Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 75/05
PDF · 115.7 KB
No categories available
I. ÚS 75/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o.,
so sídlom Z., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV vo
veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 165/04, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2005
doručená sťažnosť spoločnosti BARENTZ RAW MATERIALS, spol. s r. o., so sídlom Z.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vo veci
vedenej pod sp. zn. 11 Cb 165/04.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 6. júla 2004 podala na okresnom súde
návrh na vydanie platobného rozkazu. Po uhradení súdneho poplatku (28. júla 2004) vydal
okresný súd 18. augusta 2004 platobný rozkaz sp. zn. 14 ROB 469/04, ktorý napadol
odporca 27. septembra 2004 odporom, ku ktorému sa sťažovateľka písomne vyjadrila
2. decembra 2004.
Podaním z 28. januára 2005 sťažovateľka žiadala okresný súd „o urýchlené
vytýčenie termínu pojednávania“.
Sťažovateľka nepripojila k sťažnosti poverenie na jej zastupovanie advokátom
a neuviedla, čoho sa podaním sťažnosti ústavnému súdu domáha (petit návrhu).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo
všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka podala 6. júla 2004 okresnému súdu
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý v zmysle jej návrhu okresný súd vydal
18. augusta 2004. Posledným relevantným úkonom v konaní bolo vyjadrenie sťažovateľky
2. decembra 2004 k odporu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že konanie o návrhu
sťažovateľky na okresnom súde trvá ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu (7. apríla
2005) 9 mesiacov. Z tejto doby je podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd nečinný od
2. decembra 2004, teda štyri mesiace.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 35/01, I. ÚS 42/01,
II. ÚS 21/02, III. ÚS 102/02) ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama o sebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vychádzajúc z uvedených skutočností (najmä celkovej doterajšej dĺžky predmetného
konania a charakteru posudzovanej veci) zastáva ústavný súd názor, že prípadné prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie by v konečnom dôsledku neviedlo k zisteniu takých
nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovali v danej etape súdneho
konania vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených základných práv. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu
v tom, že celková dĺžka doterajšieho konania (9 mesiacov) spolu s charakterom veci
a dĺžkou nečinnosti súdu (4 mesiace) vylučuje, aby konanie sp. zn. 11 Cb 165/04 bolo
možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že sťažnosť
neobsahuje náležitosti požadované ustanoveniami § 20, § 50a a § 53 zákona o ústavnom
súde.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2005