Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 215/05
PDF · 158.67 KB
No categories available
I. ÚS 215/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 215/05-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2005
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o., so sídlom B., právne zastúpenej
advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cb 211/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2005
doručená a 10. októbra 2005 doplnená sťažnosť spoločnosti T., spol. s r. o., so sídlom B.
(ďalej len „sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou
sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Cb 211/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 20. 8. 2001 doručil sťažovateľ Okresnému súdu
v Liptovskom Mikuláši návrh na začatie konania. Konanie vo veci sťažovateľa proti
odporcom 1) P., a. s., B., 2) G., s. r. o., N., 3) D. LD, o zaplatenie 116.783,- Sk s prísl.
prebiehalo na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod č. k. 4 Cb 211/2001. Dňa
5. 8. 2004 Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol, proti rozsudku sa odvolal odporca
3) a navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu 3) vyjadril podaním zo dňa 5. 10. 2004.
K dnešnému dňu nebola vec právoplatne skončená. (...)
Konanie v predmetnej veci prebieha už piaty rok, pričom účastníci na strane odporcu
si medzi sebou predmetnú pohľadávku posúvajú formou obchodných zmlúv. Dlhodobo
trvajúce konanie spôsobuje u sťažovateľa stav právnej neistoty a sťažovateľ sa domnieva, že
aj v prípade jeho úspechu v konaní si svoju pohľadávku s príslušenstvom od odporcov
nebude môcť vymôcť, práve z dôvodu prieťahov v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu
sťažovateľovi vznikla škoda vo výške 265.588,- Sk. (...)
Sťažovateľ súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho
pojednávania.
Sťažovateľ sa domáha, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 265.588,- Sk, pretože spôsobenými prieťahmi v konaní si už svoju pohľadávku nebude
môcť úspešne od odporcov vymáhať. (...)
Prieťahmi v konaní boli ústavné práva sťažovateľa porušené, preto navrhuje, aby
Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky pretože
prieťahmi v konaní boli porušené základné práva sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným
zákonom vyslovil nález
Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 265.588,- Sk,
ktoré mu Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd Žilina vyplatia podľa miery
zavinenia do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd Žilina sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa (...).“
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu
10. októbra 2005 svoju sťažnosť nasledovne upresnila:
„Sťažovateľ podaním na Krajský súd v Žiline žiadal o prešetrenie sťažnosti na
prieťahy v konaní, ktorá sa týkala konania vedeného na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši, č. k. 4 Cb 211/01, pretože vzhľadom na úkony, ktoré vo veci vykonával Okresný
súd v Liptovskom Mikuláši malo na Krajskom súde prebiehať odvolacie konanie. Listom zo
dňa 19. 7. 2005 Krajský súd v Žiline sťažovateľovi oznámil, že konanie o odvolaní bolo
zastavené a rozsudok vo veci vedenej na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši, č. k.
4 Cb 211/01 sa stal právoplatným ešte dňa 7. 10. 2004. O tejto skutočnosti prvostupňový
súd sťažovateľa neinformoval a preto sťažovateľ podal sťažnosti na prieťahy v konaní na
Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši. Podaním zo dňa 2. 8. 2005 Okresný súd
v Liptovskom Mikuláši doručil sťažovateľovi uznesenie o zastavení konania a následne na
žiadosť sťažovateľa vyznačil na rozsudku vo veci doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Z podania zo dňa 2. 8. 2005 predsedníčky Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši
jednoznačne vyplýva, že nečinnosť Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši kvalifikuje ako
prieťah v konaní. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že počas trvania konania stále
dochádzalo k prieťahom v tomto konaní a vzhľadom k tejto skutočnosti sa jeho pohľadávka
voči odporcom stala prakticky nevymožiteľnou, čím mu vznikla značná škoda.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti berie sťažovateľ svoju sťažnosť voči
Krajskému súdu v Žiline späť a v súvislosti s touto skutočnosťou upravuje petit sťažnosti
nasledovne:
Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 265.588,- Sk,
ktoré mu Okresný súd Liptovský Mikuláš vyplatí do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.
Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa
v sume 5.302,- Sk (2 právne úkony prevzatie + príprava, písomné podanie á 2.501,- Sk, 2 x
režijný paušál á 150,- Sk) na účet právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. Š., B., do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 211/01 dochádza k porušovaniu jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z podania sťažovateľky, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. októbra 2005
a z jej príloh (najmä z rozsudku okresného súdu z 5. augusta 2004 č. k. 4 Cb 211/01-149,
ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti) vyplýva, že napadnuté konanie pred okresným
súdom bolo právoplatne skončené 7. októbra 2004.
1. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a ustálenej judikatúry ústavného súdu
jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje
zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).
Pretože napadnuté konanie bolo 7. októbra 2004 právoplatne skončené a predmetná
sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase (12. júla 2005), keď už uplynula lehota
ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd predmetnú sťažnosť
odmietol predovšetkým ako oneskorene podanú.
2. Pokiaľ však sťažovateľka namietala prieťahy v napadnutom konaní tým, že jej
nebolo včas doručené uznesenie okresného súdu z 23. novembra 2004 č. k. 4 Cb 211/01-
166, ktorým bolo konanie o odvolaní právoplatne zastavené, ústavný súd sťažnosť
sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že uvedený ojedinelý prieťah
okresného súdu nemožno považovať za porušenie práva garantovaného v citovanom článku
ústavy (napr. I. ÚS 58/04). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 128/03 z 25. júna 2003 a v ňom cit.
predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).
Odhliadnuc od toho že, sťažovateľka medzičasom dostala uznesenie okresného súdu
č. k. 4 Cb 211/01-166, treba konštatovať, že napadnutý postup okresného súdu, aj keď nebol
bez prieťahov, v kontexte danej veci sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
S ohľadom na tieto skutočnosti v danom štádiu konania neprichádza do úvahy, aby ústavný
súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie
kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, preto jej sťažnosť odmietol aj ako
zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v uvedenom období ani nebolo
možné uvažovať o právnej neistote sťažovateľky, pretože vec bola 7. októbra 2004
právoplatne skončená, čo sťažovateľka pri náležitej starostlivosti o svoje práva mohla
bezodkladne zistiť.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2005