Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T., bytom H., ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podnikať podľa neposkytnutím

úveru V., a. s., B., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronickou

poštou 31. mája 2005 (písomne 2. júna 2005) doručená sťažnosť Ing. J. T., bytom H.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podnikať

podľa (ďalej len „“) neposkytnutím úveru

V., a. s., B. (ďalej aj „V., a. s.“ alebo „banka“).

Sťažovateľ uviedol, že v rámci uplatňovania svojho základného práva podnikať

18. februára 2005 požiadal V., a. s., o úver na realizáciu podnikateľského projektu. Podľa

jeho vyjadrenia mu banka tento úver neposkytla, pričom pri svojom rozhodovaní

o poskytnutí úveru zohľadňovala jeho majetkové pomery. Podľa názoru sťažovateľa

postupom V., a. s., došlo k porušeniu jeho základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1

, pretože podľa jeho vyjadrenia mu banka bola povinná úver poskytnúť bez ohľadu

na jeho majetok. Sťažovateľ pritom argumentoval ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o bankách a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), podľa ktorého banky poskytujú úvery.

Sťažovateľ ďalej dodal, že „V., a. s., musí sťažovateľovi poskytnúť úver v prípade, ak spĺňa

nie protiprávne podmienky na jeho poskytnutie (...)“. Sťažovateľ je toho názoru,

že ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o bankách má príkazný charakter, a teda bankám ukladá

povinnosť prijímať vklady a poskytovať úvery. Pokiaľ by podľa sťažovateľa toto

ustanovenie nemalo príkazný charakter, banky by sa mohli rozhodnúť, či budú prijímať

vklady a poskytovať úvery, až by napokon mohla existovať banka, ktorá by neprijímala

vklady a neposkytovala úvery. Táto skutočnosť by ale podľa vyjadrenia sťažovateľa bola

v rozpore so zákonom o bankách.

Pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ namietal neposkytnutie úveru

V., a. s., aj podaním podnetu a opakovaného podnetu Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). O vybavení sťažovateľových podnetov

ho generálna prokuratúra informovala listom z 31. marca 2005 a z 10. mája 2005, pričom

uviedla, že keďže nemá kompetenciu v danej veci konať, podnety odložila bez prijatia

ďalších opatrení.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby po preskúmaní jeho sťažnosti vo veci

rozhodol ústavný súd nasledovným nálezom:

„1. Neposkytnutím úveru na realizovanie podnikateľského projektu – podnikanie

sťažovateľovi, V., a. s., B., základné právo sťažovateľa Ing. J. T. na podnikanie podľa čl. 35

ods. 1 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi Ing. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127

ods. 3 v čiastke 3 650 000,- SKK, ktoré je mu V., a. s., B.,

povinná vyplatiť na jeho účet vedený v S., a. s., pobočka Ž.

3. Sťažovateľovi Ing. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127

ods. 3 v čiastke 4 630 000,- SKK, ktoré je mu V., a. s., B.,

povinná vyplatiť na jeho účet vedený v S., a. s., pobočka Ž.

4. V., a. s., B., je povinná nahradiť sťažovateľovi Ing. J. T. trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky za právne úkony do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet advokáta

podľa špecifikácie.“

Sťažovateľ zároveň žiadal o nezverejňovanie jeho mena a priezviska.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom

súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného

práva podnikať podľa , podľa ktorého každý má právo na slobodnú

voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť.

Ústavný súd v súvislosti s právom podnikať konštatoval: „Právo podnikať

je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Súčasťou takto

poskytnutej záruky nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej

hospodárskej činnosti ani záruka, že podnikateľ bude mať úspech vo svojej činnosti (napr.

).“

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ).

Ak navrhovateľ namietne také porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu

očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (obdobne

napr. , ).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

svojho základného práva podľa neposkytnutím úveru zo strany V., a. s.,

je podľa ustanovenia zjavne neopodstatnená. Ústavný

súd pri tomto konštatovaní okrem už uvedeného vychádzal aj zo skutočnosti, že sťažnosť

nesmeruje proti takému orgánu, ktorý má atribúty orgánu verejnej moci. Z ustanovenia

v spojení s a a 3 totiž vyplýva, že sťažnosťou podľa

ods. 1 je možné domáhať sa ochrany základných práv a slobôd proti takému

rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu uvedeného orgánu, ktorým tento autoritatívne

zasiahol do právnej sféry sťažovateľa. V danom prípade však sťažnosť smeruje proti

V., a. s., teda proti subjektu súkromného práva, proti ktorému nie je možné podať ústavnú

sťažnosť (obdobne napr. ).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta v konaní pred ústavným súdom sa už

nezaoberal, pretože nespĺňa podmienky požadované

v spojení s a a .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2005