Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 106/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, Republiky 21, Žilina,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 14. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje priebeh napadnutého konania a skutkové

okolnosti svojho prípadu, a poukazuje pritom na skutočnosť, že posledné pojednávanie

vo veci bolo uskutočnené ešte 5. decembra 2011. Vzhľadom na celkovú nečinnosť

okresného súdu, ako aj ním povereného notára v konaní o dedičstve sťažovateľ podal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 8. júla 2014. Predseda okresného

súdu vo svojej odpovedi sp. zn. z 8. septembra 2014 sťažnosť podanú

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) uzavrel ako

opodstatnenú, sťažovateľa informoval o tom, že v jeho veci boli prijaté opatrenia na nápravu

tohto stavu, ako aj o realizácii ďalšieho dohľadu predsedu okresného súdu nad plynulosťou

konania vo veci.

K dôvodom podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ ďalej uvádza, že jeho

„snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi ma stála

nemalé úsilie a to i s poukazom na to, že väčšina mojich návrhov a žiadostí zostala bez

odozvy. Neviem si nijako vysvetliť, prečo notár nekoná vo veci. Znova poznamenávam, že

dedičské konanie sa vedie od roku 2009. Sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na

každé pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Navyše, súdny komisár robí tieto

úkony za odplatu.“. Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur

sťažovateľ odôvodnil poukazom na judikatúru ústavného súdu a psychické vypätie

spôsobené pocitom neistoty a obavy, pokiaľ ide o dosiahnutie spravodlivosti.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vo veci samej vysloviť porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. , priznať mu

za vzniknuté prieťahy finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v rozhodnutí ústavného súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom. Preto v danej veci rozhodoval len o porušení tých práv, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.

Tvrdenia o porušení iného ustanovenia ( ), ktoré sťažovateľ uvádza

v texte sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné

považovať za súčasť argumentácie sťažovateľov (, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala verejne bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že

k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosti vybavuje

predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu

súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,

že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.

Z uvádzaných okolností vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa podanú okresnému súdu,

ktorou namietal existenciu zbytočných prieťahov v konaní a v ktorej mu bolo zo strany

okresného súdu oznámené aj prijatie opatrení na zabezpečenie plynulého konania vo veci

a vykonávanie dohľadu nad jeho ďalším priebehom z pozície vedenia okresného súdu, bola

zo strany okresného súdu doručená sťažovateľovi odpoveď 17. septembra 2014, t. j. ani nie

dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa .

Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného

súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) aj podanie návrhu na odňatie poverenia

vo veci konajúcemu notárovi podľa (ďalej aj

„OSP“) v spojení s (m. m. ).

Podľa na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár

oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia

o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.

Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu

komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.

Podľa súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek

predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom

poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.

V danom prípade sťažovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by v napadnutom konaní

žiadal okresný súd o výmenu notára ako súdneho komisára podľa už uvádzaných ustanovení

.

V prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku zbytočných

prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom ústavný súd skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje zákon o súdoch

v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl., ako aj platné procesnoprávne predpisy (najmä

). O sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže účinné využitie

právnych prostriedkov upravených podľa zákona o súdoch a prípadne ak preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) [obdobne napr. , ].

V danom prípade ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nevyužil všetky právne

prostriedky nápravy a sťažnosť predsedovi okresného súdu bola zo strany sťažovateľa

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (obdobne napr. , ).

Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti

napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho

prípadnou nečinnosťou.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu

podaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že

by boli vyčerpané všetky právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

práv účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal skutočné využitie

všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, predloženú sťažnosť podľa

v spojení s podľa považoval za neprípustnú a podľa §

25 ods. 2 ju odmietol, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Ústavný súd však pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie (táto

otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2015