Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)III. ÚS 155/05
PDF · 184.62 KB
No categories available
III. ÚS 155/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom
JUDr. L. J. R., ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 47
ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie svojich práv
zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Ružomberok v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005,
a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2005
doručená sťažnosť zo 14. apríla 2005 Ľ. B., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. L. J., R., ktorou namietal porušenie svojich základných práv
zaručených v čl. 47 ods. 2 a v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ako aj porušenie svojich práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ružomberok (ďalej
len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-
47/ODV-RK-2005.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ako aj z k nej pripojených príloh vyplýva, že
uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-
RK-2005 zo 16. februára 2005 bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku voči
sťažovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Trestné
stíhanie v uvedenej veci bolo začaté podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku uznesením
vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005
z 15. februára 2005.
K obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa v súvislosti s označeným trestným
00
stíhaním došlo 15. februára 2005 o 19h, keď bol sťažovateľ predvedený orgánmi
Policajného zboru na základe žiadosti vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície,
15
ktorý následne sťažovateľa zadržal (o 19h) podľa § 76 ods. 1 Trestného poriadku
z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku (ďalej len „okresný prokurátor“)
podal 17. februára 2005 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 67
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sudca Okresného súdu Ružomberok rozhodol 18. februára 2005 o vzatí sťažovateľa
do väzby z dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby sa
00
počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 15. februára 2005 o 19h.
31
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po zadržaní bol 15. februára 2005 o 19h
vypočutý. Bolo mu umožnené kontaktovať sa s advokátom, ktorý sa k výsluchu následne
dostavil. Splnomocnenie udelené sťažovateľom advokátovi bolo zaprotokolované do
zápisnice o uvedenom úkone trestného konania. Sťažovateľ následne požiadal
vyšetrovateľa, aby mu bolo umožnené poradiť sa s advokátom bez prítomnosti tretích osôb.
Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri porade
medzi sťažovateľom a advokátom. Vzhľadom na túto skutočnosť odmietol sťažovateľ k veci
vypovedať a advokát sťažovateľa požiadal vyšetrovateľa o včasné a riadne oznámenie
termínov konania všetkých procesných úkonov v uvedenej veci.
Vyšetrovateľ vykonal ešte 15. februára 2005 vo veci výsluch svedkov T. K. (v čase od
11 29 30 20 25 43
20h do 20h), O. B. (v čase od 22h do 23h) a G. G. (v čase od 23h do 23h). Dňa
29 40
16. februára 2005 vypočul vyšetrovateľ MUDr. D. K. (v čase od 7h do 7h) a R. K. (v
18 45 45
čase od 9h do 10h – správne malo byť do 9h, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu,
pozn.). O žiadnom z uvedených procesných úkonov nebol sťažovateľom splnomocnený
advokát upovedomený.
Vyšetrovateľ doručil sťažovateľovi uznesenie o vznesení obvinenia 16. februára 2005
10
o 10h. Sťažovateľ, ako aj jeho obhajca žiadali o umožnenie porady bez prítomnosti tretích
osôb. Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri
porade. Vyšetrovateľ taktiež zamietol žiadosť obhajcu o nahliadnutie do vyšetrovacieho
spisu s odôvodnením, že tak urobí po vypočutí sťažovateľa ako obvineného.
Sťažovateľ podal priamo počas výsluchu sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia. Okresný prokurátor túto sťažnosť uznesením č. k. Pv 165/05-11 zo 17. februára
2005 zamietol. Žiadosť sťažovateľa „o preskúmanie dôvodov odopretia práva nazrieť do
vyšetrovacieho spisu“ vybavil okresný prokurátor listom č. k. Pv 165/05-13 zo 17. februára
2005, v ktorom konštatoval, že k porušeniu procesných práv sťažovateľa nedošlo.
Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv
a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci,
argumentujúc, že ustanovenie § 76 ods. 6 Trestného poriadku „nezmocňuje vyšetrovateľa,
ani iný z orgánov činných v trestnom konaní byť fyzicky prítomný pri porade medzi
zadržanou osobou a jej obhajcom, (...) takáto požiadavka vyšetrovateľa nemá oporu
v platnej právnej úprave, keďže ani iné ustanovenie Trestného poriadku neposkytuje
orgánom činným v trestnom konaní zákonnú možnosť domáhať sa prítomnosti pri uvedenom
akte ochrany práv zadržanej osoby“. Po vznesení obvinenia sťažovateľovi vyšetrovateľova
požiadavka na osobnú prítomnosť pri porade medzi ním a jeho obhajcom zmarila podľa
sťažovateľa „možnosť realizácie plnohodnotnej porady s mojím obhajcom“. Podľa
sťažovateľa neboli ani zákonné dôvody na odmietnutie jeho žiadosti (resp. žiadosti jeho
obhajcu) o nazretie do spisu. Taktické hľadisko ako dôvod odopretia uvádzaný
vyšetrovateľom je neobhájiteľné, pretože zákon priznáva obvinenému a jeho obhajcovi
právo nahliadnuť do spisu už od momentu vznesenia obvinenia, pričom do tohto práva
obhajoby možno zasiahnuť „len v skutočne ojedinelých a obzvlášť odôvodnených
prípadoch“.
Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ mal povinnosť vzniesť obvinenie bez zbytočného
odkladu, pokiaľ nerozhodol o jeho prepustení ako zadržanej osoby na slobodu. Vyšetrovateľ
vykonával už 15. februára 2005 viacero úkonov a obvinenie vzniesol voči nemu až
16. februára 2005, v dôsledku čoho neprimerane a bez relevantných dôvodov zúžil práva
a možnosti obhajoby, pretože niektoré z procesných práv tvoriacich súčasť práva na
obhajobu sú viazané až na moment vznesenia obvinenia (napr. právo žiadať, aby sa
obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania, právo byť od vznesenia
obvinenia prítomný pri vyšetrovacích úkonoch).
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by
ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv na právnu pomoc v konaní a na
obhajobu podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj porušenie jeho práv byť bez
meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti nemu a mať
primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)
a b) dohovoru postupom vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005. Zároveň žiadal priznať primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a taktiež náhradu trov konania pred ústavným
súdom.
II.
1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom
úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na
úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005.
Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od
svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy
slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má
právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v
trestnom konaní. (...)
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
Podľa § 186 písm. e) Trestného poriadku nariadi predseda senátu predbežné
prejednanie obžaloby, ak je toho názoru (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa
zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby (...). Podľa
§ 187 ods. 3 preskúma súd na základe spisu opodstatnenosť obžaloby, úplnosť, ale aj
zákonnosť dôkazného materiálu.
Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby
súd (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných
procesných chýb prípravného konania (...).
Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu
vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým
môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania,
ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci
sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou
jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj
právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného
konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa
namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania
ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať
a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05,
Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako
obvinenému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne
účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných
ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa v jeho trestnej veci.
Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej
veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom
prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj
prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2005