Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 92/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra

Dobríka, zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti JUDr. J. M., bytom

B., MUDr. I. B., bytom B., a Dr. J. H., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. B., B.,

v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. ,

na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj ich právo na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov

3. JUDr. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk

(slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. I. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Dr. J. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk

(slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania

JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. v sume 12 306 Sk (slovom dvanásťtisíctristošesť

slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., B., do pätnástich

dní od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Sťažnosti JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 30. marca 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť JUDr. J. M., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ

v I. rade“), MUDr. I. B., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ v II. rade“), a Dr. J. H., bytom B.

(ďalej aj „sťažovateľ v III. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

JUDr. J. B., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu z 3. februára 2005 doplnili

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 16. februára 2005 doručeným

ústavnému súdu 18. februára 2005.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z podania zo 16. februára 2005 vyplýva, že na

okresnom súde sa žalobou zo 17. septembra 1993 žalobcovia S. B., bytom B. (ďalej aj

„žalobca v I. rade“) a P. B., bytom B. (ďalej aj „žalobkyňa v II. rade“; spolu ďalej aj

„žalobcovia“) domáhali proti Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov 4 - 5,

B. (ďalej aj „žalovaný v I. rade“), a jej 11 členom, medzi ktorých patrili aj sťažovatelia,

určenia neplatnosti nájomných zmlúv z 1. februára 1993, resp. 1. marca 1993, povinnosti

uzatvorenia nájomných zmlúv so žalovanými a zaplatenia bezdôvodného obohatenia.

Uvedené konanie bolo na okresnom súde zaevidované pod sp. zn. . V priebehu

konania došlo k rozšíreniu žaloby žalobcov o určenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti

v katastrálnom území D., ktoré sú zapísané na LV č. 2091, k určeniu povinnosti odstrániť

dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé porasty z nehnuteľností v katastrálnom území D.

zapísaných na LV č. 2091 a k uplatneniu vzájomného návrhu žalovaných v I. až X. rade,

ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena prístupovej cesty a práva prechodu členov

žalovaného v I. rade.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 26. októbra 1998. Na základe odvolania

žalobcov, ako aj žalovaného v I. rade Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudok okresného súdu z 26. októbra 1998 uznesením č. k. -408

z 22. septembra 1999 zrušil. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu

doručený 16. novembra 1999 a podľa sťažovateľov okresný súd vo veci odvtedy nekoná

a ak aj koná, tak len veľmi neefektívne. Okresný súd zrušujúci rozsudok účastníkom

konania doručil 23. februára 2000.

V predmetnej veci boli okresným súdom nariadené pojednávania na 13. september

2000, 28. máj 2003, 22. október 2003 a 20. september 2004, na ktoré sa však podľa

sťažovateľov súd dôsledne nepripravil, pretože na nich nebol spôsobilý vykonať procesné

úkony týkajúce sa určenia okruhu účastníkov predmetného konania, „pripustenia žalobných

petitov“, a opakovane žiadal predložiť písomnosti, ktoré sa v súdnom spise už nachádzali.

V dôsledku svojej nečinnosti a nesprávnej činnosti okresný súd nie je spôsobilý

vo veci po viac ako jedenástich rokoch zákonným spôsobom rozhodnúť. Na urgencie

sťažovateľov okresný súd podľa nich nereagoval efektívnym konaním. Dňa 19. mája 2000

sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú podpredsedníčka okresného

súdu odpovedala listom sp. zn. Spr. 2062/2000 z 23. júna 2000, v ktorom uznala ich

sťažnosť za dôvodnú a za prieťahy sa ospravedlnila. Podaním z 9. októbra 2001 sa

sťažovatelia obrátili so sťažnosťou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

ktoré ju postúpilo na priame vybavenie predsedovi okresného súdu. Podpredseda okresného

súdu listom sp. zn. Spr. 2159/01 zo 7. mája 2002 sťažovateľom oznámil, že v predmetnej

veci zistil subjektívne i objektívne prieťahy a prijal opatrenia na odstránenie dlhotrvajúcich

prieťahov. Od posledného sťažovateľom známeho úkonu okresného súdu uplynulo už viac

než päť mesiacov a od podania žaloby žalobcov uplynulo viac ako jedenásť rokov.

Aj keď v predmetnej veci podľa sťažovateľov nejde o zložitú vec, okresný súd

vo veci neuskutočňuje úkony priebežne, aby odstránil konkrétne príčiny prípadnej zložitosti

prípadu. Od roku 1993 vykonal mnohé úkony duplicitne, neefektívne a s prieťahmi.

Sťažovatelia reagovali na všetky výzvy okresného súdu v primeranej lehote a v ich

správaní podľa nich neexistuje taká skutočnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená na ich

ťarchu.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali,

aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené ich základné právo podľa , ako aj ich

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať

bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 35 000 Sk, ako aj náhradu ich trov konania.

Podaním z 29. apríla 2005 sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámili, že súhlasia s prejednaním veci bez

nariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci a výšku finančného zadosťučinenia

nechávajú „na úvahu súdu“.

Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 3278/05 z 10. mája

2005, v ktorom podal prehľad vykonaných procesných úkonov v predmetnej veci a následne

uviedol:

„(...) Ako to z uvedeného rozboru vyplýva v označenej právnej veci sú prieťahy

v konaní z príčin objektívnych aj z príčin subjektívnych spôsobených súdom, ale aj

účastníkmi konania. Súdom zapríčinené prieťahy sú spôsobené dlhodobým vysokým

nápadom vecí, pretrvávajúcim nedostatkom sudcov, fluktuácia, práceneschopnosťou

sudcov, čo spôsobuje prerozdelenie oddelení medzi sudcami, čo má za následok zvýšený

počet vecí v jednotlivých oddeleniach. Je nesporné, že aj v predmetnom konaní pojednávali

vec traja sudcovia. Pre objektívne posúdenie veci si dovoľujeme uviesť, že aj účastníci

konania najmä navrhovatelia sťažovali postup súdu v konaní tým, že opakovane menili petit

návrhu, ako aj okruh účastníkov konania, neprodukovali listinné dôkazy včas a v potrebnom

počte. Tieto skutočnosti negatívne ovplyvňovali zabezpečenie riadneho a bezprieťahového

konania, preto vzniklé prieťahy nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom. (...)“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu bola 17. septembra 1993 doručená žaloba žalobcu v I. rade

a žalobkyne v II. rade proti žalovanému v I. rade a jeho členom sťažovateľovi v III. rade,

Š. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v III. rade“), Ing. I. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný

v IV. rade“), E. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v V. rade“), MUDr. A. S., bytom B. (ďalej

aj „žalovaný v VI. rade“), sťažovateľovi v I. rade, T. B., bytom B. (ďalej aj „žalovaný

v VIII. rade“), Ing. L. D., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v IX. rade“), E. H., bytom B. (ďalej

aj „žalovaná v X. rade“), a S. K., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v XI. rade“, spolu ďalej aj

„žalovaní“), ktorou sa domáhali určenia neplatnosti nájomných zmlúv, povinnosti

uzatvorenia nájomných zmlúv so žalovanými v II. až X. rade a zaplatenia bezdôvodného

obohatenia žalovanými v II. až X. rade.

Pokynom zákonného sudcu zo 7. októbra 1993 bolo súdnej kancelárii uložené vyzvať

žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Poplatok bol zaplatený

2. novembra 1993. Na základe pokynu zákonného sudcu z 22. novembra 1993 bola žaloba

zasielaná žalovaným na vyjadrenie.

V dňoch 9. až 23. decembra 1993 boli okresnému súdu doručené písomné vyjadrenia

žalovaných k žalobe vrátane vyjadrenia sťažovateľa v I. rade a sťažovateľa v III. rade.

Na základe pokynu súdnej kancelárii z 30. decembra 1993 boli vyžiadané rovnopisy

písomných vyjadrení niektorých žalovaných k žalobe.

Dňa 14. januára 1994 nariadil zákonný sudca termín pojednávania vo veci na

3. marec 1994. Na pojednávaní okresný súd vypočul niektorých účastníkov konania,

sťažovateľ v III. rade, žalovaní v III., V. , VI. a XI. rade splnomocnili na svoje zastupovanie

v konaní sťažovateľa v I. rade. Pojednávanie bolo odročené na 5. máj 1994 s tým, že

právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené predložiť viacero dokladov. Žalovaní uvedené

listiny predložili okresnému súdu v období od januára do apríla 1994.

Dňa 2. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne

žalobcov, ktoré obsahovalo návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane

žalobcov: P. B., S. K. (v pôvodnej žalobe označená ako žalovaná v XI. rade) a G. C., všetci

bytom B., ako aj návrh na zmenu petitu žaloby.

Na pojednávaní konanom 5. mája 1994 právna zástupkyňa žalobcov zopakovala

návrh na zmenu petitu žaloby. Zástupcovia žalovaných požiadali o lehotu na vyjadrenie,

zároveň bolo okresnému súdu oznámené, že žalovaný v VIII. rade zomrel. Pojednávanie

bolo odročené na 15. september 1994 s tým, že právna zástupkyňa žalobcov doručí súdu

rovnopisy zmeneného návrhu. Právna zástupkyňa žalobcov doručila rovnopisy zmeneného

návrhu okresnému súdu 11. mája 1994, avšak nie v potrebnom počte.

Dňa 17. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené plnomocenstvo H. B., bytom B.,

ako právnej nástupkyne žalovaného v VIII. rade udelené sťažovateľovi v I. rade na jej

zastupovanie v konaní.

Dňa 1. júla 1994 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade,

v ktorom aj v mene ostatných žalovaných vzniesol námietku vydržania sporných

nehnuteľností a navrhol uložiť žalobcom povinnosť doplniť listinné dôkazy ohľadne ich

vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj vecných práv alebo tiarch zaťažujúcich

uvedené nehnuteľnosti.

Na základe pokynu zákonnej sudkyne súdnej kancelárii z 22. septembra 1994

okresný súd 13. októbra 1994 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na doručenie siedmich

chýbajúcich rovnopisov zmeneného návrhu na začatie konania. Zo spisu nevyplýva, že by

sa uskutočnilo pojednávanie nariadené na 15. september 1994. Žiadané rovnopisy boli

okresnému súdu doručené 17. novembra 1994.

Zákonný sudca nariadil 6. júla 1995 termín pojednávania vo veci na 2. október 1995

(predvolanie sa nepodarilo doručiť žalovaným v III., IV. a V. rade).

Pojednávanie konané 2. októbra 1995 bolo okresným súdom odročené na neurčito

s tým, že právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené upresniť petit návrhu ohľadne výšky

bezdôvodného obohatenia, ako aj okruh žalovaných vzhľadom na právne nástupníctvo

žalovaného v VIII. rade a právny zástupca žalovaných zároveň navrhol doplniť dokazovanie

relevantnými listinami z katastra nehnuteľností.

Zákonný sudca uložil 5. októbra 1995 súdnej kancelárii vyžiadať z katastra

nehnuteľností relevantné listiny týkajúce sa predmetu sporu, právneho zástupcu žalovaného

v I. rade vyzvať na predloženie dokladov ohľadne nájomného pomeru medzi „SZZ a JRD

25. februára K.“ a oddeleniu územného rozvoja Magistrátu hlavného mesta B. zaslať

žiadosť o oznámenie, či príslušná lokalita bola vyhlásená za záhradkársku lokalitu a či do

nej patrili nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania. Výzvy boli doručené 10. a 11.

novembra 1995. Sťažovateľ v I. rade doručil okresnému súdu splnomocnenie na

zastupovanie sťažovateľov v II. a III. rade, žalovaných v IV., V., VI., X. a IX. rade, ako aj

právnej nástupkyne žalovaného v VIII. rade.

Magistrát hlavného mesta B. reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným

23. novembra 1995. Katastrálny úrad v B., Správa katastra B. (ďalej len „správa katastra“)

doručila okresnému súdu podklady 23. novembra 1995.

Dňa 23. februára 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu v I. rade,

ktorým rozšíril petit žaloby, vyjadril sa aj k meritu veci a zároveň doručil okresnému súdu

žiadosť o nariadenie pojednávania a pokračovanie v konaní.

Zákonná sudkyňa nariadila 8. novembra 1996 vyzvať Slovenský pozemkový fond B.

(ďalej len „SPF“) a Republikový výbor záhradkárov B. (ďalej len „RVZ“) na vyjadrenie

ohľadne vyhlásenia lokality, v ktorej sa nachádzali predmetné nehnuteľnosti

v záhradkárskych osadách, za záhradkársku lokalitu (výzvy boli vypravené 12. decembra

1996). Odpoveď od SPF bola okresnému súdu doručená 9. januára 1997 a od RVZ

4. februára 1997.

Dňa 20. júna 1997 predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v konaní

advokát JUDr. J. H., ktorý sa 23. februára 1998 dostavil na okresný súd bez predvolania

žiadajúc informáciu o priebehu konania. Okresný súd nariadil ešte v ten istý deň

pojednávanie na 1. marec 1998. Podľa úradného záznamu (bez dátumu) na č. l. 240 spisu

okresného súdu sa bez predvolania dostavil sťažovateľ v I. rade, pričom vzal na vedomie

nariadený termín pojednávania (1. apríl 1998).

Dňa 27. marca 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v I. rade,

v prílohe ktorého priložil plnomocenstvo pre svojho nového právneho zástupcu JUDr. J. B.,

a vzhľadom na kolíziu pojednávaní požiadal o zmenu termínu pojednávania nariadeného na

1. apríl 1998.

Okresný súd pojednával vo veci 1. apríla 1998 (žalovaní neboli predvolávaní a nikto

z nich sa nezúčastnil pojednávania). Právny zástupca žalobcov navrhol zámenu účastníkov

na strane žalovaných žiadajúc, aby namiesto žalovaného v III. rade (Š. M.) vstúpil do

konania sťažovateľ v II. rade. Navrhovanú zámenu okresný súd na pojednávaní uznesením

pripustil a následne pojednávanie odročil na 27. apríl 1998 s tým, že prítomní berú termín

pojednávania na vedomie. Dňa 22. apríla 1998 sa dostavil na okresný súd právny zástupca

žalovaného v I. rade, ktorý po nahliadnutí do spisu vzal na vedomie nový termín

pojednávania a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na označenom pojednávaní z dôvodu

služobného pobytu mimo územia Slovenskej republiky.

Pojednávanie konané 27. apríla 1998, na ktorom sa za žalovaných zúčastnil

sťažovateľ v I. rade, okresný súd odročil s odôvodnením, že sa nedostavili žalovaní v II. až

XI. rade (žalovaní neboli na pojednávanie predvolávaní). Pojednávanie bolo odročené na

20. máj 1998.

Dňa 6. mája 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalobcov, ktorým upresnil petit žaloby ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Okresný súd pojednával vo veci 20. mája 1998, na ktorom okresný súd odovzdal

rovnopis žaloby sťažovateľovi v II. rade a upovedomil účastníkov konania o tom, že právny

zástupca žalobcov doručil súdu upresnenie petitu návrhu, avšak s nedostatočným počtom

rovnopisov, a následne pojednávanie odročil na 29. jún 1998 s tým, že právny zástupca

žalobcov doplní potrebný počet rovnopisov. Žalobcovia následne zobrali návrh späť voči

žalovanej v XI. rade (S. K.), ktorá bola v priebehu konania žalobcami označená aj ako

žalobkyňa.

Okresný súd pojednával vo veci 29. júna 1998 v merite veci a pojednávanie odročil

na 31. august 1998 za účelom vypočutia ostatných žalovaných – sťažovatelia v II. a III. rade

sa na pojednávanie nedostavili. Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojich listov doručených

22. a 24. júla 1998 predložil okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 31. augusta 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalobcov, ktorého obsahom bolo čiastočné späťvzatie návrhu žaloby, ako aj zmena

spočívajúca v rozšírení žaloby v zostávajúcej časti. Pojednávanie 31. augusta 1998 bolo po

oboznámení sa súdu s podaním právneho zástupcu žalobcov doručeným v ten istý deň

a prevzatí tohto podania prítomnými účastníkmi konania odročené na 21. september 1998.

Dňa 7. septembra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

v I. rade k návrhu žalobcov doručenému 31. augusta 1998, v ktorom zároveň vzniesol

vzájomný návrh, ktorým navrhol zriadenie vecného bremena na dotknutých

nehnuteľnostiach v prospech žalovaných. Stanovisko sťažovateľa v I. rade (zároveň

zástupcu žalovaných v II. až X. rade) k podaniu žalobcov doručenému 31. augusta 1998

bolo okresnému súdu doručené 11. septembra 1998. Sťažovateľ v I. rade doručil okresnému

súdu v prílohe listu doručeného 18. septembra 1998 ďalšie listinné dôkazy.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 21. september 1998 „z technických

dôvodov“ (ako sa uvádza v zápisnici) odročil na 30. september 1998. Sťažovateľ v I. rade

podľa úradného záznamu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 30. septembra 1998.

Pojednávanie konané 30. septembra 1998 súd po vypočutí právneho zástupcu

žalobcov odročil na 20. október 1998. Dňa 13. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené

podanie sťažovateľa v I. rade k predmetu konania.

Dňa 19. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalovaného v I. rade, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na

20. október 1998 a zároveň požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania, ako aj

prerušenie konania vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k lokalite, v ktorej sa sporné

nehnuteľnosti nachádzajú, začalo prebiehať konanie podľa o užívaní

pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení

neskorších predpisov.

Dňa 20. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené faxom podanie právneho

zástupcu žalovaného v I. rade, ktorým oznámil, že sa v uvedený deň dostavil na nariadené

pojednávanie spolu so sťažovateľom v I. rade ako zástupcom žalovaných v II. až X. rade

a spolu so žalobcami v I. až III. rade, pričom pojednávanie neprebehlo pre neprítomnosť

sudcu, pojednávacia miestnosť bola obsadená a uvedený deň podľa ich zistenia nebol

určený ako pojednávací deň zákonného sudcu v predmetnej veci. Právny zástupca

žalovaného v I. rade zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 21. október 1998.

Na č. l. 379 spisu okresného súdu sa nachádza pokyn súdnej kancelárii z 1. októbra

1998 na upovedomenie účastníkov o zmene termínu pojednávania na 21. október 1998.

Podľa pripojených doručeniek toto upovedomenie prevzali právny zástupca žalovaného

v I. rade aj sťažovateľ v I. rade 8. októbra 1998.

Na pojednávaní konanom 21. októbra 1998 okresný súd pripustil zmenu žaloby

podľa podania žalobcov doručeného okresného súdu 31. augusta 1998. Pojednávanie bolo

odročené na 26. október 1998 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní konanom

26. októbra 1998 okresný súd vyhlásil rozsudok v predmetnej veci. Písomné vyhotovenie

rozhodnutia bolo zástupcom účastníkov konania doručené v dňoch 11. až 14. januára 1999.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného súdu odvolaním doručeným 25. januára

1999. Žalovaný v I. rade 28. januára 1999 doručil okresnému súdu svoje odvolanie. Právny

zástupca žalobcov doplnil odôvodnenie odvolania podaním doručeným okresnému súdu

9. februára 1999.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 12. marca 1999 boli kópie podaných odvolaní

doručené ostatným účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom na vyjadrenie.

Písomné vyjadrenia k podaným odvolaniam boli okresnému súdu doručené v dňoch

1. až 6. apríla 1999.

Krajskému súdu bola predmetná vec predložená 24. júna 1999 na rozhodnutie

o podaných odvolaniach. Uznesením č. k. -408 z 22. septembra 1999 krajský

súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie

odvolacieho súdu a spis boli okresnému súdu doručené 16. novembra 1999.

Na základe pokynu zákonného sudcu zo 17. februára 2000 bolo písomné vyhotovenie

rozhodnutia odvolacieho súdu zasielané 18. februára 2000 právnym zástupcom účastníkov

konania. Na základe pokynu zákonného sudcu z 22. marca 2000 bol právny zástupca

žalobcov predvolaný na informatívny výsluch v predmetnej veci nariadený na 5. apríl 2000.

Podľa úradného záznamu sa právny zástupca žalobcov napriek riadne doručenému

predvolaniu (podľa priloženej doručenky) na výsluch nedostavil. Následne sa ospravedlnil –

odôvodneným predĺžením iných pracovných povinností. V uvedený deň sa na okresný súd

dostavili žalobkyne v III. a IV. rade za účelom nahliadnutia do spisu.

Zákonný sudca nariadil 26. júna 2000 termín pojednávania vo veci na 13. september

2000 a súdnej kancelárii uložil predvolať naň účastníkov konania, ako aj ich právnych

zástupcov. Okresný súd pojednávanie vo veci 13. septembra 2000 odročil na neurčito.

Právnemu zástupcovi žalobcov bolo uložené upresniť okruh účastníkov konania do 15 dní

po tom, ako žalovaný v I. rade doplní podklady ohľadne jeho jednotlivých členov

a prenájmu záhradiek v jednotlivých obdobiach, ako aj kópie dokladov o založení

záhradkárskej osady na sporných pozemkoch. Listom z 28. novembra 2000 oznámil okresný

súd právnemu zástupcovi žalobcov, „že doklady založené právnym zástupcom žalovaného

v I. rade sa nachádzajú v spise“, s tým, že ho vyzýva na naštudovanie podkladov (spisu)

v lehote 15 dní a označenie okruhu účastníkov konania. Do spisu nahliadli 4. decembra

2000 žalobkyňa v IV. rade a 10. januára 2001 právny zástupca žalobcu.

Právny zástupca žalobcov listom doručeným 12. januára 2001 okresnému súdu

oznámil, že žalovaný v I. rade nesplnil pokyn okresného súdu z pojednávania konaného

13. septembra 2000, „pretože nepredložil všetky doklady, ktoré súd od neho požadoval“,

a súčasne požiadal okresný súd, aby vyzval žalovaného v I. rade na predloženie všetkých

dokladov, na predloženie ktorých bol pôvodne vyzvaný na pojednávaní 13. septembra 2000.

Dňa 23. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade,

v prílohe ktorého predložil rozhodnutie Okresného úradu B., odboru pozemkového,

hospodárstva a lesného hospodárstva, vydané v konaní o vyporiadanie vlastníctva

k pozemkom v záhradkárskej osade 28. novembra 2000.

Právny zástupca žalovaného v I. rade na výzvu okresného súdu reagoval podaním

doručeným 31. januára 2001. Pokynom súdnej kancelárii z 18. apríla 2002 uložil zákonný

sudca preveriť v dedičskej kancelárii okresného súdu číslo dedičského konania, ktoré malo

byť vedené po žalobkyni v II. rade. Podľa zistenia príslušnej pracovníčky (úradný záznam

na č. l. 442 spisu) z 19. apríla 2002 po žalovanej v II. rade dedičské konanie na okresnom

súde v tom čase vedené nebolo. Opakovane bola uvedená skutočnosť preverovaná 20. mája

2002, keď bolo zistené, že dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 606/95.

Pokynom z 24. septembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca zaslať prípis právnemu

zástupcovi žalobcov, v ktorom ho požiadal o upresnenie návrhu na konanie spočívajúce

v presnom označení účastníkov konania na oboch stranách, ako aj o presnú špecifikáciu

nárokov voči jednotlivým žalovaným a uvedenie právnych skutočností, o ktoré svoj nárok

žalobcovia opierajú.

S. K. za žalobcov podaním doručeným okresnému súdu 18. októbra 2002

špecifikovala celkovú výšku dlhu jednotlivých žalovaných za nájom do roku 2001, ako aj

trovy konania a súčasne súdu oznámila, že žalobca v I. rade zomrel a že zoznam žalovaných

bol súdu odovzdaný 28. septembra 1995 a 31. augusta 2000.

Právny zástupca žalobcov vo svojej odpovedi na výzvu okresného súdu doručenej

6. novembra 2002 špecifikoval petit návrhu na konanie a súčasne mu oznámil, že aktuálny

okruh účastníkov konania upresní v krátkej lehote. Podaním doručeným 28. novembra 2002

právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd o poskytnutie lehoty 10 dní za účelom

upresnenia okruhu účastníkov konania. Dňa 31. decembra 2002 bolo okresnému súdu

doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom špecifikoval okruh účastníkov

konania.

Pokynom z 18. februára 2003 nechal zákonný sudca vyzvať právneho zástupcu

žalobcu pod hrozbou uloženia poriadkového opatrenia na doplnenie okruhu účastníkov

konania v lehote 30 dní a taktiež zistiť, na ktorom súde sa vedie dedičské konanie po

zomrelom žalobcovi v I. rade, v akom stave sa konanie nachádza, a pripojiť uvedený

dedičský spis v lehote 15 dní. Dňa 10. marca 2003 bolo podľa úradného záznamu zistené, že

predmetný dedičský spis je vedený pod sp. zn. D 357/01.

Pokynom z 1. apríla 2003 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie na 28. máj

2003, nechal naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov, zaslať výzvu

Správe katastra B., aby mu oznámila, či jej bývalé Poľnohospodárske družstvo D. oznámilo

zrušenie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov uzavretej so žalobcom v I. rade, a pripojiť

dedičský spis sp. zn. D 357/01 (predvolanie sa nepodarilo doručiť sťažovateľovi v III. rade

a Z. H.).

Podľa úradného záznamu zo 14. mája 2003 sa na okresný súd dostavil sťažovateľ

v I. rade, ktorý „opakovane pripomína, že užívateľom záhrady po pánovi M. sa stal pán

MUDr. I. B.“. Správa katastra B. odpovedala na výzvu okresného súdu listom doručeným

21. mája 2003. Podaním doručeným 21. mája 2003 Dr. R. J. (označený ako žalovaný

v podaní právneho zástupcu žalobcov doručenom 31. decembra 2002) ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd pojednávanie konané 28. mája 2003 uznesením odročil na 22. október

2003 za účelom zistenia pobytu účastníkov konania, ktorým nebolo doručené predvolanie,

a súčasne právnemu zástupcovi žalovaných aj účastníkom konania uložil viaceré povinnosti.

Právny zástupca žalovaných splnil povinnosť uloženú mu na pojednávaní 30. mája 2003.

Žalobkyňa (S. K.) okresnému súdu podaním doručeným 10. septembra 2003 zaslala

špecifikáciu výšky nájomného s úrokmi z omeškania za užívanie nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov.

Pokynom z 22. septembra 2003 nechal vo veci konajúci sudca na nariadené

pojednávanie predvolať účastníkov konania a súčasne dal pokyn na zistenie pobytu

sťažovateľa v III. rade a Z. H.. Z. H. podaním doručeným 22. septembra 2003 ospravedlnila

svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pretože bude mimo územia Slovenskej

republiky.

V období od 29. septembra do 6. októbra 2003 boli okresnému súdu doručené

odpovede Registra obyvateľstva Slovenskej republiky a Obce L. týkajúce sa jeho výziev na

zistenie pobytu žalovaných (sťažovateľa v III. rade a Z. H.).

Podaním doručeným 8. októbra 2003 požiadal žalovaný v IX. rade o doručenie

podania právneho zástupcu žalobcov doručeného súdu 31. decembra 2002, ktorým upresnil

okruh účastníkov konania, pretože ináč nepovažuje svoju účasť na nariadenom pojednávaní

za „účelnú“. Sťažovateľ v I. rade sa k podaniu žalobcov v mene žalovaných v II. až VIII.

rade (vrátane sťažovateľov v II. a III. rade), ako aj žalobcu v X. rade, ktorých v predmetnom

konaní zastupuje, vyjadril podaním doručeným 17. októbra 2003.

Podaním doručeným okresnému súdu 20. októbra 2003 ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní nariadenom na ten istý deň žalovaný v XIII. rade (Dr. R. J.). Pojednávanie

nariadené na 22. október 2003 bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené

na neurčito.

Žalobkyňa (S. K.) podaním doručeným 15. marca 2004 požiadala o nariadenie

pojednávania v predmetnej veci.

Vo veci konajúci sudca nariadil pokynom z 9. júna 2004 pojednávanie na

20. september 2004. Žalobcovia na základe výzvy okresného súdu zaplatili súdny poplatok

v dňoch 17. a 19. augusta 2004 a 20. septembra 2004.

Okresný súd pojednávanie konané 20. septembra 2004 po vypočutí žalobcu (P. B.)

a sťažovateľa v I. rade odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi žalobcov uložil

povinnosť oznámiť právnych nástupcov po zomrelom Dr. R. J. Dňa 13. októbra 2004

okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na splnenie uloženej povinnosti v lehote

15 dní. Podaním doručeným 17. januára 2005 notárka JUDr. Y. K. okresnému súdu

oznámila dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v I. dedičskej skupine po

zomrelom Dr. R. J. Vo veci konajúci sudca okresného súdu pokynom z 21. januára 2005

nariadil na 16. marec 2005 pojednávanie v predmetnej veci a nechal naň predvolať

účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov (predvolanie sa nepodarilo doručiť

sťažovateľovi v I. rade).

Podaním doručeným okresnému súdu 15. februára 2005 žalobcovia zobrali čiastočne

späť svoj návrh voči žalovanému v III. rade a sťažovateľovi v II. rade z dôvodu uzavretia

mimosúdneho zmieru.

Podaním doručeným okresnému súdu 24. februára 2005 právny zástupca žalobcov

okrem iného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 16. marca 2005 z dôvodu

zahraničného pobytu.

Dňa 2. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v IX. rade,

v ktorom sa vyjadril k predmetu konania.

Právny zástupca žalovaných podaním z 15. marca 2005 (doručené prostredníctvom

telefaxu) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. marec 2005

z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom uviedol, že súhlasí, aby súd konal aj v jeho

neprítomnosti. Pojednávanie konané 16. marca 2005 bolo okresným súdom odročené na

neurčito.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 1. apríla 2005 nariadil na 25. máj 2005

pojednávanie a nechal naň predvolať účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov.

Podaním doručeným okresnému súdu 13. apríla 2005 žalobcovia zobrali späť svoj

návrh voči sťažovateľovi v III. rade z dôvodu uzavretia mimosúdneho zmieru.

Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojho podania doručeného okresnému súdu 26. apríla

2005 predložil okresnému súdu viaceré „dôkazné spisy“.

Na pojednávaní konanom 25. mája 2005 súd upravil a špecifikoval okruh účastníkov

konania oboch procesných strán a následne uznesením zastavil konanie voči sťažovateľovi

v III. rade, žalovanému v III. rade a sťažovateľovi v II. rade, ako aj odmietol podanie

žalobcov v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy, určenia vypratania nehnuteľnosti,

ako aj priznania náhrady a súčasne odmietol vzájomný návrh žalovaných v II. až XI. rade na

zriadenie vecného bremena.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (,

).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je široko formulovaný

návrh na začatie konania zahrňujúci návrh na určenie neplatnosti nájomných zmlúv, určenie

povinnosti uzatvorenia nájomných zmlúv a zaplatenie bezdôvodného obohatenia

(v priebehu konania bol tento návrh rozšírený aj o návrh na vypratanie nehnuteľností

a odstránenie dočasných stavieb). Žalovanými v I. až X. rade bol v uvedenom konaní

vznesený vzájomný návrh na zriadenie vecného bremena. Z obsahu súdneho spisu,

z vyjadrení sťažovateľov a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich

listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci, avšak

po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú.

Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv predovšetkým vysoký počet účastníkov tohto

konania (dvaja na strane žalobcov a jedenásti na strane žalovaných, pričom počet

účastníkov konania na oboch procesných stranách sa v priebehu konania z rôznych dôvodov

viackrát menil). Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že prekážky vzniknuté pri

doručovaní písomností niektorým žalovaným spôsobili jeho predĺženie. Dobu, počas ktorej

bol okresný súd nútený zisťovať miesto pobytu týchto žalovaných a vykonávať opakované

doručovanie písomností, podľa názoru ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu

okresného súdu. Skutková zložitosť predmetu konania si v tomto prípade vyžaduje aj

vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré taktiež môže spôsobiť predĺženie konania

najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu a postup súdu v konaní je závislý od

zabezpečenia súčinnosti všetkých účastníkov konania, ako aj zabezpečenia viacerých

listinných dôkazov v predmetnej veci. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže

ospravedlniť obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v predmetnom

konaní.

B) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania ústavný súd hodnotí ako

súčinnostné. Sťažovatelia reagovali na výzvy okresného súdu, zúčastňovali sa

prostredníctvom svojho zástupcu (sťažovateľa v I. rade) jednotlivých pojednávaní

a predkladali súdu listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. V správaní sťažovateľov teda

ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu

postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný

vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo

17. novembra 1994, keď boli okresnému súdu doručené rovnopisy zmeneného návrhu na

začatie konania právnou zástupkyňou žalobcov, a trvalo takmer osem mesiacov, t. j.

do 6. júla 1994, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania v predmetnej veci. Ďalšie

dvanásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu v tomto konaní trvalo od 23. novembra

1995, keď boli okresnému súdu doručené vyžiadané podklady od správy katastra,

do 8. novembra 1996, keď okresný súd zaslal výzvy SPF a RVZ. Dňa 4. februára 1997 bola

okresnému súdu doručená odpoveď SPF a počas nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia

trvajúceho do 23. februára 1998, keď bol zákonným sudcom nariadený termín

pojednávania, okresný súd v predmetnej veci opätovne nevykonával žiadne procesné úkony.

V poradí štvrté takmer pätnásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu bolo ústavným

súdom v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 31. januára 2001, keď bola

okresnému súdu doručená reakcia právneho zástupcu žalovaného v I. rade na jeho výzvu,

do 18. apríla 2002, keď zákonný sudca dal súdnej kancelárii pokyn zistiť spisovú značku

dedičského konania vedeného po žalobkyni v II. rade. Dňa 22. októbra 2003, keď bolo

okresným súdom odročené pojednávanie v predmetnej veci z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu, začalo ďalšie viac ako sedemmesačné obdobie nečinnosti okresného

súdu, ktoré trvalo do 9. júna 2004, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania

v predmetnej veci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho,

aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy

v konaní podľa .

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období

nečinnosti poznačené aj nedôsledným, resp. neefektívnym postupom okresného súdu.

V dôsledku takéhoto postupu okresného súdu došlo napr. k odročeniu pojednávania

konaného 27. apríla 1998 z dôvodu neúčasti žalovaných v II. až XI. rade, ktorí však naň

okresným súdom neboli predvolaní, ďalej k zaslaniu urgencie ohľadne doplnenia okruhu

účastníkov konania právnemu zástupcovi žalobcov 18. februára 2003 pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty napriek skutočnosti, že v spise sa už jeho podanie, ktorým splnil výzvu

okresného súdu, nachádzalo. O neefektívnom postupe okresného súdu v predmetnom

konaní napokon svedčí aj uznesenie krajského súdu č. k. -408 z 22. septembra

1999, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. z 26. októbra 1998

pre viaceré závažné procesné pochybenia okresného súdu (neustálenie okruhu účastníkov

predmetného konania, nevypočutie účastníkov konania v rozpore s ústavnou požiadavkou

podľa , nerozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaných v I. až X. rade),

ako aj preto, že rozhodnutie okresného súdu bolo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Vzhľadom na stav konania prezentovaný urobenými procesnými úkonmi vo veci,

dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že

otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne

významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (),

argumenty okresného súdu súvisiace s personálnymi problémami súdu ústavný súd nemohol

akceptovať.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako

jedenásť rokov a jedenásť mesiacov. Z uvedenej doby takmer päťdesiatštyri mesiacov (t. j.

štyri roky a šesť mesiacov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu

dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho

neefektívny postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na

okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa

, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa dohovoru.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.

2. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že okresný súd konanie

proti sťažovateľom v II. a III. rade zastavil v dôsledku uzavretia mimosúdneho zmieru.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a pretože predmetná vec vo vzťahu

k sťažovateľovi v I. rade dosiaľ nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ v I. rade domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (predovšetkým

vo vzťahu k odvolaniam podaným proti uzneseniu okresného súdu, pri vykonávaní

procesných úkonov súvisiacich so zákonnou povinnosťou okresného súdu predložiť spis

v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň

z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 35 000 Sk pre každého z nich, ktoré odôvodnili nasledovne: „Naša nemajetková

ujma vyplýva z pocitu neistoty, krivdy a úzkosti prameniacich zo situácie, keď súd vo veci za

neprimerane dlhú dobu nerozhodol. Navrhovatelia sa v súdnom spore domáhajú nielen

faktickej likvidácie ZO SZZ, ale aj zbúrania a odstránenia našich postavených záhradných

chatiek, terénnych úprav, prístupových chodníkov a trvalých porastov. Sťažovatelia

pociťujeme úzkosť z hrozby zrušenia niekoľkoročného výsledku práce v ťažkých

biologických podmienkach (bez vody, prísun materiálov, bez mechanizácie na väčšie

vzdialenosti, nízka bonita pôdy).“

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že sťažovateľ v II. rade

sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia okresného súdu z 1. apríla 1998, a teda

k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv v uvedenom konaní došlo až v rámci priebehu

preskúmavaného konania nasledujúceho po tomto dátume.

V rámci rozhodovania o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd

ďalej zohľadnil celkovú dĺžku predmetného konania, predmet konania okresného súdu,

dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (päťdesiatštyri mesiacov vo vzťahu

k sťažovateľom v I. a III. rade a dvadsaťdva mesiacov vo vzťahu k sťažovateľovi v II. rade),

ako aj neefektívny postup okresného súdu v predmetnej veci a s tým spojenú ujmu

sťažovateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd považoval v tomto prípade za

primerané priznať sťažovateľom v I. a III. rade po 35 000 Sk a sťažovateľovi v II. rade

20 000 Sk, pričom vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu

v návrhu sťažovateľov nevyhovel.

4. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava

zastúpenia, písomné podanie súdu) vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu, ktoré

v sťažnosti bližšie nevyčíslili.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa pred

ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovatelia

namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným

súdom predstavuje 2 501 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri zastupovaní dvoch alebo

viacerých osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, t. j. na 2 001 Sk)

a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za

dva úkony právnej služby vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu (6 x 2 001 Sk +

2 x 150 = 12 306 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej

právnej úpravy predstavuje spolu 12 306 Sk.

Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľov priznal náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 12 306 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005