Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 143/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Alexandra Bröstla o sťažnosti B. T., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. H. B., T., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo B. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. B. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc

slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť B. T. trovy právneho zastúpenia

5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. H. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2005

doručené podanie B. T., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

H. B., T., označené ako „Sťažnosť podľa / SR pre porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods.

2 SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 12. apríla 2002 predložil som

Okresnému súdu v Trenčíne žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

ktorá je evidovaná pod číslom 14 C 328/02.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu sú zapísané v evidencii nehnuteľností pre

k. ú. D. S. na viacerých spoluvlastníkov. Ja ako navrhovateľ som väčšinový spoluvlastník a

môj spoluvlastnícky podiel predstavuje 118/224. Zvyšujúca časť nehnuteľnosti je zapísaná

na viacerých spoluvlastníkov, z ktorých niektorí sú na neznámom mieste a niektorí zomreli.

Pretože súd vo veci nekonal, dňa 19. 9. 2002, 3. 12. 2002 a 15. 1. 2003 som predložil

súdu žiadosť o pokračovanie v konaní. Na moje žiadosti súd nereagoval.

Dňa 21. 2. 2003 som preto predložil súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T. mi oznámila, že je pravdou,

že v predmetnej veci sa nekonalo plynulo a rýchlo, ale je to z objektívnych dôvodov, ktoré

spočívajú v nedostatočnom personálnom obsadení občianskoprávneho úseku Okresného

súdu v Trenčíne.

Dňa 27. 5. 2003 ma súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý som uhradil

v stanovenej lehote.

Dňa 18. 8. 2003 ustanovil súd opatrovníka žalovanej K. T., ktorá je na neznámom

mieste.

Pretože súd vo veci nekonal, dňa 17. 12. 2003 som predložil ďalšiu žiadosť

o pokračovanie v konaní.

Súd na moju žiadosť nereagoval a preto som dňa 10. 3. 2004 predložil súdu

opakovanú sťažnosť.

V nadväznosti na túto sťažnosť bol vytýčený termín pojednávania na deň 5. 5. 2004.

Pojednávanie dňa 5. 5. 2004 bolo odročené s tým, že budú žiadané správy

z Obecného úradu D. S., z archívov o dedičských konaniach po M. M. a bude nariadené

znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností na skutočnosť, či sa dá

parc. č. 449/1 reálne rozdeliť.

Napriek tomu, že od pojednávania uplynul 1 rok, súd nevykonal ani jeden z úkonov,

pre ktoré pojednávanie odročil.

Dňa 21. 7. 2004 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. o vrátenie daru.

Dňa 18. 11. 2004 som oznámil súdu, že navrhovateľ v konaní zobral svoj

návrh na začatie konania späť a súd konanie zastavil. Uznesenie o zastavení konania

nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2004. Súčasne som požiadal, aby súd

pokračoval v konaní.

Pretože medzičasom sa mi podarilo získať dedičské rozhodnutie po M. M. a podarilo

sa mi zistiť aj miesto pobytu jej dedičov, požiadal som podaním zo dňa 17. 12. 2004, aby

súd prepustil, aby do konania namiesto M. M. rod. F. pristúpili na strane žalovaných jej

deti H. M. a V. M. Súčasne som súdu predložil zmenu návrhu na začatie konania a požiadal

som o pokračovanie v konaní.

Pretože súd na moju žiadosť vôbec nereagoval, listom zo dňa 3. 2. 2005 som

opätovne podal žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 10. 3. 2005 som predložil

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Listom zo dňa 29. 3. 2005 mi predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne JUDr. M. T.

oznámila, že zákonnú sudkyňu upozornila na nutnosť plynulého a rýchleho konania.

Ako vyplýva z horeuvedených skutočností, Okresný súd v Trenčíne vo veci

nekonal od podania žaloby t. j. od 12. 4. 2002 do 18. 8. 2003 (kedy ustanovil

opatrovníka K. T.), teda takmer 16 mesiacov.

Napriek tomu, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť

najneskôr koncom mesiaca septembra 2003, okresný súd vo veci nekonal a prvé

pojednávanie v predmetnej veci vytýčil až na deň 5. 5. 2004.

Dňa 18. 11. 2004 som súdu predložil právoplatné rozhodnutie o skončení konania

.

Aj keď dôvod na prerušenie konania odpadol, súd vo veci nekoná do dnešného dňa,

teda viac ako pol roka.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1) Základné právo B. T. upravené v článku 48 SR bolo postupom Okresného

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2) Okresnému súdu v Trenčíne sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3) Súd priznáva B. T. finančné odškodnenie sumou 20.000,- Sk.

4) Sťažovateľovi súd priznáva náhradu trov konania sumou 5.800,- Sk, ktorú je

Okresný súd v Trenčíne povinný zaplatiť na účet JUDr. H. B. advokátky v Trenčíne, vedený

vo VÚB Trenčín, do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uznesením č. k.

-9 z 8. júna 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 19. júla 2005 právnu

zástupkyňu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti

ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj

k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámila ústavnému súdu

listom z 21. júla 2005 (doručeným ústavnému súdu 25. júla 2005), že netrvá na ústnom

pojednávaní vo veci sťažnosti.

JUDr. D. V. poverený výkonom funkcie predsedu okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti (sp. zn. Spr. 2046/05, doručenom ústavnému súdu 2. augusta 2005)

uviedol: „Návrh na začatie konania vo veci zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k tam špecifikovaným nehnuteľnostiam bol súdu doručený dňa 12. 4. 2002.

Sťažovateľ je navrhovateľom a je vo veci od podania návrhu právne zastúpený advokátkou.

Návrh smeruje proti 4 odporcom, pričom odporkyňa 2) je v návrhu označená len menom a

priezviskom. Súdny poplatok z návrhu na začatie konania nebol pri podaní návrhu

zaplatený.

Dňa 6. 8. 2002 bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľa, ktorým navrhol,

aby do konania na strane odporcov pristúpili ďalšie dve osoby. Ako dôvod uviedol, že

odporcovia 3) a 4) nie sú dedičmi dvoch pôvodných spoluvlastníčiek dotknutých

nehnuteľností (P. K. rod. F. a M. M. rod. F.), ako to uvádza v návrhu na začatie konania,

ale len jednej z nich. Osoby, ktorých pristúpenie do konania navrhuje sú dedičmi pôvodnej

spoluvlastnícky nehnuteľností M. M. rod. F., ktorá zomrela ešte v roku 1984. K návrhu na

pristúpenie ďalších účastníkov do konania navrhovateľ nepripojil žiadne doklady, ktoré by

jeho tvrdenia o právnom nástupníctve preukazovali.

V dňoch 20. 9. 2002, 3. 12. 2002 a 17. 1. 2003 boli súdu doručené žiadosti

navrhovateľa o vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 17. 3. 2003 bola sudkyňa predsedníčkou tunajšieho súdu upozornená písomne

do spisu na prieťahy v konaní.

Dňa 22. 4. 2003 sudkyňa vyzvala právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby súdu

oznámila hodnotu predmetných nehnuteľností za účelom vyrubenia súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania. Výzva bola právnej zástupkyni navrhovateľa doručená dňa

28. 4. 2003.

Dňa 7. 5. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie právnej zástupkyne

navrhovateľa, ktorým súdu oznamuje hodnotu predmetných nehnuteľností s tým, že ich

ocenenie bolo vykonané znaleckým posudkom, ktorý k podaniu doložila. Tento znalecký

posudok bol vypracovaný dňa 28. 1. 1999.

Dňa 23. 5. 2003 sudkyňa vyzvala navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania v sume 2.945,- Sk. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa

29. 5. 2003 a jeho právnej zástupkyni na vedomie dňa 27. 5. 2003.

Dňa 30. 5. 2003 boli súdu doručené kolkové známky v hodnote 2.945,- Sk, ktorými

navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

Dňa 12. 6. 2003 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa, aby oznámila

dátum narodenia a posledné bydlisko odporkyne 2). Výzva bola právnej zástupkyni

navrhovateľa doručená dňa 17. 6. 2003.

Dňa 13. 6. 2003 predsedníčka tunajšieho súdu písomne upozornila sudkyňu do spisu,

že vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní na Ministerstvo spravodlivosti SR.

Dňa 1. 7. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie, ktorým právna zástupkyňa

navrhovateľa oznamuje, že odporkyňa 2) mala niekedy v 20. rokoch minulého storočia odísť

do USA. Bližšie informácie o odporkyni 2) však nezistila.

Dňa 18. 8. 2003 sudkyňa vydala vo veci uznesenie č. k. -30, ktorým

odporkyni 2) ustanovila pre toto konanie opatrovníka

Dňa 19. 12. 2003 bolo súdu doručené písomné podanie právnej zástupkyne

navrhovateľa, ktorým žiada vo veci vytýčiť pojednávanie.

Dňa 24. 3. 2004 vytýčila sudkyňa vo veci pojednávanie na deň 5. 5. 2004.

Dňa 5. 5. 2004 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom predniesli svoje

vyjadrenia navrhovateľ a odporcovia 1), 3) a 4). Pojednávanie bolo odročené na neurčito

za účelom doplnenia dokazovania vyžiadaním si rôznych správ a za účelom znaleckého

dokazovania na skutočnosť, či možno predmetné nehnuteľnosti reálne rozdeliť.

Dňa 14. 5. 2004 si sudkyňa dala k nahliadnutiu pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn.

, ktorý bol vedený o návrhu Ing. J. T. proti B. T. (sťažovateľ) na vrátenie daru -

spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach.

Dňa 21. 7. 2004 vydala sudkyňa uznesenie č. k. -40, ktorým konanie

v predmetnej právnej veci prerušila až do právoplatného skončenia konania vedeného na

tunajšom súde pod sp. zn. o vrátenie daru. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 31. 8. 2004.

Dňa 21. 7. 2004 vyzvala sudkyňa právnu zástupkyňu navrhovateľa na predloženie

dedičských rozhodnutí, z ktorých by vyplývalo, kto je dedičom po pôvodnej spoluvlastníčke

M. M. rod. F.

Dňa 22. 11. 2004 právna zástupkyňa navrhovateľa požiadala o pokračovanie

v konaní s tým, že konanie sp. zn. bolo právoplatne zastavené.

Dňa 25. 11. 2004 si sudkyňa nechala vo veci pripojiť právoplatné rozhodnutie

o zastavení konania sp. zn. .

Dňa 17. 12. 2004 právna zástupkyňa navrhovateľa opätovne požiadala

o pokračovanie v konaní a doložila dedičské rozhodnutie v dedičskej veci po neb. M. M.

rod. F.

Dňa 7. 2. 2005 požiadala právna zástupkyňa navrhovateľa o vytýčenie pojednávania

vo veci.

Dňa 23. 3. 2005 upozornila predsedníčka tunajšieho súdu písomne sudkyňu do spisu,

že navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní a vo veci je potrebné konať rýchlo

a plynulo.

Dňa 3. 6. 2005 bolo do spisu doručené písomné podanie odporcu 1).

Dňa 17. 6. 2005 som z titulu poverenia vykonávať funkciu predsedu tunajšieho súdu

sudkyňu písomne do spisu upozornil na jej povinnosť konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

Skutková a právna zložitosť sporu:

Pokiaľ ide o právnu zložitosť sporu som subjektívne toho názoru, že vec nieje právne

zložitá, jedná sa o bežný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam. Skutkovú zložitosť veci pokladám za vyššiu s ohľadom na skutočnosť, že

jednu z podielových spoluvlastníčok nehnuteľností nemožno identifikovať a musel jej byť

pre toto konanie ustanovený opatrovník, ako aj z toho dôvodu že medzi navrhovateľom a

jeho otcom bol vedený spor o vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach.

Prekážky postupu konania podľa a nasl. :

Z predmetného súdneho spisu sp. zn. som zistil, že vo veci sa vyskytla

prekážka postupu konania, keď na tunajšom súde prebiehalo iné konanie, v ktorom sa

riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (§ 109 ods. 2

písm. c) ). Jednalo sa o konanie sp. zn. o návrhu

Ing. J. T. proti B. T. (sťažovateľ) na vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu na

predmetných nehnuteľnostiach. Práve spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorého

vrátenia ako daru sa darca domáhal, je základným predpokladom aktívnej vecnej

legitimácie navrhovateľa v konaní sp. zn. , nakoľko práve titulom svojho

spoluvlastníctva využíva navrhovateľ svoje zákonné právo domáhať sa cestou súdu zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva.

Uvedená prekážka postupu konania trvala od 21. 7. 2004 (kedy bolo vydané

rozhodnutie o prerušení konania sp. zn. ) do 16. 10. 2004 (kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. ), resp. až do 25. 11. 2004

(kedy si dala sudkyňa na základe oznámenia právnej zástupkyne navrhovateľa z 22. 11.

2004 pripojiť právoplatné rozhodnutie o zastavení konania sp. zn. ).

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ:

Po oboznámení sa s obsahom predmetného súdneho spisu som toho názoru, že

v danej veci spôsobil prieťahy konania aj sťažovateľ. Sťažovateľ ako navrhovateľ, hoci bol

aj kvalifikovane od začiatku konania vo veci zastúpený advokátkou, nesplnil svoju zákonnú

povinnosť a nezaplatil s podaním návrhu súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Až

na výzvu súdu oznámil hodnotu predmetu sporu, hoci znalecký posudok, ktorý použil na

určenie hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný viac ako 3 roky pred podaním návrhu na

začatie konania a mohol ho tak mať navrhovateľ k dispozícii. Ani po výzve súdu na

oznámenie hodnoty predmetu konania navrhovateľ sám od seba nezaplatil súdny poplatok

z návrhu na začatie konania a preto musel byť na jeho zaplatenie vyzvaný súdom.

Za pochybenie navrhovateľa, ktoré malo vplyv na plynulosť konania považujem aj

skutočnosť, že navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania neoznačil odporkyňu 2)

riadne, tak ako to ukladajú ustanovenia § 42 v spojení s § 79 Občianskeho súdneho

poriadku. V dôsledku tejto skutočnosti musel byť navrhovateľ súdom na doplnenie

označenia odporkyne 2) vyzvaný.

Rovnako k plynulosti konania neprispel ani postup navrhovateľa, keď v návrhu na

začatie konania neoznačil všetkých ostatných podielových spoluvlastníkov predmetných

nehnuteľností. Pristúpenie ďalších účastníkov navrhol navrhovateľ až 6. 8. 2002, teda skoro

4 mesiace po podaní návrhu na začatie konania, pričom doklady preukazujúce právne

nástupníctvo účastníkov navrhnutých na pristúpenie do konania predložil navrhovateľ až na

výzvu súdu dňa 17. 12. 2004. Tu poukazujem aj na to, že pôvodná spoluvlastnícka

nehnuteľností M. M., rod. F. zomrela ešte v roku 1984 a v roku 1985 bolo dedičské konanie

po nej právoplatne skončené. Bolo teda v možnostiach navrhovateľa hneď pri podaní

návrhu riadne určiť okruh všetkých účastníkov konania - podielových spoluvlastníkov

predmetných nehnuteľností.

Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom:

Na základe opisu skutkového stavu som toho názoru, že vo veci možno konštatovať

prieťahy spôsobené tunajším súdom za obdobie od 1. 7. 2003 (kedy navrhovateľ oznámil

súdu svoje zistenia ohľadne identifikácie odporkyne 2), teda fakticky odstránil vadu svojho

návrhu) do 21. 7. 2004 (vydanie uznesenia o prerušení konania). Aj keď sa v tomto období

uskutočnilo vo veci pojednávanie, toto bolo odročené na neurčito, okrem iného za účelom

doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním na možnosť reálneho rozdelenia

predmetných nehnuteľností. Znalecké dokazovanie ale sudkyňa vo veci nenariadila.

Rovnako pred vytýčením pojednávania sudkyňa nerozhodla o návrhu navrhovateľa na

pristúpenie ďalších účastníkov do konania. Ak sudkyňa ich pristúpenie do konania pripustí,

mali by byť títo v zmysle príslušných ustanovení vypočutí

ešte pred nariadením znaleckého dokazovania. Takto musí potom sudkyňa pred nariadením

znaleckého dokazovania vo veci vykonať ešte ďalšie pojednávanie, hoci bola možnosť

najprv rozhodnúť o návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a potom všetkých

účastníkov vypočuť na jednom pojednávaní.

Prieťahy v konaní spôsobené súdom možno ďalej konštatovať aj v období od 25. 11.

2004 (kedy sudkyňa zistila, že konanie sp. zn. bolo právoplatne zastavené) až

doposiaľ.“

Okresný súd súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod

sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (). Podľa názoru ústavného súdu možno preto

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania v zásade

považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou ( , , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)

správanie účastníka konania a (3) postup samotného súdu.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ide o žalobu

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žaloby

uvedeného typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Zhodne s názorom predsedu okresného súdu vyjadreným v jeho stanovisku možno

konštatovať, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. , bolo správanie

sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím

správaním čiastočne prispel k spomaleniu konania, keď napriek kvalifikovanému právnemu

zastúpeniu v konaní pred okresným súdom nezaplatil súdny poplatok pri podaní žaloby, ale

až na výzvu súdu, v žalobe dôsledne neoznačil všetkých účastníkov, čo si vyžiadalo ich

postupné doplnenie a zmenu žaloby. Na uvedené správanie sťažovateľa poukázal vo svojom

stanovisku aj predseda okresného súdu.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný

súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. zistil rovnaké

skutočnosti, ako tie, ktoré so svojom stanovisku uviedol predseda okresného súdu

Sťažovateľ podal 12. apríla 2002 žalobu na okresnom súde, ktorý urobil prvý úkon až

po jednom roku, keď 22. apríla 2003 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na oznámenie

hodnoty nehnuteľností za účelom vyrubenia súdneho poplatku. Už z podanej žaloby bolo

zrejmé, že žalovaná 2) sa nachádza na neznámom mieste a bude potrebné skúmať, či nie sú

dané dôvody pre ustanovenie opatrovníka. V priebehu roku 2003 overoval okresný súd

bydlisko žalovanej 2) a uznesením č. k. -30 z 18. augusta 2003 jej ustanovil pre

konanie opatrovníka. Vo veci došlo k zmene zákonnej sudkyne, keď pôvodnou zákonnou

sudkyňou bola JUDr. A. Z. a neskôr JUDr. M. J. Táto vo veci vytýčila pojednávanie na 5.

máj 2004, čo znamená, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po viac ako dvoch

rokoch od podania žaloby. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

vykonania dôkazov. V konaní sa vyskytla zákonná prekážka postupu v období od 21. júla

2004 (keď okresný súd rozhodol o prerušení konania, pretože na okresnom súde bolo

vedené konanie sp. zn. o vrátenie daru, ktorého predmetom bol spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach, ktorých zrušenie a vyporiadanie je predmetom konania sp. zn.

) do 16. októbra 2004, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení

konania vo veci sp. zn. . Od uvedeného dátumu do dňa rozhodnutia ústavného

súdu okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon. Vo veci sa koná štvrtý rok, pričom za

uvedené obdobie sa uskutočnilo jediné pojednávanie a dosiaľ neboli vo veci vykonané

dôkazy, za účelom čoho bolo odročené na neurčito.

Existenciu prieťahov v konaní uznal vo svojom stanovisku aj predseda okresného

súdu.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie

okresného súdu vo veci sp. zn. je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok.

Preto ústavný súd rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľa podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa : „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa podľa v zmysle

prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 20 000 Sk,

pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že: „moja právna neistota, v ktorej sa dlhodobo

nachádzam mi spôsobila nielen majetkovú ale aj nemajetkovú ujmu.

Moja ujma spočíva v tom, že ako väčšinový vlastník predmetnej nehnuteľnosti

nemôžem túto nehnuteľnosť užívať a opravovať, nemôžem si vyriešiť moju bytovú situáciu,

napriek tomu, že som väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Musím sa bezmocne

pozerať na to, ako nehnuteľnosť chátra a nemôžem si ju upraviť pre svoje účely, nemôžem si

vylepšiť životný štandard, napriek tomu, že mám majetok, ktorý by mi to umožňoval.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci

sp. zn. a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa

sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd

považoval priznanie sumy 30 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý určuje

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd rozhodol podľa aj o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred

ústavným súdom advokátkou JUDr. H. B., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk spolu za dva

úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a

v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2005