Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 155/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júna 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. L. J. R., ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 47

ods. 2 a v , ako aj porušenie svojich práv

zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Ružomberok v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2005

doručená sťažnosť zo 14. apríla 2005 Ľ. B., toho času vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. L. J., R., ktorou namietal porušenie svojich základných práv

zaručených v a v (ďalej len

„ústava“), ako aj porušenie svojich práv zaručených v čl. 6 ods. 3 písm. a) a b) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ružomberok (ďalej

len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-

47/ODV-RK-2005.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ako aj z k nej pripojených príloh vyplýva, že

uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-

RK-2005 zo 16. februára 2005 bolo podľa voči

sťažovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa a . Trestné

stíhanie v uvedenej veci bolo začaté podľa uznesením

vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005

z 15. februára 2005.

K obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa v súvislosti s označeným trestným

00

stíhaním došlo 15. februára 2005 o 19h, keď bol sťažovateľ predvedený orgánmi

Policajného zboru na základe žiadosti vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície,

15

ktorý následne sťažovateľa zadržal (o 19h) podľa

z dôvodu podľa .

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Ružomberku (ďalej len „okresný prokurátor“)

podal 17. februára 2005 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 67

ods. 1 písm. c) .

Sudca Okresného súdu Ružomberok rozhodol 18. februára 2005 o vzatí sťažovateľa

do väzby z dôvodu podľa s tým, že lehota väzby sa

00

počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 15. februára 2005 o 19h.

31

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že po zadržaní bol 15. februára 2005 o 19h

vypočutý. Bolo mu umožnené kontaktovať sa s advokátom, ktorý sa k výsluchu následne

dostavil. Splnomocnenie udelené sťažovateľom advokátovi bolo zaprotokolované do

zápisnice o uvedenom úkone trestného konania. Sťažovateľ následne požiadal

vyšetrovateľa, aby mu bolo umožnené poradiť sa s advokátom bez prítomnosti tretích osôb.

Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri porade

medzi sťažovateľom a advokátom. Vzhľadom na túto skutočnosť odmietol sťažovateľ k veci

vypovedať a advokát sťažovateľa požiadal vyšetrovateľa o včasné a riadne oznámenie

termínov konania všetkých procesných úkonov v uvedenej veci.

Vyšetrovateľ vykonal ešte 15. februára 2005 vo veci výsluch svedkov T. K. (v čase od

11 29 30 20 25 43

20h do 20h), O. B. (v čase od 22h do 23h) a G. G. (v čase od 23h do 23h). Dňa

29 40

16. februára 2005 vypočul vyšetrovateľ MUDr. D. K. (v čase od 7h do 7h) a R. K. (v

18 45 45

čase od 9h do 10h – správne malo byť do 9h, ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu,

pozn.). O žiadnom z uvedených procesných úkonov nebol sťažovateľom splnomocnený

advokát upovedomený.

Vyšetrovateľ doručil sťažovateľovi uznesenie o vznesení obvinenia 16. februára 2005

10

o 10h. Sťažovateľ, ako aj jeho obhajca žiadali o umožnenie porady bez prítomnosti tretích

osôb. Vyšetrovateľ uvedenej žiadosti odmietol vyhovieť a trval na osobnej prítomnosti pri

porade. Vyšetrovateľ taktiež zamietol žiadosť obhajcu o nahliadnutie do vyšetrovacieho

spisu s odôvodnením, že tak urobí po vypočutí sťažovateľa ako obvineného.

Sťažovateľ podal priamo počas výsluchu sťažnosť proti uzneseniu o vznesení

obvinenia. Okresný prokurátor túto sťažnosť uznesením č. k. -11 zo 17. februára

2005 zamietol. Žiadosť sťažovateľa „o preskúmanie dôvodov odopretia práva nazrieť do

vyšetrovacieho spisu“ vybavil okresný prokurátor listom č. k. -13 zo 17. februára

2005, v ktorom konštatoval, že k porušeniu procesných práv sťažovateľa nedošlo.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv

a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci,

argumentujúc, že ustanovenie „nezmocňuje vyšetrovateľa,

ani iný z orgánov činných v trestnom konaní byť fyzicky prítomný pri porade medzi

zadržanou osobou a jej obhajcom, (...) takáto požiadavka vyšetrovateľa nemá oporu

v platnej právnej úprave, keďže ani iné ustanovenie neposkytuje

orgánom činným v trestnom konaní zákonnú možnosť domáhať sa prítomnosti pri uvedenom

akte ochrany práv zadržanej osoby“. Po vznesení obvinenia sťažovateľovi vyšetrovateľova

požiadavka na osobnú prítomnosť pri porade medzi ním a jeho obhajcom zmarila podľa

sťažovateľa „možnosť realizácie plnohodnotnej porady s mojím obhajcom“. Podľa

sťažovateľa neboli ani zákonné dôvody na odmietnutie jeho žiadosti (resp. žiadosti jeho

obhajcu) o nazretie do spisu. Taktické hľadisko ako dôvod odopretia uvádzaný

vyšetrovateľom je neobhájiteľné, pretože zákon priznáva obvinenému a jeho obhajcovi

právo nahliadnuť do spisu už od momentu vznesenia obvinenia, pričom do tohto práva

obhajoby možno zasiahnuť „len v skutočne ojedinelých a obzvlášť odôvodnených

prípadoch“.

Sťažovateľ tvrdí, že vyšetrovateľ mal povinnosť vzniesť obvinenie bez zbytočného

odkladu, pokiaľ nerozhodol o jeho prepustení ako zadržanej osoby na slobodu. Vyšetrovateľ

vykonával už 15. februára 2005 viacero úkonov a obvinenie vzniesol voči nemu až

16. februára 2005, v dôsledku čoho neprimerane a bez relevantných dôvodov zúžil práva

a možnosti obhajoby, pretože niektoré z procesných práv tvoriacich súčasť práva na

obhajobu sú viazané až na moment vznesenia obvinenia (napr. právo žiadať, aby sa

obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania, právo byť od vznesenia

obvinenia prítomný pri vyšetrovacích úkonoch).

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv na právnu pomoc v konaní a na

obhajobu podľa a , ako aj porušenie jeho práv byť bez

meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia proti nemu a mať

primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)

a b) dohovoru postupom vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005. Zároveň žiadal priznať primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a taktiež náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom

úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na

úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-47/ODV-RK-2005.

Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od

svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy

slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má

právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v

trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Podľa nariadi predseda senátu predbežné

prejednanie obžaloby, ak je toho názoru (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa

zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby (...). Podľa

§ 187 ods. 3 preskúma súd na základe spisu opodstatnenosť obžaloby, úplnosť, ale aj

zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných

procesných chýb prípravného konania (...).

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým

môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a)

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania,

ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci

sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa

namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania

ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať

a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. , , ,

).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako

obvinenému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne

účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom

prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj

prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005