Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 143/05
PDF · 240.6 KB
No categories available
II. ÚS 143/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2005
v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Alexandra Bröstla o sťažnosti B. T., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo B. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 328/02 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 328/02 konal bez zbytočných prieťahov.
3. B. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc
slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť B. T. trovy právneho zastúpenia
5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2005
doručené podanie B. T., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
H. B., T., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1/ Ústavy SR pre porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 328/02 o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 12. apríla 2002 predložil som
Okresnému súdu v Trenčíne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorá je evidovaná pod číslom 14 C 328/02.
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú zapísané v evidencii nehnuteľností pre
k. ú. D. S. na viacerých spoluvlastníkov. Ja ako navrhovateľ som väčšinový spoluvlastník a
môj spoluvlastnícky podiel predstavuje 118/224. Zvyšujúca časť nehnuteľnosti je zapísaná
na viacerých spoluvlastníkov, z ktorých niektorí sú na neznámom mieste a niektorí zomreli.
Pretože súd vo veci nekonal, dňa 19. 9. 2002, 3. 12. 2002 a 15. 1. 2003 som predložil
súdu žiadosť o pokračovanie v konaní. Na moje žiadosti súd nereagoval.
Dňa 21. 2. 2003 som preto predložil súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T. mi oznámila, že je pravdou,
že v predmetnej veci sa nekonalo plynulo a rýchlo, ale je to z objektívnych dôvodov, ktoré
spočívajú v nedostatočnom personálnom obsadení občianskoprávneho úseku Okresného
súdu v Trenčíne.
Dňa 27. 5. 2003 ma súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý som uhradil
v stanovenej lehote.
Dňa 18. 8. 2003 ustanovil súd opatrovníka žalovanej K. T., ktorá je na neznámom
mieste.
Pretože súd vo veci nekonal, dňa 17. 12. 2003 som predložil ďalšiu žiadosť
o pokračovanie v konaní.
Súd na moju žiadosť nereagoval a preto som dňa 10. 3. 2004 predložil súdu
opakovanú sťažnosť.
V nadväznosti na túto sťažnosť bol vytýčený termín pojednávania na deň 5. 5. 2004.
Pojednávanie dňa 5. 5. 2004 bolo odročené s tým, že budú žiadané správy
z Obecného úradu D. S., z archívov o dedičských konaniach po M. M. a bude nariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností na skutočnosť, či sa dá
parc. č. 449/1 reálne rozdeliť.
Napriek tomu, že od pojednávania uplynul 1 rok, súd nevykonal ani jeden z úkonov,
pre ktoré pojednávanie odročil.
Dňa 21. 7. 2004 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 7 C 507/02 o vrátenie daru.
Dňa 18. 11. 2004 som oznámil súdu, že navrhovateľ v konaní 7 C 507/02 zobral svoj
návrh na začatie konania späť a súd konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania
7 C 507/02 nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2004. Súčasne som požiadal, aby súd
pokračoval v konaní.
Pretože medzičasom sa mi podarilo získať dedičské rozhodnutie po M. M. a podarilo
sa mi zistiť aj miesto pobytu jej dedičov, požiadal som podaním zo dňa 17. 12. 2004, aby
súd prepustil, aby do konania namiesto M. M. rod. F. pristúpili na strane žalovaných jej
deti H. M. a V. M. Súčasne som súdu predložil zmenu návrhu na začatie konania a požiadal
som o pokračovanie v konaní.
Pretože súd na moju žiadosť vôbec nereagoval, listom zo dňa 3. 2. 2005 som
opätovne podal žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 10. 3. 2005 som predložil
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Listom zo dňa 29. 3. 2005 mi predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T.
oznámila, že zákonnú sudkyňu upozornila na nutnosť plynulého a rýchleho konania.
Ako vyplýva z horeuvedených skutočností, Okresný súd v Trenčíne vo veci
14 C 328/02 nekonal od podania žaloby t. j. od 12. 4. 2002 do 18. 8. 2003 (kedy ustanovil
opatrovníka K. T.), teda takmer 16 mesiacov.
Napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť
najneskôr koncom mesiaca septembra 2003, okresný súd vo veci nekonal a prvé
pojednávanie v predmetnej veci vytýčil až na deň 5. 5. 2004.
Dňa 18. 11. 2004 som súdu predložil právoplatné rozhodnutie o skončení konania
Aj keď dôvod na prerušenie konania odpadol, súd vo veci nekoná do dnešného dňa,
teda viac ako pol roka.“
Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po
predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:
„1) Základné právo B. T. upravené v článku 48 Ústavy SR bolo postupom Okresného
súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 328/02 porušené.
2) Okresnému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov.
3) Súd priznáva B. T. finančné odškodnenie sumou 20.000,- Sk.
4) Sťažovateľovi súd priznáva náhradu trov konania sumou 5.800,- Sk, ktorú je
Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť na účet JUDr. H. B. advokátky v Trenčíne, vedený
vo VÚB Trenčín, do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k.
II. ÚS 143/05-9 z 8. júna 2005 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 19. júla 2005 právnu
zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti
ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj
k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámila ústavnému súdu
listom z 21. júla 2005 (doručeným ústavnému súdu 25. júla 2005), že netrvá na ústnom
pojednávaní vo veci sťažnosti.
JUDr. D. V. poverený výkonom funkcie predsedu okresného súdu vo svojom
vyjadrení k sťažnosti (sp. zn. Spr. 2046/05, doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2005)
uviedol: „Návrh na začatie konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam bol súdu doručený dňa 12. 4. 2002.
Sťažovateľ je navrhovateľom a je vo veci od podania návrhu právne zastúpený advokátkou.
Návrh smeruje proti 4 odporcom, pričom odporkyňa 2) je v návrhu označená len menom a
priezviskom. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania nebol pri podaní návrhu
zaplatený.
Dňa 6. 8. 2002 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, ktorým navrhol,
aby do konania na strane odporcov pristúpili ďalšie dve osoby. Ako dôvod uviedol, že
odporcovia 3) a 4) nie sú dedičmi dvoch pôvodných spoluvlastníčiek dotknutých
nehnuteľností (P. K. rod. F. a M. M. rod. F.), ako to uvádza v návrhu na začatie konania,
ale len jednej z nich. Osoby, ktorých pristúpenie do konania navrhuje sú dedičmi pôvodnej
spoluvlastnícky nehnuteľností M. M. rod. F., ktorá zomrela ešte v roku 1984. K návrhu na
pristúpenie ďalších účastníkov do konania navrhovateľ nepripojil žiadne doklady, ktoré by
jeho tvrdenia o právnom nástupníctve preukazovali.
V dňoch 20. 9. 2002, 3. 12. 2002 a 17. 1. 2003 boli súdu doručené žiadosti
navrhovateľa o vytýčenie pojednávania vo veci.
Dňa 17. 3. 2003 bola sudkyňa predsedníčkou tunajšieho súdu upozornená písomne
do spisu na prieťahy v konaní.
Dňa 22. 4. 2003 sudkyňa vyzvala právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby súdu
oznámila hodnotu predmetných nehnuteľností za účelom vyrubenia súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania. Výzva bola právnej zástupkyni navrhovateľa doručená dňa
28. 4. 2003.
Dňa 7. 5. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie právnej zástupkyne
navrhovateľa, ktorým súdu oznamuje hodnotu predmetných nehnuteľností s tým, že ich
ocenenie bolo vykonané znaleckým posudkom, ktorý k podaniu doložila. Tento znalecký
posudok bol vypracovaný dňa 28. 1. 1999.
Dňa 23. 5. 2003 sudkyňa vyzvala navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania v sume 2.945,- Sk. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa
29. 5. 2003 a jeho právnej zástupkyni na vedomie dňa 27. 5. 2003.
Dňa 30. 5. 2003 boli súdu doručené kolkové známky v hodnote 2.945,- Sk, ktorými
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania.
Dňa 12. 6. 2003 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby oznámila
dátum narodenia a posledné bydlisko odporkyne 2). Výzva bola právnej zástupkyni
navrhovateľa doručená dňa 17. 6. 2003.
Dňa 13. 6. 2003 predsedníčka tunajšieho súdu písomne upozornila sudkyňu do spisu,
že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti SR.
Dňa 1. 7. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie, ktorým právna zástupkyňa
navrhovateľa oznamuje, že odporkyňa 2) mala niekedy v 20. rokoch minulého storočia odísť
do USA. Bližšie informácie o odporkyni 2) však nezistila.
Dňa 18. 8. 2003 sudkyňa vydala vo veci uznesenie č. k. 14C 328/02-30, ktorým
odporkyni 2) ustanovila pre toto konanie opatrovníka
Dňa 19. 12. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie právnej zástupkyne
navrhovateľa, ktorým žiada vo veci vytýčiť pojednávanie.
Dňa 24. 3. 2004 vytýčila sudkyňa vo veci pojednávanie na deň 5. 5. 2004.
Dňa 5. 5. 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom predniesli svoje
vyjadrenia navrhovateľ a odporcovia 1), 3) a 4). Pojednávanie bolo odročené na neurčito
za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním si rôznych správ a za účelom znaleckého
dokazovania na skutočnosť, či možno predmetné nehnuteľnosti reálne rozdeliť.
Dňa 14. 5. 2004 si sudkyňa dala k nahliadnutiu pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn.
7 C 507/02, ktorý bol vedený o návrhu Ing. J. T. proti B. T. (sťažovateľ) na vrátenie daru -
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.
Dňa 21. 7. 2004 vydala sudkyňa uznesenie č. k. 14 C 328/02-40, ktorým konanie
v predmetnej právnej veci prerušila až do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 7C 507/02 o vrátenie daru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31. 8. 2004.
Dňa 21. 7. 2004 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa na predloženie
dedičských rozhodnutí, z ktorých by vyplývalo, kto je dedičom po pôvodnej spoluvlastníčke
M. M. rod. F.
Dňa 22. 11. 2004 právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala o pokračovanie
v konaní s tým, že konanie sp. zn. 7 C 507/02 bolo právoplatne zastavené.
Dňa 25. 11. 2004 si sudkyňa nechala vo veci pripojiť právoplatné rozhodnutie
o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02.
Dňa 17. 12. 2004 právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne požiadala
o pokračovanie v konaní a doložila dedičské rozhodnutie v dedičskej veci po neb. M. M.
rod. F.
Dňa 7. 2. 2005 požiadala právna zástupkyňa navrhovateľa o vytýčenie pojednávania
vo veci.
Dňa 23. 3. 2005 upozornila predsedníčka tunajšieho súdu písomne sudkyňu do spisu,
že navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní a vo veci je potrebné konať rýchlo
a plynulo.
Dňa 3. 6. 2005 bolo do spisu doručené písomné podanie odporcu 1).
Dňa 17. 6. 2005 som z titulu poverenia vykonávať funkciu predsedu tunajšieho súdu
sudkyňu písomne do spisu upozornil na jej povinnosť konať vo veci bez zbytočných
prieťahov.
Skutková a právna zložitosť sporu:
Pokiaľ ide o právnu zložitosť sporu som subjektívne toho názoru, že vec nieje právne
zložitá, jedná sa o bežný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Skutkovú zložitosť veci pokladám za vyššiu s ohľadom na skutočnosť, že
jednu z podielových spoluvlastníčok nehnuteľností nemožno identifikovať a musel jej byť
pre toto konanie ustanovený opatrovník, ako aj z toho dôvodu že medzi navrhovateľom a
jeho otcom bol vedený spor o vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach.
Prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku:
Z predmetného súdneho spisu sp. zn. 14 C 328/02 som zistil, že vo veci sa vyskytla
prekážka postupu konania, keď na tunajšom súde prebiehalo iné konanie, v ktorom sa
riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (§ 109 ods. 2
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku). Jednalo sa o konanie sp. zn. 7 C 507/02 o návrhu
Ing. J. T. proti B. T. (sťažovateľ) na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na
predmetných nehnuteľnostiach. Práve spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorého
vrátenia ako daru sa darca domáhal, je základným predpokladom aktívnej vecnej
legitimácie navrhovateľa v konaní sp. zn. 14 C 328/02, nakoľko práve titulom svojho
spoluvlastníctva využíva navrhovateľ svoje zákonné právo domáhať sa cestou súdu zrušenia
a vyporiadania spoluvlastníctva.
Uvedená prekážka postupu konania trvala od 21. 7. 2004 (kedy bolo vydané
rozhodnutie o prerušení konania sp. zn. 14 C 328/02) do 16. 10. 2004 (kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02), resp. až do 25. 11. 2004
(kedy si dala sudkyňa na základe oznámenia právnej zástupkyne navrhovateľa z 22. 11.
2004 pripojiť právoplatné rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. 7 C 507/02).
Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:
Po oboznámení sa s obsahom predmetného súdneho spisu som toho názoru, že
v danej veci spôsobil prieťahy konania aj sťažovateľ. Sťažovateľ ako navrhovateľ, hoci bol
aj kvalifikovane od začiatku konania vo veci zastúpený advokátkou, nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a nezaplatil s podaním návrhu súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Až
na výzvu súdu oznámil hodnotu predmetu sporu, hoci znalecký posudok, ktorý použil na
určenie hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný viac ako 3 roky pred podaním návrhu na
začatie konania a mohol ho tak mať navrhovateľ k dispozícii. Ani po výzve súdu na
oznámenie hodnoty predmetu konania navrhovateľ sám od seba nezaplatil súdny poplatok
z návrhu na začatie konania a preto musel byť na jeho zaplatenie vyzvaný súdom.
Za pochybenie navrhovateľa, ktoré malo vplyv na plynulosť konania považujem aj
skutočnosť, že navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania neoznačil odporkyňu 2)
riadne, tak ako to ukladajú ustanovenia § 42 v spojení s § 79 Občianskeho súdneho
poriadku. V dôsledku tejto skutočnosti musel byť navrhovateľ súdom na doplnenie
označenia odporkyne 2) vyzvaný.
Rovnako k plynulosti konania neprispel ani postup navrhovateľa, keď v návrhu na
začatie konania neoznačil všetkých ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných
nehnuteľností. Pristúpenie ďalších účastníkov navrhol navrhovateľ až 6. 8. 2002, teda skoro
4 mesiace po podaní návrhu na začatie konania, pričom doklady preukazujúce právne
nástupníctvo účastníkov navrhnutých na pristúpenie do konania predložil navrhovateľ až na
výzvu súdu dňa 17. 12. 2004. Tu poukazujem aj na to, že pôvodná spoluvlastnícka
nehnuteľností M. M., rod. F. zomrela ešte v roku 1984 a v roku 1985 bolo dedičské konanie
po nej právoplatne skončené. Bolo teda v možnostiach navrhovateľa hneď pri podaní
návrhu riadne určiť okruh všetkých účastníkov konania - podielových spoluvlastníkov
predmetných nehnuteľností.
Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:
Na základe opisu skutkového stavu som toho názoru, že vo veci možno konštatovať
prieťahy spôsobené tunajším súdom za obdobie od 1. 7. 2003 (kedy navrhovateľ oznámil
súdu svoje zistenia ohľadne identifikácie odporkyne 2), teda fakticky odstránil vadu svojho
návrhu) do 21. 7. 2004 (vydanie uznesenia o prerušení konania). Aj keď sa v tomto období
uskutočnilo vo veci pojednávanie, toto bolo odročené na neurčito, okrem iného za účelom
doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním na možnosť reálneho rozdelenia
predmetných nehnuteľností. Znalecké dokazovanie ale sudkyňa vo veci nenariadila.
Rovnako pred vytýčením pojednávania sudkyňa nerozhodla o návrhu navrhovateľa na
pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Ak sudkyňa ich pristúpenie do konania pripustí,
mali by byť títo v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vypočutí
ešte pred nariadením znaleckého dokazovania. Takto musí potom sudkyňa pred nariadením
znaleckého dokazovania vo veci vykonať ešte ďalšie pojednávanie, hoci bola možnosť
najprv rozhodnúť o návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a potom všetkých
účastníkov vypočuť na jednom pojednávaní.
Prieťahy v konaní spôsobené súdom možno ďalej konštatovať aj v období od 25. 11.
2004 (kedy sudkyňa zistila, že konanie sp. zn. 5 C 507/02 bolo právoplatne zastavené) až
doposiaľ.“
Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod
sp. zn. 14 C 328/02 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania v zásade
považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou ( II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)
správanie účastníka konania a (3) postup samotného súdu.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 328/02 ide o žalobu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloby
uvedeného typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
Zhodne s názorom predsedu okresného súdu vyjadreným v jeho stanovisku možno
konštatovať, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 14 C 328/02, bolo správanie
sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím
správaním čiastočne prispel k spomaleniu konania, keď napriek kvalifikovanému právnemu
zastúpeniu v konaní pred okresným súdom nezaplatil súdny poplatok pri podaní žaloby, ale
až na výzvu súdu, v žalobe dôsledne neoznačil všetkých účastníkov, čo si vyžiadalo ich
postupné doplnenie a zmenu žaloby. Na uvedené správanie sťažovateľa poukázal vo svojom
stanovisku aj predseda okresného súdu.
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný
súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 328/02 zistil rovnaké
skutočnosti, ako tie, ktoré so svojom stanovisku uviedol predseda okresného súdu
Sťažovateľ podal 12. apríla 2002 žalobu na okresnom súde, ktorý urobil prvý úkon až
po jednom roku, keď 22. apríla 2003 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na oznámenie
hodnoty nehnuteľností za účelom vyrubenia súdneho poplatku. Už z podanej žaloby bolo
zrejmé, že žalovaná 2) sa nachádza na neznámom mieste a bude potrebné skúmať, či nie sú
dané dôvody pre ustanovenie opatrovníka. V priebehu roku 2003 overoval okresný súd
bydlisko žalovanej 2) a uznesením č. k. 14 C 328/02-30 z 18. augusta 2003 jej ustanovil pre
konanie opatrovníka. Vo veci došlo k zmene zákonnej sudkyne, keď pôvodnou zákonnou
sudkyňou bola JUDr. A. Z. a neskôr JUDr. M. J. Táto vo veci vytýčila pojednávanie na 5.
máj 2004, čo znamená, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po viac ako dvoch
rokoch od podania žaloby. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom
vykonania dôkazov. V konaní sa vyskytla zákonná prekážka postupu v období od 21. júla
2004 (keď okresný súd rozhodol o prerušení konania, pretože na okresnom súde bolo
vedené konanie sp. zn. 7 C 507/02 o vrátenie daru, ktorého predmetom bol spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnostiach, ktorých zrušenie a vyporiadanie je predmetom konania sp. zn.
14 C 328/02) do 16. októbra 2004, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení
konania vo veci sp. zn. 7 C 507/02. Od uvedeného dátumu do dňa rozhodnutia ústavného
súdu okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon. Vo veci sa koná štvrtý rok, pričom za
uvedené obdobie sa uskutočnilo jediné pojednávanie a dosiaľ neboli vo veci vykonané
dôkazy, za účelom čoho bolo odročené na neurčito.
Existenciu prieťahov v konaní uznal vo svojom stanovisku aj predseda okresného
súdu.
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie
okresného súdu vo veci sp. zn. 14 C 328/02 je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok.
Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde
prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 14 C 328/02 ďalej konal bez zbytočných
prieťahov.
Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 Sk,
pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že: „moja právna neistota, v ktorej sa dlhodobo
nachádzam mi spôsobila nielen majetkovú ale aj nemajetkovú ujmu.
Moja ujma spočíva v tom, že ako väčšinový vlastník predmetnej nehnuteľnosti
nemôžem túto nehnuteľnosť užívať a opravovať, nemôžem si vyriešiť moju bytovú situáciu,
napriek tomu, že som väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Musím sa bezmocne
pozerať na to, ako nehnuteľnosť chátra a nemôžem si ju upraviť pre svoje účely, nemôžem si
vylepšiť životný štandard, napriek tomu, že mám majetok, ktorý by mi to umožňoval.“
Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci
sp. zn. 14 C 328/02 a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa
sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd
považoval priznanie sumy 30 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý určuje
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred
ústavným súdom advokátkou JUDr. H. B., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva
úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2005