Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 270/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť V. Ď., J., v ktorej namieta porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

D 460/94, , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2005

doručená sťažnosť V. Ď., bytom J. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, .

Sťažovateľka svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu podaním zo 6. júna 2005

doplnila.

Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že listom z 1. marca 1994 podala

na okresnom súde návrh na konanie o dedičstve o novoobjavenom majetku po svojom

otcovi – P. V. (ďalej len „poručiteľ“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. D 460/94. Konanie

v predmetnej veci trvá už 11 rokov.

Poručiteľ bol spoluvlastníkom nehnuteľností - parciel nachádzajúcich sa

v katastrálnych územiach V. a J., ktoré sú súčasťou novoobjaveného majetku, dedičstva po

poručiteľovi prejednávaného v napadnutom konaní. V priebehu predmetného dedičského

konania sa pre každé z týchto katastrálnych území osobitne začalo konanie o obnove

evidencie pozemkov podľa

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Počas trvania konaní o obnove evidencie

pozemkov boli podľa sťažovateľky „všetky dedičské konania pre tieto obce prerušené“. Po

schválení registra obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie J. nariadil notár

JUDr. M. Ď., Notársky úrad, L., v predmetnej veci pojednávanie na 8. október 2002, ktoré

bolo však „vzápätí“ zrušené, pretože ešte nedošlo k schváleniu registra obnovenej evidencie

pozemkov pre katastrálne územie V.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že v dôsledku neskončenia predmetného konania

nemôže: „disponovať s nevysporiadaným majetkom, nedostávam zaň nájomné ani podiely

zo zisku, nevysporiadané pozemky neboli zahrnuté ani do podielu v Poľnohospodárskom

družstve L. ani na ne neboli vydané podielnícke listy, nemôžem si uplatniť nárok na

náhradu za pôdu, zabratú pre štátnu cestu L. - P., väčšina nárokov je už premlčaná a som

v právnej neistote ako a kedy bude dedičstvo vysporiadané.“

Skončenia uvedeného dedičského konania sa sťažovateľka domáhala listami

z 28. apríla 1999 a 25. apríla 2005. Do začatia konaní o obnove evidencie pozemkov pre

vyššie uvedené katastrálne územia mal podľa sťažovateľky okresný súd, resp. poverený

súdny komisár „primeraný čas na ukončenie dedičského konania“.

Počas trvania konaní o obnove evidencie pozemkov by podľa sťažovateľky boli

ďalšie sťažnosti na okresnom súde neúčinné, pretože okresný súd ani súdny komisár

nezodpovedajú za uvedené konanie a musia čakať do ich skončenia.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti je podľa vyjadrenia Katastrálneho úradu

v L. už register obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územie V. schválený, takže

je predpoklad, že nebudú ďalšie prieťahy v uvedenom konaní.

Sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľka podala až po skončení konania o obnove

evidencie pozemkov, pretože podľa nej okresný súd nemohol dovtedy „účinne zasiahnuť do

dĺžky trvania dedičského konania“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal

rozhodnutie, v ktorom vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu v dedičskom konaní

vedenom pod sp. zn. D 460/94, porušené a súčasne jej prizná primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk.

Sťažovateľka vo svojom podaní zo 6. júna 2005 požiadala aj o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti sťažovateľky listom č. Spr. 876/05-6

z 15. júla 2005 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky. Predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že sťažovateľka v dedičskom konaní po

poručiteľovi vedenom pod sp. zn. D 460/94, podala sťažnosť na prieťahy

v konaní (podaním zo 6. júna 2005), ktorá bola okresným súdom vybavená prípisom

z 23. júna 2003.

Sťažovateľka podľa predsedníčky okresného súdu nepodala jednoznačný návrh na

odňatie veci notárovi, pretože vo svojej sťažnosti zo 6. júna 2005 iba uviedla: „Súčasne

podávam návrh na odňatie poverenia v týchto veciach konajúcemu notárovi. Tento návrh je

však potrebné dôkladne uvážiť, lebo podľa listu z notárskeho úradu zo dňa 4. 5. 2005 nie je

možné v dedičských veciach pokračovať, lebo doposiaľ neboli ukončené pozemkové úpravy

ROEP v k. ú. V.“ Podľa názoru predsedníčky okresného súdu z uvedeného podania nebolo

možné zistiť, či sťažovateľka návrh na odňatie veci poverenému notárovi podala.

Z uvedeného dôvodu okresný súd o odňatí predmetnej veci poverenému notárovi ani

nekonal, o čom bola sťažovateľka v jeho odpovedi poučená. Okrem podania zo 6. júna 2005

sťažovateľka do rúk predsedníčky okresného súdu žiadnu sťažnosť nepodala.

Spisový materiál v predmetnej veci je v súčasnom období u povereného súdneho

komisára, ktorý vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že po tom, ako dostane podklady

z katastra nehnuteľností, bude možné nariadiť v predmetnej veci termín pojednávania a že

dedičia v predmetnej veci boli od neho o stave konania viackrát informovaní, naposledy

27. apríla 2005.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 460/94, .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde o nedostatok právomoci

ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne (, ). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom

na okolnosti daného prípadu zdôrazniť, že aj taký zásah podlieha princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom

alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľka domáha vyslovenia

porušenia jej základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu

(ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon

o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v spojení s o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

ako aj podanie návrhu na odňatie poverenia vo veci konajúcemu notárovi podľa § 38 ods. 1

(ďalej len „OSP“) v spojení s .

Z obsahu podaní sťažovateľky a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nevyužila možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu a ani na okresnom súde nepodala návrh na odňatie poverenia vo

veci konajúcemu notárovi.

Sťažnosť zo 6. júna 2005 v konaní, ktoré začalo v marci 1994, ústavný súd

nepovažuje za vyčerpanie možností podľa citovaných ustanovení, pretože táto bola podaná

až po 2. júni 2005, t. j. až po doručení výzvy ústavného súdu sťažovateľke, v ktorej bola

vyzvaná i na predloženie dôkazov o využití opravných a iných prostriedkov nápravy podľa

a z jej obsahu navyše nebolo zrejmé, čoho sa sťažovateľka

domáha.

Ústavný súd podotýka, že podanie sťažnosti až po doručení uvedenej výzvy

ústavného súdu sťažovateľke sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal

primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(mutatis mutandis , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o obnove evidencie pozemkov podľa zákona

č. nie je zákonnou a v zásade ani faktickou prekážkou postupu súdu, resp.

súdneho komisára v dedičskom konaní, nemožno akceptovať ani argumentáciu

sťažovateľky, podľa ktorej by podanie opravných, resp. iných prostriedkov nápravy

smerujúcich k odstráneniu prieťahov v predmetnom konaní nemalo význam.

Sťažovateľka taktiež nepreukázala ani netvrdila, že podmienku podľa § 53 ods. 1

nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu

takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na to, že podľa nie je sťažnosť

prípustná, ak sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť je potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005