Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 106/2015
PDF · 367.04 KB
No categories available
III. ÚS 106/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, Republiky 21, Žilina,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 30 D 344/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 14. novembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje priebeh napadnutého konania a skutkové
okolnosti svojho prípadu, a poukazuje pritom na skutočnosť, že posledné pojednávanie
vo veci bolo uskutočnené ešte 5. decembra 2011. Vzhľadom na celkovú nečinnosť
okresného súdu, ako aj ním povereného notára v konaní o dedičstve sťažovateľ podal
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 8. júla 2014. Predseda okresného
súdu vo svojej odpovedi sp. zn. 1 SprS 272,308/2014 z 8. septembra 2014 sťažnosť podanú
podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) uzavrel ako
opodstatnenú, sťažovateľa informoval o tom, že v jeho veci boli prijaté opatrenia na nápravu
tohto stavu, ako aj o realizácii ďalšieho dohľadu predsedu okresného súdu nad plynulosťou
konania vo veci.
K dôvodom podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ ďalej uvádza, že jeho
„snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi ma stála
nemalé úsilie a to i s poukazom na to, že väčšina mojich návrhov a žiadostí zostala bez
odozvy. Neviem si nijako vysvetliť, prečo notár nekoná vo veci. Znova poznamenávam, že
dedičské konanie sa vedie od roku 2009. Sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na
každé pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Navyše, súdny komisár robí tieto
úkony za odplatu.“. Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eur
sťažovateľ odôvodnil poukazom na judikatúru ústavného súdu a psychické vypätie
spôsobené pocitom neistoty a obavy, pokiaľ ide o dosiahnutie spravodlivosti.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vo veci samej vysloviť porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 30 D 344/2009, priznať mu
za vzniknuté prieťahy finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v rozhodnutí ústavného súdu.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovaným
právnym zástupcom. Preto v danej veci rozhodoval len o porušení tých práv, vyslovenia
porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.
Tvrdenia o porušení iného ustanovenia ústavy (čl. 20 ods. 1 ústavy), ktoré sťažovateľ uvádza
v texte sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné
považovať za súčasť argumentácie sťažovateľov (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala verejne bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...
v primeranej lehote prejednaná... súdom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že
k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva
aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosti vybavuje
predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu
súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,
že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a
ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.
Z uvádzaných okolností vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa podanú okresnému súdu,
ktorou namietal existenciu zbytočných prieťahov v konaní a v ktorej mu bolo zo strany
okresného súdu oznámené aj prijatie opatrení na zabezpečenie plynulého konania vo veci
a vykonávanie dohľadu nad jeho ďalším priebehom z pozície vedenia okresného súdu, bola
zo strany okresného súdu doručená sťažovateľovi odpoveď 17. septembra 2014, t. j. ani nie
dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného
súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) aj podanie návrhu na odňatie poverenia
vo veci konajúcemu notárovi podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“) v spojení s § 175zb OSP (m. m. III. ÚS 270/05).
Podľa § 38 ods. 1 OSP na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár
oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia
o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.
Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu
komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Podľa § 175zb ods. 1 OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek
predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom
poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
V danom prípade sťažovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by v napadnutom konaní
žiadal okresný súd o výmenu notára ako súdneho komisára podľa už uvádzaných ustanovení
V prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku zbytočných
prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom ústavný súd skúma, či sťažovateľ
využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje zákon o súdoch
v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl., ako aj platné procesnoprávne predpisy (najmä
§ 175zb OSP). O sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže účinné využitie
právnych prostriedkov upravených podľa zákona o súdoch a prípadne ak preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) [obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06].
V danom prípade ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nevyužil všetky právne
prostriedky nápravy a sťažnosť predsedovi okresného súdu bola zo strany sťažovateľa
iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (obdobne napr. II. ÚS 101/06, III. ÚS 137/07).
Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti
napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho
prípadnou nečinnosťou.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu
podaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že
by boli vyčerpané všetky právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
práv účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.
Keďže ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal skutočné využitie
všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy
v spojení s podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde považoval za neprípustnú a podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd však pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného
súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli
v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto
otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných
prieťahov v súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2015