Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 15/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval

sťažnosť Vladimíry Radvákovej, bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Vladimíry Radvákovej na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Vladimíre Radvákovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Vladimíre Radvákovej trovy

konania v sume 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. R.,

K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 18. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Vladimíry Radvákovej (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 11. marca 2005 okrem

iného uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom predmetného spisu som zistil, že návrh

na začatie konania o vydanie hnuteľných vecí bol sťažovateľkou podaný na tunajšom súde

14. 6. 2000. Vec bola pridelená na vybavenie do oddelenia 19 C a zákonnou sudkyňou

v tejto veci sa stala JUDr. Z. M.

23. 6. 2000 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky na zaplatenia súdneho

poplatku za návrh.

12. 7. 2000 navrhovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

23. 6. 2000 bol doručený návrh na vyjadrenie odporkyni. Zásielka doručovaná

na adresu K. (...) sa vrátila späť ako nedoručená s poznámkou, že adresát je odsťahovaný.

Súd následne šetril pobyt odporkyne. Ani na jednej zo zistených adries sa odporkyni

nepodarilo doručiť súdnu zásielku obsahujúcu rovnopis návrhu a vzor 39

s poučením.

Dňa 14. 10. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na 13. 11. 2003.

Na pojednávanie sa dostavila iba navrhovateľka a jej právna zástupkyňa.

Po zistení, že navrhovateľka je bývalá spolužiačka vybavujúcej sudkyne, vzniesla

sudkyňa JUDr. M. námietku zaujatosti a žiadala o pridelenie veci do iného oddelenia.

Rozhodnutím predsedu súdu bola vec pridelená náhodným výberom elektornickou

podateľňou do oddelenia 13 C a zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Sz.

Súd s odstupom času opätovne šetril pobyt odporkyne. Po zistení, že na žiadnej

zo zistených možných adries sa odporkyňa nezdržiava, bol odporkyni uznesením

č. k. - 74 dňa 28. 10. 2004 ustanovený opatrovník podľa ust. § 29 ods. 2

20. 12. 2004 súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 28. 2. 2005.

Pojednávania sa nezúčastnila navrhovateľka (sťažovateľka). Pojednávanie bolo

odročené na 20. 4. 2005.

Vo veci od dôjdenia návrhu na súd (14. 6. 2000) až doposiaľ nebol urobený žiadny

úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.

Táto skutočnosť bola spôsobená tým, že odporkyňa sa nezdržiava na adrese trvalého

pobytu a podľa zistených skutočností aj často mení miesto pobytu. Vzniknuté prieťahy

v konaní spôsobilá predovšetkým odporkyňa.

Navrhovateľka sa bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní dňa 28. 2. 2005.

Postup súdu v konaní bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku a zbytočné prieťahy spôsobené súdom som nezistil (...).“

Procesné úkony, ktoré uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

k sťažnosti, zistil aj ústavný súd z vyjadrení účastníkov a z predloženého spisu, ktorý bol

doručený ústavnému súdu 17. marca 2005.

Ústavnému súdu bolo 23. marca 2005 doručené stanovisko sťažovateľky

k vyjadreniu okresného súdu, kde uviedla, že „Vyjadrenie odporcu neobsahuje žiadne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia a argumenty obsiahnuté v sťažnosti

sťažovateľky“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného

práva podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“ a „práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.

podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v predmetnom konaní

ide o nárok sťažovateľky na vydanie hnuteľných vecí. Takéto konanie tvorí bežnú súčasť

sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou

ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá v Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov, kde je upravená aj metodika postupu všeobecných

súdov týchto sporov. Do dňa predloženia spisu ústavnému súdu okresný súd však vo veci

nevykonal ani jedno relevantné pojednávanie, ani žiadny dôkazný prostriedok, zaoberal

sa len procesnými otázkami, teda k hodnoteniu skutkovej a právnej zložitosti veci vôbec

nepristúpil. Prípadná skutková a právna zložitosť nemohla mať teda vplyv na doterajšiu

dĺžku tohto konania.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa

a dohovoru. Sťažovateľka ako účastníčka súdneho konania

svojím správaním neovplyvnila doterajšiu dĺžku konania. Z vyžiadaného súdneho

spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že správanie sťažovateľky bolo v súlade

s (ďalej len „OSP“). Jej neúčasť na pojednávaní

28. februára 2005 nemala vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože na tomto pojednávaní

bola prítomná jej právna zástupkyňa a pojednávanie bolo odročené i z dôvodu neprítomnosti

žalovanej a svedka. Je pravdou, že sťažovateľka pri podaní návrhu na začatie konania

nezaplatila súdny poplatok, ale po výzve okresného súdu požiadala o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov, o čom okresný súd dosiaľ nerozhodol. Správanie účastníka konania

môže zbaviť súd zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní, len ak dôsledkom správania

účastníka je spomalenie postupu konania. Pri hodnotení podľa tohto kritéria ústavný súd

nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sťažovateľkino správanie

v konaní pred okresným súdom podstatnejším spôsobom ovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby

jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec v čase rozhodovania o sťažnosti

nachádzala.

3. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní,

ústavný súd prihliadal na ustanovenie , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,

a ďalej na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu od podania žaloby bol neefektívny

a nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou

mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Výsledkom jeho neefektívneho postupu, ktorý v okolnostiach prípadu spôsobil vznik

zbytočných prieťahov v konaní, bolo zisťovanie pobytu žalovanej v období od 23. júna

2000, keď okresný súd žalovanej doručoval návrh na vyjadrenie, do 28. októbra 2004,

keď ustanovil žalovanej opatrovníka (v tomto období okresný súd vykonal iba opakované

výzvy adresované Centrálnej evidencii pobytu obyvateľov Slovenskej republiky, polícii,

opakovane neúspešne doručoval zásielky žalovanej a nariadil termín pojednávania

na 13. november 2003, ktoré pre neprítomnosť žalovanej odročil), hoci na postup podľa

už mal splnené podmienky v roku 2000.

Ústavný súd na základe uvedených okolností, preto neakceptoval vyjadrenie

predsedu okresného súdu, že „Postup súdu v konaní bol plne v súlade s príslušnými

ustanoveniami a zbytočné prieťahy spôsobené súdom

som nezistil“.

Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a z dosiahnutých

výsledkov okresného súdu, ktorý k vykonávaniu dokazovania dosiaľ vôbec nepristúpil,

ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru v zmysle

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha.

Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označených práv finančné zadosťučinenie

vo výške 80 000 Sk z dôvodu, že „doba takmer štyroch rokov a štyroch mesiacov,

je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby žije sťažovateľka v stave

právnej neistoty a pocit márnosti jej snahy dovolať sa ochrany jej práv je v súčasnosti

nevyvrátiteľný. Za osobitne dôležitú okolnosť považuje sťažovateľka to, že v čase podania

návrhu bola maloletá a predmet konania je vydanie hnuteľných vecí, ktoré jej prislúchajú

z dôvodu smrti jej nebohého otca“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené

pod sp. zn. , a skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhradu priznal

za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2004 (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) účinnej

do 31. decembra 2004 vo výške 4 534 Sk a k tomu 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19

vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 9 342 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2005