Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 92/05
PDF · 411.04 KB
No categories available
III. ÚS 92/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra
Dobríka, zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti JUDr. J. M., bytom
B., MUDr. I. B., bytom B., a Dr. J. H., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. B., B.,
v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93,
na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2005 takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93 p o r u š i l
základné právo JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich právo na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov
3. JUDr. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk
(slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. MUDr. I. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Dr. J. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk
(slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania
JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. v sume 12 306 Sk (slovom dvanásťtisíctristošesť
slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., B., do pätnástich
dní od právoplatnosti tohto nálezu.
7. Sťažnosti JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 92/05-15 z 30. marca 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť JUDr. J. M., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ
v I. rade“), MUDr. I. B., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ v II. rade“), a Dr. J. H., bytom B.
(ďalej aj „sťažovateľ v III. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom
JUDr. J. B., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93.
Sťažovatelia svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu z 3. februára 2005 doplnili
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 16. februára 2005 doručeným
ústavnému súdu 18. februára 2005.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z podania zo 16. februára 2005 vyplýva, že na
okresnom súde sa žalobou zo 17. septembra 1993 žalobcovia S. B., bytom B. (ďalej aj
„žalobca v I. rade“) a P. B., bytom B. (ďalej aj „žalobkyňa v II. rade“; spolu ďalej aj
„žalobcovia“) domáhali proti Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov 4 - 5,
B. (ďalej aj „žalovaný v I. rade“), a jej 11 členom, medzi ktorých patrili aj sťažovatelia,
určenia neplatnosti nájomných zmlúv z 1. februára 1993, resp. 1. marca 1993, povinnosti
uzatvorenia nájomných zmlúv so žalovanými a zaplatenia bezdôvodného obohatenia.
Uvedené konanie bolo na okresnom súde zaevidované pod sp. zn. 11 C 112/93. V priebehu
konania došlo k rozšíreniu žaloby žalobcov o určenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti
v katastrálnom území D., ktoré sú zapísané na LV č. 2091, k určeniu povinnosti odstrániť
dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé porasty z nehnuteľností v katastrálnom území D.
zapísaných na LV č. 2091 a k uplatneniu vzájomného návrhu žalovaných v I. až X. rade,
ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena prístupovej cesty a práva prechodu členov
žalovaného v I. rade.
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 26. októbra 1998. Na základe odvolania
žalobcov, ako aj žalovaného v I. rade Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
rozsudok okresného súdu z 26. októbra 1998 uznesením č. k. 17 Co 258/99-408
z 22. septembra 1999 zrušil. Spisový materiál v predmetnej veci bol okresnému súdu
doručený 16. novembra 1999 a podľa sťažovateľov okresný súd vo veci odvtedy nekoná
a ak aj koná, tak len veľmi neefektívne. Okresný súd zrušujúci rozsudok účastníkom
konania doručil 23. februára 2000.
V predmetnej veci boli okresným súdom nariadené pojednávania na 13. september
2000, 28. máj 2003, 22. október 2003 a 20. september 2004, na ktoré sa však podľa
sťažovateľov súd dôsledne nepripravil, pretože na nich nebol spôsobilý vykonať procesné
úkony týkajúce sa určenia okruhu účastníkov predmetného konania, „pripustenia žalobných
petitov“, a opakovane žiadal predložiť písomnosti, ktoré sa v súdnom spise už nachádzali.
V dôsledku svojej nečinnosti a nesprávnej činnosti okresný súd nie je spôsobilý
vo veci po viac ako jedenástich rokoch zákonným spôsobom rozhodnúť. Na urgencie
sťažovateľov okresný súd podľa nich nereagoval efektívnym konaním. Dňa 19. mája 2000
sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú podpredsedníčka okresného
súdu odpovedala listom sp. zn. Spr. 2062/2000 z 23. júna 2000, v ktorom uznala ich
sťažnosť za dôvodnú a za prieťahy sa ospravedlnila. Podaním z 9. októbra 2001 sa
sťažovatelia obrátili so sťažnosťou na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ktoré ju postúpilo na priame vybavenie predsedovi okresného súdu. Podpredseda okresného
súdu listom sp. zn. Spr. 2159/01 zo 7. mája 2002 sťažovateľom oznámil, že v predmetnej
veci zistil subjektívne i objektívne prieťahy a prijal opatrenia na odstránenie dlhotrvajúcich
prieťahov. Od posledného sťažovateľom známeho úkonu okresného súdu uplynulo už viac
než päť mesiacov a od podania žaloby žalobcov uplynulo viac ako jedenásť rokov.
Aj keď v predmetnej veci podľa sťažovateľov nejde o zložitú vec, okresný súd
vo veci neuskutočňuje úkony priebežne, aby odstránil konkrétne príčiny prípadnej zložitosti
prípadu. Od roku 1993 vykonal mnohé úkony duplicitne, neefektívne a s prieťahmi.
Sťažovatelia reagovali na všetky výzvy okresného súdu v primeranej lehote a v ich
správaní podľa nich neexistuje taká skutočnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená na ich
ťarchu.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali,
aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 112/93 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať
bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 35 000 Sk, ako aj náhradu ich trov konania.
Podaním z 29. apríla 2005 sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ústavnému súdu na základe jeho výzvy oznámili, že súhlasia s prejednaním veci bez
nariadenia ústneho pojednávania v predmetnej veci a výšku finančného zadosťučinenia
nechávajú „na úvahu súdu“.
Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 3278/05 z 10. mája
2005, v ktorom podal prehľad vykonaných procesných úkonov v predmetnej veci a následne
uviedol:
„(...) Ako to z uvedeného rozboru vyplýva v označenej právnej veci sú prieťahy
v konaní z príčin objektívnych aj z príčin subjektívnych spôsobených súdom, ale aj
účastníkmi konania. Súdom zapríčinené prieťahy sú spôsobené dlhodobým vysokým
nápadom vecí, pretrvávajúcim nedostatkom sudcov, fluktuácia, práceneschopnosťou
sudcov, čo spôsobuje prerozdelenie oddelení medzi sudcami, čo má za následok zvýšený
počet vecí v jednotlivých oddeleniach. Je nesporné, že aj v predmetnom konaní pojednávali
vec traja sudcovia. Pre objektívne posúdenie veci si dovoľujeme uviesť, že aj účastníci
konania najmä navrhovatelia sťažovali postup súdu v konaní tým, že opakovane menili petit
návrhu, ako aj okruh účastníkov konania, neprodukovali listinné dôkazy včas a v potrebnom
počte. Tieto skutočnosti negatívne ovplyvňovali zabezpečenie riadneho a bezprieťahového
konania, preto vzniklé prieťahy nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.
Zároveň Vám oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným
súdom. (...)“
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania v predmetnej veci.
Okresnému súdu bola 17. septembra 1993 doručená žaloba žalobcu v I. rade
a žalobkyne v II. rade proti žalovanému v I. rade a jeho členom sťažovateľovi v III. rade,
Š. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v III. rade“), Ing. I. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný
v IV. rade“), E. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v V. rade“), MUDr. A. S., bytom B. (ďalej
aj „žalovaný v VI. rade“), sťažovateľovi v I. rade, T. B., bytom B. (ďalej aj „žalovaný
v VIII. rade“), Ing. L. D., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v IX. rade“), E. H., bytom B. (ďalej
aj „žalovaná v X. rade“), a S. K., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v XI. rade“, spolu ďalej aj
„žalovaní“), ktorou sa domáhali určenia neplatnosti nájomných zmlúv, povinnosti
uzatvorenia nájomných zmlúv so žalovanými v II. až X. rade a zaplatenia bezdôvodného
obohatenia žalovanými v II. až X. rade.
Pokynom zákonného sudcu zo 7. októbra 1993 bolo súdnej kancelárii uložené vyzvať
žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Poplatok bol zaplatený
2. novembra 1993. Na základe pokynu zákonného sudcu z 22. novembra 1993 bola žaloba
zasielaná žalovaným na vyjadrenie.
V dňoch 9. až 23. decembra 1993 boli okresnému súdu doručené písomné vyjadrenia
žalovaných k žalobe vrátane vyjadrenia sťažovateľa v I. rade a sťažovateľa v III. rade.
Na základe pokynu súdnej kancelárii z 30. decembra 1993 boli vyžiadané rovnopisy
písomných vyjadrení niektorých žalovaných k žalobe.
Dňa 14. januára 1994 nariadil zákonný sudca termín pojednávania vo veci na
3. marec 1994. Na pojednávaní okresný súd vypočul niektorých účastníkov konania,
sťažovateľ v III. rade, žalovaní v III., V. , VI. a XI. rade splnomocnili na svoje zastupovanie
v konaní sťažovateľa v I. rade. Pojednávanie bolo odročené na 5. máj 1994 s tým, že
právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené predložiť viacero dokladov. Žalovaní uvedené
listiny predložili okresnému súdu v období od januára do apríla 1994.
Dňa 2. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne
žalobcov, ktoré obsahovalo návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane
žalobcov: P. B., S. K. (v pôvodnej žalobe označená ako žalovaná v XI. rade) a G. C., všetci
bytom B., ako aj návrh na zmenu petitu žaloby.
Na pojednávaní konanom 5. mája 1994 právna zástupkyňa žalobcov zopakovala
návrh na zmenu petitu žaloby. Zástupcovia žalovaných požiadali o lehotu na vyjadrenie,
zároveň bolo okresnému súdu oznámené, že žalovaný v VIII. rade zomrel. Pojednávanie
bolo odročené na 15. september 1994 s tým, že právna zástupkyňa žalobcov doručí súdu
rovnopisy zmeneného návrhu. Právna zástupkyňa žalobcov doručila rovnopisy zmeneného
návrhu okresnému súdu 11. mája 1994, avšak nie v potrebnom počte.
Dňa 17. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené plnomocenstvo H. B., bytom B.,
ako právnej nástupkyne žalovaného v VIII. rade udelené sťažovateľovi v I. rade na jej
zastupovanie v konaní.
Dňa 1. júla 1994 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade,
v ktorom aj v mene ostatných žalovaných vzniesol námietku vydržania sporných
nehnuteľností a navrhol uložiť žalobcom povinnosť doplniť listinné dôkazy ohľadne ich
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ako aj vecných práv alebo tiarch zaťažujúcich
uvedené nehnuteľnosti.
Na základe pokynu zákonnej sudkyne súdnej kancelárii z 22. septembra 1994
okresný súd 13. októbra 1994 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na doručenie siedmich
chýbajúcich rovnopisov zmeneného návrhu na začatie konania. Zo spisu nevyplýva, že by
sa uskutočnilo pojednávanie nariadené na 15. september 1994. Žiadané rovnopisy boli
okresnému súdu doručené 17. novembra 1994.
Zákonný sudca nariadil 6. júla 1995 termín pojednávania vo veci na 2. október 1995
(predvolanie sa nepodarilo doručiť žalovaným v III., IV. a V. rade).
Pojednávanie konané 2. októbra 1995 bolo okresným súdom odročené na neurčito
s tým, že právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené upresniť petit návrhu ohľadne výšky
bezdôvodného obohatenia, ako aj okruh žalovaných vzhľadom na právne nástupníctvo
žalovaného v VIII. rade a právny zástupca žalovaných zároveň navrhol doplniť dokazovanie
relevantnými listinami z katastra nehnuteľností.
Zákonný sudca uložil 5. októbra 1995 súdnej kancelárii vyžiadať z katastra
nehnuteľností relevantné listiny týkajúce sa predmetu sporu, právneho zástupcu žalovaného
v I. rade vyzvať na predloženie dokladov ohľadne nájomného pomeru medzi „SZZ a JRD
25. februára K.“ a oddeleniu územného rozvoja Magistrátu hlavného mesta B. zaslať
žiadosť o oznámenie, či príslušná lokalita bola vyhlásená za záhradkársku lokalitu a či do
nej patrili nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania. Výzvy boli doručené 10. a 11.
novembra 1995. Sťažovateľ v I. rade doručil okresnému súdu splnomocnenie na
zastupovanie sťažovateľov v II. a III. rade, žalovaných v IV., V., VI., X. a IX. rade, ako aj
právnej nástupkyne žalovaného v VIII. rade.
Magistrát hlavného mesta B. reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným
23. novembra 1995. Katastrálny úrad v B., Správa katastra B. (ďalej len „správa katastra“)
doručila okresnému súdu podklady 23. novembra 1995.
Dňa 23. februára 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu v I. rade,
ktorým rozšíril petit žaloby, vyjadril sa aj k meritu veci a zároveň doručil okresnému súdu
žiadosť o nariadenie pojednávania a pokračovanie v konaní.
Zákonná sudkyňa nariadila 8. novembra 1996 vyzvať Slovenský pozemkový fond B.
(ďalej len „SPF“) a Republikový výbor záhradkárov B. (ďalej len „RVZ“) na vyjadrenie
ohľadne vyhlásenia lokality, v ktorej sa nachádzali predmetné nehnuteľnosti
v záhradkárskych osadách, za záhradkársku lokalitu (výzvy boli vypravené 12. decembra
1996). Odpoveď od SPF bola okresnému súdu doručená 9. januára 1997 a od RVZ
4. februára 1997.
Dňa 20. júna 1997 predložil plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v konaní
advokát JUDr. J. H., ktorý sa 23. februára 1998 dostavil na okresný súd bez predvolania
žiadajúc informáciu o priebehu konania. Okresný súd nariadil ešte v ten istý deň
pojednávanie na 1. marec 1998. Podľa úradného záznamu (bez dátumu) na č. l. 240 spisu
okresného súdu sa bez predvolania dostavil sťažovateľ v I. rade, pričom vzal na vedomie
nariadený termín pojednávania (1. apríl 1998).
Dňa 27. marca 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v I. rade,
v prílohe ktorého priložil plnomocenstvo pre svojho nového právneho zástupcu JUDr. J. B.,
a vzhľadom na kolíziu pojednávaní požiadal o zmenu termínu pojednávania nariadeného na
1. apríl 1998.
Okresný súd pojednával vo veci 1. apríla 1998 (žalovaní neboli predvolávaní a nikto
z nich sa nezúčastnil pojednávania). Právny zástupca žalobcov navrhol zámenu účastníkov
na strane žalovaných žiadajúc, aby namiesto žalovaného v III. rade (Š. M.) vstúpil do
konania sťažovateľ v II. rade. Navrhovanú zámenu okresný súd na pojednávaní uznesením
pripustil a následne pojednávanie odročil na 27. apríl 1998 s tým, že prítomní berú termín
pojednávania na vedomie. Dňa 22. apríla 1998 sa dostavil na okresný súd právny zástupca
žalovaného v I. rade, ktorý po nahliadnutí do spisu vzal na vedomie nový termín
pojednávania a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na označenom pojednávaní z dôvodu
služobného pobytu mimo územia Slovenskej republiky.
Pojednávanie konané 27. apríla 1998, na ktorom sa za žalovaných zúčastnil
sťažovateľ v I. rade, okresný súd odročil s odôvodnením, že sa nedostavili žalovaní v II. až
XI. rade (žalovaní neboli na pojednávanie predvolávaní). Pojednávanie bolo odročené na
20. máj 1998.
Dňa 6. mája 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobcov, ktorým upresnil petit žaloby ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.
Okresný súd pojednával vo veci 20. mája 1998, na ktorom okresný súd odovzdal
rovnopis žaloby sťažovateľovi v II. rade a upovedomil účastníkov konania o tom, že právny
zástupca žalobcov doručil súdu upresnenie petitu návrhu, avšak s nedostatočným počtom
rovnopisov, a následne pojednávanie odročil na 29. jún 1998 s tým, že právny zástupca
žalobcov doplní potrebný počet rovnopisov. Žalobcovia následne zobrali návrh späť voči
žalovanej v XI. rade (S. K.), ktorá bola v priebehu konania žalobcami označená aj ako
žalobkyňa.
Okresný súd pojednával vo veci 29. júna 1998 v merite veci a pojednávanie odročil
na 31. august 1998 za účelom vypočutia ostatných žalovaných – sťažovatelia v II. a III. rade
sa na pojednávanie nedostavili. Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojich listov doručených
22. a 24. júla 1998 predložil okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy.
Dňa 31. augusta 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobcov, ktorého obsahom bolo čiastočné späťvzatie návrhu žaloby, ako aj zmena
spočívajúca v rozšírení žaloby v zostávajúcej časti. Pojednávanie 31. augusta 1998 bolo po
oboznámení sa súdu s podaním právneho zástupcu žalobcov doručeným v ten istý deň
a prevzatí tohto podania prítomnými účastníkmi konania odročené na 21. september 1998.
Dňa 7. septembra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného
v I. rade k návrhu žalobcov doručenému 31. augusta 1998, v ktorom zároveň vzniesol
vzájomný návrh, ktorým navrhol zriadenie vecného bremena na dotknutých
nehnuteľnostiach v prospech žalovaných. Stanovisko sťažovateľa v I. rade (zároveň
zástupcu žalovaných v II. až X. rade) k podaniu žalobcov doručenému 31. augusta 1998
bolo okresnému súdu doručené 11. septembra 1998. Sťažovateľ v I. rade doručil okresnému
súdu v prílohe listu doručeného 18. septembra 1998 ďalšie listinné dôkazy.
Okresný súd pojednávanie nariadené na 21. september 1998 „z technických
dôvodov“ (ako sa uvádza v zápisnici) odročil na 30. september 1998. Sťažovateľ v I. rade
podľa úradného záznamu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 30. septembra 1998.
Pojednávanie konané 30. septembra 1998 súd po vypočutí právneho zástupcu
žalobcov odročil na 20. október 1998. Dňa 13. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené
podanie sťažovateľa v I. rade k predmetu konania.
Dňa 19. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalovaného v I. rade, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na
20. október 1998 a zároveň požiadal o nariadenie nového termínu pojednávania, ako aj
prerušenie konania vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k lokalite, v ktorej sa sporné
nehnuteľnosti nachádzajú, začalo prebiehať konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení
neskorších predpisov.
Dňa 20. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené faxom podanie právneho
zástupcu žalovaného v I. rade, ktorým oznámil, že sa v uvedený deň dostavil na nariadené
pojednávanie spolu so sťažovateľom v I. rade ako zástupcom žalovaných v II. až X. rade
a spolu so žalobcami v I. až III. rade, pričom pojednávanie neprebehlo pre neprítomnosť
sudcu, pojednávacia miestnosť bola obsadená a uvedený deň podľa ich zistenia nebol
určený ako pojednávací deň zákonného sudcu v predmetnej veci. Právny zástupca
žalovaného v I. rade zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom
na 21. október 1998.
Na č. l. 379 spisu okresného súdu sa nachádza pokyn súdnej kancelárii z 1. októbra
1998 na upovedomenie účastníkov o zmene termínu pojednávania na 21. október 1998.
Podľa pripojených doručeniek toto upovedomenie prevzali právny zástupca žalovaného
v I. rade aj sťažovateľ v I. rade 8. októbra 1998.
Na pojednávaní konanom 21. októbra 1998 okresný súd pripustil zmenu žaloby
podľa podania žalobcov doručeného okresného súdu 31. augusta 1998. Pojednávanie bolo
odročené na 26. október 1998 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní konanom
26. októbra 1998 okresný súd vyhlásil rozsudok v predmetnej veci. Písomné vyhotovenie
rozhodnutia bolo zástupcom účastníkov konania doručené v dňoch 11. až 14. januára 1999.
Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného súdu odvolaním doručeným 25. januára
1999. Žalovaný v I. rade 28. januára 1999 doručil okresnému súdu svoje odvolanie. Právny
zástupca žalobcov doplnil odôvodnenie odvolania podaním doručeným okresnému súdu
9. februára 1999.
Na základe pokynu zákonného sudcu z 12. marca 1999 boli kópie podaných odvolaní
doručené ostatným účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom na vyjadrenie.
Písomné vyjadrenia k podaným odvolaniam boli okresnému súdu doručené v dňoch
1. až 6. apríla 1999.
Krajskému súdu bola predmetná vec predložená 24. júna 1999 na rozhodnutie
o podaných odvolaniach. Uznesením č. k. 17 Co 258/99-408 z 22. septembra 1999 krajský
súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie
odvolacieho súdu a spis boli okresnému súdu doručené 16. novembra 1999.
Na základe pokynu zákonného sudcu zo 17. februára 2000 bolo písomné vyhotovenie
rozhodnutia odvolacieho súdu zasielané 18. februára 2000 právnym zástupcom účastníkov
konania. Na základe pokynu zákonného sudcu z 22. marca 2000 bol právny zástupca
žalobcov predvolaný na informatívny výsluch v predmetnej veci nariadený na 5. apríl 2000.
Podľa úradného záznamu sa právny zástupca žalobcov napriek riadne doručenému
predvolaniu (podľa priloženej doručenky) na výsluch nedostavil. Následne sa ospravedlnil –
odôvodneným predĺžením iných pracovných povinností. V uvedený deň sa na okresný súd
dostavili žalobkyne v III. a IV. rade za účelom nahliadnutia do spisu.
Zákonný sudca nariadil 26. júna 2000 termín pojednávania vo veci na 13. september
2000 a súdnej kancelárii uložil predvolať naň účastníkov konania, ako aj ich právnych
zástupcov. Okresný súd pojednávanie vo veci 13. septembra 2000 odročil na neurčito.
Právnemu zástupcovi žalobcov bolo uložené upresniť okruh účastníkov konania do 15 dní
po tom, ako žalovaný v I. rade doplní podklady ohľadne jeho jednotlivých členov
a prenájmu záhradiek v jednotlivých obdobiach, ako aj kópie dokladov o založení
záhradkárskej osady na sporných pozemkoch. Listom z 28. novembra 2000 oznámil okresný
súd právnemu zástupcovi žalobcov, „že doklady založené právnym zástupcom žalovaného
v I. rade sa nachádzajú v spise“, s tým, že ho vyzýva na naštudovanie podkladov (spisu)
v lehote 15 dní a označenie okruhu účastníkov konania. Do spisu nahliadli 4. decembra
2000 žalobkyňa v IV. rade a 10. januára 2001 právny zástupca žalobcu.
Právny zástupca žalobcov listom doručeným 12. januára 2001 okresnému súdu
oznámil, že žalovaný v I. rade nesplnil pokyn okresného súdu z pojednávania konaného
13. septembra 2000, „pretože nepredložil všetky doklady, ktoré súd od neho požadoval“,
a súčasne požiadal okresný súd, aby vyzval žalovaného v I. rade na predloženie všetkých
dokladov, na predloženie ktorých bol pôvodne vyzvaný na pojednávaní 13. septembra 2000.
Dňa 23. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade,
v prílohe ktorého predložil rozhodnutie Okresného úradu B., odboru pozemkového,
hospodárstva a lesného hospodárstva, vydané v konaní o vyporiadanie vlastníctva
k pozemkom v záhradkárskej osade 28. novembra 2000.
Právny zástupca žalovaného v I. rade na výzvu okresného súdu reagoval podaním
doručeným 31. januára 2001. Pokynom súdnej kancelárii z 18. apríla 2002 uložil zákonný
sudca preveriť v dedičskej kancelárii okresného súdu číslo dedičského konania, ktoré malo
byť vedené po žalobkyni v II. rade. Podľa zistenia príslušnej pracovníčky (úradný záznam
na č. l. 442 spisu) z 19. apríla 2002 po žalovanej v II. rade dedičské konanie na okresnom
súde v tom čase vedené nebolo. Opakovane bola uvedená skutočnosť preverovaná 20. mája
2002, keď bolo zistené, že dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 606/95.
Pokynom z 24. septembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca zaslať prípis právnemu
zástupcovi žalobcov, v ktorom ho požiadal o upresnenie návrhu na konanie spočívajúce
v presnom označení účastníkov konania na oboch stranách, ako aj o presnú špecifikáciu
nárokov voči jednotlivým žalovaným a uvedenie právnych skutočností, o ktoré svoj nárok
žalobcovia opierajú.
S. K. za žalobcov podaním doručeným okresnému súdu 18. októbra 2002
špecifikovala celkovú výšku dlhu jednotlivých žalovaných za nájom do roku 2001, ako aj
trovy konania a súčasne súdu oznámila, že žalobca v I. rade zomrel a že zoznam žalovaných
bol súdu odovzdaný 28. septembra 1995 a 31. augusta 2000.
Právny zástupca žalobcov vo svojej odpovedi na výzvu okresného súdu doručenej
6. novembra 2002 špecifikoval petit návrhu na konanie a súčasne mu oznámil, že aktuálny
okruh účastníkov konania upresní v krátkej lehote. Podaním doručeným 28. novembra 2002
právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd o poskytnutie lehoty 10 dní za účelom
upresnenia okruhu účastníkov konania. Dňa 31. decembra 2002 bolo okresnému súdu
doručené podanie právneho zástupcu žalobcov, v ktorom špecifikoval okruh účastníkov
konania.
Pokynom z 18. februára 2003 nechal zákonný sudca vyzvať právneho zástupcu
žalobcu pod hrozbou uloženia poriadkového opatrenia na doplnenie okruhu účastníkov
konania v lehote 30 dní a taktiež zistiť, na ktorom súde sa vedie dedičské konanie po
zomrelom žalobcovi v I. rade, v akom stave sa konanie nachádza, a pripojiť uvedený
dedičský spis v lehote 15 dní. Dňa 10. marca 2003 bolo podľa úradného záznamu zistené, že
predmetný dedičský spis je vedený pod sp. zn. D 357/01.
Pokynom z 1. apríla 2003 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie na 28. máj
2003, nechal naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov, zaslať výzvu
Správe katastra B., aby mu oznámila, či jej bývalé Poľnohospodárske družstvo D. oznámilo
zrušenie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov uzavretej so žalobcom v I. rade, a pripojiť
dedičský spis sp. zn. D 357/01 (predvolanie sa nepodarilo doručiť sťažovateľovi v III. rade
a Z. H.).
Podľa úradného záznamu zo 14. mája 2003 sa na okresný súd dostavil sťažovateľ
v I. rade, ktorý „opakovane pripomína, že užívateľom záhrady po pánovi M. sa stal pán
MUDr. I. B.“. Správa katastra B. odpovedala na výzvu okresného súdu listom doručeným
21. mája 2003. Podaním doručeným 21. mája 2003 Dr. R. J. (označený ako žalovaný
v podaní právneho zástupcu žalobcov doručenom 31. decembra 2002) ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.
Okresný súd pojednávanie konané 28. mája 2003 uznesením odročil na 22. október
2003 za účelom zistenia pobytu účastníkov konania, ktorým nebolo doručené predvolanie,
a súčasne právnemu zástupcovi žalovaných aj účastníkom konania uložil viaceré povinnosti.
Právny zástupca žalovaných splnil povinnosť uloženú mu na pojednávaní 30. mája 2003.
Žalobkyňa (S. K.) okresnému súdu podaním doručeným 10. septembra 2003 zaslala
špecifikáciu výšky nájomného s úrokmi z omeškania za užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov.
Pokynom z 22. septembra 2003 nechal vo veci konajúci sudca na nariadené
pojednávanie predvolať účastníkov konania a súčasne dal pokyn na zistenie pobytu
sťažovateľa v III. rade a Z. H.. Z. H. podaním doručeným 22. septembra 2003 ospravedlnila
svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pretože bude mimo územia Slovenskej
republiky.
V období od 29. septembra do 6. októbra 2003 boli okresnému súdu doručené
odpovede Registra obyvateľstva Slovenskej republiky a Obce L. týkajúce sa jeho výziev na
zistenie pobytu žalovaných (sťažovateľa v III. rade a Z. H.).
Podaním doručeným 8. októbra 2003 požiadal žalovaný v IX. rade o doručenie
podania právneho zástupcu žalobcov doručeného súdu 31. decembra 2002, ktorým upresnil
okruh účastníkov konania, pretože ináč nepovažuje svoju účasť na nariadenom pojednávaní
za „účelnú“. Sťažovateľ v I. rade sa k podaniu žalobcov v mene žalovaných v II. až VIII.
rade (vrátane sťažovateľov v II. a III. rade), ako aj žalobcu v X. rade, ktorých v predmetnom
konaní zastupuje, vyjadril podaním doručeným 17. októbra 2003.
Podaním doručeným okresnému súdu 20. októbra 2003 ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní nariadenom na ten istý deň žalovaný v XIII. rade (Dr. R. J.). Pojednávanie
nariadené na 22. október 2003 bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené
na neurčito.
Žalobkyňa (S. K.) podaním doručeným 15. marca 2004 požiadala o nariadenie
pojednávania v predmetnej veci.
Vo veci konajúci sudca nariadil pokynom z 9. júna 2004 pojednávanie na
20. september 2004. Žalobcovia na základe výzvy okresného súdu zaplatili súdny poplatok
v dňoch 17. a 19. augusta 2004 a 20. septembra 2004.
Okresný súd pojednávanie konané 20. septembra 2004 po vypočutí žalobcu (P. B.)
a sťažovateľa v I. rade odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi žalobcov uložil
povinnosť oznámiť právnych nástupcov po zomrelom Dr. R. J. Dňa 13. októbra 2004
okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na splnenie uloženej povinnosti v lehote
15 dní. Podaním doručeným 17. januára 2005 notárka JUDr. Y. K. okresnému súdu
oznámila dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v I. dedičskej skupine po
zomrelom Dr. R. J. Vo veci konajúci sudca okresného súdu pokynom z 21. januára 2005
nariadil na 16. marec 2005 pojednávanie v predmetnej veci a nechal naň predvolať
účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov (predvolanie sa nepodarilo doručiť
sťažovateľovi v I. rade).
Podaním doručeným okresnému súdu 15. februára 2005 žalobcovia zobrali čiastočne
späť svoj návrh voči žalovanému v III. rade a sťažovateľovi v II. rade z dôvodu uzavretia
mimosúdneho zmieru.
Podaním doručeným okresnému súdu 24. februára 2005 právny zástupca žalobcov
okrem iného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 16. marca 2005 z dôvodu
zahraničného pobytu.
Dňa 2. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v IX. rade,
v ktorom sa vyjadril k predmetu konania.
Právny zástupca žalovaných podaním z 15. marca 2005 (doručené prostredníctvom
telefaxu) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. marec 2005
z dôvodu kolízie pojednávaní, pričom uviedol, že súhlasí, aby súd konal aj v jeho
neprítomnosti. Pojednávanie konané 16. marca 2005 bolo okresným súdom odročené na
neurčito.
Vo veci konajúci sudca pokynom z 1. apríla 2005 nariadil na 25. máj 2005
pojednávanie a nechal naň predvolať účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov.
Podaním doručeným okresnému súdu 13. apríla 2005 žalobcovia zobrali späť svoj
návrh voči sťažovateľovi v III. rade z dôvodu uzavretia mimosúdneho zmieru.
Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojho podania doručeného okresnému súdu 26. apríla
2005 predložil okresnému súdu viaceré „dôkazné spisy“.
Na pojednávaní konanom 25. mája 2005 súd upravil a špecifikoval okruh účastníkov
konania oboch procesných strán a následne uznesením zastavil konanie voči sťažovateľovi
v III. rade, žalovanému v III. rade a sťažovateľovi v II. rade, ako aj odmietol podanie
žalobcov v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy, určenia vypratania nehnuteľnosti,
ako aj priznania náhrady a súčasne odmietol vzájomný návrh žalovaných v II. až XI. rade na
zriadenie vecného bremena.
III.
1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho
vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá
zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02,
A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je široko formulovaný
návrh na začatie konania zahrňujúci návrh na určenie neplatnosti nájomných zmlúv, určenie
povinnosti uzatvorenia nájomných zmlúv a zaplatenie bezdôvodného obohatenia
(v priebehu konania bol tento návrh rozšírený aj o návrh na vypratanie nehnuteľností
a odstránenie dočasných stavieb). Žalovanými v I. až X. rade bol v uvedenom konaní
vznesený vzájomný návrh na zriadenie vecného bremena. Z obsahu súdneho spisu,
z vyjadrení sťažovateľov a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich
listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci, avšak
po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú.
Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv predovšetkým vysoký počet účastníkov tohto
konania (dvaja na strane žalobcov a jedenásti na strane žalovaných, pričom počet
účastníkov konania na oboch procesných stranách sa v priebehu konania z rôznych dôvodov
viackrát menil). Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že prekážky vzniknuté pri
doručovaní písomností niektorým žalovaným spôsobili jeho predĺženie. Dobu, počas ktorej
bol okresný súd nútený zisťovať miesto pobytu týchto žalovaných a vykonávať opakované
doručovanie písomností, podľa názoru ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu
okresného súdu. Skutková zložitosť predmetu konania si v tomto prípade vyžaduje aj
vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré taktiež môže spôsobiť predĺženie konania
najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu a postup súdu v konaní je závislý od
zabezpečenia súčinnosti všetkých účastníkov konania, ako aj zabezpečenia viacerých
listinných dôkazov v predmetnej veci. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže
ospravedlniť obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v predmetnom
konaní.
B) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania ústavný súd hodnotí ako
súčinnostné. Sťažovatelia reagovali na výzvy okresného súdu, zúčastňovali sa
prostredníctvom svojho zástupcu (sťažovateľa v I. rade) jednotlivých pojednávaní
a predkladali súdu listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. V správaní sťažovateľov teda
ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu
postupu okresného súdu v predmetnom konaní.
C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný
vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo
17. novembra 1994, keď boli okresnému súdu doručené rovnopisy zmeneného návrhu na
začatie konania právnou zástupkyňou žalobcov, a trvalo takmer osem mesiacov, t. j.
do 6. júla 1994, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania v predmetnej veci. Ďalšie
dvanásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu v tomto konaní trvalo od 23. novembra
1995, keď boli okresnému súdu doručené vyžiadané podklady od správy katastra,
do 8. novembra 1996, keď okresný súd zaslal výzvy SPF a RVZ. Dňa 4. februára 1997 bola
okresnému súdu doručená odpoveď SPF a počas nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia
trvajúceho do 23. februára 1998, keď bol zákonným sudcom nariadený termín
pojednávania, okresný súd v predmetnej veci opätovne nevykonával žiadne procesné úkony.
V poradí štvrté takmer pätnásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu bolo ústavným
súdom v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 31. januára 2001, keď bola
okresnému súdu doručená reakcia právneho zástupcu žalovaného v I. rade na jeho výzvu,
do 18. apríla 2002, keď zákonný sudca dal súdnej kancelárii pokyn zistiť spisovú značku
dedičského konania vedeného po žalobkyni v II. rade. Dňa 22. októbra 2003, keď bolo
okresným súdom odročené pojednávanie v predmetnej veci z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu, začalo ďalšie viac ako sedemmesačné obdobie nečinnosti okresného
súdu, ktoré trvalo do 9. júna 2004, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania
v predmetnej veci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho,
aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy
v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období
nečinnosti poznačené aj nedôsledným, resp. neefektívnym postupom okresného súdu.
V dôsledku takéhoto postupu okresného súdu došlo napr. k odročeniu pojednávania
konaného 27. apríla 1998 z dôvodu neúčasti žalovaných v II. až XI. rade, ktorí však naň
okresným súdom neboli predvolaní, ďalej k zaslaniu urgencie ohľadne doplnenia okruhu
účastníkov konania právnemu zástupcovi žalobcov 18. februára 2003 pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty napriek skutočnosti, že v spise sa už jeho podanie, ktorým splnil výzvu
okresného súdu, nachádzalo. O neefektívnom postupe okresného súdu v predmetnom
konaní napokon svedčí aj uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 258/99-408 z 22. septembra
1999, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 112/93 z 26. októbra 1998
pre viaceré závažné procesné pochybenia okresného súdu (neustálenie okruhu účastníkov
predmetného konania, nevypočutie účastníkov konania v rozpore s ústavnou požiadavkou
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nerozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaných v I. až X. rade),
ako aj preto, že rozhodnutie okresného súdu bolo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Vzhľadom na stav konania prezentovaný urobenými procesnými úkonmi vo veci,
dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že
otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne
významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00),
argumenty okresného súdu súvisiace s personálnymi problémami súdu ústavný súd nemohol
akceptovať.
Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako
jedenásť rokov a jedenásť mesiacov. Z uvedenej doby takmer päťdesiatštyri mesiacov (t. j.
štyri roky a šesť mesiacov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu
dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.
S ohľadom na vyššie uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho
neefektívny postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na
okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že okresný súd konanie
proti sťažovateľom v II. a III. rade zastavil v dôsledku uzavretia mimosúdneho zmieru.
Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a pretože predmetná vec vo vzťahu
k sťažovateľovi v I. rade dosiaľ nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľ v I. rade domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (predovšetkým
vo vzťahu k odvolaniam podaným proti uzneseniu okresného súdu, pri vykonávaní
procesných úkonov súvisiacich so zákonnou povinnosťou okresného súdu predložiť spis
v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň
z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).
3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia
vo výške 35 000 Sk pre každého z nich, ktoré odôvodnili nasledovne: „Naša nemajetková
ujma vyplýva z pocitu neistoty, krivdy a úzkosti prameniacich zo situácie, keď súd vo veci za
neprimerane dlhú dobu nerozhodol. Navrhovatelia sa v súdnom spore domáhajú nielen
faktickej likvidácie ZO SZZ, ale aj zbúrania a odstránenia našich postavených záhradných
chatiek, terénnych úprav, prístupových chodníkov a trvalých porastov. Sťažovatelia
pociťujeme úzkosť z hrozby zrušenia niekoľkoročného výsledku práce v ťažkých
biologických podmienkach (bez vody, prísun materiálov, bez mechanizácie na väčšie
vzdialenosti, nízka bonita pôdy).“
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že sťažovateľ v II. rade
sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia okresného súdu z 1. apríla 1998, a teda
k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv v uvedenom konaní došlo až v rámci priebehu
preskúmavaného konania nasledujúceho po tomto dátume.
V rámci rozhodovania o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd
ďalej zohľadnil celkovú dĺžku predmetného konania, predmet konania okresného súdu,
dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (päťdesiatštyri mesiacov vo vzťahu
k sťažovateľom v I. a III. rade a dvadsaťdva mesiacov vo vzťahu k sťažovateľovi v II. rade),
ako aj neefektívny postup okresného súdu v predmetnej veci a s tým spojenú ujmu
sťažovateľov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd považoval v tomto prípade za
primerané priznať sťažovateľom v I. a III. rade po 35 000 Sk a sťažovateľovi v II. rade
20 000 Sk, pričom vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu
v návrhu sťažovateľov nevyhovel.
4. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali priznať náhradu
trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie súdu) vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu, ktoré
v sťažnosti bližšie nevyčíslili.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred
ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovatelia
namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným
súdom predstavuje 2 501 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 %, t. j. na 2 001 Sk)
a hodnota režijného paušálu 150 Sk.
V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za
dva úkony právnej služby vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu (6 x 2 001 Sk +
2 x 150 = 12 306 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej
právnej úpravy predstavuje spolu 12 306 Sk.
Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľov priznal náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 12 306 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2005