Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 106/05
PDF · 156.06 KB
No categories available
IV. ÚS 106/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ivana Baleka, bytom K., zastúpeného advokátom
JUDr. J. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Okresného súdu Čadca sp. zn. 1 T 319/00 z 11. októbra 2000, uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 2 To 200/01 z 23. mája 2001 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. XV Pz 343/04 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ivana Baleka o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 3. marca 2005
doručená sťažnosť Ivana Baleka (ďalej len „sťažovateľ”), ktorou namieta porušenie jeho
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Čadca
sp. zn. 1 T 319/00 z 11. októbra 2000 (ďalej len „okresný súd“), uznesením Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 200/01 z 23. mája 2001 a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. XV Pz 343/04. Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy zo 7. marca
2005 podaním sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 29. marca 2005.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Rozsudkom Okresného súdu v Čadci zo dňa 11. 10. 2000, sp. zn. 1 T 319/00 som
bol uznaný za vinného z trestného činu:
- nedovoleného ozbrojovania podľa § 185, ods. 1, Tr. zákona
- ublíženia na zdraví podľa § 222, ods. 1, Tr. zákona
- výtržníctva podľa § 202, ods. 1, Tr. zákona, za čo mi bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3, 5 roka so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.
Ďalej mi bol uložený trest prepadnutia veci podľa § 55, ods. 1, písm. a), Tr. zákona
a zároveň ma súd zaviazal na úhradu škody J. Š., bytom K., v čiastke 15. 060,- Sk. (...)
Rozsudok Okresného súdu v Čadci nadobudol právoplatnosť 23. 5. 2001, kedy
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp. zn. 2 To 200/01 moje odvolanie podľa
§ 256, Tr. poriadku zamietol. Týmto uznesením Krajského súdu došlo k porušeniu zákona,
lebo mi pri dôslednom splnení reálnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 254, ods. 1,
Tr. poriadku mal odvolací súd podľa § 258, ods. 1, písm. c), d), Tr. poriadku napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu pre nedostatočné skutkové zistenia a nesprávnu aplikáciu
Tr. zákona zrušiť a vec vrátiť na nové prerokovanie a rozhodnutie. (...)
Sťažovateľ je presvedčený, že doterajší postup súdov a vôbec orgánov činných
v trestnom konaní, ako aj postup Generálnej prokuratúry, ktorá preskúmala jeho podnet zo
dňa 01. 04. 2004, porušil jeho právo podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, a to jeho právo na spravodlivý proces, keď ich postup bol
nespravodlivý a tým aj protizákonný. (...)
Odpoveď o vybavení ostatného podnetu bola sťažovateľovi doručená dňa 05. 01.
2005 pod sp. zn. XV Pz 343/04-31. (...)“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody
na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a § 49 až 56
zákona o ústavnom súde, pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky
je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd
preto sťažnosť predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).
1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie jeho práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo okrem iného
dôjsť uvedenými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu vydanými v roku 2000
a 2001, pričom z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudok okresného
súdu sp. zn. 1 T 319/00 z 11. októbra 2000 v spojení s uznesením krajského súdu
sp. zn. 2 To 200/01 z 23. mája 2001 nadobudol právoplatnosť 23. mája 2001.
Sťažovateľ síce v sťažnosti uviedol, že „Odpoveď o vybavení ostatného podnetu bola
sťažovateľovi doručená dňa 05. 01. 2005 pod sp. zn. XV Pz 343/04-31 (...)“, ale ústavný súd
sa však nestotožnil s tým, že by lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy mohla byť
v okolnostiach prípadu zachovaná, teda, že by jej plynutie začalo až dňom doručenia
oznámenia generálnej prokuratúry z 28. decembra 2004 sťažovateľovi o odložení jeho
podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, teda 5. januára 2005. Samotné podanie
podnetu v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej
len „generálny prokurátor“) nie je totiž účinným právnym prostriedkom, ktorý právny
poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe na ochranu jej základných práv alebo
slobôd. Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv
alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa judikatúry ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 316/04) mimoriadne opravné
prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať
za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Preto podnet
na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené
snahou sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností
uvedených v ustanovení § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (m. m. I. ÚS 209/03).
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil
sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 3. marca 2005, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom, a preto sťažnosť
v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že aj postupom generálneho prokurátora
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ v predmetnej veci podal v apríli 2004 generálnej prokuratúre podnet
na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý bol oznámením generálnej prokuratúry
č. k. XV Pz 343/04-31 z 28. decembra 2004 odložený.
Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok môže podľa
§ 266 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov podať na Najvyššom súde Slovenskej republiky generálny prokurátor
alebo minister spravodlivosti Slovenskej republiky proti právoplatným rozhodnutiam
orgánov činných v trestnom konaní, o ktorých sa domnieva, že nimi bol porušený zákon.
Z dispozície právnej normy jednoznačne vyplýva fakultatívnosť posudzovania prípadného
podania (nepodania) sťažnosti pre porušenie zákona oprávnenými subjektmi na Najvyššom
súde Slovenskej republiky. Citovaná právna norma neukladá povinnosť (nevzniká právny
nárok) vyhovieť každému podnetu.
Navyše podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu „Oprávnenie na podnet
na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná
ústavnoprávna ochrana“ (m. m. I. ÚS 7/00).
Keďže medzi nevyhovením podnetu sťažovateľa na podanie sťažnosti pre porušenie
zákona generálnym prokurátorom a namietaným porušením práva sťažovateľa
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je žiadna príčinná súvislosť,
ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2005