Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 316/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Záhorca, bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. R.

B., K., vo veci porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Okresnej prokuratúry v Komárne vo veci vedenej

pod sp. zn. a jej uznesením z 5. septembra 2003, postupom Krajskej prokuratúry

v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 26. novembra 2003

a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave sp. zn.

IV/3 GPt 114/04 z 15. júla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jozefa Záhorca o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2004 doručená sťažnosť Jozefa Záhorca, bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry v Komárne

(ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením

z 5. septembra 2003, postupom Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. a jej uznesením z 5. septembra

2003 a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len

„generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/3 GPt 114/04 z 15. júla 2004.

Sťažovateľ uviedol, že 11. apríla 2003 podal trestné oznámenie smerujúce proti

dvom občanom (ktorých ako podnikateľ v minulosti zamestnával) pre podozrenie

zo spáchania trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1

písm. a) . Podozriví sa podľa tvrdenia sťažovateľa dopustili trestnej

činnosti tým, že ohrozili chod a rozvoj jeho podnikania nekalosúťažným konaním, keď

jeden z nich sa stal zakladateľom a druhý zamestnancom firmy, ktorá má obdobný predmet

podnikania, ako mal on, a v rámci tejto firmy využívali a naďalej využívajú ním vyvinutý

technologický postup a okrem toho mu aj „ukradli“ klientelu obchodných partnerov.

Trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži podľa

okresná prokuratúra uznesením sp. zn.

z 5. septembra 2003 podľa zastavila. Sťažovateľ

podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, ktorú krajská prokuratúra uznesením sp. zn.

z 26. novembra 2003 zamietla. Sťažovateľ podal generálnej prokuratúre

proti označenému uzneseniu okresnej prokuratúry podnet na podanie sťažnosti pre

porušenie zákona, ktorý bol oznámením generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 114/04

z 15. júla 2004 odložený.

Zastavenie trestného stíhania bolo zdôvodnené tým, že „... skutok nie je trestným

činom a nie je dôvod na postúpenie veci“. Sťažovateľ zastáva názor, že „... orgán činný

v trestnom konaní vykonal dokazovanie nedostatočne a takisto nedostatočne skúmal, či sa

naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu“, spochybňuje jeho postup a polemizuje

so závermi, ku ktorým dospel. Skutkový stav veci bol podľa sťažovateľa ignorovaný aj

generálnou prokuratúrou odložením jeho podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie

zákona. Sťažovateľ v nadväznosti na to namieta, že orgány činné v trestnom konaní konali

v rozpore s , a tým porušili jeho základné právo na inú právnu ochranu

podľa , pričom vyslovuje názor, že „Ťažko si možno predstaviť jasnejšiu

a zrejmejšiu obsahovú náležitosť práva na inú právnu ochranu ako právo poškodeného

na riadne vybavenie jeho trestného oznámenia a povinnosť relevantných orgánov konať

v zmysle zákonných ustanovení“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„Uznesením Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 05. septembra 2003 sp. zn.

, uznesením Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 26. novembra 2003 sp. zn.

-3, oznámením Generálnej prokuratúry v Bratislave zo dňa 15. 7. 2004

č. IV/3 GPt 114/04 a postupom predchádzajúcim týmto rozhodnutiam došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu upraveného v článku 46 ods. 1

.

Uznesenie Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 05. septembra 2003 sp. zn.

a uznesenie Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 26. novembra 2003 sp. zn.

-3 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnej prokuratúre v Komárne na ďalšie

konanie.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej

( ).

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie jeho

základného práva, ku ktorému malo okrem iného dôjsť uvedenými rozhodnutiami

(„a postupom predchádzajúcim týmto rozhodnutiam“) okresnej prokuratúry a krajskej

prokuratúry vydanými v roku 2003, pričom z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva,

že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry bolo sťažovateľovi, resp. jeho právnemu

zástupcovi doručené 23. septembra 2003 a v prípade napadnutého rozhodnutia krajskej

prokuratúry sa tak stalo 9. decembra 2003.

Sťažovateľ v predmetnej veci podal generálnej prokuratúre podnet na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona, ktorý bol oznámením generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/3 GPt 114/04 z 15. júla 2004 odložený. Od dátumu doručenia uvedeného oznámenia

odvodzuje zrejme sťažovateľ zachovanie lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd sa však nestotožnil s tým, že by lehota na podanie sťažnosti podľa

mohla byť v okolnostiach prípadu zachovaná, teda, že by jej plynutie začalo

až dňom doručenia oznámenia generálnej prokuratúry z 15. júla 2004 sťažovateľovi

o odložení jeho podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Samotné podanie

podnetu v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom nie je totiž účinným

právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe

na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda iným právnym

prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle povinný

vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Preto podnet na podanie sťažnosti pre

porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v

žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť

mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení § 53

ods. 3 (m. m. ).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil

sťažnosť ústavnému súdu, t. j. 28. augusta 2004, už uplynula lehota uvedená v § 53 ods. 3

pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti smerujúcej proti

postupom a rozhodnutiam okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry podľa § 25 ods. 2

odmietol ako oneskorene podanú.

2. Pokiaľ malo byť základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 porušené aj oznámením generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 GPt 114/04

z 15. júla 2004, ústavný súd uvádza, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu

podľa nie je aj povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný

prostriedok na základe návrhu podnecovateľa. Ústavný súd už tiež judikoval, že:

„Za porušenie práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť,

že generálna prokuratúra podnetu podanému podľa alebo podľa zákona

o prokuratúre nevyhovie“ (, , ), resp. že „Nepodaním

sťažnosti pre porušenie zákona generálnym prokurátorom nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva navrhovateľa na inú právnu ochranu, pretože oprávnenie podať sťažnosť

pre porušenie zákona nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu“

(), keďže „Oprávnenie na podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana“ (m. m. ).

Keďže nevyhovenie podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona generálnym

prokurátorom netvorí súčasť označeného základného práva sťažovateľa, bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne

neopodstatnenú.

3. Ústavný súd súčasne pripomína, že nezakladá také právo

na inú právnu ochranu, do ktorého obsahu by patrilo aj právo na to, aby orgány prokuratúry

začali voči konkrétnej osobe trestné stíhanie. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu

podnecovateľ má právo len na to, aby bol o vybavení svojho podnetu vyrozumený, a k tomu

podľa obsahu sťažnosti a jej príloh nepochybne došlo. Toto právo však nie je súčasťou

základného práva na inú právnu ochranu podľa (podobne ,

, ). V danom prípade ak orgány prokuratúry dospeli k záveru,

že nie sú splnené podmienky na začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe, a oznámili

výsledky svojho prieskumu na základe podnetu sťažovateľa s odôvodnením, ktoré nie je

svojvoľné ani v rozpore s výsledkami preverovania, konali v súlade so zákonom

( o prokuratúre v znení ). Preto sa nemohli

ich postupy a rozhodnutia dostať do priamej spojitosti s namietaným porušením základného

práva na inú právnu ochranu podľa . Z toho dôvodu by sťažnosť aj

v prípade jej včasného podania bola zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o zrušení napadnutých

rozhodnutí je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou

sa sťažovateľ domáhal ich zrušenia, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004