Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 270/05
PDF · 155.62 KB
No categories available
III. ÚS 270/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005
predbežne prerokoval sťažnosť V. Ď., J., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.
D 460/94, Dnot 401/95, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2005
doručená sťažnosť V. Ď., bytom J. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95.
Sťažovateľka svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu podaním zo 6. júna 2005
doplnila.
Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že listom z 1. marca 1994 podala
na okresnom súde návrh na konanie o dedičstve o novoobjavenom majetku po svojom
otcovi – P. V. (ďalej len „poručiteľ“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. D 460/94. Konanie
v predmetnej veci trvá už 11 rokov.
Poručiteľ bol spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel nachádzajúcich sa
v katastrálnych územiach V. a J., ktoré sú súčasťou novoobjaveného majetku, dedičstva po
poručiteľovi prejednávaného v napadnutom konaní. V priebehu predmetného dedičského
konania sa pre každé z týchto katastrálnych území osobitne začalo konanie o obnove
evidencie pozemkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Počas trvania konaní o obnove evidencie
pozemkov boli podľa sťažovateľky „všetky dedičské konania pre tieto obce prerušené“. Po
schválení registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie J. nariadil notár
JUDr. M. Ď., Notársky úrad, L., v predmetnej veci pojednávanie na 8. október 2002, ktoré
bolo však „vzápätí“ zrušené, pretože ešte nedošlo k schváleniu registra obnovenej evidencie
pozemkov pre katastrálne územie V.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že v dôsledku neskončenia predmetného konania
nemôže: „disponovať s nevysporiadaným majetkom, nedostávam zaň nájomné ani podiely
zo zisku, nevysporiadané pozemky neboli zahrnuté ani do podielu v Poľnohospodárskom
družstve L. ani na ne neboli vydané podielnícke listy, nemôžem si uplatniť nárok na
náhradu za pôdu, zabratú pre štátnu cestu L. - P., väčšina nárokov je už premlčaná a som
v právnej neistote ako a kedy bude dedičstvo vysporiadané.“
Skončenia uvedeného dedičského konania sa sťažovateľka domáhala listami
z 28. apríla 1999 a 25. apríla 2005. Do začatia konaní o obnove evidencie pozemkov pre
vyššie uvedené katastrálne územia mal podľa sťažovateľky okresný súd, resp. poverený
súdny komisár „primeraný čas na ukončenie dedičského konania“.
Počas trvania konaní o obnove evidencie pozemkov by podľa sťažovateľky boli
ďalšie sťažnosti na okresnom súde neúčinné, pretože okresný súd ani súdny komisár
nezodpovedajú za uvedené konanie a musia čakať do ich skončenia.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti je podľa vyjadrenia Katastrálneho úradu
v L. už register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie V. schválený, takže
je predpoklad, že nebudú ďalšie prieťahy v uvedenom konaní.
Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala až po skončení konania o obnove
evidencie pozemkov, pretože podľa nej okresný súd nemohol dovtedy „účinne zasiahnuť do
dĺžky trvania dedičského konania“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal
rozhodnutie, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu v dedičskom konaní
vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95 porušené a súčasne jej prizná primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk.
Sťažovateľka vo svojom podaní zo 6. júna 2005 požiadala aj o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky listom č. Spr. 876/05-6
z 15. júla 2005 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky. Predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažovateľka v dedičskom konaní po
poručiteľovi vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95 podala sťažnosť na prieťahy
v konaní (podaním zo 6. júna 2005), ktorá bola okresným súdom vybavená prípisom
z 23. júna 2003.
Sťažovateľka podľa predsedníčky okresného súdu nepodala jednoznačný návrh na
odňatie veci notárovi, pretože vo svojej sťažnosti zo 6. júna 2005 iba uviedla: „Súčasne
podávam návrh na odňatie poverenia v týchto veciach konajúcemu notárovi. Tento návrh je
však potrebné dôkladne uvážiť, lebo podľa listu z notárskeho úradu zo dňa 4. 5. 2005 nie je
možné v dedičských veciach pokračovať, lebo doposiaľ neboli ukončené pozemkové úpravy
ROEP v k. ú. V.“ Podľa názoru predsedníčky okresného súdu z uvedeného podania nebolo
možné zistiť, či sťažovateľka návrh na odňatie veci poverenému notárovi podala.
Z uvedeného dôvodu okresný súd o odňatí predmetnej veci poverenému notárovi ani
nekonal, o čom bola sťažovateľka v jeho odpovedi poučená. Okrem podania zo 6. júna 2005
sťažovateľka do rúk predsedníčky okresného súdu žiadnu sťažnosť nepodala.
Spisový materiál v predmetnej veci je v súčasnom období u povereného súdneho
komisára, ktorý vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že po tom, ako dostane podklady
z katastra nehnuteľností, bude možné nariadiť v predmetnej veci termín pojednávania a že
dedičia v predmetnej veci boli od neho o stave konania viackrát informovaní, naposledy
27. apríla 2005.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, Dnot 401/95.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci
ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov
môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne (I. ÚS 24/00, III. ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom
na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity
právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom
alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia
porušenia jej základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu
(ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1
zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon
o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“)
v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,
ako aj podanie návrhu na odňatie poverenia vo veci konajúcemu notárovi podľa § 38 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 175zb OSP.
Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nevyužila možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu a ani na okresnom súde nepodala návrh na odňatie poverenia vo
veci konajúcemu notárovi.
Sťažnosť zo 6. júna 2005 v konaní, ktoré začalo v marci 1994, ústavný súd
nepovažuje za vyčerpanie možností podľa citovaných ustanovení, pretože táto bola podaná
až po 2. júni 2005, t. j. až po doručení výzvy ústavného súdu sťažovateľke, v ktorej bola
vyzvaná i na predloženie dôkazov o využití opravných a iných prostriedkov nápravy podľa
§ 53 zákona o ústavnom súde a z jej obsahu navyše nebolo zrejmé, čoho sa sťažovateľka
domáha.
Ústavný súd podotýka, že podanie sťažnosti až po doručení uvedenej výzvy
ústavného súdu sťažovateľke sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať
účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal
primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej
(mutatis mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o obnove evidencie pozemkov podľa zákona
č. 180/1995 Z. z. nie je zákonnou a v zásade ani faktickou prekážkou postupu súdu, resp.
súdneho komisára v dedičskom konaní, nemožno akceptovať ani argumentáciu
sťažovateľky, podľa ktorej by podanie opravných, resp. iných prostriedkov nápravy
smerujúcich k odstráneniu prieťahov v predmetnom konaní nemalo význam.
Sťažovateľka taktiež nepreukázala ani netvrdila, že podmienku podľa § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu
takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje,
že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. októbra 2005