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) uznesenie z 10. augusta 2000 na základe odvolania sťažovateľa uznesením

č. k. -63 z 30. novembra 2001 zrušil. Po ďalšom nekonaní v predmetnej veci

okresný súd až 9. decembra 2003 ustanovil v predmetnom konaní uznesením č. k.

E 43/95-70 znalca. Dňa 29. januára 2004 okresný súd uznesením č. k. E 43/95-95 priznal

znalcovi odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku a ďalším uznesením z tohto dňa č. k.

E 43/95-96 návrh sťažovateľa zamietol.

Krajský súd 30. apríla 2004 uznesením č. k. -124 na základe odvolania

sťažovateľa potvrdil uznesenie č. k. E 43/95-95 z 29. januára 2004, ako aj uznesenie č. k.

E 43/95-98, ktorým sťažovateľovi okresný súd nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov. Dňa 30. júna 2004 krajský súd uznesením č. k. -128 zrušil výrok

uznesenia č. k. E 43/95-70 z 9. decembra 2003 a súčasne v ňom uznesenie č. k. E 43/95-96

z 29. januára 2004 ako vecne správne potvrdil a povinnému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Podľa sťažovateľovho názoru okresný súd a následne i krajský súd

„svojím postupom vo veci vedenej pod sp. zn. a následne vedenej pod sp. zn.

E 43/95“ porušili jeho práva podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru.

Skutočnosť, že okresný súd o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia

uskutočnením prác a výkonov „nespravodlivo rozhodol“ až po 9 rokoch v neprospech

sťažovateľa „z dôvodu zaujatosti súdu pre podávanie sťažností na zbytočné prieťahy

v konaní, dokazuje porušenie základných práv a slobôd uvedených v tejto sťažnosti“.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ ďalej poukázal na obsah znaleckého posudku

vyhotoveného v rámci znaleckého dokazovania v predmetnom konaní, z ktorého podľa

neho mohol považovať okresný súd za dostatočne preukázané, že prevedenie vykonaných

prác a výkonov nebolo uskutočnené v súlade s povinnosťami, na ktoré sa odporca zaviazal

súdnym zmierom. Okresný súd podľa sťažovateľa neprihliadol vo svojom rozhodnutí ani na

ďalšie skutočnosti, predovšetkým na jeho okresnému súdu zaslané oznámenie o zabezpečení

pôvodného pletiva, ako aj ním okresnému súdu zaslanú urgenciu, ktorou vyzval odporcu na

zaplatenie dlžnej pohľadávky.

Uvedeným konaním okresného súdu sťažovateľ utrpel finančnú ujmu. V dôsledku

konania povinného, ako aj okresného súdu v predmetnej veci sťažovateľ konštatuje, že:

„majetok, ktorého som vlastníkom nesplnil v celom rozsahu svoju funkciu“, následkom čoho

mu boli spôsobené ďalšie škody. Sťažovateľ je poberateľom nízkeho starobného dôchodku

a držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutého s potrebou sprievodcu. Dlhodobý stav

tejto právnej neistoty a napokon aj nespravodlivé rozhodnutie spôsobuje mu psychickú

záťaž, ktorá si vyžiadala aj ambulantnú liečbu u psychiatra. S ohľadom na tieto skutočnosti

sťažovateľ požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

500 000 Sk.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal

nález nasledujúceho znenia: „1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

E 43/95 porušil základné práva Vladimíra Siku v zmysle Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 – Ochrana majetku, ďalej

v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 – Právo na

spravodlivé súdne konanie a Protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd čl. 1 – Všeobecný zákaz diskriminácie.

2. Vladimírovi Sikovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 000 Sk, ktoré mu je Okresný súd v Trenčíne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 43/95. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa sťažovateľ

cíti byť poškodený predovšetkým „zaujatým“ postupom súdov v predmetnom konaní,

ktorého príčinou boli podľa neho ním podávané sťažnosti na prieťahy v uvedenej veci ako

aj „nespravodlivým rozhodnutím“, v ktorom podľa neho súdy dostatočne nezohľadnili

závery znaleckého posudku, ako aj iné ním namietané skutočnosti.

Ústavný súd je oprávnený posúdiť prípadnú neústavnosť konania, resp. rozhodovania

všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu procesnoprávnych

princípov konania ( až 50 ). Takto vymedzená právomoc ústavného súdu nemá

za následok vznik oprávnenia hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto

dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov ().

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý však

nemožno účelovo ponímať tak, že jeho naplnením je iba úspech v súdnom konaní, t. j.

priaznivé rozhodnutie vo veci účastníka konania (m. m. ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Sťažovateľ bol účastníkom súdneho konania, v ktorom vykonával svoje procesné

práva a využíval procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva platný právny poriadok.

Všeobecné súdy v jeho veci rozhodli konečným rozhodnutím – uznesením o zamietnutí jeho

návrhu na výkon rozhodnutia. To, že konečné rozhodnutie súdov vyznelo v neprospech

sťažovateľa, nie je ešte dôkazom „zaujatého“ postupu súdu v predmetnej veci.

Keďže výsledkom „zaujatého“ postupu súdu v predmetnej veci malo byť vydanie

„nespravodlivého rozhodnutia“, ústavný súd preskúmal aj právoplatné rozhodnutie

krajského súdu v predmetnej veci č. k. -128 z 30. júna 2004. Podľa zistenia

ústavného súdu v odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd vychádzal z dokazovania

vykonaného okresným súdom a predovšetkým zo znaleckého posudku predloženého

v predmetnej veci. Vo vzťahu k sťažovateľovým námietkam týkajúcim sa zhodnotenia

záverov znaleckého posudku v rozhodnutí okresného súdu uviedol: „Znalec síce

v znaleckom posudku konštatoval, že nedošlo k úplnému splneniu povinností v zmysle

súdneho zmieru, čo vyplývalo z toho, že povinný použil iné pletivo, ale ide o kvalitatívne

lepšie lesné kombinované pletivo rovnakého druhu. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé,

že pôvodné pletivo – jeho výroba, bola zrušená a použité pletivo povinným je spoľahlivejšie.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd prvého stupňa posúdil opravu plota za vykonanú

riadne a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.“ Na základe vykonaného dokazovania

podľa názoru krajského súdu okresný súd potom s poukazom na § 250 Občianskeho

súdneho poriadku vecne správne v predmetnej veci rozhodol.

Z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje

rozhodnutie náležite odôvodnil. Krajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia

uviedol skutkové zistenia, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa spravoval pri

svojom rozhodovaní, ako aj ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých

zistený skutkový stav posúdil. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že

z predloženej sťažnosti ani z k nej pripojeného napadnutého rozhodnutia krajského súdu

nevyplýva nič, čo by svedčilo o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov

vyvodených krajským súdom, a teda o porušení práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie jeho práv podľa čl. 1 a čl. 14 dohovoru

„zaujatým“ postupom okresného súdu, pričom žiadne ďalšie spôsoby, resp. konania

okresného súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho práv v nej neuviedol. Keďže podľa

zistenia ústavného súdu postup okresného súdu v predmetnom konaní bol v súlade

s , nemôže existovať ani žiadna príčinná súvislosť medzi

takýmto postupom okresného súdu a označenými právami sťažovateľa. S ohľadom na túto

skutočnosť bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne

neodpodstatnenú.

Vzhľadom na zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa bolo teda

bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2004