Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 204/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. Š. S., bytom S., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo 6. marca

2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 14. októbra

2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. Š. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2005

doručená sťažnosť MUDr. Š. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 6. marca 2003 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. októbra 2003.

Sťažovateľ uviedol, že oba označené súdy sa porušenia jeho základného práva

dopustili v súvislosti s prerokovávaním a rozhodovaním v jeho trestnej veci, keď bol

označeným rozsudkom okresného súdu uznaný za vinného z trestného činu ohovárania

podľa a následne krajský súd namietaným uznesením jeho

odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podľa (ďalej len

„“) zamietol.

Podľa sťažovateľa už od vznesenia obvinenia proti jeho osobe sa bránil tým, že sa

žiadneho trestného činu ani protiprávneho konania nedopustil a celé trestné stíhanie je

vykonštruované v snahe dosiahnuť jeho odchod nielen z funkcie primára, ale aj z pracoviska

Nemocnice s poliklinikou Poprad.

Výhrady sťažovateľa smerujú najmä voči spôsobu hodnotenia dôkazov označenými

všeobecnými súdmi, ktorý bol podľa neho v rozpore s ustanovením

Sťažovateľ poukázal na to, že neuspel ani pokiaľ ide o jeho podnety na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho označených práv

rozsudkom okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu a predmetné rozhodnutia

zrušil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal, že k porušeniu jeho základných práv malo dôjsť rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 6. marca 2003 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 14. októbra 2003.

Z obsahu samotnej sťažnosti, ako aj z obsahu listinných dôkazov (predovšetkým

kópií na vec sa vzťahujúcich rozhodnutí), ako aj z informácie okresného súdu, ktorú si

ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu v spojení

s označeným uznesením krajského súdu nadobudli právoplatnosť 14. októbra 2003.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, , ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd

sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa z 28. júla 2005 bola, ako už bolo uvedené, ústavnému súdu

doručená 29. júla 2005, teda po viac ako dvadsiatich mesiacov od uplynutia zákonom

ustanovenej lehoty na jej podanie.

Pokiaľ sa sťažovateľ v sťažnosti zmieňuje o tom, že podal generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona, ústavný súd poznamenáva, že súčasťou jeho doterajšej

judikatúry je názor, že lehota na podanie sťažnosti podľa nemôže byť

zachovaná, teda, že jej plynutie nezačína až dňom doručenia oznámenia Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sťažovateľovi o odložení jeho podnetu na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona (m. m. , ). Samotné podanie

podnetu v prípade jeho nevyhovenia generálnym prokurátorom nie je totiž účinným

právnym prostriedkom, ktorý právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje každej osobe

na ochranu jej základných práv alebo slobôd. Takýto podnet nie je teda iným právnym

prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle povinný

vyčerpať na ochranu svojich základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Preto podnet na podanie sťažnosti pre

porušenie zákona nemá na plynutie lehoty uvedenej v

žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty nie je totiž podmienené snahou sťažovateľa využiť

mimoriadne opravné prostriedky, ale naplnením skutočností uvedených v ustanovení

(m. m. ).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal

ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa , už uplynula lehota stanovená

pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2005