Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 15/05
PDF · 206.25 KB
No categories available
IV. ÚS 15/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 15/05-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval
sťažnosť Vladimíry Radvákovej, bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 786/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Vladimíry Radvákovej na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 786/00 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 786/00
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Vladimíre Radvákovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť Vladimíre Radvákovej trovy
konania v sume 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. R.,
K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. IV. ÚS 15/05-15 z 18. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Vladimíry Radvákovej (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 786/00.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 11. marca 2005 okrem
iného uviedol: „Po oboznámení sa s obsahom predmetného spisu som zistil, že návrh
na začatie konania o vydanie hnuteľných vecí bol sťažovateľkou podaný na tunajšom súde
14. 6. 2000. Vec bola pridelená na vybavenie do oddelenia 19 C a zákonnou sudkyňou
v tejto veci sa stala JUDr. Z. M.
23. 6. 2000 súd vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľky na zaplatenia súdneho
poplatku za návrh.
12. 7. 2000 navrhovateľka požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
23. 6. 2000 bol doručený návrh na vyjadrenie odporkyni. Zásielka doručovaná
na adresu K. (...) sa vrátila späť ako nedoručená s poznámkou, že adresát je odsťahovaný.
Súd následne šetril pobyt odporkyne. Ani na jednej zo zistených adries sa odporkyni
nepodarilo doručiť súdnu zásielku obsahujúcu rovnopis návrhu a vzor 39 O. s. p.
s poučením.
Dňa 14. 10. 2003 súd vytýčil termín pojednávania na 13. 11. 2003.
Na pojednávanie sa dostavila iba navrhovateľka a jej právna zástupkyňa.
Po zistení, že navrhovateľka je bývalá spolužiačka vybavujúcej sudkyne, vzniesla
sudkyňa JUDr. M. námietku zaujatosti a žiadala o pridelenie veci do iného oddelenia.
Rozhodnutím predsedu súdu bola vec pridelená náhodným výberom elektornickou
podateľňou do oddelenia 13 C a zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. Sz.
Súd s odstupom času opätovne šetril pobyt odporkyne. Po zistení, že na žiadnej
zo zistených možných adries sa odporkyňa nezdržiava, bol odporkyni uznesením
č. k. 19 C 786/2000 - 74 dňa 28. 10. 2004 ustanovený opatrovník podľa ust. § 29 ods. 2
20. 12. 2004 súd vytýčil termín pojednávania vo veci na 28. 2. 2005.
Pojednávania sa nezúčastnila navrhovateľka (sťažovateľka). Pojednávanie bolo
odročené na 20. 4. 2005.
Vo veci od dôjdenia návrhu na súd (14. 6. 2000) až doposiaľ nebol urobený žiadny
úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej.
Táto skutočnosť bola spôsobená tým, že odporkyňa sa nezdržiava na adrese trvalého
pobytu a podľa zistených skutočností aj často mení miesto pobytu. Vzniknuté prieťahy
v konaní spôsobilá predovšetkým odporkyňa.
Navrhovateľka sa bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní dňa 28. 2. 2005.
Postup súdu v konaní bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku a zbytočné prieťahy spôsobené súdom som nezistil (...).“
Procesné úkony, ktoré uviedol predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
k sťažnosti, zistil aj ústavný súd z vyjadrení účastníkov a z predloženého spisu, ktorý bol
doručený ústavnému súdu 17. marca 2005.
Ústavnému súdu bolo 23. marca 2005 doručené stanovisko sťažovateľky
k vyjadreniu okresného súdu, kde uviedla, že „Vyjadrenie odporcu neobsahuje žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia a argumenty obsiahnuté v sťažnosti
sťažovateľky“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 19 C 786/00 dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov ...“ a „práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu vedenom pod
sp. zn. 19 C 786/00 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 19 C 786/00
podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v predmetnom konaní
ide o nárok sťažovateľky na vydanie hnuteľných vecí. Takéto konanie tvorí bežnú súčasť
sporovej agendy na všeobecných súdoch, podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou
ustálená a používaná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, kde je upravená aj metodika postupu všeobecných
súdov týchto sporov. Do dňa predloženia spisu ústavnému súdu okresný súd však vo veci
nevykonal ani jedno relevantné pojednávanie, ani žiadny dôkazný prostriedok, zaoberal
sa len procesnými otázkami, teda k hodnoteniu skutkovej a právnej zložitosti veci vôbec
nepristúpil. Prípadná skutková a právna zložitosť nemohla mať teda vplyv na doterajšiu
dĺžku tohto konania.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka ako účastníčka súdneho konania
svojím správaním neovplyvnila doterajšiu dĺžku konania. Z vyžiadaného súdneho
spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že správanie sťažovateľky bolo v súlade
s § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Jej neúčasť na pojednávaní
28. februára 2005 nemala vplyv na doterajšiu dĺžku konania, pretože na tomto pojednávaní
bola prítomná jej právna zástupkyňa a pojednávanie bolo odročené i z dôvodu neprítomnosti
žalovanej a svedka. Je pravdou, že sťažovateľka pri podaní návrhu na začatie konania
nezaplatila súdny poplatok, ale po výzve okresného súdu požiadala o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, o čom okresný súd dosiaľ nerozhodol. Správanie účastníka konania
môže zbaviť súd zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní, len ak dôsledkom správania
účastníka je spomalenie postupu konania. Pri hodnotení podľa tohto kritéria ústavný súd
nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sťažovateľkino správanie
v konaní pred okresným súdom podstatnejším spôsobom ovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby
jej bolo možné pričítať podiel na stave, v akom sa vec v čase rozhodovania o sťažnosti
nachádzala.
3. Ústavný súd sa napokon zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 786/00. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní,
ústavný súd prihliadal na ustanovenie § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná,
a ďalej na ustanovenie § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu od podania žaloby bol neefektívny
a nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou
mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Výsledkom jeho neefektívneho postupu, ktorý v okolnostiach prípadu spôsobil vznik
zbytočných prieťahov v konaní, bolo zisťovanie pobytu žalovanej v období od 23. júna
2000, keď okresný súd žalovanej doručoval návrh na vyjadrenie, do 28. októbra 2004,
keď ustanovil žalovanej opatrovníka (v tomto období okresný súd vykonal iba opakované
výzvy adresované Centrálnej evidencii pobytu obyvateľov Slovenskej republiky, polícii,
opakovane neúspešne doručoval zásielky žalovanej a nariadil termín pojednávania
na 13. november 2003, ktoré pre neprítomnosť žalovanej odročil), hoci na postup podľa
§ 29 ods. 2 OSP už mal splnené podmienky v roku 2000.
Ústavný súd na základe uvedených okolností, preto neakceptoval vyjadrenie
predsedu okresného súdu, že „Postup súdu v konaní bol plne v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a zbytočné prieťahy spôsobené súdom
som nezistil“.
Vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho doterajšieho priebehu a z dosiahnutých
výsledkov okresného súdu, ktorý k vykonávaniu dokazovania dosiaľ vôbec nepristúpil,
ústavný súd dospel k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 786/00 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavy v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej
pod sp. zn. 19 C 786/00 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha.
Sťažovateľka požadovala za porušenie jej označených práv finančné zadosťučinenie
vo výške 80 000 Sk z dôvodu, že „doba takmer štyroch rokov a štyroch mesiacov,
je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná. Počas tejto doby žije sťažovateľka v stave
právnej neistoty a pocit márnosti jej snahy dovolať sa ochrany jej práv je v súčasnosti
nevyvrátiteľný. Za osobitne dôležitú okolnosť považuje sťažovateľka to, že v čase podania
návrhu bola maloletá a predmet konania je vydanie hnuteľných vecí, ktoré jej prislúchajú
z dôvodu smrti jej nebohého otca“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené
pod sp. zn. 19 C 786/00, a skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného
súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 40 000 Sk za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R.
Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk. Úhradu priznal
za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2004 (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) účinnej
do 31. decembra 2004 vo výške 4 534 Sk a k tomu 2 x 136 Sk režijný paušál (§ 19
vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 9 342 Sk.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2005