Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 604/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., trvale bytom B., toho času v Ústave na výkon

väzby I., zastúpeného advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, H., vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného Slovenskej

republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2012 doručená sťažnosť M. K., trvale bytom B., toho času v Ústave na výkon väzby I.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva zaručeného

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre trestný

čin nebezpečného vyhrážania podľa a

v znení neskorších predpisov a iné, pričom vec jeho trestného obvinenia sa

nachádza v štádiu súdneho konania.

V sťažnosti formuluje sťažovateľ svoje námietky obsahujúce tvrdenia o nezákonnej

manipulácii orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľa Policajného zboru)

s obsahom spisového materiálu („nezaradenie nejakého výsluchu z 13.08.2012

do vyšetrovacieho spisu“), ktoré procesné pochybenia podľa vyjadrenia sťažovateľa neboli

napravené ani orgánom dozoru nad zákonnosťou prípravného konania – okresnou

prokuratúrou.

Sťažovateľ označený výsluch považuje za relevantný, resp. vyvracajúci jeho vinu.

Sťažovateľ je toho názoru, že úlohou konajúceho súdu bolo napraviť takéto pochybenie

vrátením veci do prípravného konania, čo podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd

neučinil, ale naopak, nariadil vo veci hlavné pojednávanie určené na 4. december 2012.

Sťažovateľ ďalej vo svojej argumentácii pokračuje a uvádza, že: „Orgány činné

v trestnom konaní majú konať tak, aby obstarávali dôkazy svedčiace nielen o vine ale

o nevine obvinených osôb. V prípade sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní nielenže

tak nekonali, ale zjavne konali v úmysle vyšetrovanie manipulovať tak, aby cielene dosiahli

vykonanie dôkazov preukazujúcich vinu sťažovateľa“, pričom sa tieto tvrdenia snaží

zdôvodniť poukazom na konkrétne okolnosti vykonaného procesu dokazovania.

Všetky označené skutočnosti týkajúce sa postupu okresnej prokuratúry a okresného

súdu považuje sťažovateľ za porušenie požiadaviek spravodlivého procesu, a formuluje tak

vo svojej sťažnosti námietku porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol o nej nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného

a jeho práva zaručeného dohovoru postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu garantovaného a práva na spravodlivé súdne

konanie garantovaného čl. 6 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktoré sťažovateľ vidí v pochybeniach orgánov verejnej moci týkajúcich sa

procesu dokazovania.

Z obsahu citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva

alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(mutatis mutandis ).

Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa nachádza v štádiu

prebiehajúceho prvostupňového konania, v rámci ktorého okresný súd ešte o meritórnej

otázke trestného obvinenia nerozhodol.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že

trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa

pri vykonávaní jednotlivých úkonov a realizácii garancií pre ochranu práv a slobôd môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , ).

Sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom priebehu trestného konania namietať

nedostatok konkrétnych dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku jeho osobou, ako aj

poukázať na dôkazy slúžiace v jeho prospech preukazujúce jeho nevinu.

Konkrétne vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku bude mať sťažovateľ k dispozícii

riadny opravný prostriedok, ktorý mu poskytne priestor na uplatnenie jeho prípadných

námietok nezákonnosti a neústavnosti priebehu trestného konania. Odvolací súd ako riadna

opravná inštancia disponuje právomocou preskúmať opodstatnenosť prípadných námietok

nezákonnosti a neústavnosti konania predchádzajúceho podaniu odvolania, a to najmä

so zreteľom na garancie základných práv a slobôd.

Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť

sťažovateľovi ochranu vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva

garantovaného a práva garantovaného dohovoru označenými

postupmi okresnej prokuratúry a okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 prvej vety zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti pre nedostatok svojej právomoci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012