Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 147/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2005

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Z. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. Š.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Z. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Z. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Z. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom

sedemtisíc deväťsto päťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľ. Š., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna

2005 doručená sťažnosť Z. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Ľ. Š., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označených

článkov a dohovoru žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a uložil

okresnému súdu povinnosť náhrady trov jej právneho zastúpenia.

3. Ústavný súd 11. júla 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie

uznesením č. k. -7.

4. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním

veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na

charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh

a stav konania:

1. Návrhom doručeným okresnému súdu 21. decembra 2000 žiadala sťažovateľka

o uloženie povinnosti jej bývalému manželovi P. K. (ďalej len „odporca“) vypratať

byt bez poskytnutia náhradného bytu.

2. Sťažovateľka návrhom doručeným okresnému súdu 26. februára 2001 žiadala

nariadiť odporcovi predbežným opatrením prispievať na úhradu nákladov spojených

s užívaním bytu sumou 1 480 Sk mesačne.

3. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 26. februára 2001 doplnila svoj

návrh z 20. decembra 2000 o adresy svedkov, ktorých žiadala vypočuť.

4. Okresný súd 1. marca 2001 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

návrh na vydanie predbežného opatrenia (poplatok bol uhradený kolkovými

známkami 20. marca 2001).

5. Okresný súd 12. apríla 2001 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na odstránenie

nedostatkov (opravu) návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v lehote 10 dní

(návrh bol upravený podaním doručeným okresnému súdu 24. apríla 2001).

6. Sťažovateľka 11. júna 2001 žiadala o „poskytnutie informácie o stave súdneho

konania“.

7. Okresný súd 6. augusta 2001 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktorého

termín stanovil na 6. september 2001. Súčasne zaslal odporcovi návrh na vyjadrenie.

(zásielku „prevzal omylom na pošte“ P. K. mladší, ktorý ju vrátil 16. augusta 2001

okresnému súdu s uvedením adresy zamestnávateľa odporcu, na ktorú odporučil

zásielku zaslať).

8. Pojednávanie konané 6. septembra 2001 (prítomný právny zástupca sťažovateľky)

bolo pre neúčasť odporcu odročené na 9. október 2001 (predvolanie bolo odporcovi

doručené na adresu jeho zamestnávateľa – Nemocnica s poliklinikou R. –

27. septembra 2001).

9. Pojednávanie konané 9. októbra 2001 (za prítomnosti účastníkov) bolo „z dôvodu

potreby ďalšieho dokazovania“ odročené na 15. november 2001. Odporca súhlasil

s doručovaním mu zásielok na adresu jeho zamestnávateľa. Na pojednávaní mu bol

predložený návrh na začatie konania.

10. Odporca 24. októbra 2001 doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu.

11. Sťažovateľka 6. novembra 2001 vzala návrh na nariadenie predbežného opatrenia

späť.

12. Odporca 10. novembra 2001 splnomocnil advokáta doc. JUDr. J. K., CSc., svojím

zastupovaním.

13. Pojednávanie konané 15. novembra 2001 (prítomní účastníci a ich právni

zástupcovia) bolo „z dôvodu neprítomnosti zákonného sudcu“ odročené na

11. december 2001.

14. Odporca 7. decembra 2001 predložil „Návrh na vylúčenie sudcu a prikázanie inému

súdu“.

15. Pojednávanie konané 11. decembra 2001 (prítomní účastníci a právny zástupca

sťažovateľky) bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti a návrhu na prikázanie

veci inému súdu odročené na neurčito.

16. Súdny spis sp. zn. bol 26. apríla 2002 predložený Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

17. Okresnému súdu bolo 17. februára 2003 doručené uznesenie krajského súdu

č. k. -93 z 31. decembra 2002, ktorým rozhodol, že vo veci konajúci sudca

„nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. “.

18. Právny zástupca sťažovateľky 2. mája 2002 žiadal „o poskytnutie informácie o stave

konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

19. Právny zástupca sťažovateľky 10. februára 2003 žiadal „o poskytnutie informácie

o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

20. Okresný súd 10. februára 2003 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľky, že

súdny spis je od 23. apríla 2002 na krajskom súde, a 27. februára 2003 mu doručil

druhostupňové rozhodnutie.

21. Právny zástupca sťažovateľky 4. augusta 2003 žiadal „o poskytnutie informácie

o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

22. Právny zástupca sťažovateľky 16. septembra 2003 žiadal o vrátenie súdneho

poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

23. Právny zástupca sťažovateľky 5. novembra 2003 žiadal „o poskytnutie informácie

o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

24. Právny zástupca sťažovateľky 24. marca 2004 žiadal „o poskytnutie informácie

o stave konania, resp. vytýčenie termínu pojednávania“.

25. Na č. l. 103 spisu je „Potvrdenie“, že okresný súd 9. mája 2005 prijal návrh na

začatie konania navrhovateľky (t. j. sťažovateľky) proti odporcovi o vypratanie bytu.

Vec bola pridelená sudcovi JUDr. I. B. a má sp. zn. .

26. Okresnému súdu bolo 27. júna 2005 doručené oznámenie o zmene právneho

zástupcu sťažovateľky.

27. Na č. l. 105 spisu je „Potvrdenie“, že súdny spis sp. zn. bol 1. júla 2005

pridelený do senátu JUDr. Ľ. S.

28. Súdny spis sp. zn. bol 29. septembra 2005 predložený ústavnému súdu

na nahliadnutie a vrátený okresnému súdu 4. októbra 2005.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky zaručeného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa

jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch (...)“.

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3759/05

z 29. septembra 2005 uviedol:

„... Je pravdou, že posledným úkonom sudcu vo veci bola úprava zo dňa 18. 2. 2003, ktorou

doručoval zástupcom účastníkov uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31. 12. 2002, ktorý

rozhodol, že sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Od 1. 12. 2004 bol sudca dočasne pridelený na Krajský súd v Bratislave, pričom

podotýkam, že toto pridelenie sa odkladalo od 1. 9. 2004 s tým, že pôvodne malo byť

ukončené dňa 30. 4. 2005.

Vzhľadom k tomu, že jeho dočasné pridelenie bolo predĺžené do 30. 6. 2005, došlo

k naplneniu jeho šesťtýždňovej neprítomnosti, a preto predseda súdu Opatrením č. 5/2005

Spr. 3000/2005-5 zo dňa 21. 4. 2005 prerozdelil v zmysle § 51 ods. 4 písm. cit. zák. jeho

veci medzi sudcov občianskoprávneho úseku do ukončenia jeho dočasného pridelenia, ktoré

nastane dňa 1. 7. 2005, kedy prevezme prerozdeľované veci ako zákonný sudca.

Uvedeným opatrením boli prerozdeľované veci aj ďalších dvoch sudcov, celkom sa

prerozdeľovalo 1435 nevybavených vecí.

Predmetná vec bola pridelená sudcovi JUDr. I. B.

Sudca teda dňa 30. 6. 2005 ukončil dočasné pridelenie na Krajskom súde

v Bratislave, avšak v letnom období sa zase súd, a to sídlo v B. i pracoviská v B. a v P.,

sťahoval do nových priestorov v B.

Ako som už uviedol posledný úkon sudcu vo veci bol vykonaný dňa 18. 2. 2003 a teda

do 1. 12. 2004, odkedy bol sudca dočasne pridelený na Krajský súd v Bratislave, uplynula

dlhšia doba, pripisujem to však preťaženosti sudcu, ktorý mal vo svojom súdnom oddelení

v tom čase (i v súčasnosti) viac ako 500 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa

1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci

bývalého Okresného súdu Pezinok.

V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov, resp. zoznam

preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na

Slovensku chýba 258 sudcov, z toho v Bratislave 71, z toho na našom súde. Z prvých

šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na štvrtom

mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že

z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné...“

3. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedla: „... Je nepochybné, že dôvodom na podanie sťažnosti Z. K.

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III,

č. k. , je skutočnosť, že tento ako vo veci konajúci súd svojou nečinnosťou toto

jej právo porušil. Takého konštatovanie podľa môjho názoru vyplýva nielen zo samotného

súdneho spisu, ale aj z predmetného vyjadrenia súdu. Som toho názoru, že po zhodnotení

stanovených kritérií na posúdenie otázky, či v predmetnom súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky, je jej sťažnosť

vrátane žiadosti na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodná. Keďže

súdne konanie ešte prebieha, zastávam názor, že dôvodná je i tá časť návrhu nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa Okresnému súdu Bratislava III prikazuje

v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov...“

4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

4.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie

týkajúce sa uloženia povinnosti odporcovi vypratať byt, ktoré sa začalo 21. decembra 2000

a dosiaľ (ani po skoro piatich rokoch) nebolo na súde prvého stupňa meritórne rozhodnuté.

4.2. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj

v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (,

a iné) relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o uloženie povinnosti

vypratať byt nehodnotil ako právne zložité a v danom prípade ani fakticky zložité čoho

dôsledkom by bola doterajšia dĺžka doby konania.

4.3. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne

zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Procesné návrhy sťažovateľky (návrh na vydanie predbežného

opatrenia, návrh na vypočutie svedkov, doplnenie a späťvzatie návrhu predbežného

opatrenia) nemali zásadný vplyv na priebeh konania a neboli ani hlavným dôvodom jeho

doterajšej dĺžky (pozri vyššie chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

4.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súdi zistil, že okresný súd vo veci

plynulo konal, a to až do 26. apríla 2002, keď predložil súdny spis krajskému súdu na

rozhodnutie o námietke zaujatosti prednesenej odporcom. Po vrátení súdneho spisu

(17. februára 2003) a zaslaní druhostupňového rozhodnutia účastníkom (18. februára 2003)

bol okresný súd dosiaľ nečinný. Uvedenú nečinnosť okresného súdu v trvaní vyše dva a pol

roka hodnotí ústavný súd ako postup so zbytočnými prieťahmi v konaní.

Poukázanie podpredsedu okresného súdu na objektívne príčiny spôsobujúce prieťahy

v konaní, spočívajúce v značnej zaťaženosti súdu (pozri vyššie bod 2 III. časti odôvodnenia)

nemožno akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí,

že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát

zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (). Veľké množstvo nevybavených

a nerozhodnutých vecí (vrátane personálnych problémov) nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil.

4.5. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod

bodom 1.

5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

6.1. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

50 000 Sk z dôvodu prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou okresného súdu.

6.2. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.4 tejto časti), ako aj na

predmet konania považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

6.3. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

7. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 23. júna 2005 a vyjadrenie zo 4. októbra 2005.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo

predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za

poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri

úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

8. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2005